Ak si chcete vytvoriť čarovné miesto vo svojej záhrade, je potrebné vybrať vhodné rastliny. V posledných rokoch sa čoraz väčšiemu záujmu teší brest v záhrade. Táto rastlina, vrátane jej odrôd ako brest sibírsky (turkestánsky brest) a brest drobnolistý, je cenným doplnkom, ktorý ponúka rôznorodé možnosti využitia od živých plotov až po bonsaje. Pozrime sa, čím sa vyznačujú jednotlivé druhy brestu a na čo treba pamätať pri ich pestovaní.
Brest: Základné informácie a druhy
Predtým, ako prejdeme k najdôležitejším aspektom týkajúcim sa pestovania brestu, je vhodné uviesť zopár základných informácií o tomto druhu. Brest je strom z čeľade, ktorá od neho prevzala svoje meno (čeľaď brestovité). Táto čeľaď zahŕňa až niekoľko desiatok odrôd brestu, ktoré sa vyskytujú v rôznych regiónoch Severnej Ameriky, ako aj v Európe, okrem iného aj na Slovensku. Bresty možno stretnúť predovšetkým na miestach ako sú záhrady, mestské parky, okraje ciest atď. Takéto využitie sa týka tak krov, ako aj stromov. Brest je listnatý strom. Jednotlivé odrody sa môžu od seba výrazne líšiť vzhľadom a veľkosťou.
Populárne druhy brestov a ich charakteristiky
Existuje niekoľko druhov brestov, ktoré sú populárne pre svoju odolnosť, krásu a schopnosť rásť v rôznych klimatických podmienkach:
- Ulmus glabra (Brest horský): Tento druh brestu je domáci v Európe a Ázii. Dorastá do výšky 30 metrov a má širokú, hustú korunu.
- Ulmus minor (Brest poľný): Je to menší druh brestu, ktorý dorastá do výšky 20 až 25 metrov. Má oválne listy a je veľmi odolný voči suchu.
- Ulmus pumila (Brest sibírsky / turkestánsky): Tento druh pochádza zo severovýchodnej Ázie a je veľmi odolný voči mrazu. Vyznačuje sa extrémne rýchlym rastom a malými zelenými až žltkastými listami v tvare vajíčka. Je ideálnou voľbou pre tvorbu živého plotu.
- Ulmus americana (Brest americký): Tento druh brestu je domáci v Severnej Amerike. Dorastá do výšky až 40 metrov a je známy svojou veľkou korunou, ktorá poskytuje dostatok tieňa.
Brest sibírsky (turkestánsky brest)
Turkestanský brest (Ulmus pumila celer), známy aj ako brest sibírsky, je okrasná drevina, ktorá vyniká svojím veľmi rýchlym rastom. V kategórii živých plotov by ste len ťažko hľadali konkurenta. Pravidelný ročný prírastok brestu sibírskeho dosahuje 1,2 až 1,8 metra, pričom za 2 až 3 roky môže dosiahnuť výšku 2 až 3 metre pri správnej starostlivosti. Táto drevina sa veľmi dobre rozvetvuje a skvele znáša strih, vďaka čomu sa dá ľahko tvarovať do podoby hustého živého plotu. Na prvý pohľad vás určite zaujmú aj lesklé zelené listy.
Pani Molnárová nám ukázala jej zázračný živý plot
Pestovanie turkestánskeho brestu
Brest sibírsky je ideálne zasadiť do neutrálnej pôdy, ktorú môžete doplniť rašelinou alebo kompostom. Pokiaľ budete turkestánsky brest sadiť do ťažkých hlinitých pôd, odporúča sa do pôdy pridať piesok. Sadenice turkestánskeho brestu sadíme do jamy s hĺbkou a šírkou zhruba 30 až 40 cm. Výhodou brestu sibírskeho je jeho vysoká odolnosť voči mrazivému počasiu.
Zálievka a hnojenie
V suchých mesiacoch rastline doprajte dostatočnú zálievku. Na dostatok vody je brest sibírsky náročný predovšetkým v prvých rokoch svojho rastu. Akonáhle rastliny zosilnejú, vystačia si s menším množstvom vody. Zavlažovacie vaky môžu byť veľkým pomocníkom pri udržiavaní optimálnej vlhkosti pre mladé stromy. Ak ho budete hojne zalievať a čas od času rastliny správne prihnojíte hnojivom na dreviny, porastie naozaj veľmi rýchlo.
Strih a tvarovanie
Prvý rok na jar je vhodné turkestánsky brest zrezať zhruba 15 až 20 cm nad zemou, aby sa drevina bohato rozvetvila. Ďalší rez turkestánskeho brestu vykonajte počas leta, kedy jednotlivé vetvičky zrežete zhruba na polovicu. Na jeseň už stačí drevinu iba podľa potreby dotvarovať. Bez pravidelného strihu bude ale riedky - už v prvom roku jeho pestovania sa odporúča zastrihnúť ho vo výške 0,75 až 1 m. Po strihu veľmi dobre obrastá mnohými novými vetvičkami.
Brest drobnolistý (Čínsky brest)
Brest drobnolistý, vedeckým názvom Ulmus parvifolia, je v bonsajistike veľmi obľúbený. Je to zaujímavá izbová rastlina, ktorú nie je náročné pestovať, ak sa dodržia pár pestovateľských zásad. Svojím dekoratívnym vzhľadom skrášli pracovný stôl, komodu či rôzne poličky v domácnosti. Čínske bresty zväčša pochádzajú z teplejších oblastí juhovýchodnej Ázie. Vyznačujú sa jemným rozvetvením, malými, sviežo zelenými, striedavo postavenými oválnymi lístkami s vrúbkovaným okrajom a veľmi krátkym stopkom. Majú typické oválne tmavozelené lístky s jemným zúbkovaním. Sú odolné, výborne znášajú tvarovanie i rez a dajú sa z nich vypestovať naozaj unikátne exempláre bonsajov. V kontraste s dominantným mohutným vzrastom solitérnych bonsajov, bresty drobnolisté sú vďačnými stromčekmi na tvorbu krajiniek a lesíkov. Vo svojej ázijskej domovine sa tieto krásne, stále zelené stromy už po stáročia tvarujú do miniatúrnej podoby - bonsaj. Dobre znášajú teplotné rozdiely a prispôsobia sa aj suchšiemu alebo vlhkejšiemu prostrediu.
Pestovanie brestu drobnolistého
Čínske bresty pestujeme podobne ako ostatné bytové bonsaje. Pre zdravý rast potrebujú dostatok svetla. Brest čínsky je poloopadavý strom, ktorý rastie pomerne rýchlo a dokáže premietnuť dôležitý tieň. Môže sa pestovať v kvetináči, ale je potrebné kontrolovať jeho rast. Pochádza z Číny, Japonska, Kórey a Vietnamu, preto podporuje extrémne horúce letá s teplotami 30-40ºC a zimy s výraznými snehovými zrážkami. Je to poloopadavý strom (to znamená, že nestráca všetky listy), ktorého výška je 20 metrov. Kmeň má tendenciu rozširovať sa na približne meter v priemere pri jeho základni a jeho kôra má sivastú farbu. Jeho kvety sú malé, hermafrodity, zelenej alebo bielej farby. Je to strom, ktorý musí byť na veľkom mieste, pretože inak nebude môcť rásť tak, ako by sme chceli. Klíma musí byť mierna, pretože ak je tropická, keďže nie sú mrazy, vždy by mala listy, čo by si nakoniec vybralo svoju daň, pretože, ako som už povedal, je to poloopadavý strom.
Umiestnenie
Bresty sa u nás pestujú predovšetkým ako bytové bonsaje. Nezabúdajme však, že milujú slnko. V lete ich môžeme pestovať aj priamo na výslnných stanovištiach balkónov a záhrad. Ak sa kúpu v slnečnom svetle, lístočky sa im po okrajoch sfarbia do tmavo červena. Naopak, ak sa pestujú v bytoch ďalej od okna na mieste s nízkou svetelnosťou, lístky rýchlo zožltnú a opadávajú. Toto výrazné žltnutie a opadávanie brestov je ich veľkým šťastím, pretože svojmu pestovateľovi dokážu včas naznačiť, že niečo nie je v poriadku, či už ide o svetlo, alebo vodu. Pre bresty je typické, že ľahko zožltnú a aj celkom opadajú. Ak sa pestovateľ spamätá a zjedná rýchlu nápravu v ich pestovaní, do 14 dní zapučia mladými púčikmi a opäť sa veselo zazelenajú. Hlavne v zime je dôležité umiestniť bonsaj na jasné a slnečné okno pri teplote 6 - 22 °C. Pri nedostatku svetla listy žltnú a opadávajú, prírastky sú svetlé a slabé. Ak opadnú všetky listy, rastlina rýchlo vyraší nové. Ulmus parvifolia je strom, ktorý bude vždy vonku a vystavený priamemu slnečnému žiareniu.
Pôda a zálievka
Nie je vyberavý, pokiaľ ide o pôdu, keďže dobre rastie aj v chudobných pôdach. Bresty majú radi dostatok vlahy. Preto ich polievame denne a staráme sa, aby ich koreňový bal nikdy celkom nepreschol. Ak sa to stane, použijeme malé záchranné opatrenie a substrát aj s miskou ponoríme na 15 minút do nádoby s vodou, aby sa premokrili aj preschnuté časti substrátu. Nezabúdame rosiť listy. Výdatne zalejeme, potom necháme substrát mierne preschnúť a opäť zalejeme. V prípade, že nebude pršať, bude sa vykonávať závlaha. Bude to obzvlášť dôležité, ak sa pestuje v kvetináči, pretože v týchto podmienkach zostáva pôda vlhká menej času. Ak budeme mať brest v črepníku, budeme ho liať vodou, kým nevyteká cez drenážne otvory. V prípade, že ju substrát neabsorbuje, urobíme to, že črepník ponoríme do lavóra s vodou a necháme tam asi 30 minút.
Výživa
Bresty hnojíme počas vegetačnej sezóny každé 2 týždne tekutým hnojivom, alebo do substrátu zapravíme na začiatku vegetačnej sezóny pevné, pozvoľne sa uvoľňujúce hnojivo Biogold alebo Osmocote. Hnojíme celoročne každých 14 dní, alebo podľa návodu na hnojive.
Zimovanie
Bresty znášajú pomerne široké teplotné rozhranie a podľa toho sa aj správajú. Ak ich zimujeme v byte, v teplej miestnosti okolo 20°C, zostávajú celoročne zelené. Iba počas zimy čiastočne prelistujú, čo býva spôsobené nedostatkom svetla, alebo prirodzenou pozvoľnou výmenou listov. Ak bresty drobnolisté boli privezené zo severnejších oblastí Ázie, môžeme ich zimovať v chlade pri teplotách blízkych 0°C. V tom prípade sa im na jeseň lístie vyfarbí a opadá a až na jar im vypučia nové listy. Pri chladnom zimovaní bez listov znížime mierne zálievku.
Strihanie a tvarovanie
Nové prírastky striháme priebežne, polodrevnaté výhonky skracujeme za 2.-3. púčik. Drôtovanie je možné kedykoľvek. Orezávanie brestu sa koná na konci zimy.
Rozmnožovanie
Ulmus parvifolia sa množí semenami, ako aj odrezkami na jar. Odrezky sa odoberajú zo zdravých konárov a musia mať dĺžku najmenej 30 centimetrov. Potom sa základňa impregnuje zakoreňovacími hormónmi, sú vysadené v kvetináčoch s vermikulitom alebo rašelinou a z času na čas ich polievame, aby nevyschli.
Spoločné aspekty pestovania brestov
Vo všeobecnosti platí, že brest nepatrí medzi obzvlášť náročné druhy na pestovanie. Starostlivosť o brest spočíva hlavne v pravidelnom polievaní (zvyčajne v niekoľkodňových intervaloch). Okrem toho je nevyhnutné aj pravidelné strihanie - v opačnom prípade môže dôjsť napr. k nakloneniu stromu/kru. Rez konárov sa odporúča vykonávať v zimnom období - najlepšie v neskorej zime alebo dokonca na začiatku jari. Pokiaľ ide o slnečné svetlo, bresty určené na pestovanie v záhrade sa obzvlášť dobre vyvíjajú na dobre slnečných miestach - prístup slnečných lúčov je nevyhnutný, ak chcete, aby sa brest správne vyvíjal. Na druhej strane treba mať na pamäti, že bresty sú záhradné rastliny, ktoré vo všeobecnosti pomerne dobre znášajú nízke, zimné teploty. V neposlednom rade, správny vývoj spomínaného druhu je vo veľkej miere závislý aj od vhodne zvolenej pôdy. Je nevyhnutné sadiť brest do humóznej alebo piesočnatej pôdy.
Problémy pri pestovaní a škodcovia
Bresty sú náchylné na holandskú chorobu brestov, ktorá môže byť pre tieto stromy smrteľná. Táto plesňová choroba sa šíri cez korene a napáda cievny systém stromu, čo spôsobuje vädnutie a odumieranie. Existujú však odrody a kultivary odolné voči tejto chorobe. Brest drobnolistý je dosť odolný, ale môže ho ovplyvniť hmyz ako roztoče, vijačky, vošky, molice a múčniky.
Symbolika a história brestu
V Japonsku bol starý brest, ešte bez listov, symbolom dlhého a zdravého života. Brest bol považovaný za strom sily, života a zdravia. Aj v Európe patrili bresty k dôležitým duchovným a liečivým stromom. Podľa germánskej mytológie celé ľudstvo povstalo z dvoch stromov vyplavených na breh, ktorým bohovia vdýchli život. Muž vznikol z brestu a žena z jaseňa. Kelti považovali bresty za stromy dobrej nálady a vo svojom Keltskom stromovom kalendári prisúdili brestu dni od 12.-24. januára a od 15.-25. júla. Bresty sa vysádzali ako ochranné stromy domu a dvorov. Často sa pod nimi rokovalo a vykladalo sa právo. Možno preto sa označovali aj za stromy komunikácie. Známa abatiša Hildegarda von Bingen listy z brestov odporúčala pri strate reči. V strednej a severnej Európe bresty nerástli v lesoch, ale tvorili presvetlené háje.
tags: #strom #brest #pestovanie