Vrúbľovanie alebo štepenie stromov je stará poľnohospodárska technika, ktorá sa využíva dodnes. Ide o jednu z najúčinnejších techník, pomocou ktorej sa dajú zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody. Táto technika spočíva v tom, že výhonky ovocného stromu navrúbľujeme na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Pomocou tejto metódy si vieme vytvoriť ovocnú škôlku s viacerými odrodami na jednom stromčeku, vieme napríklad navrúbľovať aj marhuľu do stromu slivky. Vždy ale platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice, k malviciam sa prijmú len malvice. Vrúbľovanie je účinnejšie a efektívnejšie ako rozmnožovanie semenami. Keďže táto metóda nám umožňuje kombinovať niekoľko odrezkov aj z ušľachtilých (vzácnych) odrôd na podpník či konár iného ovocného stromu, je viac pravdepodobné, že vyrastie geneticky presná kópia.
Hoci záhrada vo februári stále pôsobí ospalým dojmom a je často pokrytá snehom, pre skúseného ovocinára sa sezóna začína práve teraz. Február je totiž ideálnym obdobím na zimný rez ovocných drevín. V priebehu februára sú rastliny stále v období vegetačného pokoja, čo umožňuje záhradkárom vykonávať rôzne údržbové práce bez rizika poškodenia aktívne rastúcich častí. Správny rez je jedným z najdôležitejších zásahov v starostlivosti o ovocné stromy a kríky. Ovplyvňuje nielen ich rast, ale aj kvalitu úrody, dĺžku života a odolnosť voči chorobám. Pre radosť, pre zachovanie starej či obľúbenej odrody, pre skvelý pocit z vlastnoručne dopestovaného stromčeka - každý, kto vrúbľuje/očkuje ovocné stromy má pre túto činnosť určite svoje dôvody.
Zimný rez ovocných drevín vo februári
Zimný rez, vykonávaný v období vegetačného pokoja, má niekoľko zásadných výhod. Stromy sú bez listov, čo vám umožní dokonale vidieť štruktúru koruny a ľahko identifikovať poškodené, križujúce sa alebo zahusťujúce konáre. Zimný rez je tzv. presvetľovací, podporuje rast nových výhonkov. Správny rez je jedným z najdôležitejších úkonov, ktoré môžeme v tomto období vykonať.
Ktoré stromy rezať vo februári?
- Jablone a hrušky: Tieto stromy sú voči zimnému rezu najodolnejšie. Odstráňte vlky (zvislé výhonky), suché konáre a tie, ktoré smerujú do stredu koruny.
- Ríbezle a egreše: Tieto kríky pučia veľmi skoro na jar, často už pri prvom oteplení v marci. Február je preto posledným bezpečným termínom na ich úpravu.
- Vinič: Ak už pominuli silné mrazy, je potrebné ostrihať vinič. Neskorší jarný rez by spôsobil masívne vytekanie miazgy (tzv. "plač viniča").
Ktorým stromom sa vo februári vyhnúť?
Veľkou chybou začínajúcich záhradkárov je strihanie všetkých stromov naraz. Kôstkoviny, ako sú čerešne, višne, slivky, marhule a broskyne, sú náchylné na glejotok a hubové choroby, ktoré sa do rán v chladnom a vlhkom počasí ľahko dostanú. Tieto druhy sa odporúča rezať až po zbere úrody v letnom období.
Dôležité aspekty zimného rezu
- Počasie: Aj keď je február kalendárne správny, počasie má vždy posledné slovo. Pri silných mrazoch je drevo krehké, pri strihaní sa drví a rany sa nemôžu zahojiť. Mráz môže poškodiť obnažené pletivá a spôsobiť odumieranie konárov. Odporúča sa strihať za jasného, suchého a bezveterného dňa, zabráňte vrúbľovaniu počas mrazov pod -5 °C alebo počas topenia, keď vlhkosť podporuje infekciu.
- Náradie: Či už používate ručné nožnice, pákové nožnice na hrubé konáre alebo akumulátorové nožnice, dbajte na to, aby bolo náradie dokonale ostré a čisté.
- Ošetrenie rán: Po 4. reze aplikujte postrek na báze medi (napr. Cupra-záhradník).
Odber a uskladnenie vrúbľov (štepov)
Kľúčové pre úspešné štepenie je mať k dispozícii kvalitné vrúble. Vrúble sú jednoročné výhonky (letorasty), ktoré v sebe nesú presnú genetickú informáciu daného stromu. Ak napríklad vezmete vrúbeľ z jablone ‘Idared’ a naštepíte ho do vhodného podpníka, získate nový stromček so 100-percentnými znakmi tejto odrody.
Kedy odoberať vrúble?
Ideálne je odoberať vrúble už v decembri, ale najneskôr začiatkom januára. Otáľať sa ale tiež nevyplatí, lebo letorasty nesmú byť narašené. Vo všeobecnosti sa odporúča obdobie od polovice decembra do konca februára, pričom kôstkoviny treba odoberať skôr než jadroviny, lebo skoršie pučia. Vrúble kôstkovín odoberať v období okolo Vianoc a Nového roka, najneskôr do polovice januára. Odoberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom.
Ako vybrať vhodné vrúble?
- Musia byť jednoročné (vyrástli počas predchádzajúcej vegetácie), rovné a zdravé, rovnako ako celý materský strom.
- Používajú sa jednoročné vyzreté a vitálne výhonky s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov. Ideálne je rezať zo stredných častí výhonkov, kde je kvalita púčikov najvyššia.
- Výhonky berieme najlepšie z južnej alebo východnej či zo západnej strany, dostatočne osvetlenej. Vždy berieme vrúble len z vonkajšej časti koruny, nie z vnútornej, kde neboli dostatočne oslnené a nie sú správne vyzreté.
- Dĺžka vrúbľov je ideálne 30-40 cm, pričom niektorí ovocinári odporúčajú rezať ho spolu s 2 až 3 cm kúskom dvojročného dreva, ktoré má spomaliť vysychanie, iní nechávajú čapík, aby prípadný mráz nepoškodil drevo a tento na jar odstraňujú.
- Odrezky z výhonkov odoberte za suchého dňa bez mrazu. Každý by mal byť hrubý asi ako ceruzka (5-8 mm) a mať 4-6 púčikov.
Uskladnenie odobratých vrúbľov
Odobraté vrúble potom zabalíme do igelitových vrecúšok a skladujeme v chladničke pri teplote približne 4°C. Pravidelne kontrolujeme, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo.
Pre prirodzenejšie skladovanie môžeme zvoliť uloženie odrezkov do pôdy. Ak s hlodavcami nebojujete, vykopte si pri severnej stene domu, stodoly, záhradného domčeka, garáže či inej stavby 30 až 40 cm ryhu, vysteľte ju machom, slamou alebo opadaným lístím, naležato do nej vložte zväzky vrúbľov, konce prekryte pôdou, a celé potom ešte daným krycím materiálom, ktorý ste si zvolili. Nakoniec ryhy zľahka prekryte zeminou. Takto vrúble udržíte v primeranom chlade a vlhku do marca/apríla, no pokojne až do mája. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme.
Vrúble uložené v pivnici: Ak ju máte dostatočne vlhkú a chladnú (vhodná je teplota okolo 5 °C), na uchovanie vám stačí vedro s pieskom, ktorý musí byť tiež primerane vlhký. Zväzky vrúbľov do neho nastrkajte (nastojato vedľa seba tak, aby sa nedotýkali) a minimálne do dvoch tretín ich pieskom aj zasypte. Pred samotným štepením odobraté výhonky namočte na pár hodín do vody, aby doplnili stratené zásoby vody.
Štepenie ovocných stromov vo februári
Zimné štepenie má oproti jarnému veľkú výhodu. Len čo na jar nastanú vhodné podmienky, naštepená časť vytvára väčšie prírastky, ako keď ju štepíte až na jar. Najlepšie výsledky spravidla dosiahneme predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji. Február je pre záhradkárov kľúčovým mesiacom, počas ktorého sa záhrada pripravuje na nadchádzajúcu vegetačnú sezónu. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše. Ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla.
Poradie vrúbľovania nám napovedia aj vrúble uskladnené v pivnici a postupnosť ich rašenia. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne, a môžeme štepiť. Pozor, v tomto období ešte nie hociakým spôsobom! V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy. Obdobie, kedy pod kôrou stromov kypí miazga, je pomerne krátke, preto každý záhradník rád siahne aj po spôsoboch, ktoré jej prítomnosť nevyžadujú. Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, lepšie výsledky však získame pri augustovom očkovaní. Vrúble týchto druhov totiž veľmi rýchlo rašia a ťažšie ich udržať v stave vhodnom na štepenie.
Základné vybavenie pre štepenie
Okrem vrúbľov budeme potrebovať štepársky vosk, kliešte na strihanie konárov, štepársku pásku, štepársky nožík a paličku na rozotretie vosku. Dôležitým aspektom je dostatočná teplota. Sneh, dážď alebo vietor majú pri vrúbľovaní nepriaznivé účinky na ujatie výhonkov. Dôležité je tiež, aby napojenie vrúbľa bolo pevné, v miestach tesne pod kôrou, kde sú najdôležitejšie cievy a zväzky pre výživu a rast. Rez nech je hladký, pri takmer každej technike vrúbľovania sa odporúča o dĺžke max. 3 cm. Spoje spevňujeme štepárskou páskou, všetky rany (po celej ploche) ošetrujeme voskom alebo emulziou.
Techniky vrúbľovania vhodné na predjarie (február)
Existuje viacero druhov štepenia stromov, ktoré sa líšia podľa toho, či vrúbľujeme v čase vegetačného pokoja alebo počas sezóny, keď v stromoch prúdi miazga. Vo februári uprednostňujeme techniky, ktoré nevyžadujú aktívny tok miazgy.
Vrúbľovanie kopuláciou (spojkovanie)
Vrúbľovanie kopuláciou patrí k jednoduchším technikám štepenia ovocných stromov, ktorú by mali zvládnuť aj menej skúsení záhradkári. Tento spôsob štepenia je vhodné vykonávať počas obdobia oddychu stromu. Pri spojkovaní spájame vrúblik a podpník, ktorých priemery sú buď rovnaké alebo takmer rovnaké (ideálne priemer ceruzky, 0,5 až 1 cm). Podpníky pred štepením upravte na dĺžku 20 až 25 cm. Na klíčnej rastline i na vrúbli si na ich koncoch urobíme šikmý rez dlhý aspoň 6 cm. Rezy by mali byť urobené tak, aby obe časti do seba čo najpresnejšie zapadli a dobre sa spojili. Rezná plocha (podpník, vrúbeľ) musí byť urobená len jedným ťahom. Obidve rezné plochy sa musia čo najviac vzájomne prekrývať, pretože inak sa štepence neujmú. Vrúbeľ a podpník je potom potrebné spojiť a upevniť napríklad štepárskou páskou. Všetky miesta rezu ošetríme štepárskym voskom. Vrúbeľ by mal obsahovať tri až štyri zdravé púčiky. Rez oproti púčikom nie je nutnou podmienkou, i keď vyrašený púčik hneď oproti spojovaciemu rezu môže v mnohých prípadoch zachrániť štep. Pri spojkovaní treba dbať, aby rezy nemali vypuklé „bruško“, musia na seba dokonalo priliehať. Pri viazaní pásku dobre uťahujeme, púčiky môžeme taktiež obviazať, nevynechávame ich. Miesto štepenia obviažeme hustými závitmi. Správne spojkovanie vyžaduje, aby sme prikladali kambium na kambium aspoň z jednej strany. Nadstavbou je spojkovanie s jazýčkom, teda anglická kopulácia. Tento spôsob šetrí prácu a umožňuje delenie úloh.
Vrúbľovanie na kozľu nôžku
Tento spôsob štepenia ovocných stromov je vhodný skôr pre skúsenejších ovocinárov. Princíp tohto typu štepenia je v podstate rovnaký ako vrúbľovanie kopuláciou, avšak vrúbeľ je menší ako podpník a umiestňuje sa do boku podpníka, preto sa tomuto štepeniu hovorí aj “štepenie do boku.” Najvhodnejšie obdobie pre tento typ vrúbľovania je v zime, kedy rastlina oddychuje. Pri štepení na koziu nôžku je potrebné vyrezať do boku podpníka trojuholník dvoma šikmými zárezmi a vylúpnuť ho. Vrúbeľ treba na konci šikmo zrezať z dvoch strán tak, aby sa vytvoril hrot a aby sadol do trojuholníkového zárezu. Potom ho štepárskou páskou upevníme k podpníku a zavrúbľované časti potrieme štepárskym voskom.
Vrúbľovanie do rázštepu
Ide o asi najstarší známy spôsob vrúbľovania, ktorý je vhodný pre staršie nerodiace stromy. Toto štepenie je vhodné pre stromy jabloní a hrušiek, ale možno ho využiť aj pri ríbezliach a egrešoch. Podpník najskôr zrežeme kolmo pílkou alebo nožničkami, ranu začistíme žabkou. V strede rezu podpník rozštiepime do hĺbky asi 4 cm. Ak sa rozhodneme týmto spôsobom preštepovať hrubšie podpníky, je nutné podpník vo vzdialenosti 5-6 cm od rezu stiahnuť špagátom, aby sa podpník nerozštiepil príliš hlboko. Dva vrúble si šikmo zrežeme na jednom konci z oboch strán do hrotu. Takto pripravené vrúble zastokneme do podpníka, jeden na jednu stranu klinu, druhý na opačnú. Oba rezy musia dobre priľahnúť o steny rázštepu, preto sú zložitejšie. Do rázštepu vkladáme 2 vrúble oproti sebe. Základný predpoklad úspechu pri tomto spôsobe je umiestnenie oboch vrúbľov tak, aby sa dotýkali kambia podpníka. Klin vrúbľa má do rozštiepenej medzery padnúť čo najlepšie. Pri nesprávnom vsadení vrúble zasychajú. Pri dodržaní tejto zásady sa vrúble spoľahlivo ujímajú. Podobne ako pri plátkovaní je potrebné, aby nad úroveň rany podpníka trčali polmesiačiky.
Plátkovanie s jazýčkom
Tento spôsob sa používa v prípade, ak je podpník hrubší ako vrúbeľ. Na vrúbli vykonáme šikmý spojkovací rez. Podpník zrežeme kolmo nožnicami alebo pílkou. Primeráme si dĺžku spojkovacieho rezu na vrúbli a rovnaký náprotivok urobíme na podpníku. V prípade hrubšieho priemeru podpníka (3-5 cm) použijeme 2 vrúble, pri ešte hrubšom viac vrúbľov. Na vrúbli musí zostať trčať polmesiačiková ranka, ktorá zabezpečí zahojenie rany na podpníku. Vzniknuté rany treba dôkladne zavoskovať, aby nevysychali. Pre hojenie je potrebné, aby nad reznou ranou podpníka zostala trčať polmesiačiková ranka vrúblika. Pri štepení väčšieho počtu podpníkov používame plátkovanie s jazýčkom, princíp aj výhoda je rovnaká ako pri anglickom spojkovaní.
Prečo štepenie niekedy zlyháva?
Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia - napr. štepenie pod kôru v čase, kedy nie je prítomná miazga. Tento neúspech je veľmi častý pri čerešniach, ktoré napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla. Ak nám zakvitne vrúbeľ pri štepení jabloní a hrušiek, nič sa nedeje. Tieto druhy obsahujú zmiešané puky - postačuje kvety vyštipnúť a následne nám krásne vyrastie letorast. Iná situácia nastáva pri kôstkovinách, kde sa na bočných pukoch jednoročného dreva môžu vyskytovať len kvetné puky (obzvlášť u čerešní a višní, ale jav platí pre všetky kôstkoviny, pričom výnimky z pravidla samozrejme sú). Ak chceme zachrániť starú višňu, môže sa stať, že nám roky budú vrúble len kvitnúť. Recept na úspech je jednoduchý - na vrúbli kôstkovín (napr. višní a čerešní) sa nesmú nachádzať len bočné púčiky, ale mali by obsahovať aj púčik vrcholový. Ak štepíme tenké vrúble zo starých stromov, táto zásada sa môže stať kľúčovou.
Starostlivosť po štepení
Ak sme zaštepili hruškovú plánku v prírode alebo zaočkovali broskyňový semenáčik v záhrade a nemusíme ho presádzať, máme nespornú výhodu bujnosti rastu a rýchlosti vývoja mladého stromu. I tak sa však musíme počas roka k stromu začiatkom leta vrátiť, aby sme uvoľnili a zložili úväzok. Po niekoľko nasledujúcich rokov zasa na jar vykonávame rez. Tri až štyri roky po štepení by už štep vysadený na trvalom mieste mal byť dostatočne vyvinutý (nie však vždy), aby niekoľko rokov vydržal aj bez našej opatery. Najviac starostlivosti vyžadujú stromy preštepené „na hlavu“, teda väčšinou spôsobmi, kde bolo použitých 2 a viac vrúbľov (do rázštepu, pod kôru, bočné plátkovanie). Pri následnej výchove štepu dochádza k zakracovaniu výhonov, opakovanému čisteniu podpníka, odstraňovaniu konkurenčných výhonov i znižovaniu počtu pôvodných vrúbľov na hlave. Počiatočný väčší počet vrúbľov má za cieľ zabezpečiť dostatočnú výživu a rast kalusu po celom obvode rany.
Apple Tree Grafting For Beginners - Learn How To Graft | Includes 6 Months of Updates
Štepenie pod kôru (používa sa neskôr na jar)
Tento spôsobom myslíme predovšetkým metódu pod kôru a všetky jej obmeny (napr. Tittelov spôsob). Štepenie pod kôru je vo všeobecnosti menej náročné na techniku rezu, preto s ním zväčša začíname pri získavaní prvých skúseností. Vyžaduje si však veľkú trpezlivosť a pozorovací talent, nakoľko musíme správne vystihnúť čas miazgy. Napríklad čerešne môžeme spojkovať už vo februári, ale dostatok miazgy na štepenie pod kôru môže nastať až v druhej polovici apríla. Ako zistíme, že už je vhodný termín pre tento spôsob štepenia? Nad predpokladaným miestom štepenia vykonáme pokusný zárez do kôry - tá sa musí celkom oddeliť od dreva. Týmto spôsobom preštepujeme podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ. Pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm. Kôru oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane vrúbľa urobíme malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli. Spôsobom pod kôru môžeme uplatniť okrem preštepenia hrubších podpníkov aj pri premostení rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením. Jednoduchý spôsob štepenia vyžadujúci prítomnosť miazgy. Nakoľko oddelená kôra na vrúble vyvíja len minimálny tlak, je nutné pri tomto spôsobe obväzovať veľmi tesne.
Očkovanie stromčekov (najmä v lete)
Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok (ako pri vrúbľovaní), ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry. Z letorastov vyberáme len očká a tie sa vkladajú do podpníkov. Očkujeme od júla do konca septembra, aby sa predišlo rýchlemu vyklíčeniu a vymrznutiu. Očká sa po vyrezaní do 24 hodín vkladajú na štepený strom. Môžete ich vyrezať aj so stonkou a listom. Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia. V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar.
Monitorovanie škodcov a chorôb vo februári
Február je ideálnym časom na začatie monitorovania prítomnosti škodcov a chorôb v záhrade. Starostlivo skontrolujte stromy, kríky a iné rastliny na skoré príznaky vajíčok hmyzu, kukiel alebo poškodenia škodcami. Odporúča sa aplikácia predjarného olejového postreku. Tip: do konca februára je taktiež možné ochrániť ovocné stromčeky roztočmi v plsti. Ide o nastrihané pásy, ktoré pripevňujeme blízko seba a zošívame na koncoch alebo previažeme špagátom.