Štepenie alebo vrúbľovanie ovocných stromov je metóda, ktorá umožňuje kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Je to stará poľnohospodárska technika, ktorá sa využíva dodnes a predstavuje jednu z najúčinnejších metód na zachovanie a rozmnožovanie starých a krajových odrôd ovocných stromov. Vrúbľovanie je účinnejšie a efektívnejšie ako rozmnožovanie semenami, pretože z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého bol vrúbeľ odobraný.
Ak by sa ušľachtilá odroda rozmnožovala semenami, takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by plánka). Pomocou tejto metódy si viete vytvoriť ovocnú škôlku s viacerými odrodami na jednom stromčeku. Vrúbľovanie je potrebné aj na to, aby bol teplomilný strom plodný, odolný voči nepriaznivým poveternostným podmienkam a aby sa obmedzil jeho rast.
Výber a príprava podpníka pre čerešne
Podpník je strom, ktorý sa nachádza nižšie a rastie na vlastných koreňoch. Spravidla ide o mladé rastliny, pretože rastú spolu rýchlejšie a lepšie. Podpník sa musí prispôsobiť regionálnej klíme, pretože sa naň naštepuje ďalší strom (štep).
Pri výbere podpníka pre čerešne sa odborníci odporúčajú rozhodnúť pre niekoľko druhov:
- Čerešňa "Antipka" alebo "Magalebka" - ich nepopierateľnou výhodou je odolnosť voči mrazu a jednoduchý postup pestovania z kôstky. Nevýhodou tejto odrody je, že sa nehodí k druhom čerešní zahraničného výberu.
- "VSL-2" - je najlepší trpasličí podpník pre čerešne.
- Skrížené druhy čerešňových hybridných podpníkov pre odrodové čerešne ako "Pika", "Colt" alebo "Gizella".
Čerešňa nie je odolná voči drsným zimným podmienkam, ale višňa, ktorá dokonale odoláva aj silným mrazom, je záhradkárom k dispozícii. Spolu tieto dva stromy môžu vytvoriť skvelú jednotu. Táto kombinácia zabráni odumretiu stromu a zvýši počet plodov, ako aj urobí ich chutnými.
Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5 rokov), zdravé stromy, na ktoré môžeme navrúbľovať ušľachtilú odrodu i priamo na kmienku. Čím je strom starší, tým vyššie je ho potrebné vrúbľovať. Vždy platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice, k malviciam sa prijmú len malvice.
Časovanie vrúbľovania
Vrúbľovanie ovocných stromov sa delí podľa ročného obdobia na predjarné, jarné a letné.
- Predjarné a jarné vrúbľovanie: Najlepšie výsledky sa spravidla dosiahnu v období od januára do konca marca alebo od konca februára do mája. V tomto období sa púčiky na strome začínajú otvárať až do obdobia kvitnutia. Vrúbľovanie čerešní je lepšie naplánovať v posledných dňoch marca do 10-14 dní.
- Letné vrúbľovanie: V prípade čerešní a višní je možné aj letné štepenie, ktoré je potrebné načasovať na prelom leta a jesene (júl - august). To je možné vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov čerešní a višní. Letné vrúbľovanie ovocných stromov je menej časté, ale dá sa vyskúšať pri čerešniach a višniach.
- Jesenné štepenie: Existuje aj jesenný štep, ale v tomto čase sa odrezok nemusí zakoreniť.
Dôležitým aspektom je dostatočná teplota. Sneh, dážď alebo vietor majú pri vrúbľovaní nepriaznivé účinky na ujatie výhonkov. V posledných dňoch apríla, keď sú v noci ešte mrazy, ale nie nižšie ako -5 stupňov, môžete začať s procedúrou.
Odber a uskladnenie vrúbľov
Vrúble sa odoberajú počas zimy, v období vegetačného pokoja stromu (december - január). Používajú sa jednoročné vyzreté a vitálne výhonky s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov. Ideálne je rezať zo stredných častí výhonkov, kde je kvalita púčikov najvyššia. Výhonky sa berú najlepšie z južnej, východnej či západnej strany, ktorá je dostatočne osvetlená. Vždy sa odoberajú vrúble len z vonkajšej časti koruny, nie z vnútornej. Výhonky sa dajú odrezať obyčajnými záhradnými nožnicami. Ideálna dĺžka vrúbľov je 30 cm, alebo 25-30 cm.
Odobraté vrúble sa zabalia do igelitových vrecúšok a skladujú v chladničke pri teplote približne 4°C. Pravidelne sa kontroluje, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo. Pre prirodzenejšie skladovanie je možné uložiť odrezky do pôdy pri severnej stene domu a dôkladne prekryť čečinou. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble sa pravidelne kontrolujú. Pre letné vrúbľovanie skladovanie odobratých vrúbľov nie je vhodné, v nevyhnutných prípadoch je prijateľných 3 - 5 dní.
Vrúble nikdy neodoberajte z takzvaných vlkov. Vrúbeľ nemôžete pri spájaní s podpníkom obrátiť. Vrúbeľ musí byť vždy dobre uviazaný štepárskou páskou, ktorá sa až do jeho dobrého zrastu s podpníkom nesmie uvoľniť.
Všeobecné princípy a nástroje vrúbľovania
Pri vrúbľovaní ide o rovnaký princíp - napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby mohol z neho čerpať živiny. Nech si vyberieme akúkoľvek štepársku techniku, všetky vrúbľovacie rezy by mali byť hladké a mali by do seba dokonale zapadať. Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžkou cca 3 cm (rez by mal byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa).
Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli, ako aj na štepenom strome, sa ošetria štepárskym voskom alebo štepárskou emulziou. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku, aby sa rastlina nepriškrtila.
Okrem vrúbľov budete potrebovať aj štepársky vosk, kliešte na strihanie konárov, štepársku pásku, štepársky nožík a paličku na rozotretie vosku. Nôž alebo nožnice musia byť ošetrené antibakteriálnym činidlom. Plastové vrecko vytvára "skleníkový" efekt.
Techniky štepenia a očkovania
Existuje viacero druhov štepenia stromov, ktoré sa líšia podľa toho, či vrúbľujeme v čase vegetačného pokoja alebo počas sezóny, keď v stromoch prúdi miazga. Agronómovia používajú 4 hlavné spôsoby štepenia, ale poznáme ich viac.
1. Spojkovanie (Kopulácia)
Spojkovanie, vrátane anglickej kopulácie, patrí k jednoduchším technikám štepenia ovocných stromov. Tento spôsob štepenia je vhodné vykonávať počas obdobia oddychu stromu. Vrúbeľ sa pripája k podpníku klíčnej rastliny, pričom oba majú približne rovnakú hrúbku (cca 1 cm v priemere). Na klíčnej rastline aj na vrúbli sa na ich koncoch urobí šikmý rez dlhý aspoň 6 cm (čerešňa 35 mm). Rezy by mali byť urobené tak, aby obe časti do seba čo najpresnejšie zapadli a dobre sa spojili. Vrúbeľ a podpník je potom potrebné spojiť a upevniť štepárskou páskou. Všetky miesta rezu ošetríme štepárskym voskom. Vrúbeľ by mal obsahovať tri až štyri zdravé púčiky. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu).
2. Vrúbľovanie plátkovaním
Táto metóda sa používa, ak je podpník alebo konár, na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda, hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní.
3. Vrúbľovanie na koziu nôžku (Whip and Tongue Grafting)
Tento spôsob vrúbľovania sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Je vhodný skôr pre skúsenejších ovocinárov a pre hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm). Pri štepení na koziu nôžku je potrebné vyrezať do boku podpníka trojuholník dvoma šikmými zárezmi a vylúpnuť ho. Vrúbeľ treba na konci šikmo zrezať z dvoch strán tak, aby sa vytvoril hrot a aby sadol do trojuholníkového zárezu. Potom ho štepárskou páskou upevníme k podpníku a zavrúbľované časti potrieme štepárskym voskom. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov, aby sa rana rýchlejšie zahojila.
4. Vrúbľovanie za kôru (Bark Grafting)
Vrúbľovanie za kôru sa vykonáva na začiatku a počas kvitnutia stromov, keď prúdi miazga. Výhonky s tromi až štyrmi púčikmi sa z jednej strany zarežú 4 - 5 cm dlhým a hladkým rezom. Čerstvé okraje podpníka sa zrežú štepárskym nožom. V dĺžke 5 cm sa urobí jeden zárez za kôru, oproti nemu druhý. Dva vrúble sa zasunú do kôry a poriadne sa upevnia štepárskou páskou. Napokon sa prevrúbľované miesta dôkladne zotrú štepárskym voskom. Predíde sa tak vyschnutiu.
5. Vrúbľovanie do rázštepu (Cleft Grafting)
Ide o asi najstarší známy spôsob vrúbľovania, ktorý je vhodný pre staršie nerodiace stromy. Používalo sa najmä na štepenie jabloní a hrušiek, ale v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Tento spôsob sa využíva aj na omladenie starých ovocných stromov, ktoré stratili rodivosť, no stále majú vitálny podpník. Pri tomto spôsobe sa podpník jemne rozštiepi do klina pomocou sekery a kladiva (podstatou je odrezanie kmeňa alebo konára a rozrezanie kôry 3 cm kolmo od rezu). Do takto vytvoreného rázštepu sa vložia vrúble zrezané do klina tak, aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom (rastovou časťou tesne pod kôrou). Dva vrúble sa šikmo zrežú na jednom konci z oboch strán do hrotu. Takto pripravené vrúble zastokneme do podpníka, jeden na jednu stranu klinu, druhý na opačnú. Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť.
6. Očkovanie (Budding)
Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilých odrôd vyberajú len jednotlivé očká a vkladajú sa do podpníka alebo konára stromu, ktorý chceme štepiť. Ide o veľmi šetrnú a nenáročnú metódu, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch, kríkoch, no aj pri okrasných drevinách. Keďže očká by po prijatí rýchlo vyklíčili a následne by boli náchylné na vymrznutie, očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sa predišlo vyklíčeniu. Očká sa odoberajú zo živých, mladých, no dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu). Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním.
Existujú dve hlavné techniky očkovania:
- Očkovanie do T-zárezov: Očkovacím nožom sa nareže kôra a lyko do tvaru T, špičkou noža sa kôra jemne odlúpne a do vzniknutého puzdra sa vloží očko.
- Očkovanie plátkovaním: Na podpníku/konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. Spoj sa následne previaže štepárskou páskou.
Problém disaffinity (neznášanlivosti)
Ak podpník s vrúbľom nezrástol alebo sa vrúbeľ po čase v mieste spojenia vylomil, príčinou môže byť takzvaná disafinita, teda neznášanlivosť medzi podpníkom a vrúbľom. Disafinita vzniká najčastejšie pre rozdielnu morfologickú stavbu rastlín, odlišné fenologické látky, ktoré podpník a vrúbeľ produkujú, alebo v dôsledku prítomnosti vírusov v rastline. Typickým príkladom je kombinácia hrušky a duly. Hrušky produkujú alkaloid argutin, ktorý sa v mieste zrastu hromadí a pri spojení s dulou sa premieňa na jedovatý kyanovodík, čo spôsobuje oslabenie alebo zlyhanie zrastu.
Riešením tohto problému je takzvané medzištepenie. Medzi podpník a vrúbeľ sa vloží medzičlánok - kmeňotvorná odroda, ktorá je kompatibilná s oboma časťami. Výsledný strom sa tak skladá z troch častí. Napríklad s dulovým podpníkom zle zrastajú hrušky ‘Boscova fľaška’, ‘Williamsova’ či ‘Parížanka’. Ako medzištepenie sa preto osvedčili odrody ‘Hardyho’ alebo ‘Konferencia’, ktoré zabezpečia pevný a trvácny zrast.
Starostlivosť po vrúbľovaní a očkovaní
Kvalitná starostlivosť po očkovaní je kľúčom k rýchlemu rastu a plodnosti stromu. Je potrebné dodržiavať určité pravidlá:
- Ochrana pred škodcami: Škodcovia sa často množia na mladých listoch, ktoré sa objavia po očkovaní. Aby ste tomu zabránili, listy by sa mali postriekať každé 3 týždne prípravkom Tanrek alebo Biotlin.
- Podpora spoja: Pár mesiacov po očkovaní sa na miesto rezu aplikuje dlaha, aby mu neublížil silný vietor alebo vtáky. Priemer dlahy musí zodpovedať rozmerom miesta vrúbľovania.
- Zálievka: Ak je strom vrúbľovaný v lete, kmeň je potrebné najprv dôkladne zaliať. Takáto operácia urýchli pohyb vnútornej šťavy.
- Orezávanie výhonkov: V prvých augustových dňoch treba zaštipnúť vrchné časti výhonkov, aby sa ich rast trochu zastavil a lepšie dozreli. Ak sú na výhonkoch už viditeľné apikálne púčiky, nemôžete ich zaštipnúť. Po páde všetkých listov sú dlahy odstránené z očkovania.
- Kontrola v ďalšom roku: O rok neskôr, na jar, je potrebné odrezať výhonky. Výška sa volí v závislosti od tvaru koruny. Napríklad, ak chcete urobiť korunu v tvare misky alebo kríka, musíte ustúpiť 50-70 cm od zeme. Ak sa na štepe objavia vodorovné konáre, je potrebné ich zaštipnúť vo vzdialenosti 50 cm od pôdy. V treťom roku by mali byť všetky výhonky, ktoré sú staré 1 rok, rezané na 50 cm. Ak je ich dĺžka menšia ako 50 cm, potom by sa prerezávanie nemalo robiť.
- Ochrana pred slnkom: Nezabudnite, že miesto očkovania musí byť chránené pred priamym slnečným žiarením.
- Hygiena: V žiadnom prípade by sa nemalo zabúdať, že sekcie a použité zariadenia musia byť čisté. Na ochranu rastliny pred reprodukciou škodlivého hmyzu alebo rozvojom infekcie je nevyhnutné použiť antibakteriálne roztoky na ošetrenie čerstvých rezov.
Určenie úspešnosti vrúbľovania
Či sa nová rastlina zakorenila, zistíte už o týždeň. To je zrejmé z rastúcich púčikov vrúbľa, ak strom prináša ovocie. Zvyšnú lepiacu pásku alebo štepovaciu pásku sa odporúča nechať do budúceho roka, prípadne po niekoľkých mesiacoch odstrániť. Spravidla sa v 15. až 20. júli odrezok už zakorení a polyetylénové vinutie môže byť oslabené. Do polovice mesiaca sa pozorujú výrastky z dvoch obličiek. Jeden výrastok treba odrezať, spravidla je to vrchný, lebo rastie pomaly. Pomocou záhradníckych nožníc odrežte vrch odrezku nad spodným výrastkom. Vrúbľovanie čerešní je fascinujúci experiment, ktorého úspech je ovplyvnený presnosťou a pozornosťou záhradníka.
tags: #stepenie #vrublovanie #ceresni