Strašník dalmatínsky (Scutigera coleoptrata) je zaujímavá a rýchla mnohonôžka, ktorá sa stáva čoraz bežnejšou aj v našich zemepisných šírkach. Hoci jeho vzhľad môže niektorých vydesiť, je to veľmi užitočný tvor, ktorý pomáha regulovať populáciu iných škodcov. Pochádza zo stredomorskej oblasti a rozšíril sa do iných častí sveta, často sa vyskytujúc v blízkosti ľudských obydlí.
Fyzické charakteristiky a správanie
V dospelosti dosahuje strašník dalmatínsky dĺžku tela 16 až 37 mm, pričom so započítaním dlhých nôh a tykadiel môže jeho celková dĺžka merať okolo 6 cm, výnimočne až 10 cm. Má šedivé sfarbenie s tromi tmavými pozdĺžnymi pásmi pozdĺž chrbta. U každého článku je uprostred svetlá škvrnka. Končatiny sú dlhé a ľahko odlomiteľné, pričom zadné sú dlhšie ako predné. Celkovo má 15 párov končatín; predný pár je premenený na kusadlá, v ktorých sú umiestnené jedové žľazy. Zaujímavosťou je jeho regeneračná schopnosť - stratené končatiny sa pri zvliekaní znovu nahradia.
Strašník je mimoriadne pohyblivý a obratný, dokáže sa pohybovať po podlahách, stenách a stropoch rýchlosťou až 0,4 metra za sekundu. Je to primárne nočný lovec. Hoci má dobre vyvinuté fasetované oči, ktoré sú citlivé aj na ultrafialové svetlo, pri love sa spolieha najmä na svoje tykadlá, ktoré sú citlivé na pachy a dotyk. Živí sa hmyzom (vrátane jeho lariev), slimákmi, pavúkovcami, švábmi, plošticami, termitmi, rybenkami a mravcami. Pri love používa jed a nohy, ktorými korisť zachytáva, niekedy aj viacero obetí naraz. Dokáže rozlíšiť medzi rôznymi druhmi koristi a prispôsobiť tomu taktiku lovu. Pre osy napríklad aplikuje jed a stiahne sa, aby jed stihol zapôsobiť.
Rozšírenie a biotop
Strašník dalmatínsky je rozšírený v južnej Európe a v teplých, najmä vinohradníckych oblastiach strednej Európy. Bol zaznamenaný aj v Mexiku a niektorých častiach USA, kam bol pravdepodobne zavlečený. V Česku bol prvýkrát zaznamenaný na južnej Morave a jeho výskyt sa zvyšuje aj v iných oblastiach, vrátane Slovenska.
Ide o synantropný druh, čo znamená, že sa veľmi často pohybuje v blízkosti ľudských obydlí. Vyhľadáva miesta s dostatkom úkrytov a tieňa. Ak neloví, ukrýva sa v štrbinách, pod kameňmi, v budovách, pivniciach, hromadách kamenia, múrikoch a stenách. Vonku uprednostňuje chladné a vlhké miesta, ako sú miesta pod veľkými kameňmi, hromadami dreva, kôrou a najmä pod kopami lístia alebo kompostu. Často vychádza zo svojich úkrytov počas zavlažovania záhrad. V domácnostiach sa často vyskytuje v tmavých alebo slabo osvetlených priestoroch, ako sú suterény, garáže, kúpeľne, umyvárne a kuchyne, ktoré bývajú vlhké, ale nájsť ho možno aj v suchších miestnostiach ako sú kancelárie, spálne či jedálne.
VŠETKO O DALMATÍNOCH: HASIČSKÝ PES
Rozmnožovací cyklus strašníka dalmatínskeho
Rozmnožovanie strašníka dalmatínskeho prebieha počas teplých mesiacov roka, zvyčajne na jar. Pohlavnú dospelosť dosahujú v treťom roku života a žijú približne tri až sedem rokov, v závislosti od podmienok prostredia.
Proces párenia
Samec aktívne vyhľadáva samičku pomocou feromónov, zvukových signálov a dotykov tykadlami. Pri začatí párenia krúžia samec a samička okolo seba a nadväzujú kontakt tykadlami. Následne samec umiestni svoje spermie do hodvábneho vaku, ktorý samička neskôr použije na oplodnenie vajíčok.
Kladenie vajíčok
Oplodnené vajíčka samička nakladie do pôdy. Počet nakladených vajíčok sa líši, priemerne ich býva 63, ale maximálne až 151. Pozorovania v laboratórnych podmienkach potvrdili tieto čísla, pričom v jednej štúdii s 24 jedincami bol zaznamenaný priemer 63 a maximum 151 vajíčok.
Vývoj mláďat
Mladé jedince sa liahnu približne po dvoch týždňoch. Podobne ako u mnohých iných článkonožcov, larvy strašníka vyzerajú ako miniatúrne verzie dospelých jedincov, avšak s menším počtom nôh. Novovyliahnuté mláďatá majú štyri páry nôh. S každým ďalším zvliekaním (celkovo päť až desaťkrát počas vývoja) rastú a postupne získavajú nové páry končatín - jeden pár s prvým zvliekaním a dva páry s každým z piatich nasledujúcich zvliekaní, až kým nedosiahnu celkový počet 15 párov. Po vyliahnutí im samička po určitú dobu poskytuje ochranu svojou prítomnosťou.
Strašník dalmatínsky a človek
Prítomnosť strašníka v byte alebo dome môže byť pre niektorých ľudí nepríjemná kvôli jeho veľkosti a rýchlosti. Je však dôležité si uvedomiť, že strašníky sú pre človeka neškodné a sú dokonca prospešné, pretože sa živia inými nežiaducimi škodcami v domácnostiach, ako sú šváby, ploštice či pavúky. Sami nepoškodzujú potraviny ani materiály a neohrozujú obyvateľov domu ani domáce zvieratá.
V sebaobrane dokáže strašník uhryznúť a niekedy je schopný preniknúť kožou a vstreknúť jed. Jeho malé jedové čeľuste (forcipuly) však majú ťažkosti s preniknutím ľudskou pokožkou a aj úspešné uhryznutie zvyčajne vyvoláva len miernu, lokalizovanú bolesť a opuch, podobný uštipnutiu včelou. Strašníky nie sú agresívne a pri vyrušení sa snažia čo najrýchlejšie utiecť. Útočia len v prípade priameho ohrozenia alebo agresívneho zaobchádzania. Ak z domu zmiznú škodcovia, ktorými sa živia, strašníky sa zvyčajne odsťahujú samé.
tags: #strasnik #dalmatinsky #rozmnozovanie