Ríbezle a egreše patria medzi obľúbené druhy drobného ovocia v záhradách, cenené pre vysoký obsah vitamínu C a adaptabilitu na rôzne podmienky. Pestujú sa v tvare voľne rastúcich kríkov s pravidelným obnovovaním kostrových konárov alebo vo forme stromčekov. Ich úspešné pestovanie si však vyžaduje dôkladnú pozornosť a včasné zásahy proti širokému spektru škodcov a chorôb, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu a ohroziť zdravie rastlín.
Najčastejší škodcovia ríbezlí a egrešov
Vošky (Aphididae)
Vošky patria medzi najrozšírenejších a každoročne sa vyskytujúcich škodcov ríbezlí a egrešov. Ich premnoženie vedie k zastaveniu rastu výhonov, ich deformáciám, zníženiu asimilačnej plochy rastliny a následne k oslabeniu rastu a nižším úrodám. Sú tiež významnými prenášačmi vírusových ochorení.
- Voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis) sa najčastejšie vyskytuje na červených ríbezliach a je pôvodcom nápadných fialovočervených až žltých pľuzgierov na vrchnej strane listov.
- Voška šalátová (Hyperomyzus lactucae) napáda predovšetkým čierne ríbezle.
- Voška egrešová (Aphidula grossulariae) je typická pre egreše a s obľubou napáda aj vrcholy výhonkov meruzalky, používanej ako podpník pre stromčekové ríbezle a egreše.
Životný cyklus a prejavy poškodenia
Všetky tri druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí pukov ríbezlí alebo egrešov. Larvy sa liahnu v apríli a dospievajú na bezkrídle samičky, ktoré cicajú na spodnej strane mladých listov. Bezkrídla živorodá samička vošky ríbezľovej je žltej, žltozelenej alebo oranžovej farby so štíhlym 1,2 - 1,8 mm dlhým telom.
Vplyvom cicania rastlinných štiav a vylúčených slín dochádza k dráždeniu pletiva, zvýšenej produkcii buniek a následnému zdureniu a zafarbeniu listov. V dutinkách zdureného pletiva sa usadzujú kolónie vošiek. Voška ríbezľová a šalátová sú dvojhostiteľské - po troch pokoleniach (koncom mája) sa objavia krídlaté jedince, ktoré prelietajú na sekundárne hostiteľské rastliny (napr. hluchavkovité byliny alebo mlieč). Na jeseň sa oplodnené samičky vracajú na ríbezle, kde kladú prezimujúce vajíčka. Kolónie vošky egrešovej sa udržujú celý rok na pôvodných rastlinách alebo prelietajú na ďalšie kry egreša.
Škodlivosť vošiek sa prejavuje nielen priamym cicaním štiav a znečisťovaním listov medovicou (ktorá je živnou pôdou pre černe), ale aj prenosom vírusových ochorení. Napadnuté listy egrešovou voškou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch, ktoré sa tiež deformujú, čo môže brániť ich použitiu na štepenie.
Ochrana proti voškám
Kľúčovým zásahom je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek, ktorý sa vykonáva po vypučaní (zvyčajne v marci). Dôkladne vykonaný zimný postrek úplne vylúči možnosť napadnutia voškou ríbezľovou a šalátovou. Voška egrešová však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných neošetrených záhrad.
Počas vegetácie je potrebné zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia. Vhodné je aj odstránenie silno napadnutých vetiev pri jarnom reze. Na chemickú ochranu počas vegetácie sa môžu použiť prípravky ako Pirimor DP 50 (OL 7 dní), Diazinon 60 EC, Basudin 60 EC (OL 14 dní), Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP, Neudosan, Pirimor 50 WG, Spruzit-Flussig a Vektafid A.
Vlnovník ríbezľový (Eriophyes ribis / Cecidophyopsis ribis)
Tento zákerný a nebezpečný roztoč spôsobuje zdurenie pukov hlavne čiernych, ale aj červených kultivarov ríbezlí a egrešov. Napadnuté puky sú v porovnaní so zdravými zväčšené, majú nápadný guľovitý tvar (hálky, až 1,5 cm v priemere) a na jar nepúčia, hnednú, zasychajú a opadávajú. Roztoč v nich prezimuje a opúšťa ich až po vypučaní za teplých a slnečných dní.
Škodlivosť a ochrana
Okrem priameho poškodenia pukov vlnovník ríbezľový prenáša aj nebezpečný vírusový zvrat čiernych ríbezlí. Napadnuté výhonky sú deformované, majú zakrpatené listy a kríky nemusia vôbec rodiť.
Ochrana spočíva v odrezaní výhonkov so zdurenými púčikmi. Pri silnom napadnutí je možné kry totálne zmladiť. Chemická ochrana sa vykonáva tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí ríbezlí prípravkami ako Diazinon 60 EC alebo Basudin 60 EC. Prípadné ďalšie postreky sa robia v 10-dňových intervaloch, pričom treba dodržať 14-dňovú ochrannú lehotu. Odporúča sa striekať za teplého a slnečného počasia. Krátko po vypučaní je možné použiť prípravok Omite 30 W.
Podobník tipuľovitý (Synanthedon tipuliformis)
Tento nenápadný škodca, ktorého húsenice vyžierajú dreň dvoj- až trojročných konárikov ríbezlí, môže spôsobiť ich postupné alebo náhle odumieranie. Má jedno pokolenie do roka a prezimuje v štádiu staršej húsenice vo vyžratých chodbičkách. Na jar sa kuklí.
Životný cyklus a ochrana
Motýle sa liahnu približne od polovice júna až do konca augusta. Vzhľadom na dlhé obdobie rojenia motýľov je chemická ochrana proti dospelým jedincom problematická, pretože spadá do obdobia dozrievania ríbezlí, keď sa z hygienických dôvodov chemické ošetrovanie neodporúča. Postreky po zbere úrody sú často neskoré, pretože mnoho húseničiek je už vžratých do výhonkov.
Ťažiskom boja je preto mechanické odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu. Ak sa nájde konárik s vyžratým stredom, skracuje sa až po zdravú časť. Odrezané kúsky je nutné spáliť, pretože obsahujú zimujúce húsenice.
Piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) a piadivka egrešová (Abraxas grossulariata)
Tieto menej časté škodce ríbezlí a egrešov majú larvy, ktoré ožierajú listy, niekedy spôsobujú aj holožery, najmä v mladých výsadbách. Larvy piliarky egrešovej (napr. Hoplocampa chrysorrhoea) môžu listy ohrýzť tak, že zostanú len hlavné žilky. Piliarka prezimuje v štádiu kukiel v pôde.
Chemická ochrana sa proti nim aplikuje iba výnimočne, a to len proti mladým larvám pomocou prípravkov Diazinon alebo Basudin.
Byľomor ríbezľový (Dasyneura tetensi)
V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým, ktorého oranžové beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov. Do roka máva 2 až 3 (niekedy až 4) pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde. Chemická ochrana vo väčšine prípadov nebýva potrebná.
Puklice a štítničky (Parthenolecanium corni, Quadraspidiotus perniciosus)
Nešpecifickými škodcami ríbezlí a egrešov sú puklica slivková (Parthenolecanium corni) a štítnička nebezpečná (Quadraspidiotus perniciosus). Ich výskyt signalizuje zanedbanie chemického ošetrenia drobného ovocia v záhradkách. Títo škodcovia sa môžu z roka na rok udržovať a rozmnožovať na rastlinách.
Puklica slivková má výrazný pohlavný dimorfizmus, kde typické znaky hmyzu majú len samčeky. Samičky sú 4-6 mm dlhé a majú pologuľovito klenuté telo zrastené s červenohnedým voskovým štítom. Obidva druhy škodia cicaním rastlinných štiav na kôre napadnutých drevín. Dlhodobo napadnuté a neošetrované ovocné dreviny zaostávajú v raste, dávajú nižšie úrody a postupne usychajú. Prezimujú v štádiu lariev druhého vývinového stupňa na kôre.
Ochrana spočíva v dôkladnom zimnom ošetrení kríkov a stromčekov prípravkami ako Nitrosan alebo Arborol, ktoré spoľahlivo ničia zimujúce larvy. Predjarný postrek (krátko po vyrašení, najneskôr pred kvitnutím) je tiež účinný, keďže sa škodce zdržiavajú na kôre.
Roztočce (Tetranychus telarius, Bryobia ribis)
Nešpecifickým škodcom ríbezlí je aj roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ľudovo nazývaný aj červený pavúčik, ktorý škodí na desiatkach rôznych kultúrnych rastlín. Je veľmi drobný (0,2-0,4 mm) a voľným okom takmer neviditeľný. Jeho prítomnosť signalizuje jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Cicia rastlinné šťavy, listy sa sfarbujú na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Na ríbezliach sa zvyčajne premnožuje v letných mesiacoch, spravidla až po zbere úrody.
Roztočec ríbezľový (Bryobia ribis) prezimuje vo forme červených okrúhlych vajíčok. Larvy sa liahnu v marci a apríli, cicajú na hornej strane listov. Dospelé jedince sú elipsovité, zelenej až hnedosivej farby, na jar karmínovočervené. Pri silnom napadnutí listy žltnú, deformujú sa a môžu opadávať.
Pri silnejšom výskyte škodcu je možné použiť Diazinon, Basudin alebo špeciálne akaricídy ako Plictran 25 W, Milbol EC, Omite 57 E, Floramite 240 SC, Nissorun 10 WP, Omite 30 W, Omite 570 EW, Ortus 5 SC, Raptol Schädlingssprei, Sanmite 20 WP, Spruzit af Schädlingsferi, Talstar 10 EC a Vertimec 1.8 EC.
Najčastejšie hubové choroby ríbezlí a egrešov
Hrdza ríbezľová (Cronartium ribicola)
Táto choroba škodí hlavne na čiernych ríbezliach. Na spodnej strane listov sa od júna objavujú drobné hrdzavohnedé kôpky letných výtrusov (urediospór). Koncom leta sa vytvárajú žlté až hnedé zimné výtrusy (teliospóry). Pri silnom napadnutí býva celá spodná časť čepele listu pokrytá žltohnedým huňatým povlakom a listy predčasne usychajú a opadávajú, čo znižuje úrody a spôsobuje namŕzanie konárikov. Choroba prezimuje na borovici hladkej, odkiaľ sa spóry dostávajú na ríbezle.
Vlhké a daždivé počasie a striedanie vyšších denných teplôt s nižšími nočnými teplotami sú priaznivé pre šírenie choroby. V prípade silnej infekcie je vhodné vykonať jedno chemické ošetrenie do zberu plodov a ďalšie po zbere, ktoré je dôležitejšie pre udržanie dobrého zdravotného stavu ríbezlí. Z povolených prípravkov sa používajú Bayleton 25 WP (0,03 % koncentrácia) a Fundazol 50 WP (0,06 % koncentrácia), oba s ochrannou lehotou 21 dní.
Antraknóza ríbezle (Drepanopeziza ribis)
Antraknóza je závažnou chorobou najmä na červených a menej na bielych ríbezliach, vyskytujúcou sa najmä v severnejších oblastiach Slovenska s väčším množstvom zrážok. Už v období kvitnutia sa môžu objaviť prvé príznaky. Na listoch, stopkách, plodoch a jednoročných konárikoch sa tvoria okrúhle, hnedé až čierne škvrny, ktoré neskôr splývajú. Najprv sú napádané staré listy od spodnej časti krov. Infikované listy usýchajú a predčasne opadávajú. Choroba sa šíri hlavne vo vlhkých a teplých rokoch a prezimuje v opadanom lístí.
Preventívne je veľmi dôležité odstrániť infikované listy, ideálne na jeseň, aby sa znížil zdroj infekcie pre nasledujúci rok. Z chemických prípravkov možno použiť Dithane M 45 (0,3 % koncentrácia) alebo Novozir MN 80 (0,3 % koncentrácia).
Septóriová škvrnitosť ríbezlí (Mycosphaerella ribis)
Táto choroba napáda viac biele ríbezle ako červené. Príznaky sú veľmi podobné antraknóze, a preto sa často prehliada. Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch a stopkách, ktoré môžu prechádzať aj na plody. Škvrny bývajú väčšie ako pri antraknóze a neskôr dostávajú sivé zafarbenie. Choroba prezimuje v opadnutých listoch.
Plazmopara ríbezľová (Plasmopara ribicola)
Plazmopara sa vyskytuje hlavne na červených ríbezliach. Prvými príznakmi sú olejové škvrny, ktoré za sucha zasychajú. Pri silnejšom napadnutí listy predčasne opadávajú. K infekcii listov dochádza koncom jari v závislosti od množstva zrážok. V normálnych rokoch sú napádané iba prízemné listy, vo vlhkých rokoch všetky listy. Opadané infikované listy je nutné spáliť a nie kompostovať.
Múčnatka egreša (Sphaerotheca mors-uvae, Microsphaera grossulariae)
Americká múčnatka egreša (Sphaerotheca mors-uvae)
Už v máji sa na koncoch mladých konárikov čiernych a pri niektorých kultivaroch aj bielych ríbezlí objavujú belavé múčnaté povlaky. Múčnatý povlak môže prechádzať aj na plody. Belavý povlak neskôr hnedne a stáva sa kožovitý, na listoch sa väčšinou nevyskytuje. Napadnuté konáre majú menšie listy, ktoré zasychajú a predčasne opadávajú. Plody napadnuté hneď po odkvitnutí sa nevyvíjajú a zasychajú. Neskôr napadnuté plody dozrievajú, ale často sú znehodnotené. Choroba prezimuje hlavne na mladých konárikoch.
Americkou múčnatkou sú spravidla napádané ríbezle v uzavretých polohách, v tieni a v hustých porastoch, kde sa držia hmly. Husté, nepresvetlené kry sú na múčnatku viac náchylné. Z preventívnych opatrení je dôležitá správna výživa - dostatočné hnojenie hlavne draselnými, fosforečnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom. Napadnuté konáriky je potrebné zrezať a odstrániť opadané lístie spod infikovaných krov (kvôli prezimovaniu peritécií).
Chemické ošetrenie sa vykonáva pri objavení sa prvých príznakov. Pred zberom i po zbere plodov sa môžu použiť prípravky Karathane FN 57 (0,1 % koncentrácia, OL 28 dní), Morestan (0,03 % koncentrácia, OL 21 dní) a Fundazol 50 WP (0,06 % koncentrácia, OL 21 dní).
Európska múčnatka egreša (Microsphaera grossulariae)
Táto forma múčnatky vytvára biele múčnaté povlaky na líci listov čiernych a bielych ríbezlí. Na rozdiel od americkej múčnatky neprechádza na stopky a konáriky.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea) a náhle hynutie konárov
Pestovatelia ríbezlí a egrešov sa často stretávajú s náhlym vädnutím a postupným uschnutím niektorých silnejších konárov, zriedkavo aj celých krov alebo stromčekov. Niekedy prichádza toto akútne vädnutie aj v čase dozrievania úrody, kedy nedozreté bobule ostávajú visieť na konárikoch.
Skutočnou príčinou býva namrznutie kôry a dreva v období vegetačného pokoja, ku ktorému sa následne pridá infekcia postihnutých tkanív bežne sa vyskytujúcou hubou - plesňou sivou (Botrytis cinerea). Infekcia často začína pod miestom štepenia.
Optimálnou prevenciou je voľba vhodného pozemku pri výsadbe (kyslejšia, ale priepustná pôda, dostatok vlahy), starostlivé vedenie stromčekov alebo krov najmä jarným rezom, nie hustý spon, presvetľovanie porastu, vyrovnané hnojenie (najmä dusíkom) a dostatok draslíka. Dôležitý je aj zimný postrek (najlepšie 1 % Nitrosanom), podľa potreby aj chemické ošetrenie počas vegetácie a starostlivý zber ovocia, aby nedošlo k mechanickému poškodeniu letorastov alebo konárov.
Ak sa náhle hynutie bobuľovín objaví, treba čo najskôr odrezať napadnutý konár pri báze ostrým nožom až do zdravého (nezhnednutého) dreva a ranu natrieť napríklad stromovým balzamom.
Bylinná zmes na prevenciu plesňových a parazitických ochorení
Ekologické a preventívne metódy ochrany
Horúca voda ako tradičná ochrana
Zalievanie ríbezlí a egrešov horúcou vodou na jar je účinný a ekologický postup, ktorý sa používal celé generácie. Pomáha v boji proti škodcom (roztoč vlnovník ríbezľový, múčnatka, vošky) a hubovým chorobám, ktoré prezimujú v pôde a na výhonkoch kríkov. Pôvodne sa horúcou vodou zalievala len zemina, dnes sa zvykne zaliať celý krík. Tento postup ničí škodce citlivé na vysoké teploty.
Niektorí pestovatelia veria, že toto ošetrenie zlepšuje odolnosť ríbezlí voči chorobám, urýchľuje tok štiav, priaznivo ovplyvňuje úroveň plodnosti a po ošetrení sa zväčšuje veľkosť plodov a zlepšuje sa ich chuť.
- Kedy postup vykonať: Ošetrenie sa odporúča koncom zimy alebo začiatkom jari, keď je stabilná teplota vzduchu nad nulou a topí sa sneh, zvyčajne v prvej polovici marca. Počas tohto obdobia je rastlina v kľude a škodcovia ešte nezniesli vajíčka. Dôležité je neaplikovať príliš skoro (aby sa rastlina neprebudila a nezmrzla pri neskorých mrazoch) ani príliš neskoro (keď púčiky opúchajú a praskajú, môže byť už neskoro).
- Ako postup vykonať: Voda by mala mať okolo 80 stupňov Celzia (pri zalievaní sa ochladí na optimálnych 60-80 stupňov). Používa sa kovová krhla pre lepšie rozvedenie vody a pomalšie ochladzovanie. Ríbezle nezalievajte priamo z vedra, aby nedošlo k popáleniu rastliny. Voda sa leje na celý ker zblízka, rýchlo, vo vzdialenosti nie menšej ako 10 cm od výhonkov, pričom ošetrenie stredne veľkého kríka by malo trvať asi 5 sekúnd. Vodu treba liať aj okolo kríka vo vzdialenosti 0,5 metra od výhonkov.
Agrotechnické opatrenia a správna výživa
Pre zdravý rast a vyššiu odolnosť ríbezlí a egrešov voči škodcom a chorobám sú kľúčové správne agrotechnické postupy:
- Voľba stanovišťa: Červené a biele ríbezle preferujú vzdušné, hlinitopiesočnaté až piesočno-hlinité pôdy s pH 5,5-6,5. Čierne ríbezle sa vysádzajú v nižších polohách (do 350 m n.m.). Egrešom vyhovujú stredne ťažké hlinité, vlhké pôdy s dostatočným humusom. Všeobecne sa neodporúčajú uzavreté polohy s častým výskytom hmly, kde hrozí namŕzanie a zvýšená náchylnosť na múčnatku.
- Výsadba: Egreš sa vysádza na jeseň, nakoľko jarná výsadba je problematická kvôli skorému kvitnutiu.
- Výživa: Ríbezle sú citlivé na nedostatok horčíka a fosforu. Nedostatok vápnika v pôde podporuje rozvoj múčnatky. Pre múčnatku je tiež dôležité dostatočné hnojenie draselnými, fosforečnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom. Pri nevhodnej výžive a stanovišti sa značne šíri pleseň sivá.
- Rez a presvetľovanie: Pravidelný jarný rez a presvetľovanie kríkov je veľmi dôležité. Pomáha eliminovať húsenice vyžierajúce konáriky, prispieva k rodivosti a vyšším výnosom, a tiež k prevencii premnoženia roztočov a znižuje náchylnosť na múčnatku.
tags: #stromcekove #ribezle #skodca