Vistéria kríkovitá (Wisteria frutescens): Informácie, opis a pestovanie

Vistéria kríkovitá (Wisteria frutescens) je elegantná popínavá rastlina, ktorá svojou krásou a nenáročnosťou, v porovnaní s ázijskými druhmi, získava na popularite. Hoci nie je taká bujná ako jej ázijské príbuzné, dokáže očariť svojimi previsnutými kvetmi a premeniť záhradu na kvitnúcu oázu.

Botanický opis Wisteria frutescens

Táto opadavá drevitá liána patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae Lindl.). Dorastá do dĺžky až okolo 15 m. V záhradách sa cení pre neskorší nástup kvetov, ktoré obvykle unikajú jarným mrazíkom. Drevo je mrazuvzdorné približne do -23 až -28 °C, pričom oneskorený nástup pučania kvetov znižuje riziko poškodenia jarnými mrazíkmi. V severných oblastiach s intenzívnymi zimami a mrazom však môže namŕzať, no po namrznutí zvykne dobre obrásť.

Synonymá a pôvod

Medzi historické a iné synonymá pre Wisteria frutescens patria napríklad: Apios frutescens (L.) Pursh, Bradlea macrostachya (Torr. et A. Gray) Small, Glycine frutescens L., Kraunhia frutescens (L.) Kuntze, Kraunhia macrostachya (Torr. et A. Gray) Small, Kraunhia macrostachys (Torr. et A. Gray) Small, Phaseolus frutescens (L.) Eaton et Wright, Wisteria frutescens var. macrostachya Torr. et A. Gray, Wisteria macrostachya (Torr. et A. Gray) Small.

Druh pochádza z juhovýchodnej časti USA. Jeho areál sa rozprestiera v nížinách v povodí dolného toku Mississippi, od štátu Illinois na severe až po východný Texas a Louisianu na juhu. Alabamou areál pokračuje až na severnú Floridu a pozdĺž pobrežia Atlantiku až do Severnej Karolíny. V severnejšie položených štátoch Novej Anglicka je zrejme len zavlečený. Prirodzene rastie pozdĺž vodných tokov a vo vlhších krovinách.

Charakteristika rastliny

• Lodyha: Je najprv chlpatá, neskôr olysalá, sivá až hnedá. Liána sa ovíja okolo opory proti smeru bežných hodinových ručičiek.
• Listy: Sú striedavé, stopkaté, lichozperené, s 9-15 lístkami. Lístky sú eliptické až úzko vajcovité, 2-10 cm dlhé a 1-5 cm široké, na báze klinovité, celokrajné, na vrchole špicaté až zašpicatené. Na líci sú jemne chlpaté, neskôr olysalé, na rube pozdĺž žiliek roztrúsene chlpaté. Palisty sú čiarkovité, opadavé. Na jar sú listy sviežo zelené, v lete lesklo tmavozelené.
• Kvetenstvo: V júni a júli nesie husté, previsnuté strapce kvetov, dlhé 10-15 cm, tvorené motýľovitými kvetmi v odtieňoch levanduľovo fialovej, s jemnou, čistou vôňou. Kvety sú modré až modrofialové.

Časť literatúry rozlišuje okrem nominátneho poddruhu aj poddruh Wisteria frutescens subsp. macrostachya. Kvetenstvo nominátneho poddruhu (subsp. frutescens) je hroznovité, 8-15 cm dlhé, pričom stopky a kalich sú pokryté jednoduchými chlpmi. U poddruhu macrostachya je kvetenstvo 10-30 cm dlhé, stopky a kalich sú pokryté jednoduchými aj žľaznatými chlpmi, a dolný cíp kalicha je výrazne dlhší a zašpicatený, na rozdiel od skoro rovnakých špicatých cípov u nominátneho poddruhu. Listeny sú 5-15 mm dlhé, opadavé.

Plody a jedovatosť

Po odkvitnutí sa vyvíjajú úzke, hladké struky so semenami, ktoré na rastline vytrvávajú do zimy. Tieto plody podobné fazuli sú svetlozelené. Semená aj struky sú jedovaté a nie sú určené na konzumáciu. Ak máte v rodine deti, mohli by ich lákať struky so semenami, ktoré sú tiež jedovaté. Majte na pamäti, že vistéria je jedovatá rastlina.

Porovnanie s inými druhmi Vistérií

Vistéria je mohutná liana patriaca do čeľade bôbovitých, vzdialená príbuzná fazule. Typické pre túto exoticky pôsobiacu drevitú lianu sú dlhé, prevísajúce a sladko voňajúce súkvetia.

• Vistéria čínska (Wisteria sinensis): Má dlhé, modrofialové kvety a je veľmi populárna pre svoj rýchly rast. Kvitne v neskorej jari a na začiatku leta. Strapce kvetov sú kratšie, 15 až 20 cm dlhé, s výraznou vôňou. Okolo opory sa ovíja v smere hodinových ručičiek, doprava.
• Vistéria japonská (Wisteria floribunda): Má dlhšie, previsnuté kvety, ktoré môžu byť fialové, ružové alebo biele. Strapce kvetov môžu byť dlhé až 50 cm. Objavujú sa súčasne so svetlozelenými listami. Výhonky sa ovíjajú doľava, proti smeru hodinových ručičiek.
• Vistéria kríkovitá (Wisteria frutescens): Tento druh je menej agresívny v raste a má menšie kvety, ktoré sú zvyčajne bledomodré alebo fialové. Oproti ázijským druhom je rast kompaktnejší a rastlina sa lepšie udržuje v prijateľných medziach pre menšie záhrady. Jej rast spravidla nebýva taký bujný ako v prípade ázijských druhov. V českých podmienkach dorastá zhruba 5-8 m, pri šírke 2-4 m.

Využitie a umiestnenie v záhrade

Vistéria kríkovitá sa vysádza v záhradách ako okrasná liána, je vhodná na pokrytie stien, plotov aj pergol. Pre svoju strednú veľkosť a kompaktnejší rast je ideálna pre menšie záhrady. Je očarujúco elegantná, omamne voňavá a môže byť nádhernou dominantou všetkých záhrad. V oblastiach s miernejšími zimami boli vistérie neodmysliteľnou súčasťou historických záhrad a významných kaštieľov.

Využitie zahŕňa pergoly, oblúky, slnečné steny či robustné treláže. V kompozícii sa dobre spája s pnúcnymi ružami s neskorým nástupom, s jazmínmi, dráčmi a s okrasnými trávami, ktoré zvýraznia vertikálny charakter výsadby.

Lákadlo pre opeľovače

Kvety vistérie sú nádherné a intenzívne voňajú, čím lákajú veľa včiel a iného hmyzu, najmä najväčšie včely - drvoruby. Preto, ak plánujete umiestniť vistériu v blízkosti sedenia, počítajte aj s týmito návštevníkmi.

Podmienky pestovania

Pestovanie vistérie môže byť náročné, ak sa nevykonáva správne. Avšak s adekvátnou starostlivosťou a správnymi podmienkami vám rastlina bohato zakvitne.

Stanovište

Vistéria potrebuje slnečné stanovište, aby mohla bohato kvitnúť. Vyberte miesto, kde rastlina dostane minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Ideálne je teplé a zároveň pred vetrom chránené stanovište. Najlepšie skúsenosti sú s pestovaním na južnej alebo juhovýchodnej strane. Staršej rastline už neškodí ani sucho ani úpal, ale mladé rastlinky môžu trpieť v letných horúčavách úpalom.

Je dôležité vybrať pre ňu miesto chránené pred vetrom a prievanom, najmä zo severnej strany. Odporúča sa sadiť ju na chránenejšie stanovište. Nemali by ste ju vysadiť veľmi blízko domu, aby sa jej výhonky nedostali na strechu či odkvapovú rúru, lebo sú také silné, že ich dokážu zničiť. Sú hrozbou aj pre satelitné antény či iné zariadenia, ktoré sú umiestnené na streche. Vyhnite sa miestam, odkiaľ by sa jej dlhé výhonky rýchlo dostali na susediace pozemky, pod strešnú krytinu, do antén, k zábradliam, odkvapovým alebo vodovodným rúram. Zároveň nesadte vistériu v blízkosti vodných zdrojov.

Pôda

Vistéria preferuje úrodnú, dobre priepustnú a dobre odvodnenú pôdu. Pôda má byť humózna, stredne živná a trvalo mierne vlhká. Odporúčané pH sa pohybuje okolo 6,0 - 7,0. Vyhovuje jej neutrálna až mierne kyslá pôda zásobená humusom. Pridanie organického hnojiva alebo kompostu pri výsadbe zlepší štruktúru pôdy a poskytne rastline potrebné živiny.

Nevhodná je vápenatá pôda, na nej trpí chlorózou, teda žltnutím listov. Na ťažkých a zásaditých pôdach sa dá stretnúť s chlorózou, preto sa odporúča vyľahčenie pôdy kompostom a dobrou drenážou. Ak je v pôde vyšší obsah vápnika, vistéria trpí chlorózou, čo nám rastlina dá najavo žltnutím listov. V takom prípade prihnojíme hnojivom s obsahom železa alebo hnojivom na kyslomilné rastliny.

Výsadba

Pre výsadbu vistérie hľadajte miesto v záhrade alebo na terase, kde je počas dňa čo najviac hodín svetlo až slnečno. Dôležité je si premyslieť miesto výsadby, pretože po zakorenení vistéria veľmi ťažko znáša presádzanie.

• Termín: Sadíme ju najlepšie na jar. Jesenná výsadba je menej vhodná pre vyššie riziko zahnívania koreňov.
• Sadenice: Na tento účel sa využívajú bezlisté sadenice zapestované v kvetináčoch alebo kontajneroch s pevným koreňovým balom. Navrúbľované sadenice vysádzame s neporušeným koreňovým balom.
• Príprava jamy: Vykopte rastline jamu cca 2-4x väčšiu, ako má súčasný koreňový systém.
• Umiestnenie: Položte koreňovú sústavu rastliny šikmo, smerujúc k opore. Po zasadení hlavný, najpevnejší výhon upevnite k opore.
• Zasypanie: Naplňte jamu a okolie koreňov ľahkým, záhradníckym substrátom. Kyprý substrát okolo koreňového systému ľahko pritlačte, aby nezostali prázdne štrbiny, kde by mohli koreňové vlásočnice preschnúť. Zeminu nepritláčajte príliš silno, aby ste zo substrátu nevytlačili póry, kadiaľ sa môže vlaha dostať ku koreňom a prebytočná voda odtekať.
• Zálievka po výsadbe: Po zasadení ihneď, jemným prúdom vody polejte zeminu v okolí koreňového systému. Udržujte pôdnu vlahu vlhkú, kým dôjde k plnému zakoreneniu rastliny.

Potreba pevnej opory

Vistéria je silná a ťažká popínavá rastlina, ktorá potrebuje pevnú oporu. Bez opory sa nezaobíde, pretože je to drevitá, rýchlo rastúca liana, ktorá nemá úponky. Použite silné mriežky, pergoly alebo konštrukcie, ktoré dokážu uniesť váhu dospelej rastliny. Podpery, pergoly, treláže, ploty pod vistériu by mali byť zvolené konštrukčne a materiálovo pevné, stabilné a stále, ktoré nepotrebujú údržbu. Keďže vistéria môže dorastať do veľkých rozmerov, doprajte jej dostatok priestoru.

Ak plánujete vistériu pestovať v tvare liany, je dôležité nájsť miesto, kde jej budete môcť zabezpečiť pevnú oporu. Rozostupy pri výsadbe k oporám sú približne 2-3 m, k päte steny 30-50 cm. Treba zohľadniť, že z vistérie bude po niekoľkých rokoch mohutná a ťažká drevnatá liana. Obyčajná drevená treláž by ju určite neuniesla, lebo výhonky s kvetmi a listami majú veľkú hmotnosť. Mali by ste sa vyhnúť tomu, aby sa ovíjala okolo živých stromov a kríkov, pretože ich môže zadusiť. Rovnako môže poškodiť rímsy a odkvapy domu.

Pestovanie v kvetináči

Vistériu možno pestovať aj v kvetináči, ale treba vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby koreňový systém mal priestor na rast, a musí mať dobrý odtok vody, aby nedochádzalo k premokreniu. Vistéria potrebuje veľa slnka, preto je ideálne umiestniť kvetináč na slnečné miesto. Pestovanie v nádobe je možné v období marec až október, s výhodou jar a jeseň. Odporúčame zvoliť veľký, stabilný kvetináč s drenážou a zimným zakrytím koreňového priestoru mulčom.

Zálievka

Vistéria nepotrebuje časté polievanie, no počas suchých období je dôležité ju pravidelne zavlažovať. Polievajte ju hlboko, aby sa voda dostala ku koreňom, ale dávajte pozor, aby pôda nebola trvalo premokrená. Zálievka má byť pravidelná v prvých rokoch po výsadbe, neskôr skôr mierna s dôrazom na výdatnú zálievku v suchu. Po zasadení dbajte na to, aby zemina okolo čerstvo zasadenej rastlinky bola vždy mierne vlhká (nie premáčaná).

Mulčovanie: Mulčovanie okolo koreňov môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a znížiť teplotné výkyvy. Povrch pôdy zakryte vrstvou drvenej kôry.

Hnojenie

Hnojenie sa volí striedme, bez prebytku dusíka, ktorý potláča tvorbu kvetov. Ak chcete rastlinu podporiť v kvitnutí, pomôcť by mali fosforečné hnojivá. Vistériu hnojte len vtedy, ak nerastie dostatočne alebo jej farba listov nie je dostatočne sýta - inak podporíte rast zelenej hmoty, ktorý je na úkor kvitnutia. Používajte hnojivá s vyšším obsahom draslíka na podporu kvitnutia. Najlepší čas na hnojenie je na jar, keď začína rastová sezóna, a počas kvitnutia. Na jar aplikujte vyvážené hnojivo s pomalým uvoľňovaním. Vyhnite sa nadmernému používaniu dusíkatých hnojív. Hnojenie v jarnom období napomáha rastu listovej hmoty, ale môže byť prekážkou kvitnutia. Vhodné obdobie pre hnojenie vistérie je jeseň.

V prípade chlorózy (žltnutia listov) podajte rastline tekuté železo alebo hnojivo na kyslomilné rastliny. Pri prihnojovaní používajte hnojivá určené na rododendrony a iné kyslomilné druhy.

Rez vistérie: Kľúč k bohatému kvitnutiu

Pravidelný a hlboký rez je kľúčom k zdravému rastu a bohatému kvitnutiu vistérie. Ak by ste vistériu nechali voľne rásť a nerezali ju, kvitla by menej bohato a výhonky by sa vzájomne tak poprepletali, že rez by bol takmer nemožný. Pravidelným rezom vistériu udržíme pod kontrolou a podporíme bohaté kvitnutie.

Zásady a termíny rezu

• Formovanie mladých sadeníc: Tvarovať musíte už mladé sadenice po výsadbe. Vyberte tri až šesť výhonkov a skráťte ich tak, aby boli dlhé maximálne 70 cm, a nasmerujte ich k opore. Ostatné výhonky odstráňte. Po celej dĺžke skrátených konárikov sa začnú tvoriť bočné výhonky. V druhom roku skráťte minuloročné výhonky na tri púčiky. Mladé výhonky vyrastajúce z bázy úplne odstráňte. Nerežte kratšie a slabšie výhonky, ktoré rastú vodorovne, lebo na nich sa vytvorí najviac kvetov. V treťom roku by sa na skrátených dvojročných konárikoch mali objaviť kvety. Vyberte dlhé a silné jednoročné výhonky, ktoré budú určovať smer rastu, a zrežte ich za šiestym púčikom. Konáriky, ktoré rastú pod hlavným výhonkom, skráťte za tretím púčikom.
• Zimný rez (február): Rez vykonávajte pravidelne každý rok, najlepšie koncom zimy, vo februári. Vtedy sa strihá na 2-3 očká, pričom sa skráti hlavný výhon a postranné výhonky. Týmto sa podporí tvorba kvetných krátkych výhonov. Ak rez zanedbáme, výhonky sa prepletú a nebude možné rez v ďalších rokoch efektívne vykonávať.
• Letný rez (po odkvitnutí a v auguste): Rez dlhých výhonov je možné vykonať aj po odkvitnutí. Letný rez sa robí počas vegetácie, po odkvitnutí, kedy sa výhonky skrátia o jednu tretinu. Druhý hlavný rez sa potom robí v auguste, kedy sa skracujú dlhé výhony na 5-6 očiek a udržuje sa kompaktný stav rastliny. Takéto isté zrezanie zopakujte aj v auguste. V ďalších rokoch skracujte jednoročné výhonky na päť púčikov.
• Priebežný rez: Počas vegetačného obdobia odporúčame presvetľovací rez. Zbytočné a prekážajúce výhony môžete odstraňovať kedykoľvek. Pravidelne odstraňujte konáriky, ktoré vyrastajú z bázy, aby sa rastlina zbytočne nezahusťovala. Viditeľne poškodené, choré, napadnuté, fľakaté časti rastliny počas vegetačného obdobia odstraňujeme.
• Zachovanie kostry: Pri reze vždy zachovajte hlavnú stonku a najsilnejšie konáre. Vytváranie pevnej kostry na opore v prvých rokoch je dôležité, liana rýchlo silnie a vyžaduje robustnú konštrukciu.

Rozmnožovanie

Vistéria (Wisteria) sa dá rozmnožovať viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa v záhradkárskych predajniach predávajú navrúbľované rastliny. Rastliny získané zo semien kvitnú často až po 7-10 rokoch, ak vôbec, niektoré zdroje uvádzajú aj 10-15 rokov. Preto sa neodporúča pestovať rastliny zo semien. Navrúbľované sadenice obvykle kvitnú po 3 rokoch. Ak rastlina nekvitne, môže ísť o semenáč (rastlinu vypestovanú zo semien bez vrúbľovania). Pri štepených rastlinkách musíme dávať pozor na to, že môže vyrašiť aj podpník (to môže nastať po príliš radikálnom reze), a tak táto "agresívnejšia" časť rastliny môže vytlačiť tú ušľachtilejšiu. Je istejšie si zasadiť odborne zaštepenú rastlinku z rúk skúseného pestovateľa.

Problémy pri pestovaní a ich riešenia

Nekvitnutie vistérie

Aj napriek očakávaniam a starostlivosti táto nádherná rastlinka občas "pozabudne na svoju milú povinnosť" - potešiť svojho majiteľa kvitnutím. Dôvodov môže byť niekoľko. Kvetné púčiky vistérie sa zakladajú na krátkych postranných výhonkoch na staršom dreve. Rozkvitajú pritom postupne alebo sa môžu otvárať súčasne. Vistéria môže začať kvitnúť za 3 až 5 rokov po výsadbe, preto dôvodom nekvitnutia môže byť to, že ju pestujete príliš krátko. Buďte trpezliví a doprajte rastline adekvátnu starostlivosť, správne stanovište, kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku aj hnojenie.

Možné dôvody nekvitnutia:

• Mladý vek: Vistéria v mladom veku kvitne málo, nepravidelne alebo vôbec. Akonáhle zosilnie a všetky ostatné predpoklady jej budú nápomocné, kvitnutie sa dostaví určite.
• Nadmerný dusík v pôde: Najpravdepodobnejším dôvodom nekvitnutia je príliš vysoký obsah dusíka v pôde. Ak vistéria dostane príliš veľa dusíka, jej zelená hmota (listy, výhony) bude bujnieť, ale založí málo kvetných pukov (ak vôbec).
• Málo svetla: Dôvodom nekvitnutia môže byť aj málo svetla. Rastlina vyžaduje slnko, aby sa vám mohla odvďačiť krásnymi kvetmi.
• Premokrenie alebo zhutnená pôda: Ďalším dôvodom môže byť premokrenie pôdy alebo príliš zhutnená, málo priepustná pôda. Dávajte pozor na premokrenie.
• Nedostatok živín alebo nesprávne hnojenie: Nedostatok živín pri zakladaní kvetných pukov (v jesennom období), alebo hnojenie v nesprávnom čase (napr. hnojenie v jarnom období napomáha rastu listovej hmoty, ale môže byť prekážkou kvitnutia).
• Nesprávny rez: Dôvodom nekvitnutia môže byť aj nesprávny, príliš hlboký rez rastliny, kedy sa rezom odstránili aj zárodky kvetných pukov. Hoci tento dôvod je málo pravdepodobný, keďže vistéria dobre znáša aj hlboký rez, je dôležité, aby radikálny rez motivuje rastlinu na bujný rast zelenej hmoty, čo ale nepodporuje zakladanie kvetných pukov. Možné je aj, že sa neidentifikovali kvetné puky a tak sa skoro jarným rezom odstránili stonky, na ktorých sa nachádzali. Na väčšine u nás pestovaných druhov sa kvetné puky založia už na konci leta, ale rozoznateľné od listnatých pukov sú len na jar, preto často odporúčané skoré jarné rezy môžu byť degradačné. Pre menej skúsených záhradkárov je preto bezpečnejšie rezať vistériu po odkvitnutí, kým sa nezaložia na stonkách kvetné zárodky na budúci rok. Cez leto opatrne odstráňme len prebytočné zelené časti - presvetľovací rez.
• Neskoré jarné mrazy: Častým dôvodom nekvitnutia sú aj pomerne silné, neskoré, jarné mrazy, keď sa kvetné puky poškodia, nevyvinú sa do kvetov, následne uschnú a opadnú.
• Semenáč: Ak sme rastlinku nekupovali, ale sadili sme ju zo semienka, je možné, resp. veľmi pravdepodobné, že sa „potomok“ nebude podobať na materskú rastlinku, teda nemusí byť toho istého poddruhu.

Ako podporiť kvitnutie:

• Pridanie fosforu: Keďže najpravdepodobnejším dôvodom nekvitnutia je príliš vysoký obsah dusíka v pôde, tento problém môžeme napraviť pridaním fosforu do pôdy prostredníctvom fosforu obsahujúcich hnojív. Fosfor napomáha kvitnutiu a tiež vyvažuje obsah dusíka v pôde.
• "Zastrihávanie" koreňov: Možným, nezvyčajnejším spôsobom, ako zabrániť nadmernému prísunu dusíka koreňovým systémom, je cca 1-1,2 m od kmeňa rastliny s rýľom "zastrihať" teda zrezať koreňový systém rastliny (buďte opatrní pri tejto metóde, aby ste neporušili koreňový systém príliš blízko kmeňa).
• Jesenné hnojenie: Jesenným hnojením napomáhame založeniu kvetných pukov na ďalší rok.
• Pravidelný a správny rez: Nezanedbávajte rez po odkvitnutí a v letnom období presvetľovací rez. Kvitnutie podporíme zrezávaním dlhých výhonkov v auguste na dve až tri očká. Pravidelné prerezávanie, dostatočné slnečné svetlo a správne hnojenie sú kľúčové pre bohaté kvitnutie.

Choroby a škodcovia

Vistéria je odolná voči väčšine škodcov, no niekedy ju môžu napadnúť vošky alebo húsenice. Je pomerne odolná voči chorobám, no môže byť náchylná na múčnatku, ktorá sa prejavuje bielym povlakom na listoch.

Bežní škodcovia:

• Na mladých výhonkoch sa môžu vyskytnúť vošky, molice a červce, ktoré vyciciavajú šťavu. Bežnými škodcami sú aj roztoče.

Bežné choroby:

• Plesňové ochorenia: Vistéria je náchylná na plesňové ochorenia, ak je vystavená nadmernej vlhkosti alebo nedostatku cirkulácie vzduchu. Hubovité ochorenia napádajú hlavne zanedbané rastliny (nestrihané a nepresvetľované). V prípade napadnutia odstráňte všetky napadnuté časti rastliny a podľa možnosti vymeňte aj vrchnú vrstvu zeminy z okolia rastliny.
• Listová škvrnitosť: Ak sú na listoch vistérie škvrny (žlté až hnedé), naznačuje to listovú škvrnitosť. V tom prípade z rastliny odstráňte napadnuté listy, pozbierajte aj už opadané a zahoďte mimo blízkosti rastlín. Poraďte sa v obchodoch predávajúcich postreky o vhodných prípravkoch.
• Hniloba koreňov: Pri premokrení sa môže vyskytnúť hniloba koreňov. Prevenciou je dobrá drenáž a vyrovnaná výživa.
• Vädnúce výhonky: Ďalším znakom nebezpečnej choroby vistérie je, ak listy a výhonky zožltnú, zošednú, vädnú a následne odumierajú zhora - tiež treba choré výhonky ihneď odstrániť a poradiť sa v obchodoch predávajúcich postreky o vhodných prípravkoch.

Iné upozornenia

Majte na pamäti, že vistéria je veľmi silná rastlina. Jej korene môžu byť dlhé až šesť metrov a sú také silné, že môžu poškodiť vodovodné potrubie. Dokáže ohnúť plot, či nadvihnúť strechu.

tags: #visteria #kvetnata #wisteria #frutescens