Pestovanie papriky: Kompletný sprievodca od semienka po zber

Paprika (Capsicum annuum) je známou a veľmi obľúbenou sezónnou zeleninou, ktorú si v našich podmienkach vieme úspešne vypestovať. Hoci jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch. Jej plody majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, vitamínu B, karoténov (vitamín A), vitamínu K a E, ako aj minerálnych látok ako vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelým zdrojom kyseliny listovej. Konzumácia papriky v čerstvom stave je pre ľudské zdravie veľmi dôležitá, pretože karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu a makulárnej degenerácie.

Pestovanie papriky zvládnu aj začiatočníci v záhradníčení, hoci si vyžaduje trpezlivosť a správne podmienky. Pestovať ju môžete v skleníku, fóliovníku, priamo v pôde, alebo dokonca v kvetináči na balkóne či v byte, kde poslúži aj ako zaujímavá dekoratívna rastlina.

Predpestovanie sadeníc papriky

Paprika je teplomilná rastlina, preto sa v našich podmienkach väčšinou pestuje zo sadeníc, nie priamou sejbou. Pestovanie papriky zo semien je síce náročnejšie, no skúsenejší pestovatelia si priesady často pestujú sami. Tento postup je menej náročný ako zo semien, ale najmä výnosnejší a bohatší na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo.

Optimálny čas výsevu

S vysievaním semienok papriky a predpestovaním vlastných sadeníc začnite vo februári alebo začiatkom marca, ideálne v druhej tretine februára. Semená papriky majú dlhšiu dobu klíčenia, preto je vhodné začať skoro.

Výber semien a substrátu

Semienka paprík kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Použite špeciálny substrát pre priesady alebo zmes záhradníckej zeminy, kompostu a piesku. Substrát musí byť priepustný a výživný, ale nesmie obsahovať veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu.

Semená rozosejte rovnomerne na vrch substrátu, aby sa jednotlivé semienka nedotýkali. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypte tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačte. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm.

Podmienky klíčenia a rastu

Takto vysadenej paprike musíte zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Semienka potrebujú dostatok tepla na klíčenie, ideálna teplota je okolo 25 °C. Hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievajte rosením, inak hrozí vyplavenie semien. Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si takto predklíčené osivo umiestnite do pripraveného substrátu.

Len čo mladé planty vzídu, preneste ich na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet na južnej strane, kde neprefukuje. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Sadenice sú náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu.

Pikírovanie a presádzanie

Klíčenie papriky trvá približne 10-14 dní. Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Je to oddelenie jednotlivých rastliniek a ich presadenie do samostatných nádob, čo podporuje rozvoj koreňového systému a bráni preťahovaniu rastlín. Rastlinky opatrne vyberte z misky a rozdeľte ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek, ako sú malé kvetináče (priemer 8 - 10 cm), sadbovače (4 × 4 cm) alebo tégliky od jogurtov. Do každej umiestnite jednu alebo dve mladé rastlinky.

V tomto kroku použite plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami (substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom). Získané priesady nechajte rásť na svetlom parapete, zavlažujte a pravidelne otáčajte, aby mali vyrovnaný rast.

Otužovanie priesad

Priesady papriky sa lepšie ujmú a budú odolnejšie, ak ich začnete otužovať, keď teplota vonku vystúpi nad 10 °C. Otužovanie pripraví priesady na náhle zmeny teplôt vonku. Na začiatok stačí pár hodín v garáži, na balkóne alebo na inom chránenom mieste. Postupne vystavujte priesady nižším teplotám a priamemu slnku. Mladé priesady papriky sú náročné na svetlo, teplo a vlahu, preto ich otužujte postupne (pár hodín denne vonku), aby si privykli na vonkajšie svetlo a teploty. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu a priesady lepšie odolávajú teplotnému šoku pri výsadbe. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia, interval postupne predlžujeme.

Výsadba papriky na finálne stanovište

Kedy sadiť vonku

Paprika je citlivá na chlad, preto je najvhodnejší termín na výsadbu priesad vonku na záhon, keď pominú všetky mrazy a zem sa dostatočne ohreje. Zvyčajne je to v druhej polovici mája, poprípade aj neskôr - ak je počasie vrtkavé a chladné. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky.

Výber miesta a príprava pôdy

Paprike vyberte slnečné a vzdušné miesto, chránené pred vetrom. Dariť sa im bude tam, kde predtým rástli strukoviny, tekvice, koreňová zelenina či kukurica. Paprika si vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité. Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Najvhodnejšia je neutrálna reakcia pôdy, ale vhodná je aj slabo zásaditá a slabo kyslá. Obsah humusu má byť v ľahších pôdach aspoň 3 % a v hlinitých pôdach 4 %.

Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym. Pri jesennej, respektíve jarnej príprave pôdy je vhodné dodať plnú dávku draselného a fosforečného hnojiva a asi 2/3 až 3/4 dávky dusíkatých hnojív. Pri použití hnojiva DAM môžeme dodať plnú dávku pred vysadením. Z viaczložkových hnojív môžeme s úspechom použiť Cererit, prípadne hnojivá typu NPK. Dobrý dezinfekčný účinok má dusíkaté vápno, ktoré by sa malo používať na jeseň.

Spôsoby výsadby a spon

Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája. Je dobré ich vysadiť hlbšie ako boli v črepníku a ku stonke nahrnúť zeminu. Ideálny čas na vysádzanie priesad je podvečer alebo počas zamračeného dňa. Páliace slnko i vytrvalý studený dážď čerstvo zasadeným rastlinám škodí. Väčšina odrôd potrebuje spon 40 - 60 cm od seba. Pre odrody s menšími plodmi je zaužívaný trik vysádzať po dve priesady do jednej výsadbovej jamy, navzájom sa podoprú. Do jamky pridajte lopatku kompostu, zalejte vodou a zasaďte.

Opora pre rastliny

Paprika na rozdiel od rajčiakov nedorastá do extrémnej výšky, takže nie každá rastlina si vyžaduje oporu. Tú doprajte odrodám s veľkými a ťažkými plodmi, prípadne druhom s mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Striedanie plodín

Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách. To isté platí aj pre ochranu pred chorobami a škodcami.

Starostlivosť o papriku počas vegetácie

Aby ste získali bohatú úrodu, papriku je potrebné pravidelne zalievať a hnojiť.

Zálievka

Paprika si potrpí na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno, prípadne večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Počas sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody na jedinú zálievku. Zavlažujeme približne raz za 10 až 12 dní podľa obsahu pôdnej vlahy v oblasti koreňovej sústavy rastlín a to menšie rastliny do hĺbky 0,30 m. Na hlinitých pôdach zodpovedajú tieto hĺbky navlaženia závlahovým dávkam 20 až 30 mm.

Nedostatok vody sa prejavuje postupným tmavnutím listov od najvyššie položených a opadávaním kvetov. Prebytok vody spôsobuje žltozelené zafarbenie listov a tiež opadávanie kvetov. Pri nedostatku vlahy rastliny spomaľujú rast a znižujú rodivosť. Za nízkej teploty nemôžu rastliny závlahovú vodu dobre využiť a môžu aj trpieť tzv. fyziologickým suchom. Za chladného a zamračeného počasia zavlažovanie obmedzujeme.

Hnojenie

Paprika potrebuje dostatok živín. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Počas vegetácie môžete porast prihnojovať liadkami. Vhodná je tiež močovina (0,75 % roztok) alebo DAM (asi 1,6 % roztok). Prihnojovanie močovinovým dusíkom priaznivo vplýva najmä pri monokultúrnom pestovaní papriky, pretože kladne ovplyvňuje zloženie pôdnej mikroflóry. Priaznivo pôsobí tiež prihnojovanie na list tekutými hnojivami, ktoré obsahujú okrem hlavných živín aj mikroelementy, ako je Harmavit, Vegaflor, Wuxal, Actigil a iné.

Pre optimálnu úrodu potrebuje paprika:

• Dusík - na začiatku rastu pre tvorbu listov.
• Fosfor a draslík - pre bohatú úrodu a zdravé plody.

Pri hnojení si dajte pozor na hnojivá s obsahom chlóru, na ktorý je táto plodina citlivá.

Vylamovanie prvých kvetov a výhonkov

Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety alebo prvý puk odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov. Pe lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité aj vylamovanie malých prízemných lístkov.

Regulácia teploty a vlhkosti

Paprika je teplomilná rastlina. Jej rast sa zastavuje pri teplote 10°C a optimálna teplota je od 25 až 28°C. Optimálne teploty v prvom období po vysadení sú rovnaké, ako optimálne teploty pri pestovaní priesad, t. j. v podmračný deň asi 22 °C, v slnečný do 29 °C, v noci 15 až 22 °C. Pri nižších teplotách paprika spomaľuje rast a pri teplote asi 8 °C prestáva rásť úplne.

Nie sú vhodné ani veľmi vysoké teploty. Pri teplotách nad 36 až 38 °C paprika tiež zastavuje rast, peľ stráca klíčivosť a nenastáva ani opelenie a nasadzovanie plodov. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť. Snažte sa udržiavať optimálnu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá má byť 60 až 70 %. Dodržiavanie primeranej vlhkosti vzduchu zabezpečuje dobré opelenie kvetov a dobrú násadu plodov. Rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami nemá byť v mladších rastových fázach rastlín príliš veľký a nemal by byť väčší než 10°C.

Kypranie pôdy a ochrana pred burinami

Povrch pôdy udržujeme cez celé vegetačné obdobie v kyprom a nezaburinenom stave.

Špecifiká pestovania papriky

Pestovanie v kvetináči na balkóne/terase

Nemusíte mať fóliovník ani úžitkovú záhradu za domom, a predsa si cez leto môžete pochutnávať na domácej paprike. Papriku úspešne dopestujete aj na balkóne v kvetináči alebo vo vreci od substrátu. Malé odrody paprík, ako čili, sa stanú ozdobou vášho okna, trebárs v kuchyni alebo obývačke. Papriky sú vďačné rastliny na balkónovú záhradku.

Na kvetináčové pestovanie si vyberte tzv. balkónové odrody paprík. Výber je už široký, nájdete medzi nimi napríklad štipľavé papričky, mini aromatické papriky, kompaktné odrody sladkých paprík. Do kvetináča vysaďte jednu alebo dve mladé priesady. Na objeme kvetináča nešetrite. Papriky pestované v kvetináči potrebujú slnečnú a teplú pozíciu - napríklad balkón orientovaný na juh, juhozápad.

Na dno dostatočne veľkej nádoby, v ktorej budete papriku pestovať, dajte drenáž z kamienkov, keramzitu, štrku, črepín alebo polystyrénu, cez ktorú bude odtekať prebytočná voda. Drenážna vrstva by mala byť 5 - 7 cm hrubá. Na ňu položte netkanú fóliu alebo textíliu, aby substrát neprepadával do drenáže a neupchal ju. Na ňu nasypte aspoň 20 cm substrátu, vhodného na pestovanie papriky (substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom). Papriku vysaďte a zalievajte odstátou vodou.

Papriky dopestujete aj vo vreci, hoci aj od substrátu. Do veľkého vreca umiestnite dve rastliny. Rožky vreca odstrihnite, nebude sa v nich držať voda a zároveň bude mať prebytočná voda kadiaľ vytekať. Výhodou pestovania v kvetináči je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie.

Prezimovanie papriky

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skráťte na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skráťte takto stonky, ktoré z nej vybiehajú. Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.

Pestovanie v skleníku a fóliovníku

Papriky, pestované v skleníkoch a fóliovníkoch, dozrievajú skôr. Teplo im nevadí, navyše sú chránené pred hubovými ochoreniami z daždivého počasia. Rýchlenie vo fóliovníkoch je z ekonomického hľadiska pre pestovateľov veľmi výhodné. Hoci najväčšie výnosy dosiahnete pri vysadení paprík vo fóliovníku, niektoré odrody prinášajú dobrú úrodu aj bez „zastrešenia“ - teda priamo v pôde. Označené sú ako papriky určené na poľné pestovanie, avšak doba produkcie plodov bude kratšia ako vo fóliovníku.

Pôda pre rýchlenie papriky vo fóliovníkoch má byť ľahšia, priepustná, dobre zásobená humusom a živinami. Ľahšia pôda sa na jar rýchlejšie prehrieva, čo priaznivo ovplyvňuje vývin papriky. Pôda sa musí pred vysádzaním dobre prepracovať. V nevykurovaných fóliovníkoch je potrebné zavčasu uvoľniť pôdu (do začiatku apríla a najneskoršie do polovice apríla), aby sa mohlo zavčasu vysádzať. Oneskorené vysádzanie vedie k znižovaniu úrod.

Na rýchlenie používame priesady predpestované v zakoreňovačoch alebo v balíčkoch, ktoré majú dobre vyvinuté kvetné puky. Spon volíme tak, aby sme mali pre dosiahnutie vysokej úrody optimálne množstvo rastlín. Pri ručnom zbere a výsadbe zabezpečujú vysoké úrody užší spon (0,40 x 0,25 m po jednej rastline). Ak použijeme vysadzovač, volíme vzdialenosť riadkov 0,50 m a v riadkoch 0,25 m po jednej rastline, resp. 0,30 m po dvoch rastlinách. Riadky orientujeme spravidla v smere sever - juh.

Priesady sadíme tak, aby bol povrch zakoreňovačov asi 20 mm pod povrchom pôdy, takmer až po prvé pravé listy. V nevyhrievaných fóliovníkoch sadíme papriku v polovici apríla, vo vykurovaných asi o mesiac skôr. Po vysadení rastliny dobre zavlažíme vlažnou vodou, ktorá má byť aspoň taká teplá, aká je teplota vzduchu vo fóliovníku. Za slnečného počasia fóliovníky intenzívne vetráme, čím regulujeme teplotu i vlhkosť vzduchu. Vetranie je dôležitým opatrením, aby sa zabránilo prehriatiu a výskytu plesní.

V praxi nastáva zvyčajne už v treťom roku monokultúrneho pestovania znižovanie úrod. Toto znižovanie úrod možno zmierniť každoročným hnojením vysokými dávkami maštaľného hnoja, odstraňovaním rastlín papriky po poslednom zbere (nezapracovať ich do pôdy), používaním bezbalastných priemyselných hnojív a občasným zaraďovaním predplodín do osevného sledu (cibuľa zelenačka, reďkovka).

Ochrana papriky pred chorobami a škodcami

Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

Najčastejšie choroby papriky

• Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
• Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
• Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
• Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky. Pri tzv. fuzáriovom vädnutí huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Bežní škodcovia papriky

• Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
• Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
• Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Zber a využitie úrody

Kedy a ako zbierať papriku

Papriky zberajte tak, ako dozrievajú, podporíte tým tvorbu nových plodov. Sladké odrody sú najlepšie, keď úplne vyfarbia. Plody zberáme raz za týždeň opatrným odlamovaním alebo odstrihovaním. Plody z rastlín vysadených v polovici apríla začíname aj bez umelého vyhrievania fóliovníkov zberať koncom mája až začiatkom júna, čím sa zber poľných porastov predstihne o 5 až 6 týždňov. Plody môžeme zberať až do začiatku augusta.

Rýchlenie papriky vo fóliovníkoch významne prispieva k zlepšeniu zásobovania čerstvou zeleninou a tým aj vitamínom C v období jeho nedostatku.

Obľúbené odrody papriky

Výber odrôd je už široký. Vyberajte si odrody, ktoré sú vhodné pre vašu lokalitu. Pre balkóny zvoľte menšie druhy. Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí.

• PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda, vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté. Sú mierne pálivé, ale zato šťavnaté. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu. Citlivo však reaguje na zmeny teplôt. Poskytuje vysoké úrody svetlozelených chutných plodov a dobre znáša teplotné výkyvy.
• Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápie s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Dobre sa jej darí vo fóliovníkoch.
• Rafaela F1 - prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe.
• Slovana F1 - veľmi prispôsobivá odroda. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu.
• Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
• Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
• Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
• Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.

Možnosti spracovania

Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby. Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov.

tags: #spon #na #pestovanie #papriky