Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie jedlé huby v našich lesoch. Pre svoju jasne žltú farbu, jemnú vôňu pripomínajúcu marhule a pevnú konzistenciu je vyhľadávanou pochúťkou. Mnohí nadšenci hubárčenia sa preto pýtajú, či je možné tento „zlatý poklad“ lesa pestovať aj v domácich podmienkach.
Prečo je pestovanie kuriatok komplikované?
Kuriatka, podobne ako hríby či kozáky, sú mykorízne huby. To znamená, že žijú v úzkej symbióze s koreňmi konkrétnych stromov (dubov, bukov, topoľov či ihličnanov). Bez prítomnosti týchto drevín a ich koreňového systému nedokáže podhubie kuriatka získať potrebné živiny na vytvorenie plodníc.
Z tohto dôvodu sa kuriatka ani hríby zatiaľ nikomu nepodarilo vypestovať umelo v kontrolovanom priemyselnom alebo domácom prostredí, ako je to možné napríklad pri hlive ustricovej či šampiňónoch. Akékoľvek ponuky na predaj sadby týchto mykoríznych húb na pestovanie v trávniku sú často zavádzajúce.
Možnosti „pestovania“ v záhrade
Hoci intenzívne pestovanie nie je možné, teoreticky možno vytvoriť vhodné podmienky v záhrade pod dospelými stromami, ak sa pokúsite o prenos kúska lesného prostredia:
- Výber lokality: Ideálne je miesto pod dospelými stromami, ktoré nie je vysychajúce. Najlepšie je zvoliť rovnaký druh stromu, pod ktorým kuriatka v prírode už rastú.
- Príprava pôdy: Podstielka by mala obsahovať vrchnú vrstvu napoly rozloženého lístia a nižšiu minerálnu vrstvu pôdy, bohatú na organické látky.
- Aplikácia: Mycélium (sadba) sa aplikuje v blízkosti stromu do vykopaných jamiek, ktoré sa následne zasypú a zavlažia.
Treba však zdôrazniť, že ani pri dodržaní všetkých podmienok nie je zaručený výnos plodníc. Podhubie potrebuje na svoj vývoj často 2 až 5 rokov, kým začne plodiť, pričom celý proces je veľmi citlivý na zmeny vlhkosti a teploty.
Základné znaky kuriatka jedlého
Ak sa rozhodnete pre zber v prírode, je dôležité vedieť, čo hľadať. Pravé kuriatko má:
- Klobúk široký 2 až 10 cm, najprv vypuklý, neskôr lievikovitý so zvlneným okrajom.
- Farbu žltú až zlatožltú a hladký, suchý povrch.
- Vidlicovité lišty (nie lupene), pevnú dužinu a jemnú ovocnú vôňu.
- Kratší, pevný hlúbik rovnakej farby ako klobúk.
Kuchynské spracovanie a konzervácia
Kuriatka sú výborné na praženie, dusenie, do omáčok, rizota, polievok a slaných koláčov. Výborne sa kombinujú s vajíčkami, smotanou, cesnakom, bylinkami a vínom.
| Spôsob úpravy | Odporúčanie |
|---|---|
| Umývanie | Nepoužívajte vodu, nasiaknu a stratia chuť. |
| Mrazenie | Ideálne po krátkom predvarení. |
| Konzervácia | Možné naloženie do octového nálevu. |
Kuriatka patria medzi huby, ktoré takmer nikdy nebývajú červivé, čo ich robí veľmi populárnymi medzi zberačmi aj kuchármi.
Našiel som gigantické kuriatka. Veľké nálezisko kuriatok. Obrovsky liškový nalez Hríby houby grzyby
tags: #umele #pestovanie #hub #kuriatok