Tiapridal, ktorého liečivom je tiaprídium-chlorid, patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká alebo neuroleptiká. Tento liek sa využíva primárne na liečbu psychických porúch a špecifických neurologických stavov.
Čo je Tiapridal a na čo sa používa?
Tiapridal je liek pôsobiaci v oblasti centrálnej nervovej sústavy. Okrem hlavného účinku, ktorým je liečba poruchového správania, je tento liek na duševné poruchy využívaný aj pri liečbe závažných foriem abnormálnych pohybov, ako je napríklad Huntingtonova chorea.
Ďalšími indikáciami pre užívanie Tiapridalu sú:
- Krátkodobá liečba stavov agitovanosti (chorobný nepokoj) a agresivity u starších pacientov.
- Poruchy správania zapríčinené demenciou.
- Poruchové správanie v dôsledku abstinenčného syndrómu od alkoholu.
Dávkovanie a Spôsob Podávania
Dávka sa môže meniť a pre každého pacienta sa má upraviť individuálne. Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Dôležité je neužívať dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Odporúčané dávkovanie pre rôzne stavy (per os - tablety):
- Pre poruchy správania zapríčinené demenciou: 200-400 mg denne, čo predstavuje 2-4 tablety. Počiatočná dávka je 50 mg (pol tablety) 2-krát denne. Postupne sa dávka môže zvyšovať na 100 mg (1 tableta) 3-krát denne.
- Pre poruchové správanie v dôsledku abstinencie od alkoholu: 3-4 tablety denne v priebehu 1-2 mesiacov.
- Pre Huntingtonovu choreu: Začiatočná dávka je do 1200 mg denne (t.j. 12 tabliet).
- Pre agitovanosť a agresivitu u starších pacientov: Začiatočná dávka je 100 mg (1 tableta) denne. Ak je to potrebné, dávka sa môže postupne zvyšovať až na maximálnu dávku 300 mg (3 tablety) denne.
Tablety sa majú užívať vcelku a v pravidelných časových intervaloch. Samotné tablety Tiapridalu PMCS 100 mg majú deliacu ryhu, čo umožňuje ich rozdelenie na dve dávky.
Odporúčané dávkovanie pre injekčné podanie (i.m. alebo i.v.):
- Pre poruchové správanie v dôsledku abstinencie od alkoholu: Odporúčaná denná dávka je 3-4 ampulky.
- Pre delírium: Odporúčaná dávka je 4-12 ampuliek denne, pričom odstup medzi jednotlivými dávkami by mal byť 4-6 hodín.
- Pre Huntingtonovu choreu: Odporúčaná dávka je 300-1200 mg denne podľa predpisu lekára.
- Pre agitovanosť a agresivitu u starších pacientov: Začiatočná dávka je 100 mg (1 ampulka) denne. Ak je to potrebné, dávka sa môže postupne zvyšovať až na maximálnu dávku 300 mg (3 ampulky) denne. Uprednostňuje sa intramuskulárne podanie pred intravenóznym.
Liek TIAPRIDAL inj obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v ampulke, čo znamená, že je prakticky bez sodíka.
Dôležité Upozornenia a Kontraindikácie
Užívanie Tiapridalu si vyžaduje osobitnú pozornosť a v niektorých situáciách je kontraindikované. Zbystrite pozornosť v nasledujúcich riadkoch, ak sa chystáte užívať antipsychotikum Tiapridal.
Kedy sa Tiapridal nesmie užívať:
- Pri prolaktín-dependentných tumoroch (nádoroch závislých od hladiny prolaktínu).
- Ak súčasne užívate liek s obsahom levodopy alebo iné dopaminergné agonisty, s výnimkou levodopy u pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Zvýšené riziko a špecifické opatrenia:
- Neuroleptický malígny syndróm (NMS): Tak ako pri iných neuroleptikách, môže sa vyskytnúť NMS, čo je život ohrozujúca komplikácia charakterizovaná hypertermiou (zvýšenie vnútornej teploty tela nad normálne rozmedzie), svalovou stuhnutosťou a autonómnou dysfunkciou. Zaznamenané boli aj atypické príznaky NMS. V prípade hypertermie neznámeho pôvodu sa má užívanie tiapridu okamžite prerušiť pod lekárskym dohľadom.
- Epileptické záchvaty: Neuroleptiká môžu znižovať prah epileptických záchvatov. Pacienti trpiaci epilepsiou by mali byť počas celej liečby dôkladne monitorovaní.
- Predĺženie QT intervalu: Tiaprid môže vyvolať predĺženie QT intervalu, čo zvyšuje riziko závažných ventrikulárnych arytmií, ako je torsades de pointes. Lekár by mal monitorovať faktory podporujúce výskyt ventrikulárnej arytmie, ako sú bradykardia (menej ako 55 úderov srdca za minútu), kongenitálne predĺženie QT intervalu a elektrolytická nerovnováha (hypokaliémia).
- Venózna trombembólia (VTE): V súvislosti s užívaním antipsychotík boli zaznamenané prípady VTE, niekedy smrteľné. Je potrebné identifikovať rizikové faktory pre VTE pred a počas liečby tiapridom a prijať preventívne opatrenia.
- Zvýšenie hladín prolaktínu: Tiaprid môže zvyšovať hladiny hormónu prolaktínu v krvi, čo môže spôsobiť iné poruchy.
- Poruchy krviniek: Zaznamenal sa pokles počtu bielych krviniek (leukopénia, neutropénia, agranulocytóza).
- Starší pacienti s demenciou: U starších pacientov s psychózou súvisiacou s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami, je zvýšené riziko smrti. Taktiež sa pozorovalo 3-násobné zvýšenie rizika cerebrovaskulárnych príhod. Užívanie Tiapridalu môže mať sedatívne účinky u geriatrických pacientov.
- Užívanie u detí: Užívanie tiapridu u detí nebolo dôsledne sledované.
Gravidita a dojčenie:
Účinná látka tiaprid nemá priame ani nepriame negatívne účinky na priebeh tehotenstva či vývoj dieťaťa, samotný pôrod a dokonca ani na vývoj dieťaťa po narodení. Tieto účinky boli testované na zvieratách. Avšak, ak sa Tiapridal užíva počas posledných troch mesiacov tehotenstva, novorodenci môžu byť vystavení riziku nežiaducich reakcií vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia (agitovanosť, hypertónia, tremor, ospalosť, dýchacie ťažkosti alebo poruchy kŕmenia).
Nie je známe, či sa tiaprid vylučuje do materského mlieka u ľudí, aj keď štúdie na zvieratách preukázali jeho vylučovanie. Počas liečby Tiapridalom sa nemá dojčiť.
Fertilita:
Na zvieratách sa pozorovalo zníženie plodnosti súvisiace s farmakologickým účinkom lieku (prostredníctvom prolaktínu). U ľudí môže tiaprid spôsobiť hyperprolaktinémiu, ktorá ovplyvňuje plodnosť.
Liekové Interakcie
Účinky lieku Tiapridal a účinky iných súčasne užívaných liekov sa môžu vzájomne ovplyvňovať. Je kľúčové informovať lekára o všetkých užívaných liekoch.
Kombinácie, ktorým sa treba vyhnúť alebo užívať s opatrnosťou:
- Dopaminergné agonisty (s výnimkou levodopy pre Parkinsonovu chorobu): Rušia svoje účinky a nemajú sa preto užívať súčasne.
- Alkohol: Zvyšuje sedatívny účinok neuroleptík, predovšetkým zvýšením celkového útlmu a výraznou ospalosťou. Počas liečby Tiapridalom sa neodporúča konzumácia alkoholických nápojov alebo užívanie iných liekov obsahujúcich alkohol.
- Lieky predlžujúce QT interval a/alebo vyvolávajúce bradykardiu a/alebo spôsobujúce hypokaliémiu:
- Lieky predlžujúce QT interval (napr. niektoré neuroleptiká, antiparazitiká, imipramínové antidepresíva, lítium, bepridil, cisaprid, difemanil, mizolastín, i.v. erytromycín, i.v. sparfloxacín, i.v. vinkamín).
- Lieky vyvolávajúce bradykardiu (napr. antiarytmiká triedy Ia a II, betablokátory, niektorí antagonisti vápnika).
- Lieky znižujúce hladinu draslíka (hypokaliemické diuretiká, stimulujúce laxatíva, i.v. amfotericín B, glukokortikoidy, tetrakosaktidy, kosyntropín).
- Pri súčasnom užívaní lieku Thiapridal, Neurol a Hypnogen hrozí riziko zvýšeného tlmivého účinku na centrálny nervový systém. Takúto kombináciu liekov musí lekár zvážiť a pacienta je potrebné sledovať.
V prípade hypertermie neznámeho pôvodu sa má užívanie tiapridu okamžite prerušiť pod lekárskym dohľadom. Tiež sa neodporúča viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, pretože Tiapridal môže spôsobovať ospalosť a útlm.
Možné Vedľajšie Účinky
Tak ako aj v prípade iných liekov na duševné choroby, aj Tiapridal má potenciálne vedľajšie účinky, ktoré možno rozdeliť na základe frekvencie výskytu.
Časté vedľajšie účinky:
- Zvýšenie hladín prolaktínu v krvi, ktoré môže spôsobiť iné poruchy.
- Príznaky podobné Parkinsonovej chorobe (tremor, stuhnutosť svalov, zvýšené napätie svalov, znížená pohyblivosť, hypersalivácia/zvýšená tvorba slín). Tieto príznaky sú vo všeobecnosti reverzibilné po podaní anticholinergík.
- Ospanlivosť, únava, malátnosť.
Menej časté vedľajšie účinky:
- Akatízia (neustále nutkanie hýbať sa).
- Dystónia (kŕč, sťah krčných svalov (tortikolis), mimovoľné pohyby očí (okulogyrická kríza), kŕč žuvacieho svalstva (trizmus)). Tieto príznaky sú vo všeobecnosti reverzibilné po podaní anticholinergík.
- Včasná dyskinéza (kŕče jazyka, hltana a tik). Tento príznak je vo všeobecnosti reverzibilný po podaní anticholinergík.
Zriedkavé a závažné vedľajšie účinky:
- Tardívna dyskinéza: Rovnako ako pri iných neuroleptikách, pri dlhodobom užívaní (viac ako tri mesiace) sa zaznamenala tardívna dyskinéza, charakterizovaná rytmickými, mimovoľnými pohybmi najmä jazyka a/alebo tváre. V prípade výskytu takýchto pohybov okamžite o tom informujte svojho lekára.
- Neuroleptický malígny syndróm (NMS): V prípade, že spozorujete hypertermiu neznámeho pôvodu, svalovú rigiditu alebo iné príznaky NMS, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
- Venózna trombembólia (VTE).
- Určité formy zápalu pľúc spôsobené neúmyselným vdýchnutím.
- Predĺženie QT intervalu, ventrikulárne arytmie, torsades de pointes, zastavenie srdca, náhla smrť.
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v písomnej informácii.
Predávkovanie
Skúsenosti s predávkovaním sú obmedzené, ale predávkovanie je možné. Neexistuje špecifické antidotum tiapridu.
Po požití vyššieho počtu tabliet sa môžu objaviť nasledujúce príznaky: ospanlivosť a útlm, kóma, pokles krvného tlaku, sťahy svalov v oblasti tváre a krku, nekontrolované vyplazovanie jazyka a dlhodobé sťahovanie žuvacích svalov, stuhnutie končatinových svalov. Smrteľné následky sa hlásili najmä v kombinácii s inými látkami pôsobiacimi na centrálny nervový systém. V prvom rade je veľmi dôležité tieto príznaky spozorovať a ihneď vyhľadať pohotovosť, resp. lekársku pomoc.
Absorpcia tiapridu je rýchla, s priemernou strednou hodnotou tmax 1 hodina pre tablety. Tiaprid sa prakticky neviaže na plazmatické proteíny. Eliminácia prebieha hlavne močom v nezmenenej forme. Priemerný eliminačný polčas u ľudí je okolo 3-5 hodín. U pacientov so závažnou obličkovou insuficienciou sa zaznamenalo zvýšenie plazmatickej koncentrácie a eliminačného polčasu na 21,6 hodín. Tiaprid je slabo dialyzovateľný.
Odporúčania pre Postupné Vysadzovanie Tiapridalu
Ukončenie liečby Tiapridalom by sa nikdy nemalo uskutočniť bez konzultácie s lekárom. Všeobecne platí, že pri ukončovaní liečby liekmi, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém, sa má liek vysadzovať postupne v priebehu niekoľkých týždňov. Avšak, konkrétny postup pre postupné vysadzovanie Tiapridalu nie je detailne uvedený v dostupných materiáloch a musí byť individuálne stanovený ošetrujúcim lekárom. Lekár určí ďalší postup s ohľadom na celkový zdravotný stav pacienta, dĺžku liečby a užívanú dávku, aby sa minimalizovalo riziko výskytu syndrómu z vysadenia alebo zhoršenia základného ochorenia.
Je kľúčové riadiť sa dávkovaním a spôsobom užívania, ktoré stanovil lekár. Akékoľvek nejasnosti alebo potreba zmeny liečby by sa mali konzultovať výlučne s predpisujúcim lekárom.