Tuje, ako stálozelené ihličnany, predstavujú obľúbenú voľbu pre záhrady, živé ploty a dokonca aj pre pestovanie v nádobách. Ich atraktívny vzhľad, ktorý často rastie do kužeľovitého tvaru, a relatívne stredne náročná starostlivosť z nich robia univerzálny element pre rôzne záhradné úpravy. Tieto ihličnany disponujú jemnými vlasočnicovými koreňmi, ktoré sa rovnomerne rozrastajú do šírky a do hĺbky, čo naznačuje ich potrebu pre dostatočnú a pravidelnú zálievku.
Charakteristika a obľúbené druhy tují
Tuja (Thuja) predstavuje rod stálozelených ihličnatých drevín, ktorý zahŕňa päť druhov patriacich do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Konáre tují vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne, pričom kmeň je červenohnedý a v úzkych pásoch sa olupuje. Ich listy sú šupinovité ihlicovitého typu, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, zatiaľ čo na bočných sú približne polovičné a pritisnuté k výhonku. Kvety a malé šišky tují sú nenápadné.
Druhy a kultivary tují
Rod tují v sebe zahŕňa päť rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených šesť druhov, pričom dnes sa sem radia:
- Thuja západná (Thuja occidentalis)
- Thuja japonská (Thuja standishii)
- Thuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
- Thuja riasnatá (Thuja plicata)
- Thuja kórejská (Thuja koraiensis)
Tuja východná (Thuja orientalis), či správne Tujovec východný (Platycladus orientalis), sa v súčasnosti radí do samostatného rodu. V našich podmienkach sa najčastejšie stretávame s Tujou západnou, Tujou riasnatou, Tujou kórejskou a Tujovcom východným.
V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov, ktoré ponúkajú rozmanitosť tvarov, veľkosti a farieb. Existujú vysoké, krovité, zakrpatené, stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité či vajcovité formy v odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú, s modrým nádychom. Medzi najobľúbenejšie kultivary patrí tuja smaragd, ktorá je skvelou alternatívou pre živé ploty a solitéry, dosahujúce strednú veľkosť.
Populárne kultivary Tuja západná
Najčastejšie u nás pestovaná Tuja západná ponúka široký výber kultivarov, z ktorých si môžete vybrať rýchlo alebo pomaly rastúce, vysoké alebo malé, ihlanovité či guľaté. Obľúbenými kultivarmi sú:
- Tuja Smaragd: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, smaragdovozelená farba, dorastá do výšky 4 - 6 m a šírky 0,8 m, vhodná na živý plot.
- Tuja Golden Smaragd: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m, vhodná na živý plot.
- Tuja Brabant: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 5 m, dobre znáša znečistené prostredie, vhodná na živý plot.
- Tuja Frieslandia: rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m, svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami, vhodná na živý plot.
- Tuja Jantar: pomalyrastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň mení farbu na tmavomedenú, dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
- Tuja Danica: pomalyrastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1 m a šírky 60 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
Kľúčové aspekty pestovania tují
Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi veľmi vyhľadávané vďaka svojmu celoročnému dekoratívnemu vzhľadu a relatívnej jednoduchosti pestovania. Pre ich úspešné pestovanie je však nevyhnutné dodržiavať niekoľko základných pravidiel.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Tuje preferujú slnečné až polotienisté miesta. Hoci dokážu rásť aj v tieni, pre najlepší rast, hustotu a farbu lístia je ideálne zabezpečiť dostatok slnečného svetla. V kompletnom tieni asi nikdy nebudú dosť husté. Tuja západná Smaragd má rada skôr slnečné alebo aspoň polotienisté miesta.
Pôda by mala byť dobre priepustná, mierne kyslá až neutrálna. Tuje nevyhovuje ťažká a ílovitá pôda, v ktorej nemôžu jemné vlásočnicové korienky dýchať. Ideálna je kyprá a priedušná pôda, aj piesčitá. Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno ju skvalitniť pridaním rašelinového substrátu, kompostu alebo organických hnojív, ako sú TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík. Tieto produkty dodajú kvalitnú organickú a vyváženú výživu, posilnia imunitu a pomôžu bojovať proti škodcom.
V prípade ťažkej a nepriepustnej pôdy je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro, ktoré prispievajú aj k doplneniu živín a lepšiemu hospodáreniu s vodou. Vyhĺbte asi o 0,5 m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro (podľa veľkosti stromčeka) a prekryte vrstvou zeminy.
Ak nemáte kvalitne rozložený kompost či hnoj a použijete pri výsadbe Alginit alebo HUMAC®Agro, dodáte do pôdy potrebný humus a zároveň pôdu detoxikujete a zvýšite jej vodnú kapacitu.
Výsadba tují
Tuje môžeme vysádzať prakticky počas celého roka, s výnimkou horúcich letných mesiacov (júl, august) a taktiež okrem mesiacov, kedy je pôda zamrznutá (december až február). Najlepším obdobím je skorá jar (marec, apríl) alebo skorá jeseň (koniec augusta, september). Kontajnerové tuje možno sadiť celoročne, ale je dôležité zabezpečiť kvalitnú zálievku.
Príprava výsadbovej jamy: Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Pre živý plot vykopte ryhu približne na 1,2 násobok šírky balu. Hĺbku vytvorte o niečo väčšiu ako je hĺbka balu, aby sa pôda pod ňou mohla prekypriť a premiešať so substrátom pre ihličnany. Pred sadením namočte suché koreňové baly na niekoľko minút do vody.
Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Pre tuje Smaragd sa odporúča 50-60 cm medzi jednotlivými rastlinami. Pre tuje Brabant je to 60-80 cm. Od oplotenia je vhodné dodržať vzdialenosť 50-70 cm, aby mali stromy dostatok priestoru a nedošlo k poškodeniu oplotenia alebo vzájomnému tienenia. Hustá výsadba sa rovná nevetranému priestoru a vzniku múčnatiek a hubových ochorení.
Pri samotnej výsadbe uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale, aby sa ľahšie prijímala voda. Umiestnite stromček tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Zasypte pripravenou pôdou a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Ak použijete mulč (napríklad Keram Agro), zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.
Zálievka
Závlaha je pre tuje kľúčová, najmä kvôli ich vlasočnicovým koreňom, ktoré si vyžadujú viac vlahy než bežný úhrn zrážok. Tuje v lete sú náchylné na usychanie, preto je nutná pravidelná zálievka aj mimo letných mesiacov. V horúcich letných dňoch je možné zalievať aj dvakrát denne. Každá tuja by v tomto období mala dostať približne 2-3 litre čistej vody denne. Dlhotrvajúce sucho je nepriateľom všetkých vždyzelených ihličnanov.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú tuje pestované v nádobách. Ihličnany v nádobách na balkóne alebo terase treba zalievať aj počas teplejších zimných dní, keď nemrzne. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú, než vymŕzajú. Mladé výsadby z jesene a porasty do dvoch rokov od výsadby by sa mali zalievať v zime počas oteplení.
Hnojenie
Ihličnany si vo všeobecnosti vyžadujú dostatok živín. Tuje je možné hnojiť takmer celý rok, avšak najvhodnejší čas je počas marca, kedy hnojíme najmä dusíkatými hnojivami pre podporu rastu a tvorbu zelenej hmoty. Dusíkaté hnojivá sa neodporúča aplikovať neskôr ako v posledných dňoch júna. Následne, na konci augusta, je vhodné prejsť na hnojivá obsahujúce draslík, ktorý podporuje vyzrievanie pletív pred zimou.
Pre zdravý rast sa odporúča hnojiť raz za 3-4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Prirodzené organické hnojivá ako TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík sú výbornou voľbou, pretože dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania a posilňujú imunitu rastlín. Obsahujú unikátnu účinnú látku chitín, vďaka ktorej majú aj repelentné účinky na škodcov a nehrozí nimi prehnojenie či spálenie rastlín. Horká soľ na tuje (síran horečnatý) je veľmi vhodná pri žltnutí ihličia alebo spomalení rastu, avšak nemala by sa používať hneď po výsadbe.
Nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Prvým znakom je tmavozelená farba, následne začnú chradnúť, s prejavmi hnedých až čiernych koncových výhonkov, ktoré opadávajú.
Tuja zelená obrovská | Ako sadiť a starať sa
Strihanie a tvarovanie
Pravidelný strih tují je nevyhnutný pre ich zahustenie a podporu rastu, a to ako do šírky, tak aj do výšky. Stromy tuje by sa mali strihať aspoň raz za rok. Mnoho pestovateľov robí chybu, keď začne tieto ihličnaté stromčeky strihať počas leta, čím môžu ohroziť hlavné vetvy stromu a spôsobiť odumretie vedľajších vetiev.
Najlepší čas na strih tují je pred letom (koniec jari, v júni) alebo začiatkom jesene (koniec augusta až september). Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Dôležité je prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam a nestrihať počas horúcich dní. Po reze je vhodné dreviny zaliať alebo počkať na dážď.
Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia, lebo na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia. Rezom zabezpečíte dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje a bohatšie smerovanie živín, vďaka čomu budú rovnomerne zelené.
Pre živý plot sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu. Prvý termín je na konci jari (jún) a druhý na konci leta (koniec augusta až september). Tvarujte živý plot do tzv. kónického tvaru, kedy jeho spodná časť bude širšia a postupne sa bude zužovať smerom k vrcholu (sklon 5° až 10°). Tento tvar pomáha aj predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky, ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.
Špecifiká pestovania tují v nádobách (na balkónoch)
Pestovanie tují v nádobách je možné, najmä menších kultivarov ako Thuja 'Smaragd'. Tuje môžu skrášľovať vchod do domu, lemovať balkón či terasu. Základným pravidlom je použitie dostatočne veľkého črepníka (priemer aspoň 45x45 cm), ktorý poskytne dostatok priestoru pre korene a živiny. Odporúčajú sa črepníky z kameniny, keramiky alebo betónu, ideálne s izoláciou, pretože plasty nesajú vodu a rastlina si tak lepšie udrží vlahu.
Do črepníka použite zmes dobrej záhradnej zeminy a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž a prekryte ju rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Miesto očkovania by malo byť asi jeden centimeter pod zemou.
Zálievka v nádobách: Tuje v nádobách treba zalievať pravidelne, obyčajne raz denne. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka počas teplejších, bezmrazých dní, keďže mráz znižuje vlhkosť pôdy a rastliny častejšie vysychajú, než vymŕzajú.
Zimná ochrana: Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom alebo inou izoláciou. Dôležité sú aj otvory na odtok prebytočnej vody, aby nedošlo k premočeniu.
Pokiaľ ide o balkóny orientované na juh, kde slnečné svetlo dostávajú prakticky len v zime a v lete prechádza priamo nad domom, vytvára sa tam tieň a balkónové plochy môžu byť rozpálené. V takomto prostredí je pravdepodobné, že tuje nemusia prosperovať optimálne, pretože potrebujú dostatok svetla. Pre takéto podmienky, kde je nedostatok priameho slnka, by bolo vhodnejšie zvážiť pestovanie Tisu obyčajného (Taxus baccata), ktorý dobre znáša tieň a dá sa pekne tvarovať.
Bežné problémy a ich riešenia
Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi, od prirodzených javov po choroby a škodcov.
Hnednutie tují
Jedným z najčastejších problémov je hnednutie tují. To sa môže prejavovať rovnako na mladých, ako aj na starších drevinách.
- Prirodzený jav: Staršie vetvičky vo vnútri koruny okolo kmeňa, ktoré sú staršie ako 3 roky, hnednú a odumierajú v dôsledku nedostatku slnka. Je to prirodzený jav a tieto odumreté vetvičky možno na jar po mrazoch jemne odstrániť.
- Nedostatočná alebo nadmerná zálievka: Tuje sú náchylné na usychanie pri nedostatku vody, ale aj na hnilobu koreňov pri preliatí, najmä v ťažkých, nepriepustných pôdach.
- Nedostatok živín: Žltnutie ihličia môže signalizovať nedostatok horčíka. V takom prípade je vhodné použiť horkú soľ (síran horečnatý) ako zálievku alebo postrek.
- Prehnojenie: Nadmerné hnojenie môže viesť k chradnutiu a hnednutiu koncových výhonkov. V nádobách sa môžu objaviť vyzrážané soli alebo biely povlak.
- Vplyv slnka a zimná zálievka: Ihličnany v zime nespia, prebiehajú v nich fyziologické procesy, hoci spomalene. Preto je dôležité zalievať aj v zime počas bezmrazých dní, najmä mladé výsadby, inak môžu vyschnúť. Rozpálené betónové plochy v lete môžu tiež spôsobiť prehriatie a následné vysychanie.
- Hubové ochorenia: Ak sú na konci poškodených výhonkov viditeľné čierne plodničky alebo zdurené vankúšikovité plodnice, ide o hubové ochorenie, ktoré si vyžaduje chemické ošetrenie.
Choroby a škodcovia tují
Pri pestovaní tují sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení a škodcov.
Choroby tují
Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami:
- Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
- Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
- Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
- Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov (napr. Ronilan, Saprol, Rowral, Champion 50WG) a doplnenie vápnika. Aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je vhodná nielen pri napadnutí, ale aj ako prevencia proti hubovým ochoreniam. Vhodné je tiež zapracovať do pôdy KalciFerro (jemne mletý dolomitný vápenec), ktorý zlepší vlastnosti pôdy, zvýši účinnosť hnojív a vyrovná pH pôdy, čím prispeje k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby.
Škodcovia tují
Tuje sú voči škodcom pomerne odolné, ale môžu byť napadnuté rôznymi druhmi:
- Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus) a Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae): Vyhryzávajú chodbičky do vetvičiek, do ktorých kladú vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú.
- Mínerka tujová (Argyresthia thuiella) a Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata): Poškodzujú ihličie a výhonky.
- Krasoň borievkový (Lamprodila festiva): Jeho larvy sa vyvíjajú 2 roky vnútri dreviny. Dospelé jedince sa rojia v máji a júni.
- Červce (Coccoidea), puklice a štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
- Roztočce (napr. roztoč červený - Tetranychus urticae): Spôsobujú blednutie a žltohnednutie ihličia.
- Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea): Sajú na ihličí, ktoré žltne a opadá. Voška cyprusová je častá.
- Méry (Psylloidea)
- Hraboš poľný: Ohlodáva korene kríkov a stromov, čo spôsobuje ich vädnutie. V blízkosti tují signalizujú jeho prítomnosť malé kopčeky.
Na posilnenie imunity rastlín a ako prevenciu proti škodcom sú vhodné organické hnojivá s obsahom chitínu. Pri výskyte škodcov možno použiť roztoky na báze draselného mydla a cesnaku (proti voškám) alebo chemické insekticídy ako Karate alebo Mospilan, ktoré by sa mali striedať. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. Proti lykokazom a krasoňom je dôležité sledovať výskyt a aplikovať postreky v správnom čase. V prípade silného napadnutia krasoňom je nutné odstrániť a spáliť napadnuté časti.
Pre ochranu pred silným slnečným žiarením, vyblednutím sfarbenia a pre zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúčajú produkty ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Tieto produkty pomáhajú znižovať aj množstvo potrebnej zálievky, pretože redukujú odparovanie vody z rastlín.