Stavebné odpady a povinnosti subjektov v stavebnom odvetví predstavujú po zmenách odpadovej legislatívy jednu z najzložitejších a najčastejšie nesprávne pochopených oblastí legislatívy životného prostredia. Správne pochopenie možností, podmienok a spôsobov využitia výkopovej zeminy je kľúčové pre mnohé subjekty v stavebníctve, pretože zemina je dôležitou surovinou v mnohých procesoch stavebníctva a jej efektívne a udržateľné využívanie môže prispieť k znižovaniu nákladov a podpore udržateľného rozvoja.
Legislatívny rámec
Problematiku nakladania s odpadmi upravuje predovšetkým Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení Zákona č. 79/2015 Z.z. a Vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z.z., ktorá ustanovuje Katalóg odpadov. Napriek rozsiahlej legislatíve, v praxi často vznikajú nejasnosti, ako napríklad definícia výkopovej zeminy ako odpadu.
Výkopová zemina ako odpad a spätné zasypávanie
Podľa zákona, ak sa výkopová zemina nepoužije na účely výstavby na mieste, na ktorom bola vykopaná, je klasifikovaná ako odpad. To znamená, že je potrebné zeminu odovzdať oprávnenému subjektu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie ako akýkoľvek iný odpad. Spätné zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný, nebezpečný odpad používa na rekultiváciu vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Pri oboch týchto spôsoboch odovzdania zeminy je potrebné získať od nasledujúceho držiteľa vážne lístky s uvedeným množstvom, kat. č. odpadu (resp. zeminy), a presnou adresou miesta určenia.
Udeľovanie súhlasu na spätné zasypávanie
Súhlas sa udeľuje pre toho, kto je majiteľom pozemku alebo komu bolo vydané povolenie na práce, ktorými sa výrazne mení terénny vzhľad. Tento súhlas sa vydáva pre konkrétnu parcelu, miesto, kde sa má táto výkopová zemina použiť. Súhlas sa vydáva pôvodcovi tohto odpadu. Ak zemina nie je považovaná za odpad, ale bude odovzdávaná na činnosť spätného zasypávania tretej osobe, alebo na základe súhlasu bude držiteľ vykonávať spätné zasypávanie na svojich pozemkoch mimo miesta vzniku, a je potrebné zeminu skladovať mimo staveniska, na takéto skladovanie je potrebné získanie súhlasu.
Výkopové a priekopové práce - bezpečné pracovné postupy
Požiadavky na spätné zasypávanie
- Na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 77 ods. 1 zákona o odpadoch).
- Ak pri preberaní odpadu vznikne pochybnosť o jeho inertnosti, vykoná sa pred použitím odpadu na spätné zasypávanie jeho testovanie s cieľom overiť, či spĺňa limitné hodnoty. Inertné odpady, ktoré sa majú využiť na spätné zasypávanie, musia spĺňať požiadavky účelu, na ktorý majú byť využité.
- Na spätné zasypávanie sa pre fyzickú osobu môžu použiť len odpady s katalógovými číslami 17 05 04 (zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03) a 17 05 06 (výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05).
Súhlasy a povolenia podľa § 97 Zákona o odpadoch
Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na rôzne činnosti s odpadmi, pričom § 97 zákona č. 79/2015 Z.z. špecifikuje udeľovanie súhlasu na:
- prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov (okrem spaľovní a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, kde sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov);
- zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písm. a) a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písm. c), okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov;
- prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov.
Žiadosť o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. a) zákona na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem skládky odpadov, žiadosť o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. c) zákona na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov a žiadosť o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. e) zákona musí obsahovať zoznam vykonávaných činností podľa prílohy č. 2.
Žiadosť o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov sa podáva, ak ide o zariadenia, na prevádzku ktorých nebol daný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. a), b) alebo c).
Praktické problémy a navrhované riešenia v súvislosti s výkopovou zeminou
Definícia výkopovej zeminy ako odpadu
V zákone je uvedené, že ak sa výkopová zemina nepoužije na účely výstavby na mieste, na ktorom bola vykopaná, je to odpad. V roku 2017 to na Slovensku predstavovalo takmer 2 mil. ton, čo je 16 % celoslovenských odpadov. Štát pritom nemá presné informácie o tom, čo sa s ňou deje, keďže 78 % je v kategórii "iné nakladanie", čo pravdepodobne zahŕňa terénne úpravy.
- Riešenie: Navrhuje sa, aby nekontaminovaná zemina vôbec nemusela byť považovaná za odpad, čo by zjednodušilo administratívu a znížilo objem "odpadu" v štatistikách.
Udeľovanie súhlasov pre zhromažďovanie odpadov
Ak má firma viac ako 1 tonu nebezpečných odpadov, musí si vybaviť súhlas na zhromažďovanie NO. Ak má firma viacero prevádzok a limit sa počíta sumárne pre celú firmu, každá prevádzka, aj s minimálnym množstvom nebezpečného odpadu (napr. 1 kg žiariviek), si musí vybaviť súhlas na zhromažďovanie NO na svojom okresnom úrade.
- Riešenie: Vztiahnuť tento limit na prevádzku, nie na celú firmu.
Lehoty na opravu "pochybení" v súhlasoch
Ak si firma vybaví súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov s určitými katalógovými číslami, ale v praxi vznikne aj iný druh odpadu, ktorý nie je v súhlase, hrozí jej pokuta. Momentálne neexistuje žiadna lehota, v ktorej by sa dalo toto "pochybenie" napraviť bežnou cestou.
- Riešenie: Zaviesť do zákona lehotu (napríklad 30 dní), ktorá by slúžila ako ochranná lehota od zistenia, že vznikol iný odpad ako je uvedený v súhlase.