Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť.
Výber odrody a príprava
Pri výbere paradajok je dôležité zvážiť, či uprednostníte tyčkové odrody, ktoré rastú do výšky a poskytujú vysokú plodnosť až do jesene, alebo kríčkové odrody, ktoré sa rozrastajú do šírky a sú vhodnejšie pre pestovanie v nádobách. Pre začiatočníkov sú často odporúčané menej náročné odrody.
Existuje obrovské množstvo odrôd paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, chuťou, farbou a vzrastom. Medzi obľúbené tyčkové odrody patria napríklad hybridné koktailové paradajky ako 'Consuelo F1' s vysokou odolnosťou voči plesniam, 'Mandad' s bohatou úrodou a sladkými plodmi, alebo 'Cherrola' s guľatými plodmi. Pre pestovanie v záhrade sú vhodné aj odrody s veľkými plodmi ako 'Herodes', vhodný na sušenie a pretlak, alebo 'Citrina' s plodmi podobnými citrónom. Pre balkónové pestovanie sú ideálne priestorovo úsporné závesné odrody ako 'Tumbling Tom' alebo kríčkové odrody ako 'Primabell'.
Cherry paradajky, ktoré sú malé vzrastom rastliny aj plodom, sú veľmi sladké s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov, ako sú žlté, fialové alebo čierne paradajky.
Predpestovanie sadeníc
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je potrebné paradajky najprv predpestovať. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu majú možnosť mať paradajky rôznych odrôd, ktoré už vyskúšali alebo obľubujú. Vypestovanie priesad zo semien vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou okolo 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že tento proces vám potrvá približne 2 mesiace. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné.
Semená vysievajte do výsevnej misky približne 0,5 cm hlboko a zľahka prikryte zeminou. Do vyklíčenia umiestnite na teplé miesto (22-25 °C). Pestovanie priesad je kritická fáza. Skoré jarné svetlo prechádzajúce cez okennú tabuľu je často nedostatočné, preto je vhodné používať LED pestovateľskú lampu 12-14 hodín denne. Keď sa po klíčnych listoch objavia prvé skutočné listy, priesady treba presadiť do väčších (9-12 cm) črepníkov. Pri pikírovaní sadte rastlinu hlbšie, až po klíčne listy. 10-14 dní pred vonkajšou výsadbou ich treba začať zvykať na vonkajšiu klímu.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Ideálne je pH pôdy medzi 5,5 a 7,5.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.
Výsadba na záhony sa odporúča počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi, miery je možné prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody.
Ak nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.
Technika hlbokej výsadby
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky. Kolík by mal byť dostatočne vysoký, aby uniesol rastlinu aj s úrodou.
Pri každom kolíku vyhrabte jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentokrát menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Podobne ako pri pikírovaní, aj na konečnom stanovišti saďte rastlinu oveľa hlbšie! Odstráňte spodný 1-2 páry listov a stonku zakopte hlboko do zeme (môžete ju zasadiť aj po ležiačky do jarku). Po výsadbe zatlčte do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny. Po sadení poriadne polejte, aby ste minimalizovali šok, ktorý korene prežívajú pri presadení do nového prostredia.
Polievanie a starostlivosť
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu, nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.
Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Týmto spôsobom rastlina nebude energiu venovať tvorbe nových výhonkov, ale dozretiu plodov. Robíme tak u kolíkových paradajok, nie však u kríčkových. Ak by sme neuskutočnili včas zalamovanie, paradajka by sa rozkonárila, trpela chorobami, zvyšovala by sa vlhkosť vo vnútri koruny a dochádzalo by k nedokonalému presvetľovaniu rastlín, čo by viedlo k minimálnej úrode.
Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Pri vysokých paradajkách s oporou by ste mali vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky). Zalamovanie rajčín je jednoduché. Stačí nájsť bočný výhonok, ktorý jednoducho odlomíme. Robíme tak u kolíkových paradajok, nie však u kríčkových. Ak by sme neuskutočnili včas zalamovanie, paradajka by sa rozkonárila. Takéto paradajky trpia chorobami, zvyšuje sa vlhkosť vo vnútri koruny, dochádza k nedokonalému presvetľovaniu rastlín. Celková úroda by bola minimálna.
Pri vyšších teplotách a slabom pohybe vzduchu okolo rastlín k opeleniu nemusí dôjsť, výsledkom sú malé, nevyvinuté partenokarpické plody bez šťavy a semien. Pre lepšie opelenie prejdite občas okolo rastlín a poklepte na opornú konštrukciu. Potrasením kvetov im môžete tiež pomôcť.
Zalamovanie - zaštipovanie rajčín
Choroby a škodcovia
Paradajky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami, preto je dôležité poznať ich príznaky a prevenciu.
Najčastejšie choroby:
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto, aby medzi rastlinami prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana poslúžia preventívne postreky už pri nástupe daždivého počasia.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami s žltou obrubou na listoch a stonkách. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavosť. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom sú nižšie úrody.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor, s typickými žltými škvrnami a neskôr hnednutím listov. Prevenciou je dostatočné vetranie a likvidácia zvyškov napadnutých rastlín po zbere.
- Hniloba špičiek plodov: Spozná sa podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa alebo závlaha v období dozrievania plodov, často v pôdach hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia po dlhotrvajúcom daždivom období. Postihnuté bývajú najmä sadenice, ktoré neboli zvyknuté na priame slnečné žiarenie. Stonky zbelú, skrehnú a lámu sa. Ohrozené sú aj plody, ktoré ostali náhle obnažené.
Najčastejší škodcovia:
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch a odstraňovanie burín.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov napáda aj paradajky a baklažány. Larvy vyhrýzajú listy. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie je potrebné opakovať 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok.
Zber a skladovanie
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Nedozreté zelené paradajky, pozberané pred príchodom mrazov, môžete nechať v miestnosti pri izbovej teplote dozrieť. Týmto spôsobom nedosiahnete chuť a sladkosť plodov, ktoré dozrejú na rastline na priamom slnku. Plody musia byť dorastené do plnej veľkosti, malé plody z koncov súkvetí nie sú na pozberové dozrievanie vhodné. Najlepšie sú odrody s guľatými pevnejšími plodmi. Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná.
Zelené paradajky umiestnite v jednej vrstve na parapet do miestnosti izbovej teploty. Pridaním jablka do igelitového vrecka s nezrelými rajčiakmi zrenie urýchlite. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.
tags: #tycove #rajciny #pestovanie