Určite ste to v detstve robili aj vy - odŕhali okvetné lístky margarét, vraveli pri tom: Má ma rád, nemá ma rád... a čakali, čo vám vyjde. Margaréty sú obľúbené kvety, ktoré symbolizujú jednoduchosť a krásu. Sú nenáročné na pestovanie a ich biele kvety so žltým stredom robia z každej záhrady veselšie miesto. Pestovanie margarét je ideálne pre začínajúcich aj skúsených záhradkárov, keďže tieto trvalky si vyžadujú len minimálnu starostlivosť.
Čo sú margaréty?
Pôvod a všeobecná charakteristika
Boli to margaréty biele (Leucanthemum vulgare), ktoré sa v našej prírode vyskytujú od nížin až po horské oblasti. Sú to vytrvalé rastliny dorastajúce do výšky 20 až 80 cm. Na konci priamych stoniek majú biele kvety so žltým stredom, ktoré sa objavujú od mája do augusta. Menšie kopijovité listy majú zúbkatý okraj. Domovinou bielej margaréty je Európa, kde ju možno nájsť na lúkach nížin i vysokohorských oblastí. Margaréty spája hneď niekoľko vlastností: znášajú aj horšie pôdne podmienky a pomerne dlho vydržia vo váze.
Symbolika margarét
S margarétou sa spája aj určitá symbolika. Mnoho ľudí napríklad verí, že margarétový veniec dokáže priniesť šťastie a ochranu pred zlom. Margaréty sú symbolom nevinnosti, čistoty a vernosti. V anglickej kultúre býva margaréta spájaná s láskou a romantikou.
Rôznorodosť margarét: druhy a odrody
V minulosti sa margaréty radili do rodu chryzantém. V súčasnej dobe však už majú margaréty svoj vlastný rod s latinským označením Leucanthemum. Šľachtením vznikli desiatky odrôd, ktoré sa líšia výškou, tvarom listov a kvetov. Tie sú jednoduché, poloplné aj plné, ale i strapaté či ihlicovité a majú rôznu veľkosť a farbu. Hoci margaréty sú symbolom bielej farby, dostupné sú aj netradične s jemne žltými kvetmi.
Lúčne margaréty (Leucanthemum vulgare)
Tradičná lúčna margaréta biela (Leucanthemum vulgare), nazývaná aj margaréta biela alebo margaréta veľká, je najbežnejší druh s bielymi okvetnými lístkami a žltým stredom. Je to krátkoveká trvalka, ktorá sa prakticky nepestuje v monokultúrach, ale býva súčasťou rôznych semenných zmesí. Dorastá do výšky 60 až 90 cm a kvitne počas leta. Jej vysoké, tenké stonky s minimom listov bez opory okolitej vegetácie často poliehajú a len málokedy vytvoria pekný kompaktný trs. Kvety sú však odolné a vo váze vydržia pomerne dlho. Známe odrody lúčnych margarét sú napríklad „Maikönigin“ alebo „Starburst“.
Záhradné margaréty a vyšľachtené kultivary
V záhradách sa pestujú trochu odlišné margaréty, ktoré označujeme ako záhradné margaréty. Tieto kultivary pochádzajú z botanicky rôznych druhov ako Leucanthemum grandiflorum, L. maximum alebo L. x superbum (margaréta Shasta), hybridná forma margaréty s veľkými, výraznými kvetmi. Vyznačujú sa výrazne väčšími kvetmi a robustnejšími, kratšími a pevnejšími stonkami s lesklými listami a množstvom pukov, ktoré sa nachádzajú v úžľabiach listov. Po odkvitnutí centrálneho kvetu sa počas leta objavujú ďalšie menšie kvety. Záhradné margaréty vytvárajú rozložené trsy a majú plytko zakorenené korene.
Na trhu záhradníctiev nájdete množstvo odrôd s jednoduchými kvetmi (napríklad „Becky“, „Alaska“, „Silberprinzesschen“, „Silber Moon“) aj s plnými alebo poloplnými kvetmi („Sante“, „Aglaia“, „Crazy Daisy“, „Sweet Daisy Rebecca“, „Ester Read“). Veľmi populárna je stále historická odroda „Česká píseň“, ktorá má viac ako sto rokov. Z odrôd s jemne žltými kvetmi sú dostupné napríklad „Banana Cream“, „Goldfinger“ alebo „Broadway Lights“.
Iné druhy podobné margarétam
- Margaréta šarlátová (Tanacetum coccineum, syn. Leucanthemum coccineum) je botanicky príbuzná vratiču, no radí sa medzi margaréty vhodné do záhrad. Tvorí vysoké, tenké a nevetvené stonky s jediným ružovým až purpurovým kvetom so žltým stredom. Tento druh pochádza z Kaukazu, je odolný voči mrazu a zvládne aj polotieň. Výborne sa hodí do rezaných kytíc, kde vydrží až dva týždne. Pestuje sa z výsevu semien v marci, pričom semená sú dostupné v odrodách „Robinson Rosa“ alebo „Rosabella“.
- Margaréta rimbaba (Tanacetum parthenium) sa používala najmä ako aromatická liečivá rastlina proti migréne, no v posledných rokoch sa dostala do prírodných záhrad. Je nenáročná, dobre sa kombinuje s ďalšími trvalkami a hodí sa do letných kytíc.
- Margaréta parížska (Argyranthemum frutescens) je obľúbená rastlina na terasách, ktorá kvitne celé leto a zimuje sa v chladnej, svetlej miestnosti. Pochádza z Kanárskych ostrovov, ale veľkú popularitu si získala najmä v Paríži, kde zdobí kaviarne a terasy.
- Margaréta kýlnatá (Chrysanthemum carinatum) je menej známa, no veľmi pekná letnička, ktorá má kvety so sústrednými farebnými pruhmi a kvitne od júna do septembra. Výborne sa hodí aj na suchšie stanovištia.
Kľúčové zásady pestovania margarét
Výber stanovišťa a pôdy
Margaréty sú svetlomilné rastliny, ktoré milujú priame slnečné svetlo. Najlepšie rastú na miestach, kde dostanú aspoň 6 hodín slnka denne. Slnečné stanovište podporuje bohaté kvitnutie a intenzívne sfarbenie kvetov. Margaréte sa najlepšie darí na slnečnom až polotienistom stanovisku. Preto vyberte miesto, kde v dostatočnej miere svieti slnko, ale dajte si pozor na ostré poludňajšie slnko v horúcich letných mesiacoch, ktoré im neprospieva. Neprospieva im ani vietor, hlavne vyššie odrody treba priviazať k opore, aby sa nepolámali.
Margaréty preferujú pôdy, ktoré majú dobrú priepustnosť. Ak máte pôdu, ktorá je príliš ílovitá alebo ťažká, premiešajte ju s pieskom alebo kompostom, aby ste zlepšili drenáž. Ideálne je, ak má pôda mierne kyslé až neutrálne pH (okolo 6,0-7,0). Dôležité je pamätať na to, že margaréty nemajú rady kyslú pôdu, naopak, svedčí im pôda s dostatkom vápna. Pôda by mala byť priepustná a výživná. Nesmie však byť premokrená, to tieto rastliny neznášajú.
Zálievka a hnojenie
Margaréty potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých letných období, keď kvitnú a rastú najintenzívnejšie. Dbajte na to, aby sa pôda medzi zálievkami stihla mierne vysušiť. Dôležité je však neprelievať pôdu, pretože margaréty nemajú rady premočené podmienky. Margaréty sa zväčša zaobídu bez pravidelnej zálievky, poliať ich treba len v období dlhšieho sucha.
Pri vysádzaní sa odporúča pridať do zeminy kompost, čo podporí kvitnutie. Z tohto dôvodu ich počas sezóny treba občas prihnojiť hnojivom s obsahom fosforu a doplniť spomínané vápno. Pre dobrý rast je potrebné zabezpečiť priepustnú pôdu bohatú na živiny.
Výsadba a rozmnožovanie
Margaréty sa dajú pestovať aj zo semien. Semená môžete vysievať priamo na záhon na jar, alebo na jar, prípadne na jeseň. K predpestovaniu margaréty sa pristupuje v období od marca do júna, pričom je na mieste vykonať výsev semien najprv do pareniska alebo výsevných hrantíkov. Na konkrétne stanovište ich môžete preniesť zhruba od mája do augusta (záleží samozrejme na dobe výsevu semien).
Vysádzajte ich na jar, ale aj na jeseň, kým pôda nezamrzne. Vzdialenosť voľte podľa odrody, všeobecne platí, že by to malo byť 20 až 30 cm. Margaréty sa ľahko množia delením trsov, čo je tiež spôsob, ako omladiť rastliny a zvýšiť ich počet v záhrade. Najlepším časom na delenie je jar alebo jeseň. Po troch rokoch sa odporúča trsy rozdeliť a rozsadiť, lebo margaréty prestávajú kvitnúť a môžu dokonca vyhynúť. Delenie trsov treba urobiť skoro na jar.
Starostlivosť počas sezóny a na jeseň
Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov podporuje ďalšie kvitnutie a zlepšuje vzhľad rastliny. Aby ste sa tešili z bohatej nádielky kvetov, je vhodné margarétu pravidelne zastrihnúť. Po odkvitnutí sa zamerajte na včasný strih starých kvetov. Vďaka tomu dokáže rastlina vykvitnúť v tom istom roku ešte raz.
Na jeseň rastliny zrežte tesne nad zemou a pre istotu prikryte čečinou, ktorá ich ochráni pred suchom a silnými mrazmi. Rovnako tak aj na jeseň odkvitnuté margaréty zostrihnite, aby sa zbytočne nevysilovali vytváraním semien. Záverečný rez na konci sezóny: po skončení kvitnutia, zvyčajne na jeseň alebo pred príchodom zimy, je dobré rastliny zrezať späť až k zemi.
Choroby a škodcovia
Pri pestovaní margarét treba myslieť na sledovanie zdravotného stavu. Často ich napádajú vošky, ktoré spôsobujú deformácie pukov a následne aj kvetov. Podobne vyzerá aj napadnutie pôdnymi háďatkami, pri ktorom sa kvety deformujú, majú nerovnomerné lupene a stredy kvetov sú nepravidelné. Proti týmto pôdnym škodcom je najúčinnejšie rastliny presadiť na nové stanovište.
Pestovanie margarét v tráve a na kvetinových lúkach
Margaréty sa stali doslova ikonickými kvetmi vidieka. Kedysi nimi boli posiate lúky, no dnes už nie sú až také bežné. Dôvodom je hlavne zmena spôsobu hospodárenia na lúkach a pasienkoch a zarastanie rôznych svetlých medzier v lesoch a hájoch, kde sa týmto svetlomilným bylinám pôvodne darilo. Napriek tomu, alebo práve preto, ich obľuba a snaha pestovať ich v záhradách výrazne rastie.
Margaréty ako súčasť kvetinových lúk
V súčasnosti semená margaréty lúčnej (Leucanthemum vulgare) nájdete prakticky v každej zmesi semien určenej na založenie takzvanej kvetnatej lúky, ktorá sa kosí len dvakrát ročne. Pri pestovaní v rámci kvetnatej lúky potrebuje margaréta dostatok slnka a pravidelné kosenie v čase kvitnutia, teda v júni, alebo vo vyšších nadmorských výškach začiatkom júla. Bez kosenia rastliny slabnú a postupne z lúk miznú. Pre dobrý rast je potrebné zabezpečiť, aby sa každé 3 roky presadili na iné stanovište.
Prisievanie do existujúceho trávnika
Ak chcete prisievať margaréty do už existujúceho trávnika, výsledok nemusí byť vždy istý, pretože semená margaréty potrebujú na klíčenie dostatok svetla. Preto sa odporúča prisievať ich do už mierne vyrasteného porastu, ktorý im vytvorí potrebnú mikroklímu. Nezabúdajte, že margaréty nie sú mimoriadne náročné na vlahu, no úplne suché stanovište im nesvedčí. Ide predsa o lúčne kvety, ktoré preferujú mierne vlhkú pôdu na slnečnom mieste.
Ako zasadiť lúku s divými kvetmi | RSPB Príroda na vašom prahu
Margaréty v nádobách a ako rezané kvety
Nižšie odrody, ktoré dorastajú do výšky okolo 30 až 40 cm, sú vhodné nielen na okraje záhonov či do skaliek, ale bez problémov sa dajú pestovať v nádobách, kde budú kvitnúť celé leto. Margaréta alpská (Leucanthemum alpinum), ktorá dorastá do výšky okolo 15 až 30 cm, je ideálna pre skalničky.
Margaréty sú ideálnou voľbou pre záhrady, ktoré hľadajú nenáročné, no pôsobivé kvety. Ich pestovanie je jednoduché a s minimálnou starostlivosťou vám budú každoročne prinášať krásne kvety. Margaréta patrí medzi mrazuvzdorné trvalky, teda ich pestovanie v kvetináčoch je jednoduché a nevyžadujú žiadnu ochranu. Áno, margaréty môžete pestovať aj v črepníkoch. Zvoľte väčší črepník s dobrou drenážou a použite kvalitnú záhradnú zeminu.
Kvety margarét vydržia vo váze až dva týždne, kde ich môžete naaranžovať s inými farebnými letničkami.
Zaujímavosti a využitie margarét
Jedlé časti a liečivé účinky
Vedeli ste, že listy a kvety margarét sú jedlé? Sú výborné v šalátoch, ale dajú sa aj tepelne upraviť. Listami si môžete potrieť miesto po uštipnutí hmyzom a zmierniť tak svrbenie. Kvety sa tiež používajú do rôznych bylinných extraktov.
Historické a domáce využitie
V minulosti si ľudia rastliny vešali po dome, aby ich ochránili pred bleskmi.