Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny, ktoré majú svojich zanietených obdivovateľov aj odporcov. V súčasnej modernej dobe minimalistických výsadieb je síce na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Často sa stretávame s otázkami, prečo tuje hnednú, čo im chýba a ako sa o ne starať. V tomto článku nájdete odpovede na vaše otázky.
Príčiny hnednutia tují
Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi a prejavuje sa rovnako na mladých ako aj na starších drevinách.
Prirodzené starnutie
Podobne ako naše vlasy starnú a vypadávajú, aj ihličie ihličnatých stromov a vetvičky u tují podliehajú prirodzenému procesu starnutia. Staršie vetvičky, ktoré sú staršie ako 3 roky a sú umiestnené vo vnútri okolo kmeňa, kde je menej slnka, sa prirodzene nemajú k svetu. Tento jav je prirodzený. Na jar po mrazoch je možné tieto odumreté vetvičky jemne odstrániť rukou, jednoducho ich vytraste.
Hubové ochorenia
Ďalším neestetickým problémom môže byť kvitnutie tují. Na koncových výhonkoch sa neskôr vytvoria plody - suché šištice, ktoré pôsobia neupravene. Ak sú na konci poškodených výhonkov viditeľné čierne plodničky alebo zdurené vankúšikovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré si vyžaduje chemické ošetrenie. Kabatiniové odumieranie výhonkov je tiež spôsobené hubou, ktorá napáda najmä najmladšie a vrcholové výhonky, prejavuje sa hnednutím a vysychaním.
Škodcovia
Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú viditeľné otvory, pod drevinou sa nachádza pilina a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetriť a postihnuté vetvy odstrániť.
Roztoče napádajú vetvičky, ktoré postupne strácajú farbu, blednú až neskôr prechádzajú do žltohneda. Vetvičky pôsobia akoby zaprášené s bledými škvrnami.
Priadzovček smrekovcový je druh mole, ktorý sa vyskytuje prevažne v letných mesiacoch v hornej časti koruny a požiera časti vetvičiek. Priadzovček nakladie vajíčka na vetvy tuje, z ktorých sa po vyliahnutí larvy pustia do vetvičiek, čo spôsobuje ich hnednutie.
Lykokaz tujový napáda predovšetkým staré a poškodené stromy. Vnútri dreva si tvorí chodbičky, čo oslabuje strom a spôsobuje jeho vysychanie. Vetvičky odumierajú, lámu sa a opadávajú. Ak lykokaz začne v dreve klásť vajíčka, je ťažké sa ho zbaviť.
Mínerka tujová je malý motýľ, ktorý napáda tuje najmä v máji a júni, ale môže ich poškodzovať aj počas celého roka.
Faktory prostredia a starostlivosti
Nedostatok slnka
Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov, počítajte s tým, že priestor z druhej strany bude tmavý a navyše, v závislosti od orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený. V horúcom lete sa môžete dotknúť rozpáleného betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota a ucítite teplo.
Nesprávna závlaha
Nesprávna alebo nadmerná závlaha, ako aj problémy so zakoreňovaním a prijatím vody a živín, môžu spôsobiť hnednutie tují. Po výsadbe je potrebné drevinu zaliať, ale nie príliš premáčať. Vlhkosť pôdy je potrebné sledovať a podľa druhu pôdy určiť frekvenciu polievania. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých pôdach zalievajte opatrne, naopak v suchých piesočnatých pôdach výdatne a často.
Zimná závlaha
Mnohí neveria, že aj slnko dokáže spôsobiť markantné škody, ale má to súvis so zimnou závlahou a obsahom vody v pletivách. Ihličnany počas zimy nezaháľajú, sú to stálozelené dreviny a fyziologické procesy v nich prebiehajú, aj keď spomalene. Preto je potrebné zalievať aj tuje v nádobách a vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú. Mnohí sa potom domnievajú, že vymrzli.
Nadmerné hnojenie
Aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Rastliny najprv pôsobia tmavozeleno, čo je znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, na povrchu nádoby vidíte vyzrážané soli, biely povlak.
Chybné výsadby
V prípade, že sa tuje vysadia príliš blízko seba (napr. rozostupy 0,4 m), o cca 5 rokov si už budú konkurovať, navzájom sa tieniť, pričom každá druhá až tretia tuja bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju bude potrebné odstrániť pre nevzhľad. Odporúčané rozostupy sú minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aby sa zabezpečil dostatočný priestor pre rast, koreňovú konkurenciu a prísun svetla.
Choroby a škodcovia
Vysychanie ihličia tují je najčastejšie spôsobené hubami, ktoré obľubujú premokrené tuje. Ihličie žltne a hnedne, po vyschnutí opadá. Hnednutie ihličia tují môže byť spôsobené plesňami, mechanickým poškodením alebo obhrýzaním škodlivým hmyzom či menšími hlodavcami. Napadnuté ihličie treba odstrániť (najmä ak sú dôvodom plesne) a použiť vhodný postrek.
Odumieranie výhonkov tují môže byť tiež spôsobené hubou, konkrétne Kabatina. V období od mája do júla možno pozorovať hnednutie mladých výhonkov a na nich tvorbu čiernych plodničiek. Účinným pomocníkom je postrek s obsahom fungicídov. Výhonky treba odstrániť, aby sa ochorenie nešírilo. K tomuto ochoreniu dochádza najmä v živých plotoch, kde tuje nemajú dostatok svetla.
Existuje aj špecifický škodca, ktorý sa objavil pred cca 2 rokmi pravdepodobne z Talianska dovozom ihličnanov a spôsobuje veľké problémy. Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Larvy sa tam vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Pokiaľ si všimnete, že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré sa časť samičiek určite chytí. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa porast nepodarí zachrániť, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu nachádzať vajíčka alebo larvy.
Správne hnojenie tují
Hnojenie je základným pilierom pre udržanie zdravých a krásnych tují. Správna výživa môže výrazne ovplyvniť rast, farbu a celkovú odolnosť rastlín voči chorobám a škodcom.
Kedy hnojiť tuje?
Ideálny čas na hnojenie tují je na jar, keď rastliny začínajú svoju aktívnu fázu rastu, a neskoro na jeseň ako príprava na zimné obdobie. Jar je čas, kedy tuje najviac využijú dodatočné živiny na podporu nového rastu.
Špeciálne hnojivo na tuje a živé ploty je zmes granulovaného viaczložkového NPK hnojiva s horčíkom a sírou. Aplikácia hnojiva sa prevedie rovnomerným rozhodením na povrch zeminy a následne sa hnojivo zľahka zapracuje do pôdy. Pri zapracovaní hnojiva do pôdy postupujte opatrne, aby nedošlo k poškodeniu koreňového systému rastlín. Následne vykonajte zálievku.
- Prvé prihnojenie ku urasteným porastom sa vykoná na jar (marec/apríl).
- Druhé prihnojenie v priebehu leta (jún/júl).
Hnojivo je možné použiť aj pri výsadbe, kedy v závislosti na veľkosti rastliny zmiešame hnojivo s vhodným substrátom. Maximálna dávka hnojiva je 1 g / liter substrátu, maximálna celková dávka na sadenicu je 40 g hnojiva.
Typy hnojív
Pri výbere hnojiva vyhľadajte produkty špeciálne určené pre ihličnany alebo hnojivá, ktoré obsahujú vyvážený pomer N-P-K (dusík-fosfor-draslík).
Vyvážené hnojivo pre tuje by malo mať rovnomerné pomery živín, napríklad 10-10-10 alebo 14-14-14. Vyšší obsah dusíka je dôležitý na podporu rastu zelenej hmoty a zelenej farby ihlíc. Draslík je dôležitý na posilnenie odolnosti rastliny voči chorobám a nepriaznivým podmienkam.
Horká soľ (síran horečnatý) sa často odporúča na tuje a je dobré, ak ju hnojivo na tuje obsahuje. Horčík zabraňuje hnednutiu a dopĺňa potrebnú výživu.
Mnoho záhradníkov odporúča prihnojovať kríky prírodnými hnojivami, napríklad kompostom alebo hnojom. Tieto hnojivá poskytujú užitočné mikroorganizmy a humus.
Na hnojenie tují môžete použiť špeciálne mykorízne očkovania.
Domáce hnojivá vyrobené z produktov ľahko dostupných v každej kuchyni sú tiež populárne. Najobľúbenejšie je kvasnicové hnojivo:
- Rozpustíte 100 g kvasníc v 10 litroch vody a necháte zmes hodinu odstáť.
- Alternatívne, zmiešajte 100 gramov kvasníc s pohárom cukru a nechajte pôsobiť 2 hodiny. Po uplynutí tejto doby nalejte kvasnice do 10 litrov teplej vody a nechajte týždeň pôsobiť.
Kvasnice dodajú kríkom cenné živiny a zároveň uľahčia ich prijímanie z pôdy koreňmi.
Nesprávne hnojenie
Príliš skoré hnojenie, keď je pôda ešte studená, alebo nadmerné používanie hnojív môže rastlinám skôr uškodiť. Príliš veľké množstvo živín môže spôsobiť poškodenie koreňov alebo nerovnováhu v raste rastlín. Problémom býva aj nerovnomerné rozloženie hnojiva.
Pri aplikácii granulovaných hnojív je dôležité, aby bola pôda vlhká, a nič nepokazíte, ak po aplikácii hnojivo trochu pokropíte. Z tohto dôvodu sa často využívajú tekuté hnojivá, ktoré sa zriedia s vodou a aplikujú pomocou konvy.
Nikdy nehnojte tuje na suchú pôdu, pretože sa hnojivo nerozpustí a živiny sa nedostanú ku koreňom. Ak navyše nedodržíte určené množstvo hnojiva, dôjde k popáleniu koreňov.
Neprihnojujte na jeseň ani v zime, pretože by sa vytvorili nové výhony, ktoré by do zimy dostatočne nevyzreli a umrzli by.
Správna výsadba a starostlivosť o tuje
Tuje sú vždyzelené neopadavé ihličnany s dobrou odolnosťou proti mrazu a štíhlym kužeľovitým vzhľadom.
Výber miesta a pôdy
Tuje rastú najlepšie na slnečnom alebo polotienistom mieste v priepustnej pôde s kyslým pH. Ideálna pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá a priedušná, prípadne piesočitá. Rázne sa vyhýbajte ťažkým ílovitým pôdam, v ktorých nemôžu jemné vlásočnícové korienky dýchať.
Tuje obľubujú slnko, preto sa im bude najlepšie dariť na mieste so slabým tieňom. Prežijú aj v tieni, ale ich rast sa v takýchto prípadoch výrazne spomalí.
Výsadba
Tuje môžeme vysádzať prakticky počas celého roka, s výnimkou horúcich letných mesiacov (júl, august) a tiež okrem mesiacov, kedy je pôda zamrznutá (december až február). Postačí, ak zem nie je zamrznutá, respektíve pokrytá snehom. Najideálnejšie obdobie by však malo byť jar a jeseň.
Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra, kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.
Pri kontajnerovaných tují rozrušte koreňový bal rukou, ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadol. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody.
Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte.
Prvé hnojenie po výsadbe sa odporúča až po 6 týždňoch, najlepšie 2 mesiace, pretože ak by ste hnojili priskoro, mohlo by to mať negatívny dopad na korene.
Zálievka
Tuje potrebujú pravidelný prísun vody. V prvom mesiaci od vysadenia by mala mať rastlina výdatnú zálievku, pokojne môžete polievať každý deň. Keď tuja trochu vyrastie, väčšie druhy polievajte raz do týždňa asi litrom vody. Množstvo vody záleží od veľkosti stromu a počasia.
Závlaha je prevádzaná v pravidelných intervaloch, aj mimo letných mesiacov. Zalievka v lete sa môže vykonávať, počas najhorúcejších dní, aj dvakrát do dňa. Je však dôležité, aby bola pôda vlhká - nie príliš mokrá a nie príliš suchá. Nezabudnite zalievať tuje pod koreňom, aby sa ihlice nenamočili.
Tuje je potrebné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime.
Rez tují
Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď.
Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne je strihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.
So strihaním by ste mali začať, až keď budú stromy dobre zakorenené. Poriadne zakorenenie trvá 2 až 3 mesiace. Keď už je stromček dobre zakorenený, najvhodnejšia doba na strihanie je jar alebo skorá jeseň. Ak by ste strihali neskôr, tak by sa rezy nemuseli dostatočne zahojiť a zastrihnuté oblasti by mohli podľahnúť zime.
Stromy by sa mali strihať aspoň raz za rok a to do šírky aj výšky. Ako si vaše strihanie „nastajlujete“, je úplne na vás. Strihať môžete ručnými, ale aj elektrickými nožnicami, s tými vám to pôjde omnoho ľahšie, avšak požadovaný tvar dosiahnete lepšie s ručnými nožnicami.
Tuje v nádobách
Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne.
Tuje potrebujú veľa miesta na korene, preto treba zvoliť veľký črepník. Môžete zvoliť keramický, drevený aj plastový, avšak vtedy treba zaizolovať korene. Črepník môžete obaliť dekou.
Tuje v nádobách sa musia v zime polievať, inak vyschnú. Vlhkosť a teplotu pomôžu udržať napr. mulčovacie materiály.
Populárne kultivary tují
Na trhu je dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade. Nemusia ísť o súvislý pás v živom plote.
Tuja západná (Thuja occidentalis)
Tuja západná sa vyznačuje hustou kužeľovitou korunou s rovnomerne rozostavanými vetvami. Často sa používa pri stavbe živých plotov (najmä odroda Smaragd). Jej odrody sa líšia tvarom a sfarbením.
- Brabant: Rastie rýchlo, dorastá do výšky 5 metrov a zelené sfarbenie je pre ňu príznačné po celý rok.
- Smaragd: Tmavozelený Smaragd dorastá do výšky 10 metrov, má kužeľovitý tvar a vetvy blízko pri sebe.
Tuja riasnatá (Thuja plicata)
Tuja riasnatá (alebo aj tuja obrovská) dorastá do výšky 60 metrov a jej kmeň môže mať až 6 metrov. Známe sú odrody Atrovirens, Gerderland, Whipcord alebo 4Ever Goldy.
Ďalšie druhy
Existuje niekoľko druhov tují, ktoré sú bežne pestované ako okrasné rastliny:
- Thuja orientalis (Tuja východná): Je to menší vždyzelený ker alebo strom s jemnými šupinovitými ihlicami.
- Thuja standishii (Tuja japonská): Tento druh je menší vždyzelený ker alebo strom s jemnými šupinovitými ihlicami.
- Thuja koraiensis (Tuja koréjska): Tento druh je menší vždyzelený ker alebo strom s tenkými až stredne veľkými šupinovitými ihlicami.
Tuje a ich využitie
Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov.
Tuje sa často používajú ako živé ploty, ktoré poskytujú súkromie a ochranu pred vetrom a hlukom. Ich hustý zelený porast a vždyzelené listy dodávajú záhrade štruktúru a atraktivitu po celý rok. Tuje tiež vytvárajú vynikajúce pozadie pre ďalšie rastliny a kvety.
V prípade, že chcete vytvoriť živý plot, mali by ste medzi stromami udržiavať vzdialenosť minimálne 30 centimetrov, ideálne však 40 až 60 cm. Pri širšom rozostupe už zostávajú zachované kontúry stromu.
Tuje nie sú škodcami ovocným stromom samy osebe. Avšak, pokiaľ sú vysadené v ich blízkosti, môžu poskytovať úkryt pre hmyz a hlodavce, ktoré môžu ovocným stromom škodiť. Napríklad húsenice alebo molice prechádzajú z tují na ovocné stromy a poškodzujú ich listy a kvety.
Tuje a ich rozmnožovanie
Ak máte v pláne vytvoriť si rad tují z vlastných zásob, nemusíte zbytočne kupovať nové stromčeky. Jednoduchým rozmnožovaním si môžete vytvoriť záhon z vlastných zdrojov.
Zo stromu si nastrihajte zdravé zrelé výhonky s dĺžkou 10 až 20 centimetrov a zmočte ich do špeciálneho rastového stimulátora. Vetvičky následne zasaďte do kvetináča/nádoby, v ktorom bude pripravená mierne kyslá pôda tvorená z rašeliny alebo rašelinového substrátu a zmiešaná s pieskom. Hodnota pH by mala byť 4 až 5. Substrát udržiavame vlhký. V kvetináči ich ponechajte až dovtedy, pokým tam nebude dostatok miesta pre korene.
