Starostlivosť o tuje a prevencia hnednutia

Tuje (Thuja) patria medzi najvyhľadávanejšie okrasné ihličnaté dreviny v záhradách, cenené pre svoj celoročný dekor a relatívnu jednoduchosť pestovania. Sú ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Tuje sú vždyzelené, neopadavé ihličnany s dobrou odolnosťou proti mrazu, ktoré pochádzajú zo Severnej Ameriky a Ázie. Na Slovensku sa najčastejšie pestuje tuja západná (Thuja occidentalis) a tuja riasnatá (Thuja plicata), ako aj ich množstvo kultivarov.

Charakteristika a druhy tují

Tuje sú rodom stálozelených ihličnatých drevín z čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Majú v úzkych pásoch sa olupujúci červenohnedý kmeň a konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú šupinovité ihlice, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, zatiaľ čo na bočných sú pritisnuté ku výhonku v oprotistojacich pároch a približne polovičné oproti hlavným. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

Rod tují zahŕňa 5 rozličných druhov, pričom v minulosti bolo do tohto rodu zaradených 6 druhov. Patrí sem:

• Tuja západná (Thuja occidentalis)
• Tuja japonská (Thuja standishii)
• Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
• Tuja riasnatá (Thuja plicata)
• Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
• Tuja východná (Thuja orientalis), správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v minulosti patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.

Vďaka širokej škále kultivarov máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkostí i farieb - od vysokých a krovitých, cez zakrpatené a plocho rozložité, až po stromovité, kužeľovité, stĺpovité, guľovité či vajcovité tvary. Ich sfarbenie siaha od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, s možným modrým nádychom. Tuje môžete pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale aj v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.

Obľúbené kultivary tuje západnej

Najčastejšie u nás pestovaná tuja západná ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí a farieb, ktoré uspokoja potreby na živý plot, solitér alebo ozvláštnenie skalky či záhonu.

• Tuja Smaragd: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, smaragdovozelená farba, dorastá do výšky 4 - 6 m a šírky 0,8 m, vhodná na živý plot. Tmavozelená odroda dorastajúca do výšky 10 metrov s kužeľovitým tvarom a husto rastúcimi vetvami. Obľúbená pre svoj subtílny rast a minimálnu potrebu strihania bokov. Rastie pomalšie - asi 15-20 cm ročne, čo znamená menej strihania a kompaktnejší, hustejší plot. Pre živý plot sa odporúčajú 2-3 kusy na bežný meter.
• Tuja Golden Smaragd: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m, vhodná na živý plot.
• Tuja Brabant: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 5 m, dobre znáša znečistené prostredie, vhodná na živý plot. Má celoročne zelené sfarbenie. Rastie 30-40 cm ročne, dosahuje väčšiu výšku a je lacnejšia. Má voľnejší tvar a v niektorých zimách môže mierne poružovieť či pohnednúť. Pre živý plot postačia 2 kusy na bežný meter.
• Tuja Frieslandia: Rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m. Svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami, vhodná na živý plot.
• Tuja Jantar: Pomalyrastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň sa mení na tmavomedenú farbu, dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
• Tuja Danica: Pomalyrastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1 m a šírky 60 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
• Tuja Meinekes Zwerg: Pomalyrastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami, dorastá do výšky 2 m a (po 10 rokoch 0,80 m x 0,70 m), vhodná do skaliek a kvetináčov.
• Tuja Rheingold: Pomalyrastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami, dorastá do výšky 3 - 4 m a šírky 2 - 4 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
• Tuja Tiny Tim: Pomaly rastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba, dorastá do výšky a šírky 40 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
• Tuja Mirjam: Pomaly rastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky a šírky 30 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.

Pestovanie tují: základné princípy

Tuje nevyžadujú špeciálne podmienky, ale pre krásny a zdravý rast je dôležitá správna starostlivosť.

Pôda a umiestnenie

Tuje obľubujú výživnú, priepustnú pôdu. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda, v ktorej jemné vlásočnicové korienky nemôžu dýchať. Ideálna pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá a priedušná, prípadne piesčitá. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy. Tuje preferujú slnečné alebo polotienisté miesta. V tieni síce prežijú, ale ich rast sa výrazne spomalí a ich hustota bude nedostatočná.

Vysádzanie tují

Vysádzanie tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje zakúpené v kontajneroch je možné vysádzať od marca do novembra, prípadne až do momentu trvalého zamrznutia pôdy. Najideálnejšie obdobie na výsadbu je však leto, konkrétne mesiace jún a august.

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Výsadbová jama by mala byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu, napríklad z prírodných materiálov ako ZeoSand alebo Zeolit Agro. Tieto produkty zároveň doplnia živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie mikroživiny. Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu (napr. TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík), alebo kvalitne rozležaný kompost či kravský/konský hnoj.

Pri samotnej výsadbe je dôležité uvoľniť časť koreňov v koreňovom bale a umiestniť stromček do jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať.

Pri skupinovej výsadbe alebo živom plote prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru. Pre živý plot s výškou 4-5 metrov sú odporúčané rozostupy 80-90 cm. Pre finálnu výšku plota do 3 metrov je ideálny rozostup 70 cm. Pre menšie ploty postačujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm. Pri príliš tesnej výsadbe hrozí žltnutie či hnednutie ihličia až úplné vyschnutie. Odporúča sa dodržať vzdialenosť 70-80 cm aj od oplotenia.

Zálievka

Tuje potrebujú pravidelný prísun vody. Zvlášť mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku. Po výsadbe je potrebné polievať výdatne, pokojne aj každý deň počas prvého mesiaca. Neskôr, keď rastliny trochu vyrastú, väčšie druhy polievajte raz týždenne približne litrom vody, pričom množstvo závisí od veľkosti stromu a počasia. Polievať treba aj v zime, ak nemrzne, a dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla. Hĺbková zálievka raz do týždňa (pri suchu 2×) je lepšia ako denné kropenie povrchu. Mulčovanie pôdy (napríklad keramickým mulčom Keram Agro) pomáha zabrániť zbytočnému odparovaniu vody a udržiava vlhkosť.

Hnojenie tují

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Po zasadení tuje nehnojte, prvé hnojenie by malo prebehnúť najskôr po 6 týždňoch, ideálne po 2 mesiacoch.

Na jar (marec - apríl) používajte hnojivá s obsahom dusíka, ktoré podporujú rast a zelenú hmotu. Dusíkaté hnojivá môžete aplikovať aj v lete (jún). Neskoršie hnojenie dusíkom sa neodporúča, lebo môže predĺžiť vegetačné obdobie a oslabiť odolnosť proti mrazom. V auguste a septembri je vhodné použiť jesenné hnojivo s obsahom draslíka na zvýšenie mrazuvzdornosti. Odporúča sa aj používanie horkej soli, ktorá je horečnatým hnojivom a mala by byť súčasťou hnojiva na tuje, dopĺňa horčík a zabraňuje hnednutiu ihličia.

Pre ekologicky zameraných pestovateľov sú vhodné organické hnojivá ako vermikompost, kvalitne rozložený kravský či konský hnoj, alebo prípravky ako TRusEko Agro PRÉMIUM a Hnojík. Tieto poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania, posilňujú imunitu rastlín a vďaka obsahu Chitínu majú repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín. KlinoGrow prispieva ku sýtejšiemu vyfarbeniu a pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam.

Prehľad odporúčaných produktov:

Ako ochrana pred silným slnečným žiarením, vyblednutím sfarbenia a na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúča ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Tiež pomáhajú znížiť množstvo zálievky vďaka znižovaniu vyparovania vody.

Strihanie tují

Pravidelný každoročný rez je nevyhnutný pre hustý a príjemný vzhľad, najmä u rýchlorastúcich kultivarov pestovaných ako živý plot. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje a bohatšie smerovanie živín, vďaka čomu budú rovnaké pekne zelené ako vrchná časť.

Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne. Ideálnym časom na rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Dôležité je prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam, strihanie sa neodporúča počas horúcich dní. Prvý rez sa odporúča na jar v apríli, druhý letný rez v júni a posledný na konci augusta alebo v septembri.

Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach by ostali holé konáre, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru (spodná časť širšia, smerom k vrcholu sa zužuje, odporúčaný sklon 5° až 10°). Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky, ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.

Tuje v nádobách

Tuje je možné pestovať celoročne aj v nádobách, pričom sú ideálne keramické alebo drevené. Plastové nádoby vyžadujú dodatočné zaizolovanie koreňov, napríklad obalením črepníka dekou. Nádoba musí byť dostatočne veľká, aby poskytla primeraný priestor pre koreňový bal. V malých kvetináčoch bude rast tují minimálny. Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná a výdatná zálievka, pričom treba dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla. Pre udržanie vlhkosti a teploty môžu pomôcť rôzne materiály.

Prečo tuja hnedne? Príčiny a riešenia

Hnedá alebo oranžová tuja je nočnou morou záhradkárov. Nie každé hnednutie je však tragédia a dôležité je správne diagnostikovať príčinu.

Prirodzené hnednutie

Každú jar sa tuje zbavujú starého vnútorného ihličia. Je to normálny proces spôsobený nedostatkom svetla vo vnútri koruny. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa jednoducho nemajú k svetu. Tieto odumreté vetvičky stačí ručne jemne odstrániť alebo vytraste. Podobným neestetickým problémom môže byť aj kvitnutie. Na koncových výhonkoch sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato.

Zimné hnednutie (fyziologické sucho)

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. V mrazivých, suchých zimách môžu tuje hnednúť kvôli fyziologickému suchu. Rastlina transpiruje, ale zmrznutá pôda nestíha dodávať vodu. Riešenie spočíva v dostatočnej zálievke v bezmrazových dňoch a ošetrenie mulčom. Tuje nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a prebiehajú v nich fyziologické procesy, hoci spomalene. Preto je potrebné zalievať aj tuje v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú.

Nedostatok horčíka

Prejavuje sa hnednutím a opadávaním ihličia od stredu rastliny smerom von. Riešenie: aplikácia horkej soli (horečnaté hnojivo) alebo produktov s obsahom Mg (napr. Hakofyt B, Agro Horká soľ). Horká soľ je horečnaté hnojivo nielen na tuje, ale aj na iné plodiny a dreviny.

Hubové ochorenia

Ak sú na konci poškodených výhonkov viditeľné čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie.

• Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
• Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
• Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
• Spáľovka tuje (Kabatina thujae) - Kabatíniové odumieranie výhonkov spôsobené hubou. Napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa hnednutím a vysychaním.

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je vhodná nielen pri napadnutí, ale aj ako prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec, ktorý zlepší vlastnosti pôdy, zvýši účinnosť hnojív, využitie živín a vyrovná pH pôdy, čím prispeje k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby. Náchylnejšie na hubové patogény sú aj tuje s nevyváženou výživou alebo stresované nevhodnými pestovateľskými podmienkami.

Škodcovia tují

Niekoľko škodcov si môže pochutnávať na týchto rastlinách a spôsobovať hnednutie, žltnutie alebo odumieranie ihličia a výhonkov.

• Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae): Malý chrobáčik, ktorý sa vŕta pod kôru a prerušuje vodivé pletivá. Napadnuté vetvy sa zrazu a náhle sušia. Príznaky: drobné otvory v kôre, hromadenie jemných pilín. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná.
• Mínerka tujová (Argyresthia thuiella): Malý motýlik, ktorého húsenice sa zavŕtajú do výhonkov a vyžierajú ich zvnútra. Postihnuté miesta hnednú a odumierajú, pričom vonkajší obal výhonkov ostáva zachovaný - výsledok pripomína hnednutie po strese.
• Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
• Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
• Červce (Coccoidea) a puklice
• Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
• Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae): Napadnuté vetvičky strácajú farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
• Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
• Méry (Psylloidea)

Pri škodcoch je niekedy náročné zbaviť sa ich. Pri napadnutí škodcami je dôležité odstrániť napadnuté časti a použiť vhodný insekticídny postrek. Preventívne postreky proti molovke tuje sú vhodné na jar (február - marec) (napr. Natura Rock Effect na báze prírodného pongamového oleja). Proti lykokazovi je potrebné napadnuté vetvy odstrániť a spáliť, následne ošetriť systémovými insekticídmi.

Dôležité: Zdravé, dobre hnojené tuje sú oveľa odolnejšie - chorá rastlina je pre škodcu ľahšia korisť. Silná, dobre vyživená tuja je najlepšia ochrana pred škodcami.

Ďalšie faktory hnednutia

• Prehnojenie: Aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno (znak prehnojenia) a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.
• Pestovanie v nevhodných podmienkach: Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov, počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku môže byť aj rozpálený.
• Nesprávna závlaha: Môže byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín. Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často.
• Poškodenie soľou: Chráňte tuje pred soľou z posypu chodníkov, postrek zo soli je pre ihličnany jedovatý.

Prípadová štúdia: Hnednutie tují na balkóne

Pani Anna sa stretáva s problémom vysychania smaragdových tují na balkóne orientovanom na juh. Napriek pravidelnému polievaniu a hnojeniu sa rastliny skrúcajú a vetvičky sa menia na prach.

Pani Anna opisuje: „Dva kusy tují smaragdovým mám na balkóne, orientovanom na juh. V posledných troch rokoch mi vysychá už asi piata tuja. Zvnútra je už úplne vyschnutá, vonkajšie vetvičky sú matne zelené, skrútené. Pri dotyku sa prakticky menia na prach aj konáriky. Vetvičky ostávajú aj po úplnom uschnutí matne zelené. Po zlomení konárika tieto praskajú, to znamená že sú úplne suché. Pri živej vetvičke je cítiť aj typickú vôňu živej tuje. Pri sadení som do zeminy pridal aj trochu granulátu kravského hnoja, v črepníku na spodku je aj Keramzim. Zalievam ju pravidelne každý deň, cca mesačne ju prihnojujem horkou soľou. Na jar som kúpil ďalšiu tuju, ktorú som zasadil na miesto predošlej. Bola to krásne formovaná zdravá tuja. Na jar aj zapučala ako sa patrí ale v posledných 2-3 týždňoch pozorujem podobné príznaky ako u predošlej. Vetvičky sa začínajú skrúcať, mení sa farba na matnú zelené, pri dotyku opadáva ihličie.“

Odpoveď odborníka: „Tuje západné Smaragd nie sú náročné na pestovateľské podmienky. Pomerne dobre rastú aj v pôdach chudobných na živiny, ako aj v ťažších, menej priepustných pôdach s obsahom ílu. Vo Vašom prípade je potrebné zabezpečiť čerstvý substrát s dobrou priepustnosťou. Tuje rastúce v črepníkoch je potrebné do takého substrátu presadiť. Čím bude použitý črepník väčší, o to ľahšie bude pre Vás udržať v ňom rastlinám potrebnú vlhkosť a výživu. Takéto substráty (s prídavkom kokosového vlákna a drvenej borovicovej kôry) distribuuje napríklad žilinská firma Agrona. Ďalej Vám odporúčam hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, ktoré stačí aplikovať iba raz ročne. Použitie horkej soli a Cristalonu je prvým krokom ku zlepšeniu výživy Vašich tují. Myslím však, že bude potrebné zlepšiť aj priepustnosť ich pôdy. Ak aj nekúpite profesionálny pestovateľský substrát s vyššou priepustnosťou, potom môžete použiť aj antuku, keramzit, drvenú kôru ihličnatých stromov, pemzu a podobne. Prípadne aj zintenzívniť závlahu tují počas horúcich letných mesiacov. V tomto období by každá tuja mala dostať približne 2-3 litre čistej vody denne. Postreky zatiaľ neodporúčam aplikovať. Vysychanie konárikov je pravdepodobne spôsobené nedostatočnou výživou, nedostatočnou priepustnosťou pôdy alebo nedostatočnou závlahou, prípadne kombináciou týchto faktorov. Vysychanie starších konárikov vo vnútri starších tují je prirodzený jav. Vo vnútri koruny nemajú dosť svetla a preto nedokážu ďalej žiť. Odstraňovanie suchých konárikov zvnútra koruny rastlinám neškodí, ale ani nepomôže. Trochu ho hádam možno obmedziť zlepšením priepustnosti pestovateľského substrátu, závlahy a výživy tují.“

Tento prípad poukazuje na komplexnosť problémov, ktoré môžu viesť k hnednutiu tují, najmä pri pestovaní v obmedzených podmienkach ako sú balkóny. Riešenie často spočíva v kombinácii správnej pôdy, dostatočnej zálievky, vhodného hnojenia a zabezpečenia optimálnych svetelných podmienok.

Ako ochrániť tuje na zimu

Tuja je síce mrazuvzdorná, ale nie neporaziteľná. Zvlášť mladé rastliny a tuje v nádobách potrebujú v zime trochu pomoci.

• Tuje v zemi: Pred príchodom mrazu dôkladne zalejte - zvlhčená pôda lepšie uchováva teplo. Mulčujte koreňovú zónu (kôra, lístie) na 10-15 cm - ochrana pred premrznutím. Mladé tuje môžete obaliť agrotextíliou alebo jutou - nie plastom, aby sa neprehriali.
• Tuje v nádobách: Nádoby sú kritickým miestom - koreňový bal je vystavený mrazu zo všetkých strán. Presuňte nádoby k stene domu, obaľte ich jutou alebo bublinkovou fóliou a podstavte na drevené podložky. Nezabúdajte ich zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko a nie je sneh.

tags: #umela #tuja #na #oranzovenie