Tento komplexný sprievodca sa zameriava na pestovanie, odrody, nároky a využitie plodov drieňa veľkoplodého, vrátane jeho uplatnenia v záhradách a v ľudovom liečiteľstve. Ponúka všetko podstatné o tejto nenáročnej a úrodnej ovocnej drevine.
Charakteristika a nároky drieňa
Drieň obyčajný (Cornus mas) je fascinujúca drevina, ktorej plody začínajú dozrievať koncom augusta až v druhej dekáde septembra. Pri vykopávkach a archeologických nálezoch boli objavené semená drieňa staré 5000 rokov, čo svedčí o jeho dlhej histórii. V dobe bronzovej sa dokonca drevo z drieňa používalo na výrobu rukovätí mečov. Aj keď doba pokročila, stále existuje mnoho dôvodov, prečo sa túto drevinu oplatí pestovať.
Drieň obyčajný je dlhoveký, dožíva sa aj vyše 200 rokov. Darí sa mu aj na miestach, kde to iným stromom a krom nevyhovuje. V prirodzených podmienkach rastie najmä na slnečných stráňach na vápencovom podklade. Ide o nenáročnú drevinu, ktorá je okrem toho aj odolná voči škodcom a netrpí ani neskorými mrazmi. Uprednostňuje priepustnú pôdu neutrálnej až zásaditej reakcie, ale dobre rastie aj v bežných záhradných či ťažších ilovitých pôdach. Jeho pomerne hustý koreňový systém dokáže dobre využiť pôdnu vlahu a zároveň viaže pôdu, čím zabraňuje jej erózii.
Výsadba a starostlivosť
Podľa Ing. Jakuba Mankoveckého, odborníka na ovocie, sa drieň vysádza do záhradiek v dvojiciach odrôd ako súčasť ovocnej, ale aj okrasnej časti. Veľmi pekne vynikne aj v živých plotoch. Najvhodnejšia výsadba je v jeseni. Optimálny spon pre pestovanie je 5 m x 5 m až 6 m x 5 m.
Výsadba 3 nových drieňov! 🌳 Prečo je jeseň najlepší čas na tieto úžasné stromy 🍂🙌
Pred vysádzaním je dôležité pôdu dôkladne skypríť a zapracovať organické hnojivo v dávke 4 - 5 kg na štvorcový meter. Najvýhodnejšie je pestovanie v tvare kmienka s výškou do 80 cm. Po výchovnom reze a zapestovaní koruny sa už reže minimálne, pričom sa zameriavame len na odstraňovanie poškodených a najstarších konárov.
Plody drieňa: Zber a vlastnosti
Drieň je tiež medonosný a do záhrady priláka včely. Plody dozrievajú koncom augusta až v druhej dekáde septembra. Sú lesklé, sýtočervené, oválne až mierne pretiahnuté a dlhé asi 1,5 - 2 cm. Na jednom kre sa urodí od 10 do 20 i viac kilogramov plodov. Plodom drieňa sú kôstkovice, ľudovo nazývané drienky, ktoré majú väčšinou oválny, mierne pretiahnutý až hruškovitý tvar, jasnočervenú, tmavočervenú alebo žltú farbu.
Plody drieňa sa obsahom nutričných látok zaraďujú na popredné miesto, pričom významný je najmä vysoký obsah vitamínu C. Cukry v plodoch sa nachádzajú vo forme glukózy a fruktózy, ktoré sú ľahko stráviteľné. Plody zberáme, keď sú dobre vyfarbené, ale ešte pevné. Sú vhodné na priamu konzumáciu aj na spracovanie.
Rozmnožovanie drieňa
V pomerne veľkej hrubostennej kôstke sa nachádzajú dve semená. Kôstky vybraté z dozretých plodov preliehajú, to znamená, že semená po vysiatí vo vlhkom substráte klíčia zväčša až v druhom roku na jar. Okrem rozmnožovania semenami sa odrody dajú rozmnožiť aj pomocou odrezkov, potápaním, prípadne vrúbľovaním. Semenáče rodia o 5 až 6 rokov, zatiaľ čo vrúbľovance o niečo skôr. Úrodnosť je pomerne vysoká a závisí aj od konkrétnej odrody.
Využitie drieňa a jeho plodov
Drienky je možné použiť na prípravu kompótu, sirupu, vína či destilátu, známeho ako drienkovica. Tento destilát je pomerne vzácny, keďže sa uvádza, že zo 100 kg plodov ho možno vyrobiť len 3 až 4 litre. Cenené je aj pevné drevo drieňa pre jeho vlastnosti. Okrem ovocného využitia a uplatnenia v ľudovom liečiteľstve je drieň vďaka svojmu ranému kvitnutiu a dekoratívnym plodom aj obľúbenou okrasnou drevinou.