Jačmeň a pšenica patria medzi najstaršie pestované kultúrne plodiny. Všetky kultúrne druhy jačmeňov spadajú pod jeden kultúrny druh - Hordeum vulgare L. - jačmeň siaty. Jačmeň je samoopelivý a patrí medzi plodiny, ktoré sa na Slovensku pestujú od nepamäti. Pestovanie jačmeňa jarného je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pozornosť venovanú systému, podmienkam pestovania, výberu odrody a samotnému pestovateľovi.
Jačmeň jarný má význam predovšetkým vo výrobe sladu, v kŕmení hospodárskych zvierat a vo výžive ľudí. Jeho pestovanie je produkčne zaujímavé vo všetkých regiónoch a pri rôznych systémoch a technológiách pestovania. Za posledné roky sa však celková výmera jačmeňa jarného postupne znižovala a v roku 2012 sa na Slovensku pestoval na výmere približne 130 000 ha. Priemerná úroda v poslednom desaťročí neprekročila hranicu 4,2 t/ha, čo naznačuje priestor pre zlepšenie agrotechnických postupov.
Charakteristika jačmeňa jarného
Jačmeň jarný má pomerne vysoké nároky na podmienky prostredia a vegetačné faktory a veľmi citlivo reaguje na výkyvy počasia. Vegetačná doba jačmeňa jarného je pomerne krátka a trvá približne 120 dní. V priebehu tohto času príjme jačmeň približne podobné množstvo živín ako pšenica za vegetáciu trvajúcu asi 270 dní.
Jačmeň je plodina, ktorá má celkovo slabý koreňový systém a naviac aj zle prijíma živiny. V prípade odstránenia tejto nevýhody je predpoklad na dosiahnutie vysokej úrody. Produkčná schopnosť jačmeňa je 3-krát väčšia ako u pšenice a za deň dokáže vytvoriť až 92 kg/ha fytomasy. Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie (približne 120 dní) a relatívne malé požiadavky na tepelný súčet (1200 °C) potrebný na dozretie, môže byť jačmeň jarný vhodný pre vyššie položené alebo suboptimálne poľnohospodárske oblasti. Je typickou rastlinou dlhého svetelného dňa, preto tie skôr siate porasty prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čo má pozitívny vplyv na dynamiku rastu, rozvoj koreňovej sústavy a diferenciáciu klasov.
Nároky na prostredie
Pôdne podmienky
Jačmeň jarný uprednostňuje stredne ťažké hlinité pôdy bez štrukturálneho poškodenia, s primeranými živinami a možnosťou vodného zásobovania na jar. Najvhodnejším typom pôd sú černozeme, hnedozeme, luvizeme a fluvizeme. Z pôdnych druhov sú to pôdy stredne ťažké, hlinité až piesočnatohlinité, dobre prevzdušnené. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé a kamenisté. Úroda jačmeňa jarného je najlepšia na dobrých pôdach s neutrálnou reakciou zeminy, zatiaľ čo okysľovanie a nedostatok vápenca, ako aj pestovanie vo vlhkých podmienkach, úrodu redukuje. V prípade ľahších pôd sa musí zabezpečiť adekvátne dodávanie živín a pravidelné zrážky.
Požiadavky na vodu
Jačmeň jarný je veľmi efektívny v súvislosti s vodou a dokáže poskytovať úrodu aj v suchých kultivačných oblastiach. Preto sú vhodné najmä spôsoby pestovania zachovávajúce vodu a adaptované odrody. Napriek tomu, sucho v priebehu apríla, tak ako to bolo na jar 2020, dokáže porasty jarných jačmeňov výrazne poškodzovať.
Účel pestovania a výber odrody
Pri využívaní jačmeňa jarného sa rozlišuje medzi kŕmnym jačmeňom a sladovníckym jačmeňom. Existujú náležité rozdiely v požiadavkách na živiny a tým aj pri hnojení jačmeňa. Kým pre kŕmny jačmeň sú dôležité celé zrná a vysoký obsah bielkovín, v sladovníckom procese pri výrobe piva sa požaduje nízky obsah bielkovín a veľmi dobrá kapacita klíčenia. V závislosti od intenzity hnojenia je potrebné zabezpečiť náležitú stabilitu odrôd.
Základným predpokladom úspešného pestovania, či už bio jačmeňa alebo konvenčného, je správny výber odrody pre danú lokalitu a pre účel pestovania. Pri pestovaní jačmeňa na sladovnícke účely zohráva výber vhodnej odrody kľúčovú úlohu. Akýmsi etalónom sladovníckej kvality je v súčasnosti dobre známa a na Slovensku najpestovanejšia odroda KANGOO. Medzi novšie odrody preferované slovenskými sladovňami už niekoľko sezón patrí odroda OVERTURE.
Agrotechnické postupy
Predplodina
Najlepšími predplodinami pre jačmeň v ekologickom, ale aj v konvenčnom poľnohospodárstve sú plodiny hnojené maštaľným hnojom. Jarný jačmeň dosahuje dobré úrody aj po pšenici.
Príprava pôdy
Základná príprava pôdy je závislá od predplodiny. Po zbere predplodín sa odporúča orba do hĺbky 0,18 - 0,24 m. Povrch pôdy po orbe v ekologickom hospodárení urovnáme a podľa pôdno-klimatických podmienok, spektra povzchádzaných burín, plánovaného termínu sejby (ozimná alebo jarná forma) likvidujeme povzchádzané buriny plytkým podrezaním koreňovej sústavy burín. Pri sejbe jačmeňa príprava pôdy spočíva v urovnaní a prekyprení povrchu pôdy do hĺbky 0,04 až 0,06 m.
Porovnanie technológií zakladania porastov
Pri pestovaní jačmeňa jarného sa porovnávajú štyri základné technológie zakladania porastov:
- Konvenčná technológia: Charakteristická jesennou podmietkou predplodiny diskovým podmietačom a prípadným zavalcovaním, v závislosti od vlhkostného stavu pôdy. Následne sa vykonáva orba do hĺbky 0,25 - 0,28 m, pričom pozemok ostáva v hrubej brázde na zachytenie zimnej vlahy a vplyv mrazu. Na jar, keď to dovolí stav pôdy a počasie, sa používa smyk na urovnanie brázd a kombinátor na dosiahnutie primeraného drobno-hrudkového stavu pôdy a zapravenie hnojív do pôdy pred sejbou.
- Minimalizačná technológia: Na podmietku sa používa diskový podmietač, po ktorom sa, v prípade potreby, pôda zavalcujeme. Ak je to nutné, niekoľko dní pred sejbou sa aplikuje totálny herbicíd. Zvládnutie manažmentu burín je v týchto technológiách predpokladom úspechu.
- Nastielacia technológia: Pri podmietke sa používa ploskorez Amazone TL 301, ktorý pôdu nadvihne, premieša, ale neobracia. Podobne ako pri minimalizačnej technológii, aj tu sa pred sejbou aplikuje neselektívny herbicíd. Sejba sa vykonáva sejačkou Horsch Concord CO3 so záberom 3 m, ktorá dokáže siať 24 riadkov. Táto technológia sa z pohľadu zvládnutia javí ako najnáročnejšia, kvôli správnemu zladeniu pracovnej rýchlosti, šírky radličiek a pracovnej hĺbky.
- Bezorbová technológia: Je špecifická reguláciou burinných spoločenstiev, z toho dôvodu sa pred sejbou aplikuje herbicíd vo forme glyfosátu. Táto technológia je menej náročná na spracovanie pôdy, ale vyžaduje si dôslednú reguláciu burín.
Osivo a sejba
Prvým predpokladom pre dosiahnutie dobrej úrody je použitie kvalitného, uznaného bioosiva. Jačmeň jarný klíči pri teplote pôdy 1 - 3 °C. Sejeme ho čo najskôr na jar, zásadne do dobre pripravenej pôdy, pretože je citlivý na tzv. „zamazanie“ zrna. Pri extrémne skorej sejbe jačmeň klíči pomaly a hrozí riziko napadnutia pôdnymi mikroorganizmami, poškodenie z nedostatku vzduchu, čím dochádza k horšej vzchádzavosti a nedostatočnému vývinu porastu.
Všeobecne je pre zakladanie porastov jarných jačmeňov optimálne voliť čo najskoršie možné termíny. V južnejších oblastiach sa odporúča vykonať sejbu na prelome februára a marca. Pre dobré klíčenie je preto rozhodujúce vysievať jačmeň do dostatočne vysušenej pôdy s vhodnou štruktúrou osivového lôžka. Aj keď jačmeň jarný reaguje na mierne oneskorenie výsevu pružnejšie ako jarná pšenica, tritikale alebo ovos, treba skorú sejbu vnímať ako agrotechnickú prioritu. Optimálna hĺbka sejby pre jačmeň je 2 - 4 cm, čo je dôležité pre rýchle a rovnomerné vzchádzanie a podporu rýchleho vstupu do odnožovania.
Výsevok sa volí podľa termínu sejby, výnosového potenciálu odrody a úrodnosti stanovišťa. Odporúčaný výsevok pre pestovanie v dobrých podmienkach je 3,5 - 4,0 mil. klíčivých zŕn na hektár (čo je približne 160 - 180 kg/ha). V horších podmienkach a pri neskorej sejbe sa zvyšuje na 4,5 mil. klíčivých zŕn na hektár (alebo 180 - 230 kg/ha). Pri skorých sejbách za priaznivých podmienok postačuje 300 až 350 klíčivých zŕn na m², čo by malo na stredných a lepších pôdach viesť k porastom so 650 až 850 klasmi na m².
Výživa a hnojenie
Jačmeň je intenzívna plodina, ktorá potrebuje dostatočné množstvo prístupných živín hneď od prvých dní vegetácie. Pri hnojení je potrebné vychádzať z agrochemických rozborov pôdy a bilancie živín v pôde. Potreba živín na 1 tonu zrna a príslušného množstva slamy je: N - 24 kg, P - 5,0 kg, K - 20,0 kg, Ca - 4 kg a Mg - 2 kg. Tieto hodnoty v ekologickom poľnohospodárstve - najmä dusík - je pomerne ťažké dosiahnuť, preto sa dbá na správne zaradenie jačmeňa v osevnom postupe.
Pri aplikácii dávok jednotlivých živín pred sejbou jačmeňa je potrebné brať ohľad aj na ich využiteľnosť z priemyselných hnojív, ale aj z pôdy. Dusík aplikovaný v priemyselných hnojivách je využiteľný na 55 %, fosfor na 20 % a draslík na 50 %. Využitie živín z pôdy je závislé hlavne od pH pôdy a v optimálnych hodnotách je využiteľnosť dusíka 50 - 60 %, fosforu 13 % a draslíka 10 %. Na zefektívnenie využiteľnosti všetkých živín je vhodné aplikovať pred sejbou organické granulované hnojivo s obsahom morských rias AlgaSoil.
Základné hnojenie
Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom s následným zapravením je potrebné vykonať pred sejbou. Tieto živiny sa podieľajú na vyššej hmotnosti tisíca zŕn, znižovaní obsahu dusíkatých látok a na zvyšovaní obsahu škrobu. Správne nastavená výživa draslíkom podporuje odolnosť proti poliehaniu, zatiaľ čo dobrá úroveň fosforečnej výživy pozitívne ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna a podiel väčšieho zrna, pričom pôsobí aj na znižovanie obsahu bielkovín.
Vhodnosť jesenného hnojenia, najmä horčíkom a draslíkom, je potrebné posúdiť s ohľadom na sorpčné vlastnosti pôd. Na ľahkých, premývaných pôdach s malou sorpčnou schopnosťou môže počas vlhkej zimy dochádzať k presunu týchto živín do hlbších vrstiev pôdy, mimo zóny utvárania koreňov jačmeňa. Jesenné hnojenie tak môže byť menej účinné, najmä v počiatočnom období rastu jačmeňa. Častým riešením, ktoré využíva mnoho pestovateľov, je jarná, predsejbová aplikácia týchto živín v kombinovaných NPK hnojivách.
Na podporu rozvoja koreňového systému, ktorý je veľmi potrebný na zvýšenie schopnosti jačmeňa prijímať vodu a živiny, je vhodné aplikovať spolu s moridlom overenú kombináciu prípravkov Alga300++P v dávke 2l/t a SoftGuard v dávke 1 l/t osiva. Tento prémiový balíček do morenia zahŕňa biostimuláciu, prírodnú výživu, protistresovú ochranu a prevenciu proti chorobám. V rámci pokusov bolo preukázané, že pridávanie stimulačných látok do morenia dosiahlo úrodu vyššiu od 0,6 - 1,1 t/ha v porovnaní s kontrolou.
Hnojenie dusíkom
Pri voľbe dávky dusíka je rozhodujúci účel pestovania. V prípade kŕmnych jačmeňov nezohráva úroveň výživy tak dôležitú úlohu ako pri jačmeni pestovanom na sladovnícke účely, kde je dusík potenciálnym zdrojom vyššej kumulácie dusíkatých látok v zrne, ktorá je pre výrobu sladu nežiaduca. Porast sladovníckeho jačmeňa pri úrode 5,5 tony zrna s obsahom dusíkatých látok 10,5 % odčerpá z pôdy približne 100 kg dusíka, 20 až 30 kg fosforu a 100 kg draslíka na hektár. Tento fakt vyžaduje od pestovateľa, aby jačmeňu zabezpečil dostatočné množstvo prístupných živín hneď od prvých dní vegetácie.
Pri určovaní správnej úrovne výživy je potrebné zohľadniť úrodnosť a obsah jednotlivých živín v pôde, očakávanú úrodu, predplodinu a odhadovaný mineralizačný potenciál organickej hmoty v pôde. Pre presnejšie stanovenie optimálnych dávok dusíka je potrebná laboratórna analýza obsahu živín v pôde. V praxi je možné stretnúť sa s dvoma prístupmi k hnojeniu sladovníckeho jačmeňa dusíkom:
- Jednorazová aplikácia celej dávky dusíka pred sejbou (často v podobe močoviny, NPK alebo hnojiva DASA).
- Delená dávka dusíka s prvou aplikáciou pred sejbou (napr. NPK) a druhou v štádiu odnožovania až začiatku steblovania. V tomto prípade je potrebné dávku a formu aplikovaného dusíka voliť podľa aktuálneho obsahu prístupného dusíka v pôde a v rastlinách.
Celková dávka aplikovaného dusíka by nemala prekročiť 90 kg N na hektár. Pri sladovníckom jačmeni, pestovanom po dobrej predplodine hnojenej maštaľným hnojom, sa dávky dusíka pohybujú na úrovni 30 až 40 kg N na hektár. Po horšej predplodine (obilnina) sa dávky navyšujú približne o 20 - 30 kg. Svoje opodstatnenie má aj doplnková listová výživa. V prípade, že máme k dispozícii organické hnojivá v tekutej forme (hnojovica, močovka od ekologicky chovaných zvierat), aplikujeme ich na porasty aplikátormi počas vegetácie podľa stavu porastu.
Ochrana rastlín
Pri biopestovaní sa orientujeme na potláčanie škodlivých činiteľov ako sú buriny, choroby a škodcovia. Najlepšou a najlacnejšou ochranou je vždy prevencia, predovšetkým výber vhodnej predplodiny, dodržiavanie všetkých zásad správnej agrotechniky a výber vhodnej odrody. Vzhľadom na krátku vegetačnú dobu, slabší koreňový systém a biologickú povahu, jačmeň citlivo reaguje na stresové podmienky a prípadnú pestovateľskú chybu.
Regulácia burín
Proti premnoženiu burín a tvorbe prísušku v porastoch používame najmä bránenie prútovými bránami. Brány nepoužívame v období od prvého po štvrtý list, z dôvodu vysokej citlivosti rastlín na vybránenie a mechanické poškodenie mladých rastliniek. V bezorbovej technológii sa na zničenie burín používajú prípravky typu glyfosát. V ostatných technológiách je dôležité zamerať sa na premyslenú základnú a predsejbovú prípravu pôdy a v prípade potreby aplikovať herbicídy.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Základom ochrany proti hubovým patogénom je kvalitné morenie osiva, ktoré predstavuje najekonomickejší a najefektívnejší spôsob ochrany jačmeňa pred hubovými patogénmi prenosnými osivom a napádajúcimi vzchádzajúce rastliny. Proti osivom prenosným chorobám, ako sú prúžkovitosť jačmeňa, prašná sneť a hnedá škvrnitosť jačmeňa, je kvalitné morenie osiva účinnou ochranou. V prípade sladovníckeho jačmeňa by to mala byť samozrejmosť.
V poslednom období je možné pozorovať vývoj nových fungicídnych prípravkov určených na morenie osiva, ktoré poskytujú systémový účinok, a tak mladú rastlinu chránia po dlhšiu dobu. S ohľadom na vysoké nároky na kvalitu produkcie, ale aj vyššiu rentabilitu, dáva zmysel voľba prémiového moridla Vibrance® Gold, ktoré vďaka účinnej látke sedaxane disponuje technológiou Rooting PowerTM, podporujúcou rozvoj koreňového systému.
V ochrane jačmeňa proti chorobám sa využívajú najmä preventívne zásahy prírodnými účinnými látkami povolenými v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Principiálne sa jedná o využitie biostimulačného efektu v kombinácii s obsahom makro a mikro prvkov v rôznych prírodných materiáloch. Známy je účinok medi, kremíka, síry, fosforu (napr. Tecamin Flower), draslíka (napr. Tecamin Brix) a iných pri preventívnej bioochrane rastlín pred napadnutím chorobami.
Vďaka šľachteniu sa podarilo do jednotlivých odrôd jačmeňa integrovať gény odolnosti voči múčnatke, listovým škvrnitostiam a hrdziam. Aj napriek tomu je v praxi väčšinu porastov potrebné aspoň raz fungicídne ošetriť. V prípade jačmeňa jarného sa za štandard považuje jedno ošetrenie v čase konca odnožovania, čím sa v poraste pri dobre zvolenom prípravku a vhodných aplikačných podmienkach dá eliminovať široké spektrum chorôb. Problémy však môže spôsobiť neskorší výskyt listových škvrnitostí, ktoré v prípade vhodných podmienok a nepozornosti pestovateľa dokážu porasty jačmeňa zdecimovať za niekoľko dní.
V súčasnosti je k dispozícii celý rad fungicídov a morforegulátorov, z ktorých môže pestovateľ vybrať optimálny produkt. Ideálne sú technológie, ktoré eliminujú počet vstupov (predražujú ochranu) a zároveň zaistia vysoký stupeň ochrany a účinku. Medzi najobľúbenejšie patria širokospektrálne fungicídy, kombinujúce dve alebo viac účinných látok, ktoré zjednodušujú použitie.
Účinná látka SOLATENOL™ (benzovindiflupyr) je registrovaná v produkte ELATUS™ Era, kde sa kombinuje s prothioconazolom. Táto kombinácia umožňuje kontrolu širokého spektra chorôb a flexibilné použitie nezávisle od rastovej fázy plodiny. Zaručuje možnosť preventívneho aj kuratívneho použitia s vynikajúcou mierou účinnosti na hnedú a rynchospóriovú škvrnitosť, ramuláriovú škvrnitosť, hrdzu jačmennú a fuzariózu klasov. Ak pestovateľ preferuje jeden fungicídny vstup za sezónu, ideálne je aplikovať ELATUS™ Era preventívne v období plného stĺpkovania (BBCH 33), čo zaisťuje dlhodobý účinok až po dobu 8 týždňov. Navyše, účinná látka SOLATENOL™ pozitívne ovplyvňuje hospodárenie rastlín s vodou, najmä v suchých rokoch, čím pomáha rastlinám regulovať a redukovať straty vody pri transpirácii a zvyšuje výťažnosť fotosyntézy.
V rokoch 2020-2021 prebiehali na pokusných staniciach Ditana s.r.o. Velká Bystřice a ZZS Kujavy maloparcelkové pokusy s jačmeňom jarným (odrody Francin, Laudis 550, Bojos a Sebastian), zamerané na vyhodnotenie efektivity fungicídneho ošetrenia. Testované varianty zahŕňali fungicíd ELATUS™ Era a konkurenčné riešenia s obsahom SDH inhibítorov, potvrdzujúc dôležitosť správnej voľby fungicídnej ochrany pri pestovaní sladovníckych jačmeňov.
Ochrana proti poliehaniu
Pri sladovníckych jačmeňoch je nevyhnutná ochrana proti poliehaniu. Pre zlepšenie odolnosti je najvhodnejšia aplikácia regulátorov na začiatku stĺpkovania, ideálne v rastovej fáze 1. kolienka, pomocou produktov ako Moddus® a Moddus® Flexi. Možná je aj delená aplikácia, ktorá je vhodná pre suchší priebeh jari, kedy sa základné spevnenie bazálnej časti stebla a krátenie doplní reguláciou v období pokročilého stĺpkovania (BBCH 35). Regulátory rastu Moddus® a Moddus® Flexi okrem ochrany proti poliehaniu podporujú aj rozvoj koreňového systému.
Zber a pozberová úprava
Jačmeň zberáme pri zberovej vlhkosti zrna okolo 14 %, v plnej zrelosti. Predčasným zberom dochádza k znižovaniu úrody a kvality zrna. Pri oneskorenom zbere dochádza k väčším stratám vplyvom lámavosti stebla pod klasom. Pri manipulácii so zrnom je potrebné predchádzať mechanickému a biologickému poškodeniu. Po zbere jačmeň predčisťujeme, čistíme, prípadne dosúšame.
Výzvy a nové trendy v pestovaní
V posledných rokoch je najväčším nepriateľom jarnej sejby jačmeňov počasie. Priebeh počasia v posledných rokoch pestovanie príliš neuľahčuje. Napriek tomu, v roku 2021 sa očakával veľký záujem o sladovnícky jačmeň na Slovensku i v EÚ, čo bolo spôsobené klimatickými podmienkami, ktoré neumožnili osiať plochy ozimnými odrodami, a rastúcim dopytom. Slovenskí spracovatelia sladovníckeho jačmeňa plánovali navýšiť výrobu sladu, čo znamenalo odhadovanú potrebu 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa. Pre poľnohospodárov, ktorí plánujú zasiať jarné odrody sladovníckeho jačmeňa, sa pozitívne vyvíja aj dianie na európskom a svetovom trhu.
Pri pestovaní jarného jačmeňa na sladovnícke účely je cieľom dosiahnutie vysokej úrody zrna a predovšetkým jeho optimálnej sladovníckej kvality, ktorá je posudzovaná podľa množstva dusíkatých látok v požadovanom rozmedzí, výťažnosti predného zrna, klíčivosti, vlhkosti a ďalších dôležitých parametrov.
Jesenná sejba jarného jačmeňa
Globálne otepľovanie prináša zmeny, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na pestovanie jačmeňa jarného. Jednou z nich je možnosť pestovania jarných odrôd obilnín na jeseň. Táto prax, ktorú úspešne realizujú niektorí poľnohospodári, prináša skvelé výsledky v podobe vyšších úrod a zachovania kvalitatívnych parametrov zrna, ktoré sú pre sladovnícke účely často preferované pred ozimnými odrodami. Zmena termínu sejby môže priniesť aj skoršiu žatvu, už v júni namiesto júla.
Technológia pestovania jarín na jeseň je v podstate rovnaká ako pri jarnej sejbe, s odporúčaním mierneho zvýšenia výsevku pre väčšiu istotu prezimovania porastu. Najlepších výsledkov dosahujú pestovatelia pri sejbe medzi 10. a 25. októbrom, ale pri priaznivých pôdnych podmienkach je možná sejba aj neskôr, vždy tak, aby jačmeň dobre vzišiel do zimy a nedošlo k tzv. „zamazaniu“. Doporučený výsevok je 3,0-4,5 mil. klíčivých semien (MKS) v závislosti na termíne sejby a miestnych podmienkach.
Osivo je vhodné ošetriť prípravkom Systiva, pretože porasty môžu byť behom zimy napadnuté paluškou trávovou alebo plesňou snežnou. Odporúča sa použiť kvalitne namorené certifikované osivo s vysokou biologickou hodnotou a lepším predpokladom pre dobré prezimovanie. Pre tento systém sú vhodné najmä odrody s vysokou odolnosťou voči rynchospóriovej škvrnitosti, ktorá v jesennej sejbe spôsobuje väčšie škody než pri jarnej sejbe. V prípade nutnosti sa odporúča jesenné ošetrenie proti prenášačom viróz.
Herbicídne ošetrenie sa volí podľa výskytu burín buď na jeseň alebo na jar. Celkovú dávku dusíka 60-100 kg/ha je vhodné rozdeliť. Menšia štartovacia dávka sa odporúča aplikovať na jeseň, zvyšok potom ako regeneračné prihnojenie, rovnako ako u ozimného jačmeňa. Neskoršie prihnojenie dusíkom už môže zvyšovať obsah dusíkatých látok v zrne nad hranicu pre sladovnícky jačmeň.
Ošetrovanie proti chorobám a škodcom je už podobné ako pri sejbe jačmeňa na jar, nutné je iba počítať s výraznou skorosťou takto založených porastov, ktorá je zrovnateľná s ozimným jačmeňom. Zvýšenú pozornosť je dobré venovať správnemu ošetreniu proti poliehaniu. Rastliny a steblá z jesennej sejby bývajú síce spravidla o niečo silnejšie, ale zároveň bývajú dlhšie a porasty hustejšie. Hlavným pestovateľským rizikom jesennej sejby je stále vymrznutie. Jarný jačmeň, pokiaľ je dobre otužilý, odoláva teplotám okolo -10 °C.
tags: #tohtorocna #uroda #jacmena #jarneho