Pestovanie špenátu siateho: Kompletný sprievodca

Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná bylina z čeľade láskavcovitých, ktorá si získala popularitu vďaka svojim nutričným hodnotám a relatívne jednoduchej pestovateľnosti. Dnes je špenát obľúbenou listovou zeleninou, ktorú si môžete jednoducho vypestovať aj vo vlastnej záhrade alebo na balkóne.

Prečo pestovať špenát? Zdravotné benefity

Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina, ktorá obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov s pozitívnym vplyvom na zdravie. Je bohatý na vitamíny A, B, C, E a B9 (folát), ako aj na minerály ako železo, vápnik, jód, horčík a mangán. Obsahuje tiež flavonoidy, antioxidanty ako luteín a zeaxantín, a vlákninu. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení.

Medzi hlavné zdravotné benefity konzumácie špenátu patria:

• Podpora imunity: Vysoký obsah vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
• Podpora zdravia srdca: Vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku. Špenát znižuje vysoký krvný tlak.
• Zlepšenie trávenia: Je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
• Protizápalové účinky: Špenát má protizápalové účinky, ktoré sú prospešné najmä pri chronických ochoreniach.

Je dôležité poznamenať, že tvrdenie o špenáte ako najlepšom zdroji železa medzi zeleninou vzniklo zrejme matematickou chybou - chybným zapísaním desatinnej čiarky. Napriek tomu je špenát cenným zdrojom mnohých ďalších živín.

Pozor by si naň mali dať ľudia užívajúci warfarín (liek na riedenie krvi) - tí by ho mali konzumovať len v malých dávkach a pod dozorom lekára.

História pestovania špenátu

História pestovania špenátu je pomerne dlhá. Jeho korene nájdeme v juhozápadnej Ázii. Kultivovať ho začali už starí Peržania. V Čechách sa špenát začína pestovať od 16. storočia.

Výber odrody špenátu

Na trhu existuje množstvo odrôd špenátu, ktoré sa líšia dobou zrenia, odolnosťou voči teplu a tendenciou vybiehať do kvetu. Základom úspešného pestovania je správny výber odrody. Tu je niekoľko populárnych odrôd:

• Monores / Monnopa: Odroda vhodná najmä na jarný výsev, ale dá sa pestovať aj na jeseň. Listy sú tmavozelené.
• Matador: Špenát siaty Matador je vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
• Zimný špenát: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám. Pre zimný zber sú vhodné odrody ako „Giant Winter“ a „Oriental Giant“, ktorých široké listy dokážu dokonale využiť obmedzené zimné svetlo. Mnohé jesenné a zimné odrody špenátu prekvapujú pevnosťou a chuťou.
• Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Novozélandský špenát: Vytrvalá plazivá rastlina, toleruje aj tropické teploty, ale je citlivá na mráz. Pestovanie prispôsobte faktu, že rastie ako popínavá rastlina a potrebuje dosť miesta. Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúča sa vysievať v apríli.

Podmienky pre pestovanie špenátu

Kedy siať špenát?

Špenát je kompaktná a rýchlo rastúca plodina, ktorá na jar a na jeseň prináša v krátkom čase veľa listov. Špenát obľubuje chladnejšie počasie a najlepšie rastie pri miernejších teplotách (ideálne 10-20 °C). V horúcom počasí a pri dlhých dňoch má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky, čím sa ukončí produkcia listov.

• Jarný výsev: Začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C.
• Letný výsev: Pre jesenný zber vysievajte špenát od júna do augusta.
• Jesenný výsev: Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až september, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra.
• Zimný výsev: Ak si chcete dopriať špenát aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napríklad čečinou. Odolné odrody na prezimovanie by ste mali od októbra, s výnimkou miernych polôh, prikryť rúnom alebo zvonmi.

Príprava pôdy a výsev

Špenát nekladie prehnané nároky na pôdu, vyrastie na akejkoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu a teda živín. Neznáša trvalé premokrenie. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Obľubuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla na fotosyntézu, ale nie príliš vysoké teploty.

• Príprava pôdy: Prekopte pôdu do hĺbky aspoň 20 cm a odstráňte všetky buriny, kamene a iné nečistoty. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu alebo zrelého hnoja (nie čerstvého, priame hnojenie maštaľným hnojom sa neodporúča). To zlepší štruktúru pôdy a zabezpečí dostatok živín pre rastliny. Ak máte pochybnosti o kvalite pôdy, vykonajte test pôdy, aby ste zistili jej pH a nutričné hodnoty.
• Výsev: Semená špenátu sa vysievajú priamo na vonkajšie stanovisko. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Vysievajte do riadkov vzdialených od seba 15 - 30 cm (pre baby špenát stačí menej miesta). Semená sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Použite asi 5 g osiva na 1 m². Pre nepretržitý zber vysievajte špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu. Akonáhle budú mať sadenice prvú sadu pravých listov, zrieďte ich tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.

Starostlivosť o špenát

• Zavlažovanie: Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Počas horúceho počasia budete musieť zalievať záhon dvakrát denne. Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách.
• Hnojenie: Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom výseve prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Používajte tekuté hnojivo s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu.
• Okopávanie a pletie: Záhon odburiňujeme pravidelne, burina by rastlinám uberala vodu a živiny. Rastliny okopávame opatrne, aby sme neporušili koreňovú sústavu, korene rastú plytko.
• Ochrana: Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť, sú tvrdšie a zároveň začne rásť do kvetu. Aby ste znížili riziko vysychania pôdy, prikryte plochu záhradným rúnom s dvojitou hrúbkou, ktoré k zemi prichytíte. Rúno prepúšťa svetlo a dážď, ale výrazne spomaľuje odparovanie povrchu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Ako pri každej zelenine, aj špenát môže byť náchylný na choroby a škodcov. Medzi najčastejšie patrí pleseň na listoch, ktorej prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami. Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí - rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.

Dobré susedstvo v záhrade

Pri plánovaní výsadby špenátu je dôležité zvážiť, ktoré rastliny sú pre neho dobrými susedmi. Listová zelenina a ďalšie šalátové plodiny sú prvou jarnou úrodou a zároveň im patrí aj záver pestovateľskej sezóny na jeseň. Jesenná šalátová záhrada však nie je len opakovaním tej jarnej. Predlžujúce sa jarné dni a rastúce teploty spôsobia, že rukola, špenát a reďkovky idú rýchlo do kvetu. Keď tieto rastliny pestujeme na jeseň, sú čoraz väčšie a chutnejšie. Už spomínaná rukola je ideálnou zeleninou na jesenné pestovanie. Jemné listy nebudú popretkávané dierami od chrobákov, ako sa to často stáva na jar. Jesenná rukola má aj lepšiu chuť - chýbajú jej typické jarné drsné horké tóny, ktoré vznikajú, keď sa začiatkom leta otepľuje. Rýchlo rastúce guľaté reďkovky vhodné do jesenných šalátov sú sviežou chrumkavou zeleninou.

Pestovanie špenátu v kvetináči

Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči. Vypestovať si domáci špenát nevyžaduje žiadne zvláštne zručnosti a zvládne to naozaj každý, dokonca aj na balkóne alebo parapete. Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod: chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami.

• Výber nádoby a substrátu: Pre pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 - 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč, ideálny priemer je aspoň 15 - 30 cm, aby kompost príliš rýchlo nevyschol. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať kvalitný záhradný substrát s hlinitou, drobivou textúrou, bohatý na organické látky.
• Výsev: Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Semená špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča.
• Starostlivosť: Ak máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Pôda musí byť dobre odvodnená.

Zber a skladovanie špenátu

Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní. Mladé čerstvé listy sa dajú zberať už 4 - 6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Zbierajte mladé krehké listy.

Špenát môžete zbierať v dvoch fázach:

• Ako baby špenát: Zberajte hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu.
• Ako zrelý špenát: Zberá sa ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.

Môžete zozbierať niekoľko listov z každej rastliny v rade a opakovať zber každých niekoľko týždňov, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť. Alebo počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a potom zozbierajte celú úrodu listov naraz, odrežte ich tesne nad základňou.

Skladovanie

Špenát sa najlepšie používa čerstvý, pre maximálnu chuť a živiny - ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne. Čerstvé listy špenátu nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni, pretože rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke. Odporúča sa ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte suchý špenát do papierovej utierky a skladujte v chladničke.

Ak chcete špenát skladovať dlhšie, môžete ho zamraziť. Pred zamrazením špenát uvarte, pretože bude mať menší objem a dlhšie vydrží. Natrhaný listový špenát pokrájajte, vhoďte do vriacej vody, nechajte prejsť varom, precedíte a nechajte odkvapkať a vychladnúť. Aby ste si ušetrili prácu s neskorším rozdeľovaním zmrznutého špenátu, rozdelíte si ho do malých mištičiek (napríklad od paštét a pod.), alebo do malých mraziacich vrecúšok. Dajte zamraziť - vydrží určite 1 rok.

Využitie špenátu v kuchyni

I keď patrí špenát k druhom zeleniny, ktoré nemá každý rád, jeho význam v našom stravovaní to v ničom neznižuje. Špenát je výnimočne všestranný a môže byť použitý v rôznych jedlách. Čerstvé lístky špenátu (Spinacia oleracea) sa s tými mrazenými pretlakmi nedajú porovnať, to musí uznať každý, kto ho raz okúsil.

• Listový špenát: Čerstvý špenát môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov.
• Smoothies: Môžete si z neho vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, prípadne pridať aj inú jarnú zeleninu alebo ovocie ako banány, jablká a bobuľové plody.
• Varený špenát: Väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny. Špenát je výborný restovaný na masle alebo oleji, ako príloha k hlavnému jedlu, do omáčky na cestoviny alebo ako náplň do slaných koláčov.

Recepty so špenátom

Klasický špenát ako príloha

Na klasický špenát ako prílohu použite aj listy. Máte totiž istotu, že vo vašom špenáte bude naozaj len špenát, a to kvalitný.

Budete potrebovať:

• 1 malú cibuľu
• olej
• 4 hrste špenátu (listov)
• soľ, korenie
• 1 vajíčko
• 2 strúčiky cesnaku
• prípadne smotanu

Postup:

1. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno a opražte na oleji.
2. Pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť.
3. Osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku a 1 vajce.
4. Chvíľu povarte, aby sa vajce zrazilo.
5. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany. Vajcia a/alebo smotana sa pridávajú preto, aby bol špenát lepšie stráviteľný.

Špenátové palacinky

Budete potrebovať:

• Cesto na palacinky (bez cukru)
• Špenátová náplň (pripravená podľa návodu na klasický špenát)
• Vajíčko a strúhanka na obalenie
• Kyslá smotana alebo šalát z čerstvého špenátu a syra Fety na podávanie

Postup:

1. Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom.
2. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie.
3. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme.
4. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici.
5. Podávame napríklad s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.

Špenátový koláč

Budete potrebovať:

• Na cesto: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ
• Na náplň: špenát pripravený podľa návodu na klasický špenát, strúhaný syr a smotana

Postup:

1. Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať.
2. Medzitým si pripravíme špenát.
3. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista.
4. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany.
5. Dopečieme asi 30 minút v rúre na 200 °C.

tags: #spenat #siaty #kapustovy #monnopa