Rozmnožovanie stromov a drevín

Rozmnožovanie rastlín je základným procesom, pri ktorom z materskej rastliny vzniká nový jedinec. Existujú dva hlavné typy rozmnožovania: pohlavné (generatívne) a nepohlavné (vegetatívne). Kým pohlavné rozmnožovanie zahŕňa použitie semien, nepohlavné rozmnožovanie využíva časti materskej rastliny, ako sú korene, stonky, listy, odrezky, výtrusy, podzemky alebo hľuzy, na vytvorenie geneticky zhodného nového jedinca. Vegetatívne rozmnožovanie je často rýchlejšie a zabezpečuje zachovanie presných vlastností rodičovskej rastliny.

Vegetatívne rozmnožovanie odrezkami

Výhody a všeobecné princípy

Rozmnožovanie rastlín pomocou odrezkov je rýchly a jednoduchý spôsob, ako zadarmo získať viac rastlín. Týmto spôsobom môžete značne znížiť náklady vynaložené na záhradu. Jediná rastlina vie poskytnúť mnoho odrezkov bez ohrozenia jej zdravia a dokonca je možné si odrezky vymieňať so susedmi. Výhodou oproti pestovaniu zo semena je rýchlejší rast, kvitnutie, rast plodov a predovšetkým fakt, že ide o klon materskej rastliny, čo zaručuje, že presne viete, čo pestujete. Odrezky sú jednoduchou a efektívnou metódou rozmnožovania stromov a krov, ktorá nevyžaduje špeciálne pestovateľské nádoby ani skleníky.

Odrezkami sa dá rozmnožovať väčšina rastlín, čo platí najmä pre trvalky, kvitnúce kríky a väčšinu okrasných drevín. Ovocné stromy a kry, ktoré sú pestované vrúbľovaním na podpník, však nie sú vhodné na množenie odrezkami; napríklad rozmnožovanie jabloní odrezkami nie je vhodné. Medzi druhy ľahko rozmnožiteľné odrezkami patria zlatovka, ríbezle, pajazmín, zob vtáčí, trojpuk a vajgela.

Typy odrezkov a ich odber

Odrezky sa delia podľa stupňa zdrevnatenia:

• Odrezky so zeleným drevom sú mladé stonky, ktoré začínajú dozrievať v prvom roku.
• Polo-zrelé odrezky sú tvrdšie a viac vyzreté, stále však v prvom roku. Začiatok leta (koniec júna, júl, prípadne aj august, podľa priebehu počasia) je pre mnoho drevín najvhodnejším časom na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami. Mladé pružné výhonky, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, výborne zakoreňujú.
• Odrezky zo starého dreva (drevité odrezky) sa odoberajú zo zdrevnatených stoniek, ktoré majú viac ako jeden rok. Drevité odrezky sú neolistnené časti jednoročných výhonkov drevín, ktoré sa odoberajú počas zimného obdobia, keď rastliny prechádzajú vegetačným pokojom. Ideálny čas na odoberanie drevitých odrezkov je od neskorej jesene do začiatku jari, kým rastliny nezačnú pučať.

Na jeseň si treba vyhliadnuť vhodnú materskú rastlinu, z ktorej budeme po opadaní listov odoberať drevité odrezky. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov.

Pri odbere odrezkov je dôležité dodržať nasledujúce zásady:

• Väčšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami. Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva.
• Odrezky odlamujeme tak, aby ich drevnatá časť bola dlhá asi 10 cm. Zvyšnú nevyzretú, bylinnú časť odrežeme. Potom odstránime všetky listy v spodnej polovici odrezku.
• Zo zdravého kríka odrežeme zdravé konce výhonkov, dlhé asi ako prst, bez kvetov. Rez treba viezť tesne pod listom alebo pod očkom.
• Režú sa jednoročné výhonky v dĺžke 15 až 20 cm s hrúbkou ceruzky. Odrezok má mať 6 až 8 jednotlivých pupeňov pri striedavom postavení listov, prípadne dvojíc pri kríkoch s protistojnými listami.
• Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka (čo je dôležité pri vkladaní do pôdy).
• Ak má odrezok príliš veľa listov, zostriháme ich na polovicu čistými rovnými rezmi.

Príprava a výsadba odrezkov

Po odbere je potrebné odrezky správne pripraviť na zakoreňovanie:

• Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov. Na urýchlenie zakoreňovania odrezkov sa veľmi osvedčili stimulátory.
• Pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme.
• Ošetrené odrezky potom napicháme do priepustného substrátu v úplnom tieni. Priame slnko by ich zabilo.
• Je výhodné prestrieť si predtým na substrát agrotextíliu (vodopriepustnú netkanú textíliu) a uchytiť ho hrubším drôtom ohnutým do tvaru písmena "U". Do agrotextílie potom narežeme dierky a odrezky picháme do nich.
• Odrezky zapichnite do pôdy vo vzdialenosti 10 až 15 cm od seba, pričom nad povrchom nechajte trčať iba 2 až 3 cm. Po výsadbe ich dôkladne polejte. Ak je pôda ťažká a ílovitá, radšej saďte do kvetináčov naplnených humóznou zeminou.
• Drevité odrezky budúcich okrasných kríkov vysádzame priamo na vybrané stanovište do dobre nakyprenej a pripravenej pôdy na jar. Zapichujeme ich do pôdy hornou stranou a tak hlboko, aby vyčnieval len najvrchnejší pupeň. Na konečnom stanovišti rastliny nebudú rušené vo vývoji presádzaním a odpadnú nám niektoré pracovné úkony.
• Upravené polovyzreté odrezky zapichujeme do plytkejšej množiarenskej debničky alebo väčšieho kvetináča s prepareným (parou dezinfikovaným) substrátom - zakúpenou zeminou na rozmnožovanie alebo namiešanou zmesou piesku s rašelinou v pomere 2:1, prípadne 1:1. Substrát musí byť primerane vlhký, ale nie mokrý (pri nabratí do dlane sa na ňu nesmie lepiť). Pred zapichovaním odrezkov si najprv tenkým kolíkom alebo ceruzkou vytvoríme hlbšie jamky a potom do nich vložíme odrezky, aby sme prípadný práškový stimulátor predčasne nezotreli.
• Odrezky zapichujeme v takej vzdialenosti od seba, aby sa listy susedných neprekrývali. Čím majú odrezky väčšie, respektíve dlhšie listy, tým ďalej od seba ich treba umiestniť. Príliš husto napichané odrezky vytvárajú prostredie vhodné na rýchle šírenie hubovitých chorôb, ktoré by mohli zničiť celú množenú kultúru.
• Po napichaní treba ku každému odrezku substrát pevne pritlačiť, aby stál rovno aj po jemnom pokropení vodou.
• Odrezky treba pravidelne hmliť, veľmi jemne kropiť a vlhčiť, lebo nesmú zaschnúť. Zároveň aj substrát má byť vlhký, no musí zostať prevzdušnený. Udržujte ich vo vlhkom prostredí (prekryte ich fóliou alebo sklenenou fľašou). V prípade koreňových odrezkov ich ukladáme vodorovne a zasypeme tenkou vrstvou substrátu.
• Mnohé rastliny ľahko a rýchlo zakorenia vo vode. Odrezkom odstránime spodné listy až po hladinu vody. Vložíme ich do pohára a umiestnime na svetlé miesto. Pravidelne meníme vodu.
• Po napichaní odrezkov treba množiarenskú debničku alebo kvetináč postaviť na veľmi svetlé miesto, ale s rozptýleným svetlom. Nikdy nesmú stáť na priamom slnku. Odrezok je charakteristický tým, že jeho listová časť s odparovacou plochou je väčšia než ešte nevyvinutá koreňová podzemná časť s nasávacou funkciou.
• Na vytvorenie ochrannej atmosféry, najmä pred vyschnutím hornej nadzemnej časti odrezkov, prikryjeme debničku alebo kvetináč fóliou z priehľadného plastu alebo prepichaným polyetylénovým vrecúškom. Aby sa fólia nedotýkala odrezkov, na ktorých by sa v tých miestach zrážala vlhkosť, možno do substrátu napichať niekoľko vyšších (rovnako vysokých) kolíčkov, ktoré ju budú držať v takej výške, aby pod ňou mali sadence vrstvu vzduchu. Spodný okraj fólie alebo vrecúška upevníme na okraj debničky alebo priviažeme ku kvetináču tak, aby sme ju mohli občas odkryť a odrezky vlhčiť rozstrekovačom (prípadne vetrať, ak by bolo vnútro príliš zarosené).

Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí od teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. Rast nových listov na jedincoch je znamením, že odrezky zakorenili a možno ich presádzať. Nové rastliny, ktoré sme si vegetatívne namnožili, opatrne po jednom vyberieme zo spoločného priestoru lopatkou na presádzanie tak, aby sme nepoškodili nové korienky, a presadíme do kontajnerov primeranej veľkosti s výživnou zeminou (jednotlivo). Potom ich treba umiestniť do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade. Tu rastliny aj prezimujú prikryté vzdušnou prikrývkou z čečiny. Na jar už budú jedince dostatočne silné, aby ich bolo možné zasadiť na určené miesto. Slabšie, menej vyvinuté rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča (kontajnera) a nechať zosilnieť vo výživnej zemine ešte jeden rok.

Príklady rastlín rozmnožovaných odrezkami

So zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, sa zvykne začať v júli a pokračuje sa aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji. Nielen okrasné, ale aj ovocné kry, ako napríklad ríbezle, sa veľmi jednoducho rozmnožujú drevitými odrezkami. Nižšie sú uvedené príklady rôznych rastlín a špecifiká ich množenia odrezkami:

• Levanduľa (Lavandula): Odoberte 7 cm koncové výhonky počas skorej jari, zasaďte a prikryte skleneným pohárom. Zakorenené rastliny presaďte do záhrady po 4-6 týždňoch.
• Africká fialka (Saintpaulia): Odstrihnite mladé, zdravé lístky s 5-7 centimetrovou listovou stonkou. Vložte ju pod 70 stupňovým uhlom do vlhkej zmesi substrátu a piesku.
• Begónia kráľovská (Begonia rex): Na rozmnoženie stačí list. Spravte pár jemných zárezov na najväčších žilkách zo spodnej strany listu a list uložte na podstielku z vlhkého drveného rašelinníka a piesku v rovnakej mierke. Zaťažte list malými okruhliakmi tak, aby bol v kontakte so substrátom.
• Sansevieria trojpása (Sansevieria trifasciata): Na rozmnoženie tejto rastliny sú potrebné 5 - 7 cm dlhé časti listu. Listy nových rastlín nebudú už však panašované.
• Pilea: Odoberte vrcholové výhonky s 3-4 pármi listov. Odstráňte najnižší pár listov a zostrihnite stonku v mieste, kde vyrastali.
• Koleus (Plectranthus scutellarioides): Na rozmnožovanie môžeme využiť rastúce vrcholové výhonky, ako aj postranné výhonky tejto rastliny. Deň pred odobratím výhonkov s dvoma až štyrmi pármi listov rastlinu výdatne polejte.
• Pakost (Geranium): Na zakorenenie použijeme 15-20 cm odrezky, no pomáha, ak pred tým materská rastlina trocha zvädne. Nepolievajte ju týždeň a potom odoberte odrezky 12 hodín po poliatí.
• Filodendrón (Philodendron): Najľahšie zakoreňujú odrezky vrcholových výhonkov s 2-3 pármi listov.
• Tučnolist (Crassula): Rastlinu môžete rozmnožiť odrezkami dlhými 7 - 10 cm, ktoré odložíme bokom na týždeň. Potom zasaďte do substrátu na sukulenty. Zalievajte len občas, tak aby mohol substrát vyschnúť medzi zálievkami.
• Diefenbachia (Dieffenbachia): Rastlina zhadzuje pri raste spodné listy. Odrežte listnatú časť a stonky odložte na deň - dva. Potom ich rozdeľte na 5 cm kúsky, ktoré zasadíte do rašelinného substrátu (prekryté substrátom).
• Fuksia (Fuchsia): Odoberte odrezky koncových výhonkov s 3 pármi listov a zasaďte do vlhkého mixu substrátu s pieskom. Prekryte fóliou na udržanie vlhkosti a tepla.
• Hortenzia (Hydrangea): Odoberte 10 cm koncové výhonky nesúce 3-4 páry listov. Odstráňte spodný pár a odrežte stonku v mieste, kde vyrastal. Vložte do vlhkého substrátu a prekryte fóliou. Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov. Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu. Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňov sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presádzame mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.
• Ruža (Rosa): Na jeseň odoberte 30 cm odrezky stonky s hrúbkou ceruzky a zasaďte ich na vybrané miesto. Výborný spôsob, ako získať novú rastlinu, je rozmnožovanie ruží odrezkami, ktoré zapichnete do zemiaku. Odrezok dlhý aspoň 30 cm očistite od spodných listov a tŕňov, zapichnite ho do zdravého zemiaku. Vyhĺbte hlbokú ryhu a do nej vysaďte zemiakové hľuzy s ružovými rezkami.
• Vajgélia (Weigela): Odoberte 12 cm mäkkého dreva počas neskorej jari/skorého leta, zasaďte do vlhkého substrátu a prekryte fóliou.
• Krušpán (Buxus sempervirens): Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu sa vyplatí, ak chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie. Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1 : 1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky.

Rozmnožovanie vrúbľovaním a očkovaním

Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Ovocné stromy sa vo veľkovýrobe množia najmä očkovaním na spiaci púčik. Niektoré druhy sa tiež rozmnožujú vrúbľovaním.

Očkovanie (budding)

Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má Forkertov spôsob veľkú výhodu, lebo nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. To znamená skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji. S úspechom pritom môžeme takto rozmnožovať nielen všetky jadroviny, ale aj kôstkoviny, ktoré sa ťažko rozmnožujú vrúbľovaním.

Existujú dva hlavné termíny na očkovanie:

• Prvý termín: Prúdenie prvej miazgy - obdobie, keď ovocné dreviny začínajú vstupovať do vegetácie. V závislosti od lokality ide o mesiace apríl, máj až polovica júna. Očkujeme na bdiace očko, pri ktorom, ak sa dodržia všetky zásady a prebehne úspešné zrastenie s podpníkom, očko vypučí a začne rásť ešte v tom istom roku.
• Druhý termín: Prúdenie druhej miazgy - v auguste a v septembri, v prípade teplej jesene aj v októbri. Očkujeme na spiace očko ovocných drevín, čo znamená, že prijaté očko prečká zimu a vypučí nasledujúcu jar.

Príprava podpníka na očkovanie

Pri starostlivosti o podpníky ovocných drevín postupujte rovnako ako pri očkovaní do tvaru „T“. Jeho príprava pred očkovaním spočíva v dôslednom zavlažovaní počas vegetácie, aby bol v dobrej kondícii. Približne 14 až 20 dní pred samotným očkovaním treba z podpníka odstrániť celý obrast asi do výšky 25 až 30 cm na konárový krúžok. Hrúbka podpníkov v mieste očkovania by mala byť minimálne 1 až 1,5 cm.

Nemusíme použiť špeciálny očkovací nožík s rozšírenou hornou časťou čepele ako pri očkovaní do tvaru „T“, pretože nepotrebujeme odlúpiť časť kôry na podpníku. Nožík však musí byť ostrý a čistý. Výška očkovania pri slaborastúcich podpníkoch by mala byť 20 až 25 cm nad koreňovým krčkom, pri silnejšie rastúcich stačí 5 až 10 cm.

Vrúbľovanie (grafting)

Vrúbľovanie sa deje počas zimy, ak máme podpníky namnožené v skleníku, alebo vonku v prírode. V prírode vrúbľujeme v predjarí, hneď na začiatku pučania podpníkov. Dôležité je, aby boli vrúble počas vrúbľovania v štádiu absolútneho pokoja (nesmú byť ani trochu napučané). Režeme ich preto uprostred zimy a ukladáme do piesku v chladnej pivnici.

Rozmnožovanie potápaním

Metóda potápania sa používa pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka v pôde za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke.

Rozmnožovanie delením

Niektoré rastliny sa rozmnožujú delením trsov alebo výsevom zo semien. Trávy spravidla rozmnožujeme delením trsov. Hľuznaté rastliny, ako napríklad georgíny, sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy, avšak týmto spôsobom získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Oveľa väčší počet rastlín, napríklad až 10 nových georgín z jednej rastliny, môžeme získať odrezkovaním.

Jarné cibuľoviny, ako sú narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody, vytvárajú okrem semien dcérske cibuľky pod zemou, nazývané brut. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek, ktorými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať. Odobratie dcérskych cibuliek rastlinám vôbec neškodí; práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a rastliny sa vzájomne utláčali a slabšie kvitli. Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom.

Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia. Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou v pravidelných vzdialenostiach tak, aby horná časť cibuľky trčala nad povrch a podcibulie s korienkami smerovalo do hlbšej vrstvy. Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú.

Sexuálne rozmnožovanie semenami

Pohlavné rozmnožovanie je proces, pri ktorom nové jedince vznikajú splynutím dvoch pohlavných buniek. Hoci mnohé dreviny možno rozmnožovať vegetatívne, pestovanie zo semena je primárnym spôsobom pohlavného rozmnožovania a zabezpečuje genetickú rozmanitosť druhu.

Dôležité aspekty rozmnožovania a starostlivosti

Rozmnožovanie ovocných stromov v domácich podmienkach má aj svoje nevýhody. Ak použijete najmä vírusmi napadnutý materiál, vaša radosť sa môže veľmi rýchlo premeniť na žiaľ. Preto je veľmi dôležité, aby boli podpníky aj vrúble v najväčšej možnej miere ošetrené proti chorobám a škodcom. Napríklad Forkertovo očkovanie je spôsob, ktorý si vyžaduje určitý čas, kým sa ho naučíte zvládnuť.

tags: #stromy #rozmnozovanie #dokument