Pestovanie, zber a starostlivosť o špargľu

Špargľa (Asparagus officinalis) je vytrvalý ker alebo trvalka, ktorá je plne mrazuvzdorná. Je to obľúbená sezónna zelenina, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov, po zbere až 2 metre. Filigránske výhonky s ihličkovitými listami sú okrasným prvkom v zeleninovej záhrade. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, drevnatého podzemku a fylokladií - útvarov stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy a plnia ich funkciu.

Pestovanie špargle nepatrí k najľahším úlohám a považuje sa za jedno z najkomplikovanejších spomedzi trvaliek, vyžaduje si totiž určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Napriek tomu ho je možné bez problémov zvládnuť a pri správnej starostlivosti môže záhon prinášať dobrú úrodu až 15-20 rokov.

Pôvod a historický význam špargle

Pôvod špargle nie je istý, pochádzať má zo stepí okolo Čierneho mora, pričom niektoré zdroje uvádzajú ako miesto pôvodu strednú Áziu či juh Európy. Pestovanie špargle má dlhoročnú tradíciu siahajúcu až do staroveku. Už starovekí Gréci ju využívali ako potravinu a zároveň aj ako liečivo. V Sakkatovej pyramíde v Egypte, starej vyše 5000 rokov, sa na stenách našli jej vyobrazenia. Rimania ju konzumovali najskôr v surovom stave, neskôr sušenú a varenú.

Pestovanie bielej špargle sa za vlády Ľudovíta XIV. rozšírilo vo Francúzsku a následne v celej Európe. V Rakúsko-Uhorsku sa špargľa začala oficiálne pestovať v 19. storočí. Dnes sa pestuje takmer na celom svete, približne z polovice ako zelená a z polovice ako biela. Najväčšími pestovateľmi sú Čína, USA, Peru, Španielsko, Nemecko a Francúzsko. Vo svete je vyšľachtených asi 25 odrôd tejto plodiny. Na Slovensku sa špargľa neteší veľkej obľube u konzumentov, keďže nepatrí medzi tradičné slovenské plodiny.

Výber a príprava stanovišťa

Pred samotným pestovaním je kľúčové vybrať vhodné miesto a dôkladne pripraviť pôdu. Špargľa miluje slnko, preto preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky. Nemala by sa vysádzať na miestach, ktoré sú dlhodobo v tieni (napr. celé dopoludnie alebo popoludnie), pretože tu možno očakávať výrazne nižšie výnosy. Korene zelenej špargle by mali byť aspoň 20 cm pod povrchom pôdy, aby sa predišlo poškodeniu rastliny mrazom.

Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch, preto je dôležité záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj do 90 centimetrov. Pôda by mala byť ľahká, prevzdušnená a bohatá na humus. Hoci aj piesočnaté a hlinité pôdy môžu priniesť dobré výnosy, menej vhodné sú studené a vlhké pôdy, ktoré sú náchylné na zamokrenie. Dôležité je tiež dbať na hodnotu pH pôdy; špargľa potrebuje pH aspoň 5,5, ideálne 6 až 6,5. Ak je pôda príliš kyslá, je nutné ju vápniť.

Postup prípravy pôdy

• Pôdu je najlepšie pripraviť na začiatku jesene, zrýľovať ju do hĺbky 50 - 90 cm.
• Do brázdy potom uložte vrstvu organického hnojiva - napríklad kompostu alebo dobre rozloženého maštaľného hnoja, prípadne aj draselnú soľ a síran amónny.
• Ak plánujete vyvýšený záhon, na jeho dno umiestnite ochranu proti hrabošom z pozinkovaného obdĺžnikového drôtu.

Typy špargle a ich pestovanie

So špargľou sa stretávame v troch rôznych podobách, pričom každá sa líši sfarbením: biela, zelená a fialová. Napriek rozdielom vo vzhľade sa vždy jedná o rovnakú zeleninu, odlišnosti spočívajú v spôsobe pestovania a prístupe svetla. Väčšina odrôd je vhodná na pestovanie oboch variantov, ako napríklad špargľa Gijnlim alebo Backlim. Na Slovensku sú v predaji semienka rôznych odrôd; vo veľkovýrobe sa najviac pestujú holandské odrody ako skorá ‘Gijnlim’, neskoršia ‘Backlim’ alebo ‘Grolim’ a ‘Herkulim’ s hrubšími výhonkami. Z nemeckých odrôd je to ‘Ramos’, ‘Ravel’, ‘Ramires’, ‘Kmulus’. Zo zelených odrôd sú to ‘Schneewitchen’ a ‘Steinivia’.

Biela špargľa

Výhonky majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Pestovanie bielej špargle sa dosiahne tým, že sa záhon zakryje čiernou netkanou fóliou, pod ktorou rastliny strácajú chlorofyl a získajú bielu farbu. Biela špargľa sa pestuje v "hrobčekoch" bez prístupu svetla. Koncom marca až začiatkom apríla je potrebné nad rastlinou vytvoriť hrobček z hliny, ktorý uhladíte lopatou. Vzniknú tak hrobčeky vysoké asi 40 centimetrov a široké približne 30 centimetrov. Odlišná je i hĺbka výsadby priesad, ktoré sa sadia hlbšie.

Zelená špargľa

Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargli mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. Zelená špargľa sa pestuje s prístupom slnečného svetla bez kopcovania. Vyrastá zo zeme a zberá sa z rovného povrchu hlinito-piesočnatej pôdy.

Fialová špargľa

Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tmavofialovú, miestami zelenú farbu. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou, toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky.

Pestovanie špargle zo semien a sadeníc

Pestovanie zo semien

Pestovanie špargle zo semien vyžaduje určitú trpezlivosť. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, ideálne na jar. Na klíčenie potrebujú stálu teplotu 20-22 °C a tmu, preto po vysiatí zalejte a prihrňte zeminou alebo zakryte čiernou fóliou. Na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode (na urýchlenie klíčenia 3-5 dní v teplej vode). Potom ich zasejte do sadbovača (alebo kvetináčov) s pripraveným substrátom do hĺbky 2 cm a pravidelne zalievajte. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. O mesiac vzídu prvé rastlinky. Porast mladých priesad treba pravidelne zavlažovať a od začiatku leta aj mierne prihnojovať. Po 6 týždňoch rastlinky presaďte do vzdialenosti približne 10 cm od seba a nechajte ich rásť celé leto, aby mali dôkladný koreňový systém. Keď sadba dosiahne výšku 30 centimetrov, vysaďte ju na trvalé stanovište do vopred pripravenej pôdy.

Výsadba sadeníc

Špargľu nemusíme pestovať iba zo semienok, zakúpiť môžete aj už predpestované sadenice. Špargľa je dvojdomá rastlina, má rastliny samčie aj samičie. Jedlé výhony produkujú oba varianty. Samičie rastliny v lete kvitnú a potom vytvárajú červené bobule, ktoré nie sú jedlé a môžu produkovať nežiaduce burinové semenáčiky. Preto je väčšina hybridov samčích. Sadenice (najlepšie samčie hybridy triedy A s najmenej piatimi koreňmi) vysaďte v marci až apríli do brázd 30 cm hlbokých a 40 až 60 cm širokých. Korene rastlín by mali byť rozložené ako vejár. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metra. Potom ich zasypte niekoľkými centimetrami kompostovej zeminy a mierne pritlačte. Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku, ktorá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Mladé rastliny sú zdravé a vitálne.

Starostlivosť o špargľu

Kľúčovým pre úspešné pestovanie špargle je práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V ďalšom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky. Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde, dôležité najmä po výsadbe. Počas silných nočných mrazov niektoré mladé výhonky špargle môžu pomrznúť, avšak špargľu to ďalej nepoškodí, nové výhonky sa vynoria už na druhý deň.

Dôležité je tiež hnojenie a prevencia chorôb. Odporúča sa približne každé tri roky prihnojiť špargľu vyzretým kompostom alebo kompostovým hnojivom. Nepohrdne ani minerálnym hnojivom s obsahom dusíka, horčíka a síry v lete. Nezabudnite zo záhona pravidelne odstraňovať burinu, ktorá špargľu utláča. Aby ste si uľahčili každoročnú prácu, je vhodné okolie špargle zamulčovať. Porast postupne prihŕňajte vrstvou pôdy a zbavujte ho burín. Medziradie v špargľovom záhone môžete využiť na pestovanie jednoročných druhov zeleniny s plytkým koreňovým systémom, napríklad reďkovky, šalátov, cibule či kalerábu.

Zber špargle

Plný zber je povolený až po troch rokoch. V prvom roku po výsadbe sa špargľa nezberá vôbec. Výhonky špargle sú pripravené na zber v druhom roku po výsadbe sadeníc a až v treťom roku v prípade pestovania zo semien. V treťom roku môžete zbierať výhonky od polovice apríla 6 týždňov, v ďalších rokoch potom 8 týždňov.

Špargľová sezóna väčšinou začína v polovici apríla a končí asi v polovici júna, tradične až do dňa svätého Jána (24. júna). Počas tejto zberovej sezóny získate z každej rastliny približne štvrť kilogramu výhonkov. Dozreté výhonky zberajte postupne hneď po tom, ako dosiahnu výšku 10 až 25 cm a priemer aspoň 1 cm (optimálne 1-2 cm). Hlavičky by mali byť v čase zberu ešte pevne zovreté. Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, pretože nové výhony rastú rýchlo.

Techniky zberu

• Zelená špargľa: Výhonky odrežte pomocou ostrého nástroja (napr. záhradníckych nožníc alebo noža) niekoľko centimetrov nad zemou. Zberá sa z rovného povrchu hlinito-piesočnatej pôdy.
• Biela špargľa: Použite špeciálny nôž alebo pôdu jemne odhrňte a potom odrežte. Pri zbere bielej špargle treba dať pozor, aby ste nepoškodili srdiečko rastliny.

Je nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí, keď sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite. V období okolo Jána, keď začnú vyrastať tenšie výhonky, by sa malo prestať so zberom, odstrániť fólia, trochu odkopať pôdu z hrobčeka a nechať špargľu voľne rásť, aby sa posilnila na nasledujúci rok.

Starostlivosť po zbere

Na konci druhého roka pestovania bielej špargle zrežte všetku omrznutú a odumretú vňať. Pri zelenej špargli sa zrezávajú všetky uschnuté nadzemné výhonky. Keď na jeseň odumrú nadzemné časti rastliny, je potrebné bylinu odrezať tesne pod povrchom. Zvyšky sa tradične spaľujú. V októbri začínajú listy špargle žltnúť. Živiny sa presúvajú z horných častí rastliny do odnože, kde sa ukladajú pre nadchádzajúci rast rastliny počas zimy. Keď sú špargľové stonky slabé a duté, je ten správny čas na odstránenie plev. Príliš skoré prerezávanie znižuje úrodu v nasledujúcich rokoch, príliš neskoré prerezávanie môže podporovať choroby. Výskumné centrum v Geisenheime v rámci päťročného pokusu (1990 až 1994) s odrodou „Huchels Leistungsauslese“ ukázalo, že odstraňovanie plev na začiatku novembra je optimálne z hľadiska následnej úrody. Zostávajúce stonky v pôde sa v marci jemným krútením vytiahnu zo zeme. Po 15-20 rokoch by mal špargľový záhon štyri roky ležať úhorom alebo by sa mal použiť na pestovanie šalátu.

Škodcovia a choroby špargle

Aj pestovanie špargle má určité riziká a prirodzených škodcov. Najväčším nepriateľom špargle je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. Jedná sa o chrobáky z čeľade mandelinkovité, ktoré sú 5 až 6 milimetrov veľké, s čiernym telom so šiestimi svetlými bodkami a červeným lemovaním. Larvy sú šedočiernej farby, 1 cm dlhé, s tromi pármi nôh. Dospelé chrobáky a ich larvy odstraňujú zo stonky vonkajšiu kôru a listy. Poškodené miesta sa stávajú žltohnedými a vysušenými. V prípade premnoženia môžu na špargli pri klíčení napáchať značné škody.

Ochrana proti škodcom

• Pokiaľ rastliny napadnú, môžete odstraňovať vajíčka alebo ručne zbierať larvy aj chrobáky.
• Najúčinnejšie je striasť larvy z rastliny, z pôdy už späť na rastlinu nevylezú.
• Prezimujúce chrobáky zničte spálením starých stoniek na konci sezóny.
• Ďalšími škodcami sú slimáky, ktoré sa živia mladými sadenicami.
• Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov, preto venujte pozornosť dôkladnej príprave pôdy a jej odvodneniu.

Skladovanie a spracovanie špargle

Úroda špargle nemá dlhú skladovateľnosť, vydrží tak tri až štyri dni vo vlhkej utierke v chladničke, maximálne 5 dní. Ideálna teplota pre skladovanie je 2 až 3 °C. Ak špargľa po uvarení horkne, nie je to tým, že by bola nesprávne uvarená, ale je stará alebo bola nesprávne skladovaná. Aj niektoré veľmi hrubé špargle môžu mať horkastú príchuť; tým treba pri šúpaní pred varením odrezať aj dva až tri centimetre z dolnej časti výhonku.

Čerstvá ružová, mierne hrdzavá, tenká a menej rovná či trochu rozkvitnutá špargľa je po ošúpaní a uvarení rovnako chutná ako rovná biela. Mrazenie ošúpaných výhonkov je menej pracný spôsob uskladnenia; len ju pred prípravou nerozmrazujte, ale priamo ju uvarte. Ošúpanú bielu i zelenú špargľu bez tvrdých koncov môžete konzervovať v slanom aj v sladkokyslom náleve. V slanom náleve ju môžete použiť do polievky alebo ako prílohu k rezňom. V sladkokyslom náleve nahradí sterilizované uhorky. Pri konzervovaní si dajte pozor na to, aby ste ju priveľmi nerozvarili.

Kulinárske využitie a vlastnosti

Špargľa je najlepšia, keď si ju vychutnáte čerstvú zo záhrady, preto si ju naplánujte podávať v deň zberu alebo čo najskôr. Má široké kulinárske využitie a je obľúbená najmä vo Francúzsku a Taliansku. Jej svieža a ľahká chuť, ako aj vysoký podiel vitamínov a minerálov, z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Z špargle si môžete pripraviť špargľovú polievku alebo si ju vychutnať grilovanú, poliatu olivovým olejom alebo holandskou omáčkou. Špargľa je nabitá bielkovinami, vlákninou, vitamínmi i minerálnymi látkami.

Príprava na varenie

• Bielu špargľu pred varením kompletne ošúpte.
• Čerstvú zelenú špargľu šúpať nemusíte.
• Oba druhy zbavte drevnatého konca - odrežte približne 2 až 3 cm podľa potreby. Pomôcť si môžete jednoduchým zlomením; drevnatý koniec by sa mal pod jemným tlakom sám odlomiť.
• Následne ju môžete variť, piecť, blanšírovať, grilovať, vyprážať alebo pripraviť na pare.

tags: #spargla #pestovanie #zber