Zlaté žltnutie viniča predstavuje jedno z najnebezpečnejších karanténnych ochorení pre vinohrady. Toto ochorenie, spôsobené fytoplazmou Grapevine flavescence dorée, sa na Slovensku šíri predovšetkým prostredníctvom cikádky viničovej (Scaphoideus titanus). Jej rozšírenie v slovenských vinohradoch vyvoláva vážne obavy.
Prenášači zlatého žltnutia viniča
Hoci hlavným a potvrdeným prenášačom zlatého žltnutia viniča na Slovensku zostáva cikádka viničová (Scaphoideus titanus), najnovšie informácie poukazujú aj na ďalšie potenciálne vektory. Tieto môžu prispievať k šíreniu fytoplazmy Grapevine flavescence dorée.
Orientus ishidae
Orientus ishidae je druh pôvodom z Ázie, ktorý je polyfágny, čo znamená, že okrem viniča napáda aj iné rastliny, ako sú slivky, jablone, orechy, liesky, vŕby, hraby či brečtany. Dospelce tohto druhu sú aktívne od júla do októbra a odborníci sa domnievajú, že môžu prenášať fytoplazmové choroby nielen viniča, ale aj jabĺk a broskýň. Na Slovensku bol tento druh zaznamenaný najmä v blízkosti neobhospodarovaných vinohradov a sadov. Liahnutie začína koncom jari, objavujú sa nymfy od mája a posledné larválne štádium pretrváva do augusta.
Dictyophara europaea
Druhý sledovaný vektor, Dictyophara europaea, je tiež polyfágny škodca, avšak v slovenských vinohradoch zatiaľ nebol potvrdený. Tento druh sa živí predovšetkým burinami, ako je láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus). Z tohto dôvodu sa jeho vplyv na šírenie zlatého žltnutia medzi rastlinami viniča považuje za nízky.
Dopady zlatého žltnutia viniča
Zlaté žltnutie viniča môže spôsobiť výrazné straty úrody a zníženie kvality hrozna. Žiadna odroda viniča nie je voči tejto fytoplazme rezistentná, hoci miera náchylnosti sa medzi odrodami líši. Choroba je zákerná tým, že sa dlhé roky nemusí prejavovať a potom náhle spôsobí kolaps krov, ako sa to stalo v niektorých regiónoch južného Francúzska či Talianska.
Na Slovensku sa ochorenie objavilo vo viacerých oblastiach, vrátane Lúčnice nad Žitavou, Malých Lúk, Dvory nad Žitavou a Zlatých Moraviec. V obci Strekov v okrese Nové Zámky hlásia niektorí vinári straty na úrode od troch do piatich percent, pričom očakávajú ďalšie škody. Vedúci oddelenia vnútornej karantény Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) Stanislav Barok uviedol, že v roku 2021 bol zaznamenaný prvý výskyt ochorenia, pričom v súčasnom roku pribudli štyri nové prípady.
Choroba sa šíri geometrickým radom. V jednom roku môže napadnúť desať krov, v ďalšom už stovku. V konečnom dôsledku môže vinič nielenže prestať prinášať úrodu, ale sa sám stane ložiskom nákazy.
Ochrana a prevencia
Brániť sa proti zlatému žltnutiu viniča je náročné. V prípade podozrenia na výskyt ochorenia je nevyhnutné okamžite kontaktovať oblastného inšpektora. Po potvrdení pozitívneho výskytu sa musí zlikvidovať nielen napadnutá rastlina, ale aj okolité kry. Následne je potrebné vykonávať ošetrenia proti vektorom.
Pri červených odrodách sa ochorenie prejavuje začervenaním listov, ktoré sa vyfarbujú skôr, ako by mali. Pri bielych odrodách dochádza k žltnutiu listov. Choré jedince sa musia vyrezať a spáliť, pretože cikádka viničová do nich ukladá vajíčka.
Preventívne opatrenia zahŕňajú aj špeciálne postreky. Na rozdiel od Maďarska, kde sú tieto postreky aspoň čiastočne hradené štátom, na Slovensku to zatiaľ neplatí.
Pestovanie viniča hroznorodého na Slovensku
Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) je kultúrna rastlina s dlhou históriou pestovania, pôvodom zo Stredomoria. Jeho plody, bobule s vysokým obsahom cukru, sa konzumujú ako stolové hrozno alebo spracúvajú na víno a iné nápoje. Slovensko predstavuje svojou polohou najsevernejšiu hranicu rentabilného pestovania viniča v Európe, pričom sa sústreďuje najmä na južné svahy pohorí a pahorkatín.
História pestovania viniča
Pestovanie viniča siaha tisícky rokov dozadu, pričom prvé dôkazy o jeho kultivácii pochádzajú z územia dnešného Gruzínska, kde sa datujú pred viac ako 8 000 rokmi. Plody sa spočiatku konzumovali priamo, neskôr sa začalo s fermentáciou na výrobu vína. V Arménsku boli objavené nástroje na výrobu vína a semená viniča staré až 6 100 rokov.
Počas Rímskej ríše sa vinič rozšíril po celej Európe, vrátane oblastí dnešného Slovenska. Slovania po príchode na toto územie objavili už existujúce vinice. V roku 892 kráľ Svätopluk poslal priesady viniča do Prahy, kde boli vysadené v okolí Mělníka. Tatárske vpády v minulosti zničili veľkú časť viníc pod Malými Karpatami.
Priekopníkom pestovania viniča na Slovensku bol Markus Aurelius Próbus. V 13. storočí predstavoval zisk z predaja vína až dve tretiny jeho ceny. V roku 1920 zaberali vinice v Československu približne 9 500 hektárov, v roku 1989 to bolo už okolo 28 000 hektárov na Slovensku. Najvyššia úroda hrozna bola zaznamenaná v roku 1978, dosiahla až 7,8 tony z hektára.
Výber miesta a pôdy pre vinič
Vinič je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Dôležitá je aj ochrana pred vetrom. Ideálne prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6-7), bohatej na organické látky, fosfor, draslík, horčík a vápnik. Vhodné sú aj kamenisté pôdy. Všeobecne sa odporúča pestovanie na južných svahoch.
Výsadba a starostlivosť
Najlepší čas na výsadbu viniča je na jar alebo na jeseň. Hoci vinič znáša sucho, počas prvých rokov je dôležitá pravidelná zálievka. Hnojenie by malo byť vyvážené, s dôrazom na dusík na jar pre podporu rastu nových výhonkov.
Podporné konštrukcie a rez
Pre správny rast viniča sú nevyhnutné podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém vo výške približne 1,5 metra. Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania je rez, ktorý sa delí na zimný (január-marec) a letný (jún-júl). Zimný rez sa zameriava na výber plodných výhonkov z predchádzajúceho roka a ich skrátenie na 2-3 očká.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Vinič je citlivý na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. V súvislosti s peronospórou je dôležité poznamenať, že zárodky súkvetí sú extrémne citlivé. Po búrkach si huba peronospóry môže vytvoriť haustórium, ktoré následne infikuje zárodky súkvetí. Infekcia môže prebiehať bez viditeľných príznakov na listoch. Odporúča sa preto nezanedbať postrek proti peronospóre, najmä vo vinohradoch, kde bola choroba signalizovaná a postrek nebol realizovaný.
Testovali sme 3 najobľúbenejšie metódy kontroly múčnatky – tu je to, čo sme sa naučili
Súčasný stav pestovania viniča na Slovensku
Po prieniku fyloxéry viničovej a peronospóry na prelome 19. a 20. storočia sa začalo presadzovať pestovanie odolnejších hybridov. Obe svetové vojny negatívne ovplyvnili vinohradníctvo. V roku 1924 bolo zriadené výskumné pracovisko v Bratislave s cieľom revitalizovať vinohradníctvo a vinárstvo v stredoeurópskych krajinách.
Od roku 1989 prechádza pestovanie viniča na Slovensku reštrukturalizáciou a revitalizáciou. Okrem klasického konvenčného pestovania sa rozvíja aj ekologická produkcia hrozna. Väčšina popredných vinárskych spoločností sa zapojila do integrovanej produkcie, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu a produkuje kvalitnejšie, menej chemizované víno.