Vzťah moderátorky a spisovateľky Emmy Tekelyovej k záhrade sa vyvíjal postupne. Hoci spočiatku ju záhrada odmietala, dnes si bez nej nevie predstaviť život. Jej cesta začala v detstve, keď musela pomáhať rodičom na ich záhrade na Zlatých pieskoch. „Nemali sme vodu, musela som ju pumpovať zo studne do suda,“ spomína Emma (71) pre PLUS 7 DNÍ.
Počas dospievania a neskôr aj s manželom, keď si kúpili starý sedliacky dom na Záhorí, sa o záhradu len starali bez väčších úprav. „Preto bola pre mňa aj moja neskoršia záhrada nepoznaná,“ priznáva.
Premena záhrady v Ivanke pri Dunaji
V roku 2000 sa Emma Tekelyová s rodinou presťahovali do rodinného domu v Ivanke pri Dunaji. Nová zóna rodinných domov neposkytovala veľa zelene a pozemok bol plný sutiny. „Bolo to klasické stavenisko a okolo neho sutina, všetko bolo na nás,“ spomína. Našťastie pozemok ohraničoval potok s bohatou faunou a flórou, čo sa stalo východiskovým bodom pre budúcu záhradu.
Pri plánovaní záhrady Emma spočiatku neuvažovala, viac sa venovala zariadeniu domu. Nakoniec sa však rozhodli záhradu upraviť. „Od kamaráta sme získali kontakt na pani záhradníčku, ktorá bola dokonca docentka vo svojom odbore. Prišla a celé to vymyslela,“ hovorí o prvých krokoch.
Základným princípom bolo, aby záhrada nadväzovala na malebné okolie potoka. „Pred vyše dvadsiatimi rokmi boli v móde tuje, takže aj my sme ich mali plno,“ dodáva.
Záhrada v štýle anglického parku
Postupne získavala záhrada svoj tvar a premenila sa na akýsi anglický park. Chýbalo síce jazierko, ale živý potok v blízkosti to vynahradil. „Docentka vymyslela aj chodníček cez pozemok. Povedala, že ak sa v záhrade máme dobre cítiť, musí byť v duchu feng šuej, čo znamená, že v nej nemôžu byť ostré uhly, že to proste musí byť cestička, ktorá sa vlní,“ opisuje Emma.
Posledné úpravy a osobný prístup
Po desiatich rokoch sa Emme začalo na záhrade všeličo prekážať. Jej dcéra si medzitým vyhradila časť záhrady na zeleninovú hriadku. „A tak sa stalo, že záhrada mala rôzny charakter a energiu. Preto som sa rozhodla, že po dlhom čase zavolám skúsených odborníkov a trochu ju prerobím, ale to som sa dobre sekla,“ priznáva.
Pri prerábke zistila, že jej na záhrade skutočne záleží a jej pohľad sa zmenil. „Prišla pani záhradníčka, na ktorú som mala veľmi dobré referencie, a začala ju prerábať úplne inak, ako som to cítila,“ opisuje svoje sklamanie.
Emma sa ohradila: „Povedala som nie, nič sa píliť nebude, ja to tak cítim. Už som zapájala pocity a spomienkovú nostalgiu, že tento strom, krík som zasadila a vypestovala vlastnoručne.“ Nakoniec výrazne zredukovala zásahy odborníčky a do popredia posunula vlastné pocity. „Ako keď zariaďujete byt. Dnešní architekti sú už sofistikovaní a vedia to urobiť podľa vašich požiadaviek, ale ten posledný ťah štetcom, ako sa vraví, musíte urobiť vy. Pretože vy tam bývate a vy sa tam musíte cítiť ako doma, teda dobre,“ vysvetľuje.
Od toho času si volá odborníkov už len na údržbu.
Rozdelenie prác a manželova pomoc
Aktuálne tvorí 60 percent záhrady tráva, 30 percent rôzne porasty a len malú časť kvety. „O trávnik sa stará manžel, on ho kosí a na jeseň ‚prebehne‘ vertikutátorom a hnojí. Zvyšok je moja starosť,“ približuje Emma rozdelenie prác.
„Trávnik a dobrá kosačka sú predsa vizitkou každého správneho muža,“ dodáva so smiechom a predstaví manželovo zmýšľanie: „Ten môj má navyše rád staré veci, nevyhodí ani starú lavicu, páči sa mu práve to, že je opotrebovaná.“
Keďže sa dcéra Ema vydala a odsťahovala, mama jej zrušila zeleninovú hriadku. „Nemám tu nič úžitkové, posledné ovocie, ktoré som pestovala, boli ríbezle, ale chytili nejakú chorobu, tak som rezignovala. Umelé postreky nepoužívam, nebudeme predsa jesť chémiu,“ konštatuje rozhodne.
Intuitívny prístup k záhrade
Pohľad na záhradu si najviac užíva z terasy domu. „Každú hodinu má iné svetlo, východ, pravé poludnie, západ, slnko sa tu točí a záhrada je v iných farbách a tvaroch,“ opisuje.
„Myslím si, že záhrada a príroda, keď, obrazne povedané, naskočíš na ich energie, ti samy napovedia, čo máš robiť. Len ich treba vedieť vidieť a počúvať,“ zhodnotí svoje dlhoročné skúsenosti.
„Vo vzťahu k záhrade som krok za krokom dospievala, učila sa a hlavne som zistila, že najlepšie je počúvať seba a prírodu. Každý rok sa do nej niečo nasemení. Tí, ktorí chcú dokonalú záhradu čistenú pinzetou, to väčšinou povytŕhajú, ale mne je to ľúto,“ zdôrazňuje.
Demonštruje to na príklade, ako našla malý ihličnan, ktorý už mala vo veľkom, tak ho vybrala a presadila. „A tento princíp, ja mu hovorím intuitívny, uctievam stále.“
Boj so škodcami a noví obyvatelia
Aby svoju záhradu čo najlepšie ochránila, musela sa pustiť aj do boja so škodcami. „Každý rok sa tam objaví nejaká pliaga, vošky, blšky, húsenice a ja skúmam, ktoré rastliny sú proti nim odolné. Teraz sú tu slizniaky, bezulitné slimáky, a tie žerú všetko. To je niečo strašné, takže bádam, čo im nechutí,“ jeduje sa.
Keďže postreky považuje za najnepríjemnejšiu prácu, začala sadiť to, čo potvorám nechutí. „Nejdú na trávy, levanduľu, hortenzie a nechutí im ani papradie,“ vymenúva.
Okrem drobných nepriateľov sa objavil aj „ničiteľ bobor“. „Vôbec sa nebál, pripravoval si pôdu, že sa u nás ubytuje, odhryzol nám strom, ostal po ňom len špic ako ceruzka, ale, chvalabohu, viac sa nevrátil,“ viditeľne si vydýchne.
Domáci miláčikovia
Do záhrady manželov Tekelyovcov patria aj psy. Teraz majú tretieho. „Prvý bol jazvečík Ubo, pochovali sme ho pod vŕbu. Potom sme mali hrubosrstého baseta Adama, toho máme v urne na okne, odkiaľ pozerá do záhrady, a aktuálne máme tú istú rasu, ako bol Adam, a volá sa Lego,“ predstaví Emma bývalých a súčasného rodinného miláčika.
V lete na terase u nich počuť aj hodinové prejavy rozprávajúceho papagája Theodora, ktorého dostal manžel k narodeninám.
Kvety od dcéry a celoročný efekt
Vysoké stromy, trávy a kríky dopĺňa kvetmi, ktoré lemujú pásy trávnika popri chodníku. „Nové kríky a rastliny už kupujem málo, väčšinou ich beriem od Emky zo záhrady, lebo ona má doma priam botanickú - asi všetko, čo existuje,“ hovorí o zdroji rastlín.
„U mňa prevažujú najmä trvalky, pretože nemám toľko času, aby som každú jar sadila nové kvety a aby ich potom za tri dni zožrali slimáky,“ vysvetľuje.
„Ale napríklad na jar mám veľmi veľa žltých narcisov, rozmnožili sa samy. Kedysi ich bolo len pár, teraz sú z nich už veľké záhony. Snažím sa o to, aby mi ako v správnej záhrade stále niečo od jari do jesene kvitlo,“ zdôrazní hlavnú ideu.
Napriek tomu sa stále považuje za amatéra nadšenca, ktorému neprekáža hlina za nechtami, lebo manikúra sa dá urobiť hocikedy.
Záhrada ako zdroj pokoja a terapie
„Záhrada mi pomáha, tak ako ostatným, eliminovať stres a navodiť príjemnú rodinnú pohodu a ešte čosi viac,“ vyznáva sa zo svojich pocitov.
„Neviem sa zmieriť so smrťou - nie svojou, ale blízkych. Doteraz som sa nevyrovnala so smrťou najlepšej kamarátky Jany Jelenekovej, ktorá odišla vinou rakoviny, so smrťou otca, mamy…“
Rastliny spomenuté v texte
V texte boli spomenuté rôzne druhy rastlín, z ktorých niektoré sú:
- Slivka 'Emma Lepermann'
- Čemerica východná 'Emma'
- Slivka čerešňoplodá ‘Nigra’
- Judášovec kanadský ‘Forest Pansy’
- Javor dlaňovitolistý ‘Shaina’
- Javor dlaňovitolistý ‘Bloodgood’
- Javor dlaňovitolistý ‘Garnet’
- Čerešňa pílkatá ‘Royal’
- Jabloň purpurová ‘Eleyi’
- Dráč Thunbergov ‘Atropurpurea’
- Dráč Thunbergov ‘Atropurpurea Nana’
- Tavoľa kalinolistá ‘Red Baron’
- Baza čierna ‘Black Lace’
- Vajgela ružová ‘Minor Black’
- Heuchera (napr. ‘Fire Alarm’, ‘Paprika’, ‘Peach Crisp’, ‘Palace Purple’)
- Gaura lindheimeri ‘Crimson Butterflies’
- Ploštičník strapcovitý ‘Brunette’
- Proso prútnaté ‘Rotstrahlbusch’
- Imperáta valcovitá ‘Red Baron’
- Ostrica Buchananova ‘Red Rooster’
- Bradník ‘Nigrescens’
- Perovec veľkoklasý ‘Rubrum’
- Ríbezle (čierne, červené)
- Egreše (rôzne odrody)
- Maliny (rôzne odrody)
- Ostružiny
- Josta
- Figovník
- Granátovník
- Čučoriedky (americké)
- Malino jahoda (Rubus illecebrosus)