Úvod do sveta makov
Okrasný mak, známy pod latinským názvom Papaver, je obľúbená kvitnúca rastlina, ktorá svojimi veľkolepými kvetmi oživí každú záhradu. Táto rastlina patrí do čeľade makovité (Papaveraceae) a je známa svojimi jemnými, hodvábnymi lupienkami a nápadnými farbami od červenej cez oranžovú až po bielu. Okrasné maky sa pestujú najmä pre svoje dekoratívne kvety, ktoré kvitnú v lete, a pre svoju nenáročnú starostlivosť. Rod Papaver zahŕňa množstvo druhov a kultivarov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a nárokmi na pestovanie. Okrasné maky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov.
Medzi rastliny s určitým puncom noblesy a svojského šarmu rozhodne patria maky. Na výber máme rôzne druhy.
Mak siaty (Papaver somniferum)
Ako prvý spomenieme Papaver somniferum, čo sa dá preložiť ako „mak snodarný“. Názov odkazuje na jeho dobre známe účinky. Ako opojný opiát spôsobil v priebehu dejín veľa bolesti a utrpenia. Tejto jeho stránke sa nebudeme venovať podrobnejšie, avšak nemožno nespomenúť, pretože kultúrna stopa v histórii ľudstva je veľká a zdá sa, že ešte stále nie je ukončená.
Mak siaty, ako ho v slovenčine botanicky nazývame, má tiež mnohé, veľmi efektné kultivary. V ponuke sú plnokveté, ale aj jednoduché so zaujímavou paletou výrazných, ale tiež jemnučkých pastelových farieb. Spomedzi plnokvetých kultivarov, označovaných vďaka ich podobe aj ako „pivonkovité“, môžeme spomenúť rôzne odrody.
Pestovanie a využitie maku siateho
Mak siaty sa pestuje cielene na poliach, zatiaľ čo mak vlčí nájdeme ako burinu bežne na lúkach, pasienkoch a rumoviskách. Mak má za sebou dlhú a zaujímavú históriu. Rastlina bola dávno súčasťou svetských i cirkevných obradov, je symbolom moci i bohatstva. Červené makové lupienky sa používali aj ako farbivo. Kvôli tomu, že je mak zdrojom ópia, využíval sa ako sedatívum už v časoch Mezopotámie a Starovekého Egypta, no záznamy hovoria aj o jeho pestovaní v Ázii.
Surové ópium ako návyková látka obsahuje až 26 rôznych alkaloidov, ktoré sa využívajú vo farmácii, napríklad morfín, narkotín, kodeín, papaverín. Dnešné pestované odrody maku obsahujú len minimum týchto látok a jeho pestovanie je vládou kontrolované.
Mak je bohatý na tuky, bielkoviny, sacharidy, vlákninu. Najvýznamnejší pre zdravie je vápnik (calcium), kde sa ho v 100 g maku nachádza až 1400 miligramov, čo je najviac zo všetkých potravín. Vápnik tvorí v našom tele základ pre kosti a zuby. Nedostatočné množstvo vápnika spôsobuje osteoporózu, čo je ochorenie, ktoré postihuje starších ľudí po štyridsiatke, a prevažne ženy. Táto choroba je závažná, nakoľko sa zle diagnostikuje i lieči. Prvotnými signálmi osteoporózy môžu byť bolesti chrbta, krivenie, strata telesnej výšky. Kosti majú väčšiu tendenciu sa lámať, tvoria sa zlomeniny aj pri ľahších úrazov: nebezpečné sú zlomeniny bedrového kĺbu, stavcov, končatín. Okrem hormonálnych vplyvov narúša vstrebávanie vápnika i sedavý spôsob života, pripútanie na lôžko, silný stres, alkoholizmus i odňatie štítnej žľazy.
Pestovanie maku je vo viacerých krajinách EÚ úplne zakázané. U nás a v Čechách sa mak pestuje ako olejnina od 19. storočia a jeho produkcia je určená prevažne pre potravinársky priemysel. Sadí sa na jar, zo semien. Pre pestovanie maku je vhodná piesočnato-hlinitá pôda, s dostatkom živín. Skúškou pre domácich pestovateľov je makovica, pri ktorej zatrasení počujeme vnútri šušťanie semienok - maku. Makovice zrezávame spolu aj s 10-15 cm dlhou stonkou. Pri zbere maku sa kladie dôraz na zrelosť semien. Nedozreté semeno maku totiž môže obsahovať viac kodeínu, ktorý má sedatívne účinky.
Pestovanie maku je u nás regulované, z dôvodu, aby rastlina nebola svojimi účinkami zneužitá na nelegálne účely. Šťava z nedozretých makovíc obsahuje ópium, preto je dnes pestovanie maku v EÚ prísne kontrolované.
Zrnká maku znamenajú bohatstvo a hojnosť, preto by na našom sviatočnom stole nikdy nemali chýbať makové koláče. Divé červené maky sú tiež symbolom mieru a obnovy, keďže sa traduje, že vyrástli aj na vyprahnutých vojnových poliach po Napoleonových bitkách.
Biely mak a jeho špecifiká
Viete, že existuje mak, ktorý chutí ako vlašské orechy? Reč je o bielosemennom maku. Biely mak je prastarý druh maku, ktorý vyrástol na našich poliach. V prírode sa mutáciou alebo krížením objavil na poliach a bol ďalej šľachtiteľským procesom zdokonaľovaný. Za orieškovú príchuť bieleho maku sú zodpovedné mnohé aróma-aktívne látky. Ide o prchavé zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú po pomletí semena. Mnohé výskumy poukázali, že biely mak má bohatšie spektrum aróma-aktívnych látok v porovnaní s modrým a sivým makom. Na analýzu takýchto látok sa v analytickom laboratóriu používa unikátny prístroj SPME (Solid-phase microextraction) alebo mikroextrakcia na tuhej fáze.
Nevýhodou bieleho maku je nižšia úrodnosť a náročnejšia starostlivosť. Tým pádom sa to odrazí na vyššej cene semena. Všeobecne je známe, že ak si mak pomeliete a necháte ho dlhšie uskladnený pri izbovej teplote, spozorujete, že vám zhorkne a zatuchne. Ide o tzv. oxidačné procesy. Nevýhodou bieleho maku je taktiež jeho nižšia stabilita. Biely mak vám pravdepodobne zatuchne skôr ako modrý. Mnohé výskumné práce poukázali, že bielosemenné odrody maku sa vyznačujú vyšším číslom kyslosti, čo hovorí o nízkej stabilite oleja a jeho rýchlej degradácii a tak obmedzených možnostiach využívania v potravinárskom priemysle.
Biely mak nenájdete v klasických obchodoch, ale môžete si ho zakúpiť v špecializovaných obchodoch so zdravou výživou. Maková štrúdľa s plnkou z bieleho maku je nezameniteľná. A nemusíte sa báť usmiať. Mnohí milovníci maku sa zhodujú v tom, že mak má mať klasickú chuť typickú pre mak a nie orieškovú. Vyskúšajte, možno zmeníte názor. Zároveň urobíte niečo pre svoje zdravie.
Makové produkty a ich benefity
Mak je všeobecne veľmi zdravou potravinou. Pre slovanské národy sú typické tradičné makové pochúťky: koláče, kysnuté makové záviny, šúľance, makové buchty, či makové rezance.
Makové mlieko
Získava sa lisovaním zrelých semien za studena. Makové mlieko je odporúčané pre cenné látky, ktoré obsahuje, najmä pre vysoký obsah vápnika, fosforu, draslíka a horčíka. Je výborné pre tehotné ženy, starších ľudí, pre pacientov s osteoporózou, ale aj pre ľudí, ktorí trpia alergiou, či intoleranciou na kravské mlieko.
Toto výživné mlieko si môžete pripraviť aj doma:
- 100g pomletého maku zalejte 1 litrom odstátej vody.
- Nechajte postáť pri izbovej teplote 3 hodinky - občas premiešajte.
- Následne vlejte do mixéra a mixujte pri vysokých otáčkach 3 minúty.
- Našľahané mlieko preceďte cez sitko, alebo gázu. Pre čistejšiu konzistenciu môžete ešte pár krát precediť.
Maková múka
Vyrába sa pomletím vylisovanej sušiny z olejnatých semienok maku, z ktorých sa vopred lisovaním za studena odstráni olej. Maková múka na rozdiel od mletého maku obsahuje minimálne množstvo tuku a omega 6 mastnej kyseliny. Obsah vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov je vyšší. Maková múka môže slúžiť ako náhrada pšeničnej múky na pečenie koláčov, pri kombinácii s inou múkou sa môže využiť pri pečení chleba.
Recept na makové šúľance:
- Umyte zemiaky, uvarte ich v šupke, olúpte a prelisujte.
- Pridajte preosiatu hrubú múku, vajce a soľ.
- Na doske si vytvarujte malé šúľance. Ak je cesto husté, pridajte trochu vody, ak je riedke, pridajte trochu múky.
- Šúľance uvarte v osolenej vode.
- Potom odkvapkajte a pomastite rozpusteným maslom a posypte pomletým makom a práškovým cukrom.
Rozdiel medzi makom vlčím a makom siatym
V našej prírode sa vyskytuje aj krásny a všeobecne milovaný vlčí mak - odborne Papaver rhoeas. Viaže sa k nemu celkom zaujímavá história. V roku 1880 sa v Anglicku, vo farnosti Shirley, objavil na kraji záhrady divý vlčí mak, ktorý mal po okrajoch lupienkov biele obrúbenie. Krížením a selekciou v priebehu rokov vytvoril zmesový kultivar, ktorý sa dnes označuje ako ‘Shirley poppy’. Tento mak je, rovnako ako jeho divý predchodca, veľmi nenáročný a svojimi kvetmi éterického pôvabu dokáže skrášliť nielen záhony s kvetmi, ale aj lúčne zmesi do trávnikov.
Vysievame ich priamo na záhon od marca do mája, ideálne čo najskôr, neznášajú presádzanie. Môžeme kombinovať rôzne farby a typy kvetov. Tento druh nádherne ladí aj s ostatnými kvitnúcimi rastlinami. Ochotne sa udržiava samovýsevom, ktorý môžeme podporiť rozosievaním makovíc na miestach, kde ho chceme vídať.
Mak vlčí alebo zriedkavo mak divý (lat. Papaver rhoeas) je kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Pochádza pravdepodobne z Ázijského východného Stredomoria a z priľahlej časti Blízkeho východu. V strednej Európe je archeofyt, ktorý bol zavlečený s obilným osivom už v priebehu neolitu. Vlčí mak zdomácnel takmer na celom svete ako kozmopolitný burinný druh. Mak vlčí je jednoročná, 20 až 80 cm vysoká rastlina, s priamou, málo rozkonárenou stonkou, so striedavými, perovite dielnymi listami. Z pazúch listov vyrastajú dlhé kvetné stopky. Kvetné puky sú previsnuté, kryté dvoma štetinatými kališnými lístkami. Rozkvitnutý, sýtočervený kvet má štyri široké, prekrývajúce sa korunné lupienky s čiernou škvrnou na báze. Plod je tobolka (makovica).
Mak siaty sa pestuje cielene na poliach, mak vlčí nájdeme ako burinu bežne na lúkach, pasienkoch a rumoviskách.
Ďalšie zaujímavé druhy makov
Mak východný (Papaver orientale)
Druhým bežnejším druhom je trvalkový, okrasný druh Papaver orientale, teda mak východný. Pochádza z Kaukazu. V záhradách je už od čias našich babičiek, ale dá sa povedať, že podobne ako mnohé druhy z minulosti, aj on zažíva určitú renesanciu. Farebne máme na výber od bielych cez jemné a sýtejšie odtiene ružových, oranžových, červených až tmavofialových veľkých kvetov. Vďaka výške okolo 80 cm s ním môžeme v záhone počítať ako s nápadným prvkom a využiť sa dá aj ako solitér. Mrazuvzdornosť sa uvádza až do -40 °C, takže naše zimy ho neohrozia. Nároky na vlahu nemá vysoké. Spomedzi kultivarov môžeme spomenúť ‘Marie Luise’, ‘Allegro’, alebo ‘Central Park’. Po odkvitnutí sa snažia vytvoriť semená, makovičky však čo najskôr zostrihávame. Potom zaťahujú aj listy, preto je vhodné, aby sme mali v susedstve rastliny, ktoré v ďalšej fáze sezóny zaplnia prázdne miesto.
Španielsky mak (Papaver ruprifragum)
Menej známy je mak druhu Papaver ruprifragum, zvaný aj „španielsky mak“, ktorý sa okrem prírodnej, jednoduchej formy, pestuje aj ako okrasný plnokvetý (P.r. ‘Orange Feathers’). Rastlinka je oproti maku východnému výrazne jemnejšia a drobnejšia. Hodí sa skôr do skaliek a jemnejších záhonov. Dorastá do výšky 60 cm. Vytvára pôvabné, vysoké a úzke makovičky. V tomto prípade ich na rastline ponechávame, aby sa sám vysial do okolia, čím sa spontánne udržiava.
Mak islandský (Papaver nudicaule)
Ďalším jemným druhom je mak islandský, Papaver nudicaule, ktorý sa pestuje ako skalkový či balkónový. Vysievame ho skoro na jar na povrch pôdy alebo si ho môžeme predpestovať doma. Tento druh sa správa ako dvojročka alebo podľa doby výsevu aj ako letnička. Kvitne počas júna až augusta na slnečnom stanovisku, kvety majú farbu od bielej cez žltú, oranžovú až po červenú.
Himalájsky mak (Meconopsis)
Botanická ríša má vo svojom spektre makov oveľa viac druhov. Jedným z nich je často obdivovaný modrokvetý Meconopsis, tzv. „himalájsky mak“. Je to jediný rod z príbuzenstva makov, ktorý má prirodzene modrú farbu. Pestuje sa viac druhov, napr. M. betonicifolia, M. grandis. Táto rastlina pochádza z horských masívov Yunnanu, Tibetu a severnej Barmy, z nadmorskej výšky 3000 až 4000 m.n.m. Tieto špecifické podmienky - chlad a vlhký vzduch - určujú jeho kondíciu. Veľmi dobré výsledky majú v Kanade, kde je klíma dosť špecifická. Hoci je u nás takmer nepestovateľný, dostal sa do nášho zoznamu pre svoje kúzlo právom. Minimálne to poslúži ako varovanie, pretože občas sa objavia špekulatívne ponuky tejto rastliny, bez riadneho spomenutia jeho špecifík.
Slncovka kalifornská (Escholzia californica)
Celkom posledným druhom, ktorý tiež nie je plnohodnotným makom, je rovnako obľúbená a dobre pestovateľná slncovka kalifornská (Escholzia californica). Jej okrasný efekt je značný. Pestujú sa od prírodnej oranžovej až po šľachtené ružovkasto lososové, do červena tónované kvety, s rovnými, ale aj nariasenými okvetnými lístkami. Pestujeme ju ako jednoročku, často sa následne sama vysieva. Slncovku vysievame priamo na stanovisko, nevyhovuje jej presádzanie. Semená nezahŕňame, ale len vtlačíme do substrátu. Kvitne od júna až do septembra. Pôda by mala byť priepustná, rastliny dobre znášajú sucho. Rastlina je vzpriamená, holá, s mliečnou šťavou.