Počas letných nocí máme možnosť počuť cvrlíkanie kdesi z diaľavy, no mnohokrát aj niekoľko metrov od nás. Často hľadáme, čo sa to ukrýva kdesi v tráve a šíri tento zaujímavý zvuk. Nikdy však nič nenájdeme, lebo je to veľmi plachý tvor. V skutočnosti by sme mali hľadať o niečo tmavšieho tvora.
Svrček poľný žijúci u nás dorastá do veľkosti až 2.6 cm a žije prevažne v podzemných dierach. Známy cvrlikavý zvuk vydávajú iba samce. Otierajú o seba krídla, ktoré zvierajú 45° uhol. Nafotiť či natočiť takéhoto svrčka je dosť obtiažne, samozrejme pokiaľ ho nestretnete priamo na ornici, keď si to páli po diaľnici domov. Fotografie boli exponované čisto náhodne (cvrček zablúdil na roľu).
Charakteristika a vzhľad
Svrček poľný (*Gryllus campestris*) je najväčší svrček žijúci na Slovensku. Jeho dĺžka sa pohybuje v rozmedzí 20 - 26 mm. Prevažne býva sfarbený do čierna. Výrazná guľovitá hlava a zavalitejšie valcovité telo sú prispôsobené k životu v podzemných dierach.
Samček sa od samičky líši okrovou farbou pri koreni krídel. Samičky sa naopak vyznačujú typickým kladielkom na konci zadočka, ktoré je často dlhé a štíhle. Samice kladú bledé vajíčka (200 - 300 kusov) do pôdy v skupinkách. Tieto vajíčka nie sú zlepené, ako je to pri koníkoch.
Tajomstvo cvrlíkania: Známy cvrlikavý zvuk vydávajú výhradne samce. Tento zvuk vzniká trením krídel o seba, ktoré pritom zvierajú uhol približne 45°. Využívajú pri tom špeciálny cvrčivý ústroj - na každom krídle je drsná plôška (hrebienok) a stvrdnuté miesto (rebro). Práve vďaka treniu týchto ústrojov samčekovia cvrlíkajú. Čím je teplota vyššia, tým je cvrčanie rýchlejšie. Niektoré cvrčky sú dokonca také citlivé na teplotu, že sa pri troške skúsenosti dá podľa frekvencie cvrlíkania odhadnúť jej výška.
Životný cyklus a prostredie
Svrček poľný si v zemi vyhrabáva charakteristické diery. Pred otvorom do nory je dohola vyhryzená tráva a na zemi je často zanechaný drobný trus. Jeho prítomnosť je možné overiť obyčajným steblom trávy, ktorým špárame v nore.
Z vajíčok sa liahnu nymfy, ktoré dospievajú o 2 až 4 mesiace. Počas tohto obdobia sa až dvanásťkrát (u druhu *Acheta domestica* až 11-krát) prezliekajú (vidia sa). Larvy v dierach prezimujú.
Cvrčky sa začínajú objavovať až v apríli, ale cvrlikajúce samčeky možno registrovať hlavne v júni až júli. Obľúbeným prostredím sú suchšie lúky, trávnaté stráne a záhrady, občas aj sídliská. Obľubujú teplejšie biotopy.
Potrava a správanie
Svrček poľný sa živí článkonožcami a rastlinnou potravou. Najbežnejšie sa však živí menším hmyzom a rastlinami.
Je to veľmi plachý tvor, čo sa prejavuje zastavením cvrlikania pri najmenšom vyrušení alebo obratným zalezením do podzemného úkrytu. Pri priblížení rušivého zvuku okamžite prestane cvrlikať a vlezie do diery.
Svrček poľný ako škodca
Niekedy sa svrček poľný tak premnoží, že zapríčiní škody na hospodárskych rastlinách. Hladné cvrčky dokážu zničiť úrodu, napríklad bavlník, rajčiny, fazuľu aj hrach. Dokážu tiež vyžrať diery do papiera a chutia im dokonca aj prepotené časti odevu.
Keď sa poľný cvrček hojne rozmnoží, dokáže napáchať nepríjemné škody.
Možnosti ochrany a prirodzení nepriatelia
Čo proti svrčkom pomáha?
- Svrček neznáša, keď do jeho diery vsuniete tenučkú byľku. Ak ju zasuniete dosť hlboko a narazíte na obyvateľa diery v zemi, začne do byľky kopať, hrýzť ju a zúrivo ju vytláčať von. Touto "zábavkou" si už kedysi krátili dlhé chvíle pastieri - pri troche trpezlivosti a šikovnosti sa aj vám podarí vytiahnuť byľku aj so svrčkom. Ak však necítite na konci byľky žiadny pohyb, svrček je ukrytý hlbšie v diere.
- Niektorí ľudia sa spoliehajú na naftalén. Keďže nie je zložité odhaliť, kde je cvrčia nora, nie je zložité vedieť, kam umiestniť nepríjemne zapáchajúcu "tabletku".
- Tí, ktorí neopovrhnú nekompromisnou chémiou, môžu siahnuť po prípravkoch určených proti lezúcemu hmyzu.
Prirodzenými nepriateľmi svrčkov sú ježkovia, piskory alebo aj krtkovia. Je na zvážení každého záhradkára, čo považuje za menšie zlo.
Porovnanie s inými druhmi
V našich podmienkach sa bežne stretávame aj s inými druhmi:
- Svrček domový (*Acheta domestica*, staršie syn. *Gryllulus domesticus*): Je menší, zafarbený svetlohnedo. Často ho možno stretnúť v ľudských obydliach, kde obľubuje rovnomernú teplotu a vytrvalo cvrliká aj v kotolniach alebo pekárňach. Živí sa kuchynskými odpadkami, mäsovými aj múčnymi výrobkami, zeleninou, ovocím, varenými zemiakmi. Môže prenášať zárodky salmonely. Dospelci sa dožívajú maximálne 1 - 2 rokov a dorastajú do veľkosti 17 - 20 mm.
- Svrček dúbravový (*Nemobius sylvestris*): Žije v teplých svetlých listnatých lesoch.
Do svrčkovitých v širšom zmysle patria aj jasienky (*Oecanthinae*), resp. jasienkovité (*Oecanthidae*). Sú to jemné štíhle rovnokrídlovce, dlhé asi 15 mm. Tvoria prechod medzi kobylkami a svrčkami, čo dokazujú 4-článkové zadné chodidlá (na ostatných nohách majú 3 články).