Pšenica patrí medzi najvýznamnejšie obilniny na Slovensku a jej pestovanie je rozšírené na ploche približne 400-tisíc hektárov ročne, pričom prevažuje ozimná forma. Dôvodom je jej vyššia úrodnosť vďaka dlhšiemu vegetačnému obdobiu a priaznivejším podmienkam pre tvorbu úrodových prvkov. Napriek tomu, že pšenica je plastická plodina schopná priniesť primeranú produkciu v rôznych podmienkach, jej úspešné pestovanie závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od pôdno-klimatických podmienok.
Požiadavky pšenice na pôdu
Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ideálne sú pôdy hlboké, štruktúrne, dobre zásobené živinami a humusom, s dobrou vzdušnosťou. Medzi najvhodnejšie pôdy patria:
- Černozeme na spraši
- Černozeme degradované
- Stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách
- Illimerizované pôdy
- Rendziny
Dobré úrody možno dosiahnuť aj na luvizemiach a čierniciach. Vhodné sú tiež fluvizeme, pokiaľ je hladina podzemnej vody dostatočne hlboko.
Nevhodné pôdne typy
Za nevhodné pôdy pre pestovanie pšenice sa považujú:
- Piesočnaté pôdy
- Ľahké a piesočnaté pôdy, ktoré rýchlejšie vysychajú na jar
- Plytké pôdy
- Zamokrené pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody
- Kamenisté pôdy s obsahom skeletu nad 25 %
Piesočnaté pôdy a pôdy s nízkym obsahom humusu nie sú optimálne kvôli ich nízkej schopnosti zadržiavať vlahu a živiny.
Vplyv pôdnej reakcie a štruktúry
Optimálna pôdna reakcia pre pšenicu sa pohybuje v rozmedzí pH 6,2 - 7,5, čiže slabo kyslé, neutrálne až slabo alkalické prostredie. Pôdna štruktúra by mala byť drobnohrudkovitá, s priemerom pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Príliš jemná pôda môže obmedziť prísun vlahy ku klíčiacim zrnám, zatiaľ čo hrudy s priemerom nad 5 cm môžu klíčenie obmedziť.
Pôdne podmienky pre ozimnú a jarnú pšenicu
Pšenica ozimná má vyššie nároky na pôdu ako pšenica jarná. Vyžaduje hlbšie pôdy, ktoré umožňujú rozvoj silnejšieho koreňového systému. Pšenica ozimná tiež zabezpečuje primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo pomáha obmedziť pôdnu eróziu.
Požiadavky na zrážky a vlahu
Pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne. Najvyššie nároky na vodu má v období zvýšenej tvorby biomasy - od steblovania až po tvorbu zrna. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 mm. Na 1 kg zrna pšenice a príslušnej slamy pri dobrom hospodárení s vodou potrebuje plodina odčerpať okolo 550 litrov vody. Nedostatok vlahy, najmä v posledných mesiacoch vegetácie, kedy dochádza k nalievaniu zrna, môže negatívne ovplyvniť kvalitu a kvantitu úrody. Sucho je v súčasnosti vážnym problémom, pričom škodlivý je nielen nízky úhrn zrážok, ale aj ich nerovnomerné rozdelenie počas vegetácie.
Vplyv obrábania pôdy na pestovanie pšenice
Obrábanie pôdy a zakladanie porastov predstavujú fázu, kde je možné hľadať rezervy na zvyšovanie efektívnosti výroby. Pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov. V praxi sa používajú rôzne technológie obrábania pôdy, od intenzívneho až po zjednodušené, od hlbokého až po plytké kyprenie, prípadne sejba do nespracovanej pôdy.
Minimalizácia obrábania pôdy
Pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné aj z pohľadu agronomického hodnotenia.
Výber odrody pšenice
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre, ako je odolnosť proti vyzimovaniu, chorobám a suchu. Dnešné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo umožňuje znižovať výsevky až o polovicu.
Príklady odrôd
- IS RUBICON: skorá, bezostinatá s veľmi vysokým úrodovým potenciálom, vhodná na krmivo vysokej kvality.
- IS CARRIER: stredne skorá až skorá, ostinatá s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku, vhodná na potravinárske účely, s vysokou odolnosťou proti mrazu.
- IS SPIRELLA: extra skorá, vysokolepková pšenica exportnej kvality, klasí súčasne so stredne skorými odrodami jačmeňa, vyniká dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
- IS DIMENZIO: univerzálna a spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok.
- IS LAUDIS: ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou.
- IS FORTIDUR: stredne neskorá, výborne odnožuje, s vysokým úrodovým potenciálom a nadpriemernou stabilitou sklovitosti zrna, predurčená na výrobu cestovín.
- IS KARMADUR: tvrdá ozimná pšenica, vytvára klasy s veľkými zrnami.
Predplodiny pre pšenicu
Pšenica ozimná je náročná na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodné sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).
Nevhodné predplodiny
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny, vrátane samotnej pšenice. Pestovanie pšenice po sebe sa neodporúča. Ak je predsa zaradená po inej obilnine, je potrebné prijať preventívne opatrenia.
Agronomické opatrenia pri pestovaní
Správne vykonaná sejba je jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov. Optimálny agrotechnický termín sejby na Slovensku je od 15. septembra do 25. októbra. Pôda by mala byť pred sejbou pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre. Optimálna hĺbka uloženia osiva je 2 až 4 cm, avšak v poslednom období sa odporúča jej zvýšenie z dôvodu nedostatku vlahy, no nemala by presiahnuť 5 až 6 cm, aby nedošlo k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti.
Výsevok
Zárukou vysokých úrod nie sú vysoké výsevky. Súčasné moderné odrody umožňujú znižovať výsevky až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.
Význam pšenice v systéme hospodárenia
Obilniny, vrátane pšenice, zohrávajú kľúčovú úlohu v existencii ľudskej spoločnosti. Pšenica, ako najrozšírenejšia obilnina, patrí medzi najnáročnejšie z hľadiska agroekologických podmienok. Jej pestovanie vyžaduje špecifické pôdne a klimatické podmienky, pričom správny výber odrody, predplodiny a dodržiavanie agrotechnických postupov sú nevyhnutné pre dosiahnutie optimálnych úrod.
Výživa ozimín
tags: #vhodnost #pody #na #pestovanie #psenice