Pestovanie uhoriek a citrusov

Spojenie príjemného a užitočného je vždy veľmi príjemná kombinácia. Balkónová záhradka je priam prototypom tohto spojenia. Hoci najčastejšie sú to bylinky a paradajky, ktoré sa na nás „usmievajú“ z mestských záhrad vo výškach bytových poschodí, osmeliť sa a pestovať aj menej bežné rastlinky vôbec nemusí priniesť sklamanie.

Tematické foto: Balkónová záhradka s uhorkami a citrusmi

Pestovanie uhoriek

Všeobecné informácie a charakteristika uhoriek

Uhorka siata je jednoročná rastlina, pôvodom z Indie, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny našich záhrad. Radí sa k teplomilným zeleninám s dlhším vegetačným obdobím. Pestovanie uhoriek je veľmi vďačná úloha, pretože rastlina rastie neuveriteľne rýchlo a je mimoriadne úrodná. Celková vegetačná doba od zasiatia do zberu prvej úrody je zhruba 55 dní. Uhorka obsahuje až 95% vody a má plytký koreňový systém.

Druhy a odrody uhoriek

Uhorka siata ponúka veľké množstvo odrôd, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín: šalátové uhorky, ľudovo nazývané „šalátovky“ alebo „hadovky“, a nakladačky.

  • Šalátové uhorky (Hadovky): Sú to dlhé plody s hladkou šupkou, mimoriadne šťavnaté. Zvyčajne sú citlivejšie a mnohí ich pestujú vo fóliovníkoch, ale existujú aj vynikajúce, odolné hybridy vhodné na pestovanie na voľnom priestranstve. Sú obľúbenou zeleninou do čerstvých šalátov a vďaka vysokému podielu vody sú vhodné aj na mixovanie a prípravu rôznych nápojov či smoothies.
  • Mini šalátové uhorky: Prekvapia svojou sviežou chuťou aj príjemnou arómou. Hodia sa do šalátov, deti ich milujú, pretože nebývajú horké. Dĺžka plodov dosahuje približne 8 až 10 centimetrov a z hľadiska pestovania sa príliš nelíšia od bežných šalátových uhoriek.
  • Nakladačky: Sú to kratšie odrody s hrubšou, bradavičnatou alebo ostnatou šupkou. Ako už napovedá ich názov, sú skvelé na kvasenie a nakladanie do octu, ale vynikajúce sú aj čerstvé, len tak na chrumkanie. V závislosti od odrody je dĺžka plodov v čase zberu 5 až 15 cm. Ak sú trochu prerastené, môžeme ich použiť aj na šalát.

Pri výbere osiva uhoriek má každý pestovateľ dve možnosti - odrodové alebo hybridné druhy (označené F1). Hybridné uhorky sa dnes u nás pestujú najčastejšie. Niektoré hybridné odrody rastú s prevládajúcimi samičími kvetmi a malým množstvom opeľovačov. Existujú aj kríčkové (determinované) odrody, ktoré zaberajú menej miesta na zemi, no pre maximálne využitie priestoru sú populárnejšie ťahavé uhorky.

Indická uhorka (kalabasa)

Veľmi zaujímavým príbuzným tradičných odrôd je takzvaná indická uhorka, ktorej botanický názov je kalabasa indická. Kalabasa je permanentná uhorka - keď z nej odrežete, dorastie. Touto netradičnou vlastnosťou vytvára veľmi praktickú plodinu pre váš balkón, keďže si môžete odrezať len toľko, koľko v danej chvíli spotrebujete.

Pestovanie uhoriek na balkóne a v nádobách

Pre vypestovanie zdravých uhoriek na balkóne je voľba vhodnej nádoby veľmi dôležitým krokom. Uhorka je popínavá rastlina a tvorí svoje telo do veľkej výšky, preto bude potrebovať mohutný koreňový systém. Vhodným kvetináčom môže byť napríklad staré vedro či iná nádoba podobnej veľkosti. Ak si plánujete nádobu vyrobiť sami, nezabúdajte, že každá rastlinka potrebuje na spodku kvetináča otvory pre odvádzanie prebytočnej vlahy. Nápomocná môže byť aj malá drenážna vrstva.

Na balkóne môžeme pestovať nakladačky, mini uhorky aj šalátové uhorky. Dôležité je dodržať všetky zásady pestovania ako na záhone - dostatok slnka, pôda bohatá na živiny a primeraná závlaha.

Ilustrácia: Vertikálne pestovanie uhoriek na balkóne

Takzvané vertikálne pestovanie je vhodné pre menšie záhrady alebo pre miesta, kde je prístup k plodom náročnejší. Rastlinu uhorky (najčastejšie nakladačky) nenechávame ležať na zemi, ale smerujeme ju na rast po sieti alebo drôte. Toto riešenie optimálne využíva priestor, pretože rastlina rastie do výšky a neobsadzuje drahocennú plochu pôdy. K jej koreňom tak môžete bez problémov vysadiť aj spoločníkov. Vzdušné prostredie navyše zabezpečuje, že listy ľahko schnú, čo je najlepšia fyzická ochrana proti hubovým chorobám, najmä obávanej múčnatke.

Pestovanie uhoriek na záhone a v skleníku

Pestovanie uhoriek sa mierne líši od ich druhu. Uhorku šalátovú pestujeme skôr v skleníkoch a fóliovníkoch, zatiaľ čo uhorku nakladačku vonku na záhone či v pareniskách. Na pestovanie v skleníku sú ideálne šalátové uhorky pestované na sieti alebo inej podpere. Vyhovuje im vyššia vlhkosť vzduchu, no potrebujú tu dostatok zálievky, inak listy vyschnú. Vhodné je aj nastielanie koreňov suchou trávou.

Na pestovanie uhoriek myslíme už na jeseň, kedy záhon hlboko zrýľujeme a zapracujeme doň maštaľný hnoj alebo kompost. Spon výsevu i výsadby priesad sa riadi spôsobom pestovania uhoriek. Uhorky na poli pestujeme buď samostatne, alebo s medziplodinou, ktorou môže byť napríklad kukurica alebo slnečnica.

Podmienky a starostlivosť o uhorky

Stanovište a teplota

Uhorka miluje slnko a je extrémne citlivá na mráz. Preto je vhodným kandidátom výhradne na slnečné balkóny, terasy alebo záhony. Uprednostňuje teplé, chránené miesto, ideálne chránené pred vetrom. Pre správne nasadzovanie plodov a rýchly rast potrebuje aspoň 6-8 hodín priameho slnečného žiarenia denne. Semienka vyklíčia len v pôde s teplotou nad 15 °C (ideálne je 25 °C).

Sadenice uhoriek fatálne poškodzuje mráz. Priamy výsev vonku je možný až v čase, keď už žiadne mrazy nehrozia, obyčajne po 15. máji, keďže rizikové jarné mrazy sa v poslednej dobe posúvajú na obdobie okolo 25. mája.

Pôda a výživa

Vhodné sú výhrevné, hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, ktoré sú priepustné a s vysokým obsahom živín. Koreňový systém uhoriek sa nachádza veľmi plytko a je neuveriteľne citlivý na zhutnenie pôdy, ako aj na zamokrenú pôdu bez prístupu vzduchu. Vyžaduje kyprú, drobivú a na živiny mimoriadne bohatú pôdu.

Uhorka siata patrí medzi plodové zeleniny, preto je náročná na výživu. V záhradkárstve si zakúpte univerzálny substrát alebo substrát špeciálne určený pre plodovú zeleninu. Rastlina umiestnená v nádobe totiž vyčerpá živiny zo substrátu v priebehu pár týždňov, preto je potrebné ju po krátkom čase začať pravidelne prihnojovať.

Pravidelné prihnojovanie uhoriek v kvetináči je nevyhnutným procesom, ktorému by sme sa mali venovať zhruba dvakrát mesačne. Už pri výsadbe je vhodné použiť dlhodobé organické hnojivo. Počas kvitnutia použite organické hnojivo vhodné pre zeleninu alebo hnojivo zo žihľavového výluhu.

Zálievka

Ak chceme šťavnaté a bohaté plody, musíme zabezpečiť pravidelný prísun vlahy, pretože uhorky obľubujú vlhkú pôdu. Uhorky majú plytký koreňový systém, preto je potrebné dopĺňať dažďové zrážky aj umelou závlahou. Pre rastliny je ideálna spodná zálievka záplavou či do brázd. Umenie polievania spočíva v rovnomernom a do hĺbky siahajúcom prísune vody. Ak uhorka smädí alebo je jej prísun vody hektický (vysychá a potom je „utopená“), rastlina je v strese a plody budú horké.

Je lepšie umiestniť sadenice na miesto chránené pred priamym dažďom, pretože nadmerný prísun vody by znamenal vyššie riziko tvorby plesní. Zalievať je vhodné skoro ráno. Balkónové pestovanie nám umožňuje kontrolovať množstvo závlahy a optimálne regulovať vlhkosť pôdy. Pre uhorku milujúcu teplo, ale plytko koreniacu, je životne dôležité nastielanie pôdy (mulč).

Predpestovanie priesad a výsadba

Uhorky majú pomerne dlhú vegetačnú dobu, preto je lepšie predpestovať si priesady v interiéri alebo vyhrievanom skleníku. S výsevom začíname koncom marca alebo v apríli. Klíčiace aj nenaklíčené osivo môžeme vysievať koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. Najdôležitejšie pravidlo je, že uhorka sa nesmie rozsádzať (pikírovať), pretože jej korene sa okamžite poškodia. Črepníky umiestnite na veľmi teplé miesto (25 °C). Pri hniezdnom výseve vytvorte jamku, dajte do nej lopatku kompostu a zasejte 2-3 semienka.

Ak si zvolíte predpestovanie sadeníc, výsadba je najrizikovejším momentom sezóny. Uhorka patrí medzi rastliny s najvyššími nárokmi na teplo. Priesady pestované v izbe musíte pred výsadbou 5-7 dní postupne otužovať, aby si zvykli na vonkajší vietor a UV žiarenie.

Úprava rastlín

Na uhorkách sa oplatí odstraňovať zálistky, teda bočné výrastky, ktoré nerodia. Rastú medzi hlavnou a listovou stonkou. Ak ich na rastline ponecháme, bude tvoriť viac listov a úroda plodov môže byť menšia. Zálistky jednoducho odstránime nožnicami.

Spoločné pestovanie

Uhorka má priateľské vzťahy s listovou zeleninou. Do kvetináča k nej môžete posadiť akýkoľvek druh šalátu či špenát. Dobrou voľbou sú takisto pažítka alebo nechtík lekársky. Rozumie si tiež dobre s hlúbovinami. Nesaďte k nej reďkovku, mohli by si navzájom škodiť. Uhorky sa istotne potešia aj mini fóliovníku.

Prevencia a ochrana uhoriek

Uhorky zvyčajne napádajú slimáky a slizniaky, najmä v období bohatom na zrážky. Nepríjemným škodcom sú aj strapky, kvôli ktorým sa na rastline tvoria typické drobné škvrny, jamky a deformácie. Spomedzi chorôb sa najčastejšie stretávame s múčnatkou uhorkovou a plesňou uhorkovou.

  • Múčnatka sa prejavuje belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach.
  • Pleseň vytvára drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny.

Ako prevencia proti hubovým chorobám slúži vzdušné prostredie, ktoré zabezpečuje, že listy ľahko schnú. Naopak, zlá technika polievania, ako kropenie listov zvrchu hadicou, je priama cesta k múčnatke a peronospóre. Ak necháte uhorku narásť do žltej „tekvicovej“ veľkosti, rastlina to vyhodnotí tak, že splnila svoju misiu množenia a zastaví tvorbu nových kvetov.

Citrónová uhorka

Citrónová uhorka dostala názov podľa toho, že vytvára okrúhle, žlté plody podobnej veľkosti, farby a tvaru ako citrón. Nechutí však po citróne, je to jednoročná zelenina. Guľaté plody nie sú horké, sú veľmi jemné a ľahko stráviteľné. Už po 6-7 týždňoch od výsadby môžete začať zberať prvé plody. Dajú sa jesť čerstvé ako bežné šalátové uhorky. Uprednostňuje teplé, chránené miesto. Odroda True Lemon je bohato rodiaca odroda s vysokou odolnosťou proti hrdze a dobre znáša suchá. Je vhodná na pestovanie na plocho na poli či vyviazaná v záhrade, no najlepšie sa jej darí v skleníku.

Zber a využitie uhoriek

Uhorky sú neodmysliteľným letným osviežením a svieži šalát si bez nich ani nevieme predstaviť. Svoje využitie nájdu aj v menej tradičnej forme, či už ako súčasť kozmetických procedúr pre mastnú pleť, alebo ako prísada do limonády. Prospešné látky z uhorkovej dužiny by sme z jedálnička určite nemali vynechať. Kyslé uhorky sú jednou z najčastejších zaváraninových príloh na slovenských stoloch. Pri vertikálnom pestovaní sa plody vyvíjajú voľne visiace vo vzduchu, nebudú od zeme, nebudú mať žlté brušká a nepožerú ich slimáky, čo uľahčuje zber.

Postup zavárania uhoriek

  1. Do vody pridáme všetky ostatné suroviny (okrem uhoriek) a necháme povariť 5 minút.
  2. Nálev necháme vychladnúť.
  3. Do pohárov s uhorkami pomaly nalievame nálev, ktorý by mal siahať tesne pod okraj. Uhorky by mali byť celkom ponorené.
  4. Do väčšieho hrnca vložíme naplnené poháre a hrniec zalejeme studenou vodou, asi do 2/3 výšky pohárov.
  5. Privedeme do varu a necháme variť 2 až 3 minúty.
  6. Ochladené poháre s uhorkami položíme dnom hore na podložku. Prikryjeme utierkou a necháme úplne vychladiť.

Pestovanie citrusov

Všeobecné informácie a výber odrôd

Pestovanie citrusov v kvetináčoch má dlhoročnú tradíciu a teší sa obľube po celom svete. Sú to atraktívne vždyzelené kríky až malé stromy, s voňavými kvetmi a šťavnatými plodmi. Ich dekoratívnosť je celoročná vďaka lesklým sýtozeleným kožovitým listom, pekným kvetom a lahodným plodom. Citrusy kvitnú niekoľkokrát do roka a na jednej rastline môžeme pozorovať kvety, zelené, dozrievajúce aj zrelé plody.

Každý pestovateľ citrusov by rád ochutnal plody z vlastnej úrody. Pre tento účel je dobré kúpiť navrúbľovaný alebo vegetatívne namnožený stromček. Odporúča sa nakupovať v solídnom špecializovanom záhradníctve. Citrusovník obsypaný malými plodmi z bežných záhradných centier nemusí byť tou najlepšou voľbou, aj keď vyzerá zdravo a lákavo. Platí pravidlo, že jeden stredne veľký plod potrebuje aspoň dvadsať listov. Ak je malá rastlina plná plodov, znamená to, že je vyčerpaná a na dlhodobé pestovanie nemusí byť vhodná.

Ako sadiť, pestovať a starať sa o citrusové stromy (KOMPLETNÝ SPRIEVODCA)

Citrusy, ktoré sú namnožené vrúbľovaním, začínajú rodiť približne po dvoch rokoch. Ak nemáte k dispozícii chladnú miestnosť na zimovanie, vyberte si z odolnejších odrôd, ako je napríklad zlatá mandarínka kumquat, pomarančovník odrody Washington alebo Arancio, prípadne limetka alebo citrus Budhova ruka. Pokiaľ vám ide skôr o pekný vzhľad a vôňu než o plody, siahnite po horkom pomarančovníku.

Citrónovník, mandarínkovník aj pomarančovník pochádzajú z teplých oblastí bohatých na slnko a svetlo, a podobné podmienky je potrebné zabezpečiť aj v byte. Dokonca si ho môžete vypestovať priamo zo semien, ak viete, ako na to.

Podmienky pestovania citrusov

Svetlo a teplota

Citrusy potrebujú čo najviac svetla. Najlepšie sa im darí na východnom alebo juhovýchodnom okne. Počas letnenia (starších rastlín nad 5 rokov) ich treba zľahka zatieniť, aby nedošlo k spáleniu listov. Po 15. máji ich môžete umiestniť na terasu, balkón alebo do záhrady, ale nemali by byť na príliš úpalovom mieste.

Počas zimy potrebujú rastliny odpočinok v chlade, no stále s dostatkom svetla. Klasický vykúrený interiér im neprospieva. Ideálna teplota podľa odrôd sa pohybuje v rozmedzí od 0 - 18 °C maximálne, vo väčšine prípadov 15 - 18 °C v zimnom období. Teplota by nemala klesnúť pod 5°C. Ak máte možnosť zimovať aj v nižších teplotách (ale nie pod bod mrazu), je to pre citrusy vyhovujúce. V poslednom období sa na trhu objavujú krížence, ktoré prezimujú do -12 °C, niektoré dokonca do -20 °C.

Ilustrácia: Citrus v kvetináči na slnečnom mieste

Substrát a presádzanie citrusov

Substrát musí byť priepustný, ľahký, s nízkym pH a kremičitým pieskom. Na dno nádoby dajte určite drenážnu vrstvu, aby sa zabránilo zadržiavaniu vody a zahnívaniu koreňov. Všetky citrusy vyžadujú priepustný a výživný substrát so slabo kyslou pôdnou reakciou (pH 5 - 6,5). Vhodná je zmes rašeliny, kompostu a hrubšieho piesku alebo agroperlitu v pomere 2 : 2 : 3. Substrát pre citrusy sa dá kúpiť už aj namiešaný, napríklad substrát Forestina Profi pre citrusy a iné stredomorské rastliny.

Najlepší čas na presádzanie je jar. Veľkosť nádoby by mala byť úmerná veľkosti rastliny. Mladé citrusy presádzame raz za jeden-dva roky, staršie raz za tri-štyri roky. Staršie a väčšie dreviny sa presádzajú aj po 5 - 10 rokoch. Rastliny sa presádzajú až vtedy, keď korene prerastú nádobu, nie je nutné každoročné presádzanie. Alternatívou k presádzaniu je vyhrabanie čo najväčšieho množstva starej zeminy z povrchu kvetináča a jeho nahradenie čerstvým substrátom, avšak občasné kompletné presadenie je nevyhnutné.

Zálievka a hnojenie citrusov

Počas leta zalievajte hojne, ale miska by nikdy nemala obsahovať vodu. Cez leto ich pravidelne zalievame a hnojíme špeciálnym tekutým hnojivom na citrusy raz za 14 dní. Hnojenie je dôležitým prvkom starostlivosti. Na zachovanie sviežo zelených listov je kľúčový vysoký obsah vápnika v spojení so stredne tvrdou vodou a používaním liadku vápenatého. Vzhľadom na to, že vápnik nie je v rastline pohyblivý a citrusy rastú po celý rok, je nevyhnutné dodávať im vápnik pravidelne av dostatočnom množstve.

Na efektívne hnojenie citrusov sa odporúča zmiešať liadok vápenatý so síranom draselným. Na prípravu hnojivej zálievky je ideálne použiť roztok obsahujúci 0,3 % liadku vápenatého a 0,3 % síranu draselného. Túto zálievku je vhodné striedať s hnojivami špeciálne určenými pre citrusy, ako je napríklad Citrus Špeciál. Odporúčaná frekvencia hnojenia je v lete raz za 2 týždne a v zime raz za mesiac.

Zimovanie citrusov

Na jeseň musíme rastliny preniesť na zimné stanovište, kde je svetlo, ale nemrzne. Teploty by mali byť ideálne pomerne nízke, okolo 5 - 10 °C. Počas zimy potrebujú rastliny odpočinok v chlade, no stále s dostatkom svetla. Citrusy vyžadujú zimný pokoj, čiže obmedzenie zálievky a vynechanie hnojivých dávok. Zálievku je potrebné obmedziť a udržiavať substrát len mierne vlhký. V zime sa nehnoja. Čím svetlejšia a teplejšia miestnosť, tým vyššia zálievka. Substrát nechajte vždy mierne preschnúť.

Cez zimu je ideálne umiestniť ich na svetlé, ale chladné miesto, ako je nevykurovaná zimná záhrada, chladná chodba alebo málo vykurovaná spálňa. Ak stromček stratí v zime listy, na jar mu znovu vyrašia. No ak opadne viac ako tretina listov, rastline treba nájsť lepšie podmienky. V predjarí, koncom februára a v marci sa rastliny prebúdzajú, začínajú pučať a rásť. Postupne s predlžujúcimi sa dňami môžeme teplotu zdvíhať, do začiatku apríla by ale nemala vystúpiť nad 18 °C. Ak v zime opadala časť listov, čoskoro ich nahradia nové. Postupne sa začínajú tvoriť aj nové kvety.

Rez a tvarovanie citrusov

Rez je dôležitý a vykonáva sa počas neaktivity rastliny, teda koncom zimy alebo začiatkom jari, keď stromy ešte nerastú a nenakvitajú. V prvom rade sa odstraňujú poškodené, suché a odumreté konáriky. Ostatné sa môžu skrátiť. Odstraňujú sa rovnako križujúce alebo do vnútra koruny smerujúce výhonky. Hlavný výhonok sa skracuje tak, aby bočné prevyšoval o cca 15 cm max. Dbajte na rez najmä u mladých rastlín, aby ste včas vypestovali pevnú a peknú korunku. Na jar môžeme skracovať výhonky, no pozor, aby sme neodstránili jednoročné výhonky, na ktorých sa tvoria kvety. Počas kvitnutia s rastlinou nemanipulujte. Pri rezaní je vhodné používať ostrý nôž a strihať výhony na vonkajší púčik, aby sa podporil zdravý rast rastliny.

Škodcovia a choroby citrusov

Citrusy sú terčmi puklíc a roztočcov. Prevenciou je vlhký vzduch, ktorý rastliny dobre znášajú. Citrusy najviac trpia napadnutím cicavým hmyzom. Roztočec je drobný živočích, ktorý vytvára charakteristické pavučinky v pazuchách listov a niekedy aj na celej rastline. Štítničky a puklice vidíme dobre aj voľným okom. Na stonkách a na listoch vytvárajú voskové alebo chumáčikovité štítky, ktoré ich veľmi dobre chránia pred insekticídnymi postrekmi. Z prípravkov je vhodný napríklad Mospilan. Boj s nimi je veľmi náročný a neraz aj dlhodobý, postrek je potrebné pravidelne opakovať.

Z chorôb sa najčastejšie stretávame s čiernymi povlakmi na listoch. Ide o druhotné hubové ochorenie, takzvané saprofytické černe. Objavujú sa po napadnutí rastliny cicavým hmyzom, ktorý vylučuje sladkú a lepkavú odpadovú látku - medovicu.

Úroda a využitie citrusov

V decembri, keď citrusy dozrievajú, je minimum svetla a kyslosť plodov je tak normálna. Citróniky sa môžu zbierať už od konca novembra a sú vhodné do čaju, majú tenkú šupku a ľahko sa z nich vytlačí šťava. Väčšie plody potrebujú na dozretie dlhší čas. Svoje vlastné citróny v biokvalite môžete mať aj vy!

tags: #uhorka #lemon #pestovanie