Hnednutie tuje Smaragd: Príčiny a účinná liečba

Hnednutie tují, najmä obľúbených odrôd ako Tuja Smaragd, je nočnou morou každého záhradkára a častým problémom, s ktorým sa stretáva mnoho majiteľov záhrad. Pohľad na chradnúce tuje vie pokaziť náladu, obzvlášť ak roky pestujete živý plot, tešíte sa z jeho sýtozelenej farby a vytúženého súkromia. Tento jav môže začať nenápadne, možno len na pár vetvičkách vo vnútri koruny, no neskôr sa môžu objaviť veľké hnedé plochy, žltnúce vrcholce, alebo dokonca usychajú celé rastliny.

Kým začnete konať a siahnuť po radikálnych riešeniach, je kľúčové pochopiť skutočnú príčinu hnednutia. Príčin môže byť mnoho, od banálnych až po fatálne. Vo väčšine prípadov nejde o likvidačnú chorobu, ale o problém, ktorý sa dá zvrátiť správnou starostlivosťou. Tu sú najčastejšie príčiny a ich riešenia.

Tematické foto: zhnednuté tuje Smaragd v záhrade

Prirodzené hnednutie: Kedy sa neobávať?

Skôr než prejdeme k patologickým stavom, je dôležité vylúčiť jednu prirodzenú vec. Každý ihličnan, aj ten stálozelený, obmieňa svoje ihličie alebo šupiny. Ak pozorujete, že tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a tieto staršie vetvičky po dotyku ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú krásne zelené, zachovajte pokoj. Ide o prirodzené čistenie stromu, pri ktorom sa rastlina zbavuje starého "ošatenia", ktoré už nemá dostatok svetla.

Starnutie ihličia vo vnútri koruny

Staršie ihličie alebo šupiny vo vnútri koruny, ktoré sú staršie ako 3 roky, sa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Ihličie na starších vetvičkách, ktoré sú vo vnútri stromu, hnedne z prirodzených dôvodov. Najmä na jar je vhodné zbaviť tuje starého zhnednutého ihličia, ktoré sa zdržiava okolo hlavného kmeňa. Na čistenie stačia rukavice a ruky. Týmto spôsobom podporíte prúdenie vzduchu a zabránite vzniku ideálneho prostredia pre hubové ochorenia.

Kvitnutie a tvorba šištíc

Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkoch sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Toto je tiež prirodzený jav a nie je dôvodom na paniku.

Environmentálne faktory a chyby v starostlivosti

Hnednutie tují je veľmi často zapríčinené vonkajšími vplyvmi a nedostatočnou alebo nesprávnou starostlivosťou.

Nedostatočná alebo nadmerná zálievka

Toto je absolútne najčastejšia príčina, prečo tuje končia na kompostovisku. Mnohí si myslia, že tuja je nezmar, ktorý netreba polievať. Opak je pravdou. Tuje sú stálozelené rastliny a potrebujú vodu aj v zime.

  • Zimné sucho (fyziologické sucho): Ide o zákerného nepriateľa. Mnohé problémy sa prejavia na jar, no ich príčina vznikla v zime. Keď svieti zimné slnko, tuja sa snaží fotosyntetizovať a odparuje vodu. Ak je však pôda zamrznutá, korene žiadnu vodu neprijmú. Výsledkom je vyschnutie. Slovenské zimy bývajú zradné, a aj v zime cez ihličie odparujú vodu, najmä ak svieti slnko a fúka suchý vietor.
  • Letné sucho: Ak v horúcom lete neprší dva týždne a vy nezalejete živý plot, začne trpieť. Ihličie začne rýchlo hnednúť.
  • Nadmerná zálievka v ťažkých pôdach: Mohlo byť spôsobené aj nadmernou závlahou po výsadbe do ťažkej, nepriepustnej pôdy. V takomto prípade, ak vykopete jamu v ťažkom íle, vložíte tuju a zalejete, vytvoríte "bazén", z ktorého voda neodteká, čo vedie k hnilobe koreňov.

Riešenie: Zabezpečte pravidelnú a výdatnú zálievku, najmä mladým výsadbám. Kľúčové je zaliať tuje poriadne pred príchodom zimy (tzv. jesenná zálievka) a využiť dni, keď v zime nemrzne, na doplnenie vlahy. Ak neprší, potom by mali od júna do septembra dostať každý druhý deň približne 1 liter vody na každých 10 centimetrov ich výšky, najlepšie do miskovitej priehlbiny vytvorenej v pôde okolo ich kmienkov. V ťažkých, nepriepustných pôdach zalievajte opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často.

Ilustrácia: Koreňový systém tuje v zamrznutej pôde a vysušené ihličie

Nedostatok svetla a nevhodné stanovište

Tuje nemajú v obľube tieň (či už tieň z domu, alebo vysokého plotu), ktorý spôsobuje hnednutie a usychanie bazálnych častí konárov. Husté porasty tují, kde sa dostáva menej svetla do prehustených korún, trpia prirodzenou fyziologickou reakciou rastlín.

  • Nevhodné umiestnenie: Tuje vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Ak sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť.
  • Vplyv stavebných prvkov: Ak sadíte tuje v blízkosti betónových plotov, počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený. Vadiť im však môže i nadmerné slnko a prehrievanie (ak stoja pri betónovom plote alebo plechovej stene záhradného domčeka, ktorá sa v lete rozpaľuje).

Riešenie: Pri výbere miesta na výsadbu zohľadnite potrebu svetla. Ak sú tuje prehustené, zvážte prerieďovanie. Ak sú tuje riedke z jednej strany kvôli nedostatku svetla, presadenie na svetlé miesto môže pomôcť. Prípadne ich mierne zastrihnite zhora a z hustej strany, aby ste tak podporili ich rast v riedkej až holej časti.

Nedostatok živín a nesprávne hnojenie

Pomerne častým dôvodom, prečo tuje neprosperujú a hnednú, je nedostatok živín v pôde. Hnednutie a odumieranie bazálnych častí konárov tují môže nastať aj vplyvom nedostatku, ale paradoxne aj pri prebytku živín v pôde.

  • Nedostatok horčíka (Mg): Tuje kriticky reagujú najmä na nedostatok horčíka, ktorý je základným stavebným prvkom chlorofylu (zeleného farbiva). Deficit horčíka sa prejavuje žltnutím a následným hnednutím ihličia, pričom staršie ihličie smerom od kmeňa stráca sýtu farbu, mení sa na svetlozelenú, neskôr žltú až hnedú, kým konce sú stále zelené.
  • Celkové vyčerpanie pôdy: Pôda, v ktorej tuje rastú, môže byť vyčerpaná z živín.
  • Prehnojenie dusíkom: Nielen nadmerné používanie hnojív, ale aj ich aplikácia v nevhodnom čase. Hnojivá obsahujúce dusík je najlepšie aplikovať na začiatku vegetácie, prípadne ešte jednu dávku koncom júna. Pri ich neskoršej aplikácii dochádza k predĺženiu vegetácie a horšiemu vyzretiu dreva, čo môže mať za následok jeho namrznutie počas silnejších zimných mrazov. Prehnojené tuje najskôr pôsobia tmavozeleno a napokon začnú chradnúť, s viditeľnými hnedými koncovými až čiernymi výhonkami, ktoré opadávajú.
  • Nesprávne hnojenie mladých rastlín: Mladé korienky sú veľmi citlivé a môžu sa ľahko "spáliť". Preto platí pravidlo: v prvom roku tuje nehnojíme vôbec, iba im zabezpečíme dostatok vody. Až v ďalšej sezóne, keď sa dobre zakorenia, môžeme začať s miernym prihnojovaním špeciálnym hnojivom určeným pre ihličnany.

Riešenie: Prvou pomocou pri deficite horčíka je postrek na list tzv. horkou soľou (síran horečnatý). Rozpustite 200 g horkej soli v 10 litroch vody a roztok rovnomerne nastriekajte na celú rastlinu. Ak po niekoľkých týždňoch vidíte zlepšenie, môžete pripraviť aj silnejší postrek (500 g soli na 10 litrov vody). Výsledkom by malo byť rýchle oživenie a návrat krásnej sýtozelenej farby. Následne aplikujte hnojivo na tuje s obsahom horčíka aj do pôdy (na jar a začiatkom leta), aby ste problém vyriešili dlhodobo. Nedostatok živín môžete odstrániť pravidelnou aplikáciou granulovaných alebo kvapalných hnojív, najlepšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Mrazuvzdornosť tují môžete zvýšiť aplikáciou jednozložkových draselných hnojív, napríklad síranom draselným, koncom augusta alebo v septembri. Nám sa tiež veľmi osvedčili hnojivá s postupným vyplavovaním živín, ktoré je potrebné zapracovať do pôdy.

Grafika: Mapa prúdenia živín v rastline so zdôraznením horčíka

Poškodenie zimným slnkom a soľou

  • Popálenie mrazom a slnkom: Na konci zimy, keď je slnko už silné, ale zem ešte zamrznutá, dochádza k rýchlemu odparovaniu vody z ihličia na južnej strane. Pletivá sa doslova spália mrazom a slnkom.
  • Vplyv posypovej soli: Ak vám hnedne spodná časť tují pri ceste alebo chodníku, na vine je pravdepodobne zimný posyp soľou. Ak sa výsadby nachádzajú v tesnej blízkosti frekventovaných ciest, ktoré sa v priebehu zimy výdatne solia, rastliny môžu reagovať taktiež hnednutím a odumieraním spodných konárov.

Riešenie: Pred zimou zabezpečte dostatočnú zálievku. Ak je to možné, chráňte tuje pred priamym nástrekom soli. Vo väčšine prípadov sa nejedná o poškodenie tují mrazom, aj keď ich pestujete približne 20 rokov, ale skôr o súvislosť so závlahou v zime a obsahom vody v pletivách.

Vplyv domácich zvierat

Ak máte psa (najmä samca), ktorý si značkuje teritórium stále na tom istom mieste živého plota, moč agresívne spáli ihličie. Toto hnednutie je rozpoznateľné podľa výskytu na jednej strane a lokalizovania najmä v spodnej časti tuje.

Riešenie: Jediným riešením je zamedziť prístupu psa k plotu, alebo dané miesto ihneď po "čine" výdatne opláchnuť krhlou vody, aby sa moč zriedil. Mravce naopak, nepredstavujú priamu hrozbu pre tuje, ale ak sa vyskytnú, intenzívnejšia závlaha ich môže prinútiť presťahovať sa inam.

Chyby pri výsadbe

Často tuje chradnú už rok-dva po výsadbe, hoci navonok sa robí všetko správne. Mladé, čerstvo vysadené stromčeky často nezvládnu zakorenenie na novej pozícii. Hnednú z dôvodu nedostatku, ale aj nadbytku vody.

  • Príliš hlboká výsadba: Ak ste koreňový krčok (miesto, kde kmeň prechádza do koreňov) "utopili" hlboko pod zemou, kôra na kmeni začne hniť, strom sa dusí a postupne odumiera.
  • Nevhodná pôda a drenáž: Tuje sa najhoršie daria v ťažkých, nepriepustných, ílovitých pôdach.
  • Malé koreňové baly / poškodenie koreňov: Pre ujateľnosť je rozhodujúce, akým spôsobom boli pred výsadbou pestované. Ak boli celý čas v kontajneroch, zvyčajne sa dobre ujímajú. Keď však vysadíte najmä staršie rastliny pestované vo voľnej pôde, môžete rátať s výpadkom určitých jedincov, pretože pri ich opatrnom vykopávaní dochádza k čiastočnému odstráneniu koreňov.
  • Nesprávne rozostupy: Odporúča sa minimálny rozostup 0,7 až 0,8 m, aj kvôli budúcemu rastu a konkurencii v koreňovej časti o živiny a svetlo. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.
  • Pestovanie v nádobách v zime: Ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Vhodnejšie sú kamenina, keramika, betón s izoláciou a drenážou. Stálozelené črepníkové dreviny potrebujú pravidelnú zálievku, a to dokonca aj v zimných mesiacoch, inak je riziko vyschnutia vysoké.

Riešenie: Pred výsadbou skontrolujte koreňový bal. Veľmi hustý a prepletený koreňový bal opatrne uvoľnite. Zničené alebo hnilé korene odstráňte. Ak máte podozrenie na utopený krčok, skúste opatrne odhrabať zeminu okolo kmeňa. Pri výsadbe do vyhĺbenej jamy nalejte vedro vody, aby tam voda stála, a do tejto vody vysaďte tuju. Zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát, a hneď neprihnojujte. Pre zlepšenie štruktúry a priepustnosti pôdy, najmä v ťažkých ílovitých pôdach, je potrebné zapracovať pórovitý materiál (napríklad keramzit, antuka, drvená borovicová kôra, perlit, kokosové vlákno). Ak tuje rastú v črepníkoch, je potrebné ich presadiť do vhodného substrátu s dobrou priepustnosťou.

Nákres: Správna hĺbka výsadby tuje s vyznačeným koreňovým krčkom

Nesprávny rez a mechanické poškodenie

Tuje v udržiavanom živom plote vyžadujú pravidelný rez, ktorý plotu dodá tvar a presnosť. Avšak, rez tují by sa mal riadiť istými pravidlami, inak môžu zareagovať presychaním a hnednutím v mieste zastrihnutia. Nadmerné strihanie môže poškodiť rastlinu, najmä ak sa strihá až na peň, a môže zabrániť rastu nových výhonkov.

  • Nešetrný rez: Hĺbka rezu môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty.
  • Mechanické poškodenie: Vrcholky tují môžu padať do strán v dôsledku zaťaženia ťažkým, mokrým snehom v zime. Niekedy vtáky podlamujú konáriky pri hľadaní hmyzu.

Riešenie: Tuje je vhodné rezať skoro na jar tzv. omladzovacím rezom, ktorým odstránite poškodené vetvy alebo vetvy, ktoré sú „mimo očakávaný štandard“. Ďalší rez vykonajte na prelome leta a jesene, aby do zimy ešte tuje zahustili korunu. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Ak sú tuje poškodené príliš silným rezom, doprajte im dostatok výživy, vlahy a dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu alebo rašeliny. Rýchlejšie budú samozrejme regenerovať na slnečnom mieste.

Fotografia: Záhradník strihajúci živý plot z tují

Choroby a škodcovia tují

Hnednutie tují môže zapríčiniť pomerne široký zástup škodcov a chorôb. Pri týchto prípadoch je nutné rýchle a cielené ošetrenie.

Hubové ochorenia

Typickým prejavom hubových chorôb je odumieranie končekov vetvičiek, ktoré postupuje smerom dnu. Na rozhraní zdravého a suchého pletiva môžete niekedy lupou spozorovať drobné čierne plodnice húb.

  • Hnednutie tují (Didymascella thujina): Primárne príznaky zahŕňajú hnedé šupinaté lístky v období zimy a jari na najmladších výhonkoch. Pri silnejšom a opakovanom napadnutí môžu výhonky odumierať, predovšetkým bazálna časť rastlín vypadá ako spálená. Po opade výhonkov zostávajú prázdne vetvy. Od mája sa na napadnutých šupinatých listoch tvoria drobné, tmavo hnedé, okrúhle plodničky. Pri silnom, opakujúcom sa napadnutí môžu hynúť najmladšie až 4 ročné sadenice.
  • Spáľovka tuje (Kabatina thujae): Pri spáľovke je špecifické, že výhonky a vetvičky odumierajú, často iba vrcholky výhonkov. Na báze odumretých výhonkov sa nachádzajú prelamujúce sa drobné čierne plodničky. Napadnutie hubou podporuje vlhké stanovište a prehustený porast. Mikromyceta sa v najvyššej miere vyskytuje v pôdach s nedostatočnou zásobou vápnika a horčíka. Rastlinám nehrozí vážne nebezpečenstvo s výnimkou mladých rastlín, ktoré môžu odumrieť.

Riešenie: Základom je hygiena. Všetky napadnuté hnedé časti musíte vystrihať až do zdravého dreva a spáliť (nedávať do kompostu!). Nožnice po práci dezinfikujte. Pri hubových ochoreniach v prvom rade musíme preriediť porast. Používajte meďnaté prípravky (napríklad Cuprotonic) na jeseň a opakujte znovu na jar. K meďnatému prípravku môžeme pridať Novaferm Sírius, ktorý potláča hubové choroby aktiváciou rezistencie rastlín. Pri silnom napadnutí sa na jeseň aplikujú fungicídy, ako napríklad Kuprikol, Dithane, Champion, Ridomil, Syllit. Postrek je dobré opäť zopakovať približne po 10-14 dňoch, najlepšie iným fungicídom, aby sa na jediný prípravok nevytvorila odolnosť (rezistencia). Môžete použiť aj takzvané zmáčadlo (napríklad Agrovital alebo Silwet) pre lepšie priľnutie aktívnej látky na konáriky. Ako prevencia je dôležitý výber z certifikovaného osiva a volíme nezamokrené stanovištia. Pri sadení použijeme mletú rohovinu s obsahom dusíka v organickej forme s prídavkom minerálnych živín - ROKOSAN Ihličnany. Aplikujeme rovnomernú výživu na základe rozboru pôdy.

Makro fotografia: Čierne plodničky huby na vetvičke tuje

Škodcovia

Aj tuje majú svojich nepriateľov z ríše hmyzu, ktorí spôsobujú hnednutie a chradnutie rastlín.

  • Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) a lykokaz borievkový (P. juniperi / P. aubei): Tento malý chrobák si robí chodbičky pod kôrou, prerušuje tok miazgy, čo vedie k náhlemu uschnutiu celých veľkých konárov alebo aj celého stromu. Dospelé chrobáky (1,5 až 3 mm) sa v lete zavŕtavajú do menších konárikov vždy pri ich báze a vyhryzujú v nich krátku chodbičku (zrelostný žer). Takto poškodené konáriky žltnú, hnednú a počas silnejšieho vetra zo stromov aj opadávajú. Larvy sa vyvíjajú pod kôrou kmeňov a hrubších konárov. Lykokazy sú invazívne škodce, ktorým vyhovuje suché a teplé počasie. Obdobie náletu dospelých chrobákov je máj a jún.
  • Molka tujová (Argyresthia thuiella) / Priadzovčeky: Tento drobný motýľ kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu larvy. Tie sa zavŕtajú do končekov vetvičiek a vyžierajú ich zvnútra. Napadnuté končeky na jar a začiatkom leta hnednú. Na jeseň začína zreteľné hnednutie ihličia na koncoch vetiev. Vnútri vetvy môžete nájsť húsenicu alebo kuklu. Škody sú primárne optické.
  • Puklicovité, štítničkovité (Coccoidea, Diaspididae): Tieto škodce napádajú veľmi široký okruh rastlín. Na kôre vetvičiek sú viditeľné oválne alebo podlhovasté, viac či menej vyklenuté štítky. Škodia vysávaním pletív, prenášaním viróz a tvorbou medovice. Pri silnom napadnutí dochádza až k odumieraniu stromčekov.
  • Roztoče: Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.

Riešenie: Tu je boj zložitý. Silno napadnuté stromy lykokazom treba okamžite vykopať a spáliť, aby sa chrobák nešíril na susedné tuje. Pri zistení prvých príznakov neváhajte a siahnite po ochrane v podobe vhodného insekticídu. Keďže však žiadny prípravok priamo určený na ošetrenie tují proti lykokazom a ešte v malospotrebiteľskom balení na našom trhu nenájdete, vyberajte taký, čo je určený na okrasné dreviny a ako účinnú látku obsahuje pyretroidy alebo spinosad (napríklad prípravok SpinTor). Hlavným obdobím náletu dospelých chrobákov na rastliny sú mesiace máj a jún, kedy je zároveň najúčinnejšie zasiahnuť postrekom. Pri pukliciach a štítniciach ochrana spočíva v opakovanom postreku napadnutých stromov olejovými preparátmi v intervale zhruba 7-10 dní, minimálne 2x. Osvedčená je kombinácia BorOil + Novaferm Orion (listové bakteriálne hnojivo) v striedaní s Floravita Coco (s obsahom kokosového mydla a Nimbovým olejom). Na molky a priadzovčeky možno použiť bežné insekticídy ako Karate alebo Mospilan, ktoré je vhodné striedať a použiť aj zmáčadlo.

Tipy pre záhradkárčenie: Múčnatka

Prevencia a liečba: Ako zachrániť hnednúce tuje

Kľúčom k zdravým tujam je správna diagnostika problému a následné adekvátne opatrenia. Než siahnete po chémii, pokúste sa zahrať na detektíva. Väčšinu problémov, ak sú podchytené včas, sa dá vyriešiť úpravou starostlivosti, správnym rezom alebo cieleným postrekom.

Diagnostika príčiny

Dôkladne prezrite celú rastlinu, všímajte si farbu, textúru ihličia, výskyt škvŕn, prítomnosť škodcov alebo drobných plodníc. Rozlišujte medzi prirodzeným hnednutím starého ihličia a symptómami chorôb či škodcov. Všímajte si, či hnednutie začína od spodnej časti, od kmeňa, od koncov vetvičiek, alebo či ide o rovnomerné zmeny.

Zálievka

Zabezpečte pravidelnú a dostatočnú zálievku, najmä počas suchých období v lete a pred príchodom zimy. V zime zalievajte tuje aj počas dní, keď nemrzne a svieti slnko. Mladé výsadby sú obzvlášť náchylné na vyschnutie.

Výživa a hnojenie

Aplikujte komplexné hnojivo (dusík, fosfor, draslík) zvyčajne v apríli, keď sa pôda zohreje. Pri deficite horčíka použite horkú soľ vo forme postreku na ihličie a zapracujte hnojivo s obsahom horčíka do pôdy. Vyhnite sa prehnojeniu, najmä dusíkom v druhej polovici vegetačného obdobia. V prvom roku po výsadbe tuje nehnojte vôbec.

Správny rez a čistenie

Vezmite si rukavice a rukou jemne „vyčešte“ vnútro tují. Všetko suché ihličie, ktoré samo odpadáva, musí preč. Pravidelne vykonávajte udržiavací rez na jar a na konci leta, pričom odstráňte poškodené a suché vetvičky. Nožnice vždy dezinfikujte.

Úprava pôdy a výsadbových podmienok

Zlepšite štruktúru pôdy zapracovaním vyzretého kompostu, rašeliny alebo pórovitých materiálov (keramzit, antuka, drvená kôra), najmä v ťažkých ílovitých pôdach. Zabezpečte správne rozostupy medzi rastlinami a primeranú hĺbku výsadby.

Chemická ochrana

Pri podozrení na hubové ochorenia použite vhodné fungicídy. Pri výskyte škodcov aplikujte insekticídy, pričom je vhodné striedať rôzne prípravky, aby sa predišlo rezistencii. Pri práci s chemickými prípravkami vždy dodržiavajte návod na obale a používajte ochranné pomôcky.

Regenerácia po poškodení

V prípade silného poškodenia, napríklad po drastickom reze alebo iných problémoch, doprajte tujam dostatok výživy, vlahy a dobre priepustnú pôdu. Najmä mladé tuje majú dobrú regeneračnú schopnosť. Tuja Smaragd, ako aj iné odrody, sú obľúbené kríky a živé ploty, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť, aby si udržali svoj zdravý a reprezentatívny vzhľad po mnoho rokov.

tags: #tuja #smaragd #hnede