Kedy a ako presádzať stálozelené rastliny

Stálozelené rastliny, nazývané aj neopadavé rastliny, si udržujú svoje lístie počas celého roka. Tým prispievajú k esteticky príťažlivému vzhľadu vášho exteriéru počas celého roka, dokonca aj v zimných mesiacoch. Vysadením stálozelených rastlín ako živých plotov či veterných clon môžete výrazne zmierniť vplyv vetra a hluku na vašej záhrade alebo na terase. Ich rôznorodosť tvarov a veľkostí pridáva do záhrady štruktúru a tým vytvára atraktívne kompozície a vizuálne zaujímavé priestory.

Presádzanie rastlín je dôležitá súčasť ich starostlivosti. Každá izbová či záhradná rastlina raz dospeje do bodu, keď jej pôvodný kvetináč alebo stanovište prestane vyhovovať. Správne načasovanie presádzania môže mať zásadný vplyv na zdravie a rast rastliny. Ak rastlina zostane v príliš malom kvetináči alebo v pôde, ktorá už neobsahuje potrebné živiny, môže začať zle rásť, vädnúť alebo trpieť na nedostatok vody a výživy. Naopak, presadenie v nesprávnom čase môže rastlinu oslabiť alebo dokonca poškodiť.

Kedy je najlepší čas na presádzanie?

Presádzanie vonkajších stálozelených drevín

August je vhodný mesiac na presádzanie vždyzelených stromov a krov. Tieto dreviny už prestávajú rásť a takýto drastický zásah prežijú pomerne dobre. August je vhodným obdobím na presádzanie ždyzelených drevín, pretože majú do začiatku zimy ešte dostatok času na to, aby sa zakorenili. Je to veľmi dôležité, lebo na rozdiel od listnatých drevín, ktoré prežívajú zimu bez listov a mráz ich nepoškodí, vždyzelené dreviny potrebujú vodu aj v zimnom období.

Veľakrát sa stáva, že ovocnú alebo okrasnú drevinu posadíme v rámci záhrady narýchlo, nepremyslene na práve voľné miesto, prípadne realizujeme úpravy exteriéru a niektorá z drevín musí ustúpiť novému prvku. Najlepšie, ak zvážite presadenie na vhodnejšie miesto. Zmysel to má však len vtedy, ak nájdete iné, no viac vhodné miesto. Vo všeobecnosti platí, že najlepší čas na presadenie je neskoro na jeseň, prípadne koncom zimy a tiež skoro na jar. Je to obdobie vegetačného pokoja, listnaté druhy musia byť pri presádzaní bez listov.

Drevinu treba na presadenie dlhšie pripravovať. Napríklad ak sa rozhodnete pre presadenie skoro na jar, už koncom jesene okolo dreviny (nie v jej tesnej blízkosti) vykopte rýľom širšiu a hlbšiu ryhu. Prerušíte tým bočné korene a zároveň podporíte tvorbu nových. Počas presádzania potom už len podkopete bal aj zo spodnej časti, prerušíte korene a celú drevinu aj s celistvým koreňovým balom premiestnite na nové miesto. Vyhnite sa dlhšiemu skladovaniu drevín, ktoré na pôvodnom mieste vyberiete z pôdy.

Presádzanie izbových rastlín

Presádzanie patrí medzi najdôležitejšie kroky starostlivosti o izbové rastliny. Správny čas a technika dokážu ovplyvniť, či bude vaša rastlina rásť zdravo a bez stresu, alebo naopak začne chradnúť. Mnohí pestovatelia túto tému podceňujú, no práve pravidelné presádzanie je kľúčom k silnému koreňovému systému a vitálnemu rastu.

Ako spoznať, že je čas na presádzanie?

Rastliny nám zvyčajne samy ukážu, že potrebujú nový priestor:

• Korene prerastajú drenážnymi otvormi na spodku kvetináča.
• Substrát je zhutnený, spráchnivený a opotrebovaný - nedokáže dobre zadržiavať vodu ani živiny.
• Substrát je vyslovene nevhodný.
• Rastlina rastie pomalšie, aj keď má dostatok svetla a vody.
• Kvetináč je na pohľad „plný“ koreňov a nezostáva priestor pre nový rast.

Ak spozorujete tieto signály, je čas pripraviť sa na presádzanie.

Kedy presádzať izbové rastliny?

Ak nie je presadenie urgentné, tak najvhodnejšie obdobie na presádzanie je jar a začiatok leta. Vtedy sú rastliny v aktívnej fáze rastu a rýchlejšie sa zotavia zo zmeny prostredia. V zime presádzanie neodporúčame - väčšina rastlín je v období vegetačného pokoja, a zásah do koreňov by pre ne mohol byť stresujúci.

Všeobecne platí, že najlepšie obdobie na presádzanie je jar, keď rastliny začínajú aktívne rásť a dokážu sa rýchlo adaptovať na nové podmienky. Jeseň, najmä september a október, je vhodná na presádzanie trvaliek, drevín a niektorých vonkajších rastlín. V zime sú rastliny v pokoji a ich rast je minimálny. Presádzanie v tomto období môže spôsobiť stres a oslabenie rastliny.

Pri presádzaní izbových rastlín začíname na začiatku ich rastovej fázy po vytvorení mladých lístkov a výhonkov. Presádzajte na jar.

Ako správne presádzať?

Príprava koreňového systému a balu

Dbajte na to, aby ste pri presádzaní čo najšetrnejšie narábali s koreňovým systémom stromov a kríkov, a pri vykopávaní dreviny nepoužívajte rýľ ako páku. Neprospeje to ani drevine, ani pracovnému náradiu. Korene odrežte silným zaseknutím rýľa a celú dreviny podľa možnosti vykopte s čo najväčším koreňovým balom. Prednosťou takého postupu je, že v koreňovom bale sa zachová značná časť jemných korienkov, ktoré rastlinu zásobujú vodou a postarajú sa, aby sa na novom stanovišti ujala drevina čo najskôr.

Odrastenejšie dreviny by ste mali presádzať vždy s čo najviac celistvým koreňovým balom. Nie vždy je to jednoduché a pohodlne zvládnuteľné. Dôležité je presádzanú drevinu dôkladne obkopať, a to vždy aj v adekvátnej vzdialenosti od kmeňa či bázy. V žiadnom prípadne drevinu z pôdy nevytŕhajte, ani korene po vybraní z pôvodného miesta neočisťujte od pôdy.

Ak budete vykopanú drevinu premiestňovať na vzdialenejšie miesto, mali by ste koreňový bal zavinúť do sieťoviny či netkanej textílie. Použiť však môžete aj starú posteľnú plachtu alebo niečo podobné. Je to veľmi dôležité najmä pri drevinách, ktoré majú menej rozvetvený koreňový systém, pretože koreňový bal by sa ľahko mohol rozpadnúť a korene by sa obnažili. Pochopiteľne, pred výsadbou na novom stanovišti treba odstrániť ochranný koreňový obal.

Pri presádzaní izbových rastlín vyberte rastlinu z pôvodného kvetináča. Uvoľnite koreňový bal - jemne oklepte starý, nefunkčný substrát. Snažíme sa invazívne nezasahovať do koreňového systému, len jemne oklepať to, čo samé opadne. Skontrolujte korene: odstráňte poškodené alebo zhnité časti.

Pri presádzaní izbových rastlín je možné starú zeminu pred opätovným zasadením dopriať rastlinám vodný kúpeľ. Ten pomáha uvoľniť usadenú zem a zaliať spleť koreňov. Dávajte však pozor na preferencie rastliny. Odumreté časti odrežeme. Po presadení rastlinu zľahka zalejte a nechajte ju pár dní oddýchnuť.

Výber správneho kvetináča a substrátu

Presádzanie nie je len o novom substráte, ale aj o správnej nádobe:

• Plastové kvetináče - držia vlhkosť a sú vhodné pre rastliny s jemnými koreňmi.
• Terakotové kvetináče - prepúšťajú vzduch ku koreňom a sú ideálne pre rastliny, ktoré neznášajú preliatie. Urýchľuje zálievkový cyklus.

Veľkosť kvetináča zväčšujte postupne, najčastejšie o 1-2 cm väčší priemer oproti pôvodnému. Príliš veľký kvetináč môže spôsobiť zadržiavanie vody a hnitie koreňov. Zvoľte nádobu o 2-5 cm väčšiu ako predchádzajúcu.

Nie každá rastlina potrebuje rovnakú pôdu. Koreňový systém je rozhodujúci:

• Paprade preferujú hustejší substrát, ktorý drží vlhkosť.
• Zamioculcas alebo monstera potrebujú vzdušnejšiu pôdu s prídavkom píniovej kôry a drenážnych zložiek.
• Kaktusy a sukulenty si vyžadujú piesočnatý substrát s minerálnymi zložkami, ktorý zabraňuje premočeniu.

Použite kvalitnú pôdu bohatú na živiny. Väčšina substrátov obsahuje hnojivo, ktoré vystačí na 1 mesiac, potom je vhodné použiť granulované alebo tekuté hnojivo.

Postup presádzania

Na dno nového kvetináča môžte dať drenážnu vrstvu (napr. keramzit) alebo použiť hlinené črepy či iný drenážny materiál, ktorý zabráni upchatiu odtokového otvoru. Nad odtokovú dieru vložte kamene alebo iný materiál.

Rastlinu vložte do stredu kvetináča, zasypte substrátom a jemne utlačte. Nenapĺňajte až po okraj, nech o 2 cm prečnieva nad zeminou. S postupným prisypávaním súčasne zeminu po obvode zatláčajte.

Po presadení rastlinu zľahka zalejte a nechajte ju pár dní oddýchnuť.

Pri presádzaní vonkajších drevín, po umiestnení na nové miesto, sa vypláca pripraviť tiež kvalitný substrát, ktorým zasypete korene presádzaného kra či stromčeka. Ak budete presádzať kyslomilný druh, zaobstarajte si kyslejší substrát. Ak budete presádzať na jar, do výsadbovej jamy nalejte aj vodu. Drevinu vysádzajte tak, aby horná časť zemného balu bola v úrovni s okolitou pôdou. Po presadení nezabudnite na pravidelnejšie zavlažovanie a v prípadne stromov aj na ukotvenie pomocou oporných kolov.

Stálozelené okrasné trávy a ich výsadba

Páčil sa vám článok? Ozdobte svoju záhradu krásou stálozelených tráv, ktoré budú jemne plápolať vo vánku.

Ostrica

Ostrica je vždyzelená okrasná tráva z čeľade šachorovitých. Charakteristické sú pre ňu výrazne dlhé, špicaté a tenké listy. Na ostricu je ľahké naraziť aj vo voľnej prírode. Pokiaľ sa rozhodnete pre jej pestovanie v záhrade, je vhodné vybrať skôr polotienisté stanovište.

Kostravy

Ako kostravy sa označujú veľmi pekné vždyzelené vytrvalé trávy, ktoré disponujú veľmi úzkymi modrostriebornými listami. Dosahujú výšku zhruba 10 až 40 cm. Pôvodný druh kostravy je možné vidieť na suchých pastvinách a lúkach v juhovýchodnom Francúzsku a severozápadnom Taliansku.

Existuje množstvo druhov kostráv. Jednotlivé varianty sa líšia nielen svojou veľkosťou, ale aj farbou listov. Obľúbenou odrodou je napríklad kostrava šedá a kostrava sivá či popolavá, ktoré zaujmú svojimi modrošedými jemnými listami s hustým trsom. Záhradu určite ozvláštni aj kostra medvedia, ktorá vytvára svieže zelené strapaté guličky. Na holých plochách ju možno pritom vysadiť aj ako originálny trávnik. Za zmienku ďalej stojí kostrava ovčia, ktorá disponuje dlhšími zelenobielymi listami. Hravo si poradí aj s drsnejšími podmienkami a znesie aj chudobnú pôdu a dlhotrvajúce sucho. Za jednu z najkrajších kostráv je považovaná kostrava modrá, ktorá si svoju nádhernú farbu drží aj v extrémnom suchu. Svojim jedinečným vzhľadom si vaše srdce určite získa kostrava walliská s dlhými ozdobnými listami, ktorá v letných mesiacoch kvitne jemnými kláskami.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie kostravy vo vašej záhrade, vyberte rastline teplé stanovište na plnom slnku. Táto okrasná tráva sa vyžíva v chudobnejšej a suchej pôde, ktorá je dobre priepustná, ľahká a piesočnatá. Sú však nenáročné, no dajte si pozor na ich prelievanie, ktorého vplyvom by mohli uhnívať. Každý štvrtý rok je na mieste trsy kostravy vyryť, rozdeliť ich a presadiť, čím obnovíme výsadbu.

Kostrava v lete kvitne. Po odkvitnutí je však dôležité súkvetia zastrihnúť, aby nedošlo k samovýsevu. V zimných mesiacoch spravidla nie je nutné sa o kostravy nejako zvlášť starať. Táto rastlina je väčšinou mrazuvzdorná a toto obdobie prečká bez problémov. Krása kostráv najviac vynikne v rámci skupinových výsadieb stepného charakteru. Rastlina sa hodí do skalky, kde môže doplniť nízke trvalky alebo ďalšie okrasné trávy.

Kavyľ

Kavyľ sa síce priamo neradí k stálezeleným okrasným trávam, avšak svoj efektný vzhľad si zachováva aj v zimných mesiacoch. Vzhľadom na to sa jeho pestovanie v záhrade teší veľkej popularite. Kavyľ je suchomilná tráva, ktorá pôvodom pochádza zo Spojených štátov amerických, Argentíny a Mexika. V našich podmienkach býva pestovaný najmä ako jedinečná súčasť trvalkových záhonov alebo ako solitéra uprostred trávnika.

Existuje množstvo druhov kavyľov, medzi ktorými si môžete vybrať svojho favorita. Jednotlivé varianty sa líšia predovšetkým svojim vzhľadom, teda farbou listov. Medzi najobľúbenejšie odrody sa jednoznačne radí kavyľ perovitý so šedozelenou farbou, ktorý vytvára hustý trs s jemnými chlpatými latami. Skvele vynikne nielen ako solitér, ale aj v skupine ďalších okrasných tráv. Popularite sa teší aj kavyľ trstinovitý. Konkrétne odroda Stipa Arundinacea 'Sirocco' zaujme na jeseň krásnym efektom bronzových listov.

Kavyľ sa vyžíva na slnečnom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte dobre priepustný, suchší, hlinitopiesčitý variant. Kavyľu sa však bude dariť aj v menej výživných piesočnatých zeminách. Pokiaľ chcete kavyľ pestovať na terase či balkóne v nádobe, dajte si pozor na to, aby bol kvetináč dostatočne priestranný a mal na dne odtokový otvor.

Jednotlivé trsy sa vysádzajú na vzdialenosť asi 30 cm od seba. Na jednom metre štvorcovom môžete vysadiť 6 trsov.

Kavyľ sa strihá iba na jar, kedy je nutné ho zastrihnúť na výšku zhruba 5 až 10 cm. Na jeseň sa už nestrihá, ale celý trs môžete zviazať alebo spliesť dohromady. Pokiaľ by ste sa k jesennému strihu rozhodli, hrozilo by jeho vymrznutie.

Je to prérijná tráva - pochodujúca tráva, ktorá nezostáva na svojom mieste po celú dobu pestovania. Tiež sa vysemeňuje. Kavyľ si spravidla poradí s mrazmi zhruba do -17 °C. Kavyľ zaujme svojim ľahkým, dlhým a vo vetre krásne vejúcim súkvetím. Vďaka tomu skvele doplnia napríklad záhony tvorené trvalkami, ktoré krásne ovinie.

Stálozelené rastliny v nádobách

Ak hľadáte rastliny, ktoré budú zaujímavé počas celého roka, stálozelené rastliny sú správnou voľbou. Vždyzelené rastliny dobre rastú aj v kvetináčoch, dajú sa jednoducho premiestňovať a keď im dôjde priestor, môžete ich presadiť do väčších nádob alebo priamo do zeme.

Najlepšie stálozelené rastliny do kvetináča

Vďaka tomu, že na zimu neopadávajú, zostávajú kvetináče zelené aj počas zimných mesiacov a výrazne sa tým znižuje aj ich údržba.

• Borovica horská - nízke zakrpatené guľovito rastúce dreviny, nevyžadujú strih a je nutné iba vyčesať ihličie z vnútornej časti rastliny (napríklad Pinus mugo 'Pumilio', Pinus mugo 'Benjamin', Pinus mugo 'Ophir').
• Zakrpatený smrek obyčajný - nízke zakrpatené smreky, môžu mať nepravidelný alebo guľovitý tvar (napríklad Picea abies 'Nidiformis').
• Pôdopokryvná borievka - nízke druhy pôdopokryvných borievok, niektoré spravia aj pekný previsnutý efekt (napríklad Juniperus procumbens 'Nana', Juniperus squamata 'Blue Carpet', Juniperus horizontalis 'Wiltonii').
• Tis - univerzálna rastlina, znesie aj plné slnko a ako jeden z mála zvládne aj zatienenie. Existujú nižšie druhy ako Taxus 'Repandens' alebo vyššie ako napríklad Taxus 'David'. Ľahko sa formuje do pravidelného tvaru gule alebo kužeľa.
• Vavrínovec - obľúbený druh do kvetináčov, poznáme viacero druhov - vyššie ako napríklad Prunus laurocerasus 'Novita' (bude vyžadovať strih) alebo nižší druh Prunus l. 'Otto Luyken'.
• Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) - v minulosti jeden z najobľúbenejších stálozelených kríkov, dnes sa vysádza menej kvôli rozšírenému škodcovi Vijačka krušpánová - nutný postrek.
• Bambus (Phyllostachys aurea) - exoticky vyzerajúca rastlina, ktorá si ponecháva svoje listy aj počas zimy. Dorastajú do rôznych rozmerov a sú vhodné do kvetináča aj preto, že vo voľnej pôde sa správajú invazívne. Netradičné stonky sú v zelenej, zlatistej či dokonca čiernej farby (Phyllostachy Nigra).

Ako vysadiť kvetináč stálozelenými rastlinami?

Vyberte správny kvetináč, ktorý bude dostatočne veľký a má odtok. Pokiaľ nemá správny odtok vody, môže sa vám po preliatí alebo po silnom daždi stať, že rastlina odhnije. Rastliny, ktoré kúpite v záhradníctve, sú často vysadené v tmavých škôlkarskych nádobách a niekedy nie je nutné ich presádzať. Stačí zvoliť správny obal - napríklad pletený ratanový obal s plastovou nádobou. Terracotové hlinené kvetináče zabezpečia priedušnosť a dobre odvádzajú prebytočnú vodu.

Pokiaľ vysádzate rastliny do novej nádoby, vyberte kvetináč, ktorý je 2 alebo 3-krát väčší, aby mali korene dostatok priestoru pre rast. Nad odtokovú dieru vložte kamene alebo iný materiál, ktorý zábrani upchatiu.

Vyberte správny substrát - aj pri substrátoch platí, že drahšie znamená kvalitnejšie. Kvalitný substrát bohatý na živiny zabezpečí zdravý rast a prosperovanie rastlín. Nezabudnite novú výsadbu poliať a časom aj hnojiť.

Starostlivosť o stálozelené výsadby v nádobách

Rastliny v záhonoch sú väčšinou samostatné, tie v kvetináči vyžadujú našu starostlivosť vo forme zálievky a hnojiva. Odolnosť voči zime je takisto slabšia, preto bude treba náchylné druhy obaliť ochrannou vrstvou - jutovinou alebo polystyrénom.

Aj keď sa môže zdať, že rastliny počas zimy nie je nutné polievať, treba ich však zalievať pred príchodom veľkých mrazov a počas oteplení v zime.

Väčšina stálozelených druhov v kvetináči bez problémov vydrží 3 roky alebo dlhšie. Keď prerastú svoju nádobu, je treba ich presadiť do väčšej alebo priamo do záhrady. Pri správnej starostlivosti vydržia v kvetináči dlhšie, nespokojná a vyšťavená rastlina neprosperuje, je náchylná na choroby, škodcov a môže dôjsť aj k úhynu.

tags: #vhodne #presadzanie #stalozelenych #rastlin