Pestovanie a starostlivosť o tuju záhradnú

Tuje, známe aj ako živé ploty, sú jednou z najobľúbenejších okrasných drevín v záhradách. Vďaka svojmu rýchlemu rastu, hustému olisteniu a odolnosti sú ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a pochádzajú zo Severnej Ameriky a Ázie. Tuje sú vďaka svojej kráse, jednoduchosti a všestrannosti skutočne nenahraditeľným prvkom každej záhrady. So správnou starostlivosťou sa vám odvďačia hustým rastom a prirodzenou ochranou pred okolitými pohľadmi.

Tematické foto záhrady s tujami ako živým plotom

Úvod do sveta tují

Rod tuja (Thuja) predstavuje stálozelené ihličnaté dreviny, ktoré v sebe zahŕňajú 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených 6 druhov, no v súčasnosti sa napríklad tujovec východný radí do samostatného rodu. Tuje majú kmeň olupujúci sa v úzkych červenohnedých pásoch. Konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú šupinovité, ľudovo nazývané ihličie, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, oproti bočným, kde sú približne polovičné a pritisnuté ku výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

Tuje patria medzi často používané ihličnany pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať priestor od komunikácie a tiež dokáže nahradiť pevné oplotenie. Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni.

Druhy a obľúbené kultivary tují

Tuje sú vždyzelené, neopadavé ihličnany s dobrou odolnosťou proti mrazu. Existuje veľké množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a spôsobom využitia. V našich podmienkach sa stretneme s týmito druhmi:

  • Tuja západná (Thuja occidentalis)
  • Tuja japonská (Thuja standishii)
  • Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
  • Tuja riasnatá (Thuja plicata)
  • Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
  • Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v minulosti tento ihličnan patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.

V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb - vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité; stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom. Výber je naozaj široký a môžete ich pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale i v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.

Obľúbené kultivary tuje západnej (Thuja occidentalis)

Najčastejšie u nás pestovaná tuja západná ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí i farieb. Pri výbere tují je dôležité zohľadniť typ využitia, požadovaný tvar a konečnú výšku rastliny.

  • Tuja Smaragd: Veľmi obľúbená záhradná drevina. Má sýtozelené ihličie, ktoré si zachováva aj v zime a neopadáva. Je mrazuvzdorná. Najrýchlejší rast dosahuje na slnečnom mieste, ale darí sa jej aj v polotieni alebo tieni. Je nenáročná na pôdu a zavlažovanie, ročne narastie až 50 cm. Je to tmavozelená odroda dorastajúca do výšky 10 metrov s kužeľovitým tvarom a husto rastúcimi vetvami. Je obľúbená pre svoj subtílny rast a minimálnu potrebu strihania bokov. Pre živé ploty nižšieho vzrastu je tuja smaragdová vhodným kultivarom.
  • Tuja Brabant: Rastie rýchlo, dorastá do výšky 5 metrov a má celoročne zelené sfarbenie. Dobre znáša znečistené prostredie.
  • Tuja Golden Smaragd: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba. Dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m. Vhodná na živý plot.
  • Tuja Frieslandia: Rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m. Má svetlozelenú farbu so žltými až krémovožltými mladými výhonkami. Vhodná na živý plot.
  • Tuja Jantar: Pomalorastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami. Na jeseň sa mení na tmavomedenú farbu. Dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1 m. Vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
  • Tuja Danica: Pomalorastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda. Dorastá maximálne do 1 m výšky a 60 cm šírky. Vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Meinekes Zwerg: Pomalorastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami. Dorastá do výšky 2 m (po 10 rokoch 0,80 m x 0,70 m). Vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Rheingold: Pomalorastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami. Dorastá do výšky 3 - 4 m a šírky 2 - 4 m. Vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
  • Tuja Tiny Tim: Pomalorastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba. Dorastá do výšky a šírky 40 - 50 cm. Vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Mirjam: Pomalorastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba. Dorastá do výšky a šírky 30 - 50 cm. Vhodná do skaliek a kvetináčov.

Tuja riasnatá (Thuja plicata)

Známá aj ako tuja obrovská, dorastá do výšky až 60 metrov a jej kmeň môže dosiahnuť priemer až 6 metrov. Medzi známe odrody patria 'Atrovirens', 'Gerderland', 'Whipcord' alebo '4Ever Goldy'.

Zakrpatené odrody

Pre menšie záhrady, skalky alebo lemovanie ciest sú vhodné zakrpatené formy, ako napríklad 'Danica', 'Tiny Tim' alebo 'Mr Bowling Ball'. Guľovitá 'Danica' či 'Tiny Tim' dorastajú maximálne do osemdesiat centimetrov.

Výsadba tují

Kedy sadiť tuje

Dreviny zakúpené v kontajneroch je možné vysádzať od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Vysádzanie tují nie je časovo limitované a je možné prakticky kedykoľvek od jari do jesene (marec - november), pokiaľ zem nie je zamrznutá. Najideálnejšie obdobie na výsadbu je však leto, konkrétne mesiace jún a august, alebo skorá jar (marec - apríl) a neskorá jeseň (september - október). Výsadba tuje na jar po období mrazov umožňuje rastline usadiť sa pred vegetačným obdobím, kedy majú korene dostatok času na rozvoj pred letnými horúčavami. Výsadba tuje na jeseň zase umožňuje rastline zakoreniť sa pred zimným pokojom. V chladnejších oblastiach majú korene možnosť zakoreniť sa počas jesene a zimy, čo poskytne zdravší štart do jari. Upozorňujeme, že tieto časy sa môžu líšiť v závislosti od vašej konkrétnej polohy a klímy vo vašom regióne.

Schéma ideálneho času výsadby tují v priebehu roka

Výber stanovišťa a pôdy

Tuje obľubujú priame slnko až mierny polotieň. V tieni síce prežijú, ale ich rast sa výrazne spomalí. Obľubujú slnko, preto sa im najlepšie darí na mieste so slabým tieňom. Vhodné sú nielen do záhrady, ale aj na slnečný balkón, schodisko či terasu.

Ideálna pôda pre tuje by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá, priedušná, prípadne piesčitá. Tuje majú radi úrodnú a dobre priepustnú pôdu. Rázne sa vyhýbajte ťažkým ílovitým pôdam, v ktorých nemôžu jemné vlásočnicové korienky dýchať. Nikdy nesaďte tuju smaragd do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy.

Príprava pôdy a výsadbovej jamy

Pred výsadbou sa uistite, že pôda spĺňa požiadavky rastlín. Správna výsadba tují znamená aj dobrú prípravu pôdy. Pôda by mala byť voľná, preto ju dobre vykopte. Tuje nikdy nesaďte priamo do trávnika.

Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Pre samostatne stojaci strom sa pripraví jama s rozmermi aspoň 25x25 cm.

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno ju skvalitniť pridaním rašelinového substrátu. Ak pôda nie je priepustná, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu (napr. štrk alebo prírodné materiály ako ZeoSand alebo Zeolit Agro). Ak je pôda v mieste výsadby nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a min. šírke 50 cm, ktorá by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody, aby nedošlo k utopeniu koreňových systémov.

Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá, napríklad z hmyzieho trusu (ako TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík) alebo kvalitne rozložený kompost či kravský alebo konský hnoj. Vrstvu asi 2 cm dobre zapracujte do pôdy. Kvalitný kompost i hnoj dodajú nielen živiny, potrebný humus, ale i pomôžu pôde čiastočne zvýšiť jej vodnú kapacitu.

Správne rozostupy pri výsadbe

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Ak chcete vytvoriť kompaktný živý plot, mali by ste rastliny vysádzať bližšie k sebe. Ak máte záujem o voľnejšiu výsadbu, rastliny je možné vysádzať menej často.

  • Pre živý plot s výškou 4-5 metrov sú odporúčané rozostupy 80-90 cm.
  • Pre finálnu výšku plota do 3 metrov je ideálny rozostup 70 cm.
  • Pre menšie ploty postačujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm od seba.
  • Pokiaľ chcete vytvoriť živý plot, mali by ste dodržať minimálny rozostup 30 cm, ideálne 40-60 cm medzi stromami.

Nesprávne zvolené rozostupy môžu viesť k pomalému rastu, zakrpateniu jednotlivých drevín, konkurenčnému boju o vodu a živiny a v konečnom dôsledku k nedostatočnému prevzdušneniu priestoru, čo podporuje vznik múčnatiek a hubových ochorení. Pri príliš tesnej výsadbe hrozí žltnutie či hnednutie ihličia až úplné vyschnutie. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm, alebo aspoň 50 cm, pričom ak sú kupované exempláre širšie, vzdialenosť od susedovho plota by mala byť väčšia.

Postup výsadby

Výsadba tuje je celkom jednoduchá, je však dôležité dodržiavať správne kroky, aby sa zabezpečil úspech a zdravý vývoj rastlín. Pri hĺbení jamiek môžete mladé sadenice (v skutočnosti koreňový bal tuje) na niekoľko minút ponoriť do vody. Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Po zasadení rastlín exempláre hojne zalejte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku doprajte novovysadenej tuji pravidelne.

Ak použijete na prekrytie pôdy mulč (napríklad kôru, trávu alebo keramický mulč), zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Mulč umiestnite tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa. Pokosenú trávu je však na jeseň vhodné zo záhonu odstrániť, pretože sa v nej držia hlodavce.

Starostlivosť o tuje

Tuje sú ihličnany, ktorých starostlivosť je stredne náročná. Ihličnaté stromy disponujú jemnými vlasočnicovými koreňmi, ktoré sa rovnomerne rozrastajú do šírky a do hĺbky. Práve na základe tejto skutočnosti je nutné tujám suplementovať zálievku, bežný úhrn zrážok im nepostačuje.

Zálievka

Tuje potrebujú pravidelný prísun vody. Po výsadbe je potrebné polievať výdatne, pokojne aj každý deň počas prvého mesiaca. Neskôr, keď rastliny trochu vyrastú, väčšie druhy polievajte raz týždenne približne litrom vody, pričom množstvo závisí od veľkosti stromu a počasia. Zalievka v lete sa môže vykonávať, počas najhorúcejších dní, aj dvakrát do dňa. Tuje v lete sú náchylné na usychanie, ktoré je zapríčinené nedostatočným úhrnom zrážok. Bežná starostlivosť zahŕňa primeranú závlahu počas celého roka, najmä v prvých 1-2 rokoch po výsadbe a počas zimy, keď nemrzne. Polievať treba aj v zime, ak nemrzne, a dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla.

Ilustrácia správnej zálievky tují

Hnojenie

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Ihličnany si vo všeobecnosti vyžadujú dostatok živín, a z tohto dôvodu môžeme hnojiť tuje takmer celý rok. Po zasadení tuje nehnojte. Prvé hnojenie by malo prebehnúť najskôr po 6 týždňoch, ideálne po 2 mesiacoch, aby nedošlo k poškodeniu koreňov.

Najvhodnejší čas na hnojenie je počas marca, kedy hnojíme najmä dusíkatými hnojivami pre podporu rastu. Dusík je zložka, ktorá na rastliny pôsobí tak, že vytvára viac zelenej hmoty. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Určite nehnojte neskôr ako v posledných dňoch júna, keďže sa tak predĺži vegetačné obdobie a tuje nebudú toľko rezistentné voči mrazu.

Mrazuvzdornosť sa dá posilniť vďaka hnojivám s obsahom draslíka. Aplikovať by sa mali v auguste či septembri. Pri pestovaní je dôležité zvoliť hnojivo určené priamo na tuje, či už tekuté alebo tuhé. Odporúča sa aj používanie horkej soli, ktorá by mala byť súčasťou hnojiva na tuje. Pre výživu tují sú vhodné organické hnojivá (ako vermikompost, hnojík), ktoré dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín a posilňujú imunitu rastlín.

Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa používajú rôzne prípravky (ako ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro), ktoré zároveň pomáhajú znížiť množstvo zálievky, pretože znižujú vyparovanie vody.

Strihanie a tvarovanie

Pravidelný rez tují je nevyhnutný pre hustý a príjemný vzhľad, najmä pri rýchlorastúcich kultivaroch používaných na živé ploty. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť. Stromy tuje by sa mali strihať aspoň raz za rok.

Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne. Rez sa vykonáva zo strán, zatiaľ čo vrchol sa necháva dorásť do požadovanej výšky a až potom sa zastrihne. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví.

Tuje Smaragdová veľmi dobre znáša rez, vykonávame ho predovšetkým na mladých výhonkoch pre dotvorenie požadovaného tvaru. Tvarovanie je nutné vykonávať postupne od mladých rastlín.

Kedy strihať tuje

Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. V tomto období nezabúdajte na pravidelnú bohatú zálievku. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu - prvý termín je na konci jari (apríl-jún) a druhý na konci leta (august-september). Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní, ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom.

Zahrada 1 túje

Kontrola zdravotného stavu

Pravidelne kontrolujte zdravotný stav drevín. Pri pestovaní si dajte pozor aj na škodcov, ktorí môžu zapríčiniť odumieranie vetvičiek.

Špecifické aspekty pestovania

Tuje v nádobách a na balkóne

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Tuje je možné pestovať celoročne aj v nádobách, pričom sú ideálne keramické alebo drevené. Plastové nádoby vyžadujú dodatočné zaizolovanie koreňov, napríklad obalením črepníka dekou.

Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe, s dostatočnou hĺbkou a šírkou. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Pred výsadbou si pripravte kvetináč. Na dno položte štrk alebo malé kamene ako priepustnú vrstvu, ktorá uľahčí prúdenie vody a zabráni tvorbe kaluží. Nalejte malú vrstvu pôdy a vložte tuju do kvetináča. Korene tují sa časom rozrastajú, preto je dôležité zvoliť vhodnú drevinu, ktorá sa hodí do takýchto podmienok.

Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná a výdatná zálievka, pričom treba dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla. Pre udržanie vlhkosti a teploty môžu pomôcť rôzne materiály. Novovysadené rastliny vyžadujú osobitnú pozornosť a ochranu pred mrazom v prvom roku.

Riešenie problémov pri pestovaní tují na balkóne

  • Vysychanie na južnom balkóne: Ak sa tuje na južnom balkóne skrúcajú a vetvičky menia na prach napriek pravidelnému polievaniu a hnojeniu, odporúča sa zabezpečiť čerstvý substrát s dobrou priepustnosťou, prípadne presadiť rastliny do väčšieho črepníka s vhodným substrátom. Použite hnojivo s postupným uvoľňovaním živín a zintenzívnite závlahu počas horúcich letných mesiacov (2-3 litre vody denne na jednu tuju). Vysychanie starších konárikov vo vnútri koruny je prirodzený jav spôsobený nedostatkom svetla.
  • Tuje v tieni na balkóne: Ak na balkón priame slnečné lúče v lete nedopadajú, tuje tam nemusia prosperovať. Odporúča sa skúsiť napríklad Tis obyčajný (Taxus baccata), ktorý sa dá tvarovať a zhustne aj v tieni, hoci rastie pomalšie.
  • Živý plot v betónovom kvetináči: Ak plánujete vytvoriť živý plot z tují Smaragd v dlhom betónovom kvetináči s rozmermi 30x50x50 cm, zabezpečte dostatočnú vlhkosť pomocou fólie a zavlažovacieho systému. Tuja Smaragd sa môže vysádzať v rozostupoch 50 cm.

Rozmnožovanie tují

Tuje je možné jednoducho rozmnožovať z vlastných zásob. Zo stromu sa nastrihajú zdravé zrelé výhonky s dĺžkou 10 až 20 centimetrov, ktoré sa namočia do špeciálneho rastového stimulátora. Následne sa vetvičky zasadia do kvetináča s pripravenou mierne kyslou pôdou (rašelina alebo rašelinový substrát zmiešaný s pieskom, pH 4-5). Substrát sa udržuje vlhký, až kým nebudú mať rastlinky dostatok miesta pre korene.

Problémy a bežné javy

  • Šišky: Tvorba šišiek (semená) na tujách ku koncu jari je nežiaduci jav. Šišky majú zelenú farbu, ktorá na jeseň zhnedne a stvrdne. Tento jav je pud sebazáchovy a vzniká tým, že tuja nie je s niečím spokojná (málo vlahy, málo živín, atď). Tuju ošetríme tak, že nájdeme príčinu (všeobecne stačí pohnojiť a viac zalievať). Dôležité je tiež odstrániť tieto šišky manuálne (otrhať), najlepšie čo najskôr, kým sú ešte zelené.
  • Sfarbenie tuje: Ak vaša tuja bude meniť farby v priebehu svojho rastu, nepanikárte, nemusí to byť vždy problém. Pokiaľ ale začne silnejšie presychať, ide o signál, že niečo nie je v poriadku. Tuja môže meniť farbu pri nedostatku živín, ale aj pri jeho prebytku.

Choroby a škodcovia tují

Tuje môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré spôsobujú hnednutie, žltnutie alebo odumieranie ihličia a výhonkov. Pri pestovaní týchto krásnych ihličnanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami.

Bežné choroby tují

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:

  • Fytoftórová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
  • Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina) - Objavuje sa počas vlhkého počasia.
  • Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
  • Spáľovka tuje (Kabatina thujae) - prejavuje sa hnednutím mladých výhonkov a tvorbou plodničiek, často sa vyskytuje v hustých živých plotoch s nedostatkom svetla.
  • Vysychanie ihličia: Najčastejšou príčinou sú huby, ktoré sa vyskytujú v premokrených pôdach.
  • Hnednutie ihličia: Môže byť spôsobené plesňami, mechanickým poškodením alebo obhrýzaním škodcami. Spôsobené aj nedostatkom vody alebo živín.

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporučené použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, vhodná je aplikácia vápnika do pôdy (napr. jemne mletého dolomitného vápenca KalciFerro), čo nielen zlepší vlastnosti pôdy, zvýši účinnosť hnojív a využitie živín, ale vyrovná pH pôdy a prispeje k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby. Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy sú k napadnutiu hubovými patogénmi náchylnejšie tie tuje, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Častí škodcovia tují

Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:

  • Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
  • Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) - napáda staré a poškodené stromy, oslabuje ich a spôsobuje vysychanie. Tento škodca vyhrýza malé dierky.
  • Mínerka tujová (Argyresthia thuiella) - malý motýľ, ktorý poškodzuje tuje najmä v máji a júni, ale môže pôsobiť celoročne.
  • Priadovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata) - mole požierajúce vetvičky, spôsobujúce ich hnednutie.
  • Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
  • Červce (Coccoidea) a puklice (Štítnička borievková - Carulaspis juniperi)
  • Roztočce (roztoč červený - Tetranychus urticae)
  • Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
  • Méry (Psylloidea)

Pri napadnutí chorobami je dôležité odstrániť napadnuté časti a použiť vhodný fungicídny postrek. Taktiež nedovoľte prístup hrabošom, myšiam atď., ktoré môžu poškodiť korene.

Koláž bežných škodcov tují (napr. lykokaz, mínerka, priadzovček)

Tuje a ovocné stromy

Samotné tuje nie sú škodcami ovocných stromov. Pokiaľ sú však vysadené v ich blízkosti, môžu poskytovať úkryt pre hmyz a hlodavce, ktoré ovocným stromom škodia. Napríklad húsenice alebo molice sa môžu z tují presúvať na ovocné stromy a poškodzovať ich listy a kvety.

Živé ploty z tují

Tuje sú veľmi obľúbenými ihličnanmi, ktoré majú rôzne využitie. Môžeme ich vysádzať ako solitéry, ale aj ako živé ploty. Väčšie kultivary tuje sa skvelo hodia pre rôzne záhradnícke kreácie, je ich však potrebné pravidelne udržiavať v istom tvare a v prijateľnej výške.

Výber odrôd pre živé ploty

Pre živé ploty sa hodia husté, rýchlo rastúce odrody, ktoré nepoliehajú pod ťarchou snehu, ako napríklad 'Brabant', 'Frieslandia' alebo obľúbený 'Smaragd'. Tuja Smaragd je najvhodnejšími kultivarmi tuje pre živé ploty. Pre živé ploty nižšieho vzrastu odporúčame zakúpenie tuje guľovitej.

Výška a hustota výsadby

Výška živého plota by mala byť do troch metrov. Na jeden meter dĺžky sa vysádzajú dve až tri rastliny. Tuje sa rozrastajú aj do šírky, čím časom vytvoria zapojený porast. Živý plot môže byť aj nestrihaný, voľne rastúci, len s upravenou výškou. Pre túje, ktoré už rástli v krajine je potrebné dať si pozor, ak majú všetky korene, pri ich absencii by totiž mohlo dôjsť k úhynu rastliny.

Strihanie živých plotov

'Smaragd' má symetrický kužeľovitý rast a strihá sa až po dosiahnutí požadovanej výšky. Rez sa vykonáva pravidelne raz ročne v júni. Prerastené rastliny netolerujú rez do starého dreva, ktoré by už neobrástlo. Strihajú sa vrcholky aj boky z pohľadových strán. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.

tags: #tuja #zahradna #informacie