Komplexný sprievodca vrúbľovaním ovocných stromov

Vrúbľovanie alebo štepenie stromov je stará poľnohospodárska technika, ktorá sa využíva dodnes. Ide o jednu z najúčinnejších techník, pomocou ktorej sa dajú zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody.

Táto technika spočíva v tom, že výhonky ovocného stromu navrúbľujeme na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Pomocou tejto metódy si vieme vytvoriť ovocnú škôlku s viacerými odrodami na jednom stromčeku. Môžeme napríklad navrúbľovať aj marhuľu do stromu slivky, avšak vždy platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice a k malviciam sa prijmú len malvice.

Vrúbľovanie je účinnejšie a efektívnejšie ako rozmnožovanie semenami, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k rastline s nepredvídateľnými vlastnosťami, známej ako plánka. Nový strom bude mať vďaka vrúbľovaniu rovnaké vlastnosti ako pôvodný materský strom.

ilustračné foto vrúbľovaného ovocného stromu s viacerými odrodami

Základné pojmy: Štepenie, vrúbľovanie a očkovanie

Pri pestovaní ovocných stromov sa často stretávame s pojmami štepenie, vrúbľovanie a očkovanie, ktoré sú síce príbuzné, ale odlišujú sa technikou.

Čo je štepenie (vrúbľovanie)?

Štepenie je všeobecný pojem pre spojenie dvoch častí rastlín - vrúbľa (odrezok) a podpníka (spodná časť stromu s koreňovým systémom) - s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu. Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Týmto spôsobom vyrastie geneticky rovnaký ušľachtilý strom ako ten, z ktorého sme vrúbeľ odobrali.

Štepenie ovocných stromov sa využíva aj vtedy, ak chceme dosiahnuť, aby na jednom strome rástlo viacero odrôd. Jeho výhodou je, že je vhodné aj na oživenie poškodených a starých častí stromov.

Čo je očkovanie?

Očkovanie je jednou z techník štepenia ovocných stromov. Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilej odrody stromu vyberajú len jednotlivé očká (púčiky), ktoré sa potom vkladajú do konára alebo podpníka, ktorý chceme štepiť. Tento spôsob štepenia je jednoduchý a možno ho použiť aj pri okrasných stromoch, ovocných stromčekoch a kríkoch.

Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom je možné odrezať ich najviac 24 hodín pred očkovaním. Môžete ich vyrezať aj so stonkou a listom.

Odber a uskladnenie vrúbľov

Úspech pri štepení ovocných stromov sa nezačína nožom, ale správne odobratým vrúbľom. Ten musí byť zdravý, vyzretý a uskladnený tak, aby nevyschol ani predčasne nevypučal.

Odber vhodných vrúbľov

Kvalitné vrúble sú základom úspešného štepenia. Používajú sa jednoročné vyzreté a vitálne výhonky s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov. Ideálne je rezať zo stredných častí výhonkov, kde je kvalita púčikov najvyššia.

  • Termín odberu: Vrúble sa odoberajú v období vegetačného pokoja, najčastejšie od polovice decembra do konca februára. Presný termín vždy závisí od priebehu zimy a miestnych podmienok. Platí jednoduché pravidlo: čím skôr vrúble odoberiete, tým dlhšie ich budete musieť skladovať. Ak nemáte vhodné podmienky, môžu vyschnúť alebo predčasne vypučať.
  • Kôstkoviny: Ako slivky, čerešne, višne či marhule, sa odoberajú skôr, pretože pučia rýchlejšie. Ideálne je obdobie okolo Vianoc a Nového roka, najneskôr do polovice januára.
  • Jadroviny: Ako jablone a hrušky, pučia neskôr. Odoberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom.
  • Podmienky odberu: Počas odberu vrúbľov nemôže mrznúť. Vhodný je zamračený deň s vyššou vlhkosťou vzduchu.
  • Výber výhonkov: Odoberajú sa jednoročné letorasty, ktoré vyrástli počas predchádzajúcej sezóny. Musia byť rovné, dobre vyzreté a úplne zdravé. Rovnako dôležitý je aj zdravotný stav celého materského stromu.
  • Umiestnenie na strome: Letorasty sa odoberajú z obvodu koruny, nikdy nie z jej vnútra, kde sú výhonky slabšie a menej vyzreté. Najlepšie sú tie z južnej, východnej alebo západnej strany stromu, kde mali dostatok slnka.
  • Dĺžka a úprava: Vrúbeľ by mal mať dĺžku približne 30 až 40 centimetrov. Výhonky vieme odrezať obyčajnými záhradnými nožnicami. Niektorí ovocinári ho odrezávajú s malým kúskom dvojročného dreva, ktorý spomaľuje vysychanie. Iní nechávajú krátky čapík ako ochranu pred mrazom a ten na jar odstránia.

Vrúble z jednej odrody treba zviazať do zväzku a označiť trvácnou menovkou.

schéma správneho odberu vrúbľov z materského stromu

Uskladnenie vrúbľov

Po odobratí je najdôležitejšie, aby vrúble počas skladovania nevyschli a zároveň nezačali predčasne pučať. Pred samotným štepením je dobré výhonky na niekoľko hodín namočiť do vody, aby doplnili zásoby vlhkosti.

  • V chladničke: Odobraté vrúble zabalíme do igelitových vrecúšok a skladujeme v chladničke pri teplote približne 4 °C (ideálna teplota okolo 5 °C). Pravidelne kontrolujeme, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo.
  • V pôde pri severnej stene: Pre prirodzenejšie skladovanie môžeme zvoliť uloženie odrezkov do pôdy pri severnej stene domu alebo záhradného domčeka. Vykope sa približne 30 až 40 centimetrov hlboká ryha. Na dno sa dá vrstva machu, slamy alebo lístia, do ktorej sa naležato uložia zväzky vrúbľov. Konce sa zasypú zeminou a celá ryha sa prikryje. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme. Takéto uskladnenie udrží vrúble v prirodzenej vlhkosti a chlade až do jarného vrúbľovania, pokojne až do mája.
  • V chladnej pivnici: Ak nemáte vhodné miesto v záhrade, poslúži aj chladná pivnica s vedrom mierne vlhkého piesku. Zväzky vrúbľov sa nastrkajú do piesku nastojato vedľa seba tak, aby sa nedotýkali, a minimálne do dvoch tretín sa pieskom zasypú.

Nástroje a pomôcky pre štepenie

Na úspešné štepenie budete potrebovať:

  • Štepársky nôž alebo očkovací nôž (v prípade očkovania) - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry.
  • Brúsny kameň pre udržanie ostrosti nožov.
  • Ručná pílka na ovocné stromky a záhradné nožnice na strihanie konárov.
  • Štepárska páska na upevnenie spojov.
  • Štepársky vosk alebo špeciálna farba na ošetrenie rezných rán a ochranu pred vysychaním a infekciami.
  • Palička na rozotretie vosku (ak je potrebné).

Pri vrúbľovaní je zásadné dbať na čistotu a presnosť pri práci s nástrojmi a reznými plochami. Používanie ostrých nástrojov zabezpečí hladký a presný rez, ktorý minimalizuje poškodenie tkaniva a zlepšuje schopnosť vrúbľa prijať podpník. Dbajte na to, aby boli všetky nástroje dôkladne vyčistené pred použitím, aby sa predišlo infekciám.

súprava nástrojov na štepenie a vrúbľovanie

Optimálny čas na štepenie a očkovanie

Výber správneho času na vrúbľovanie môže významne ovplyvniť úspešnosť celého procesu.

Kedy štepiť (vrúbľovať):

Podľa ročného obdobia poznáme vrúbľovanie predjarné, jarné a letné. Najlepšie výsledky spravidla dosiahneme predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji.

  • Predjarie a jar (február - máj): Je najideálnejšie obdobie, keď sa miazga v podpníku začína pohybovať, púčiky začínajú otvárať, ale rastlina ešte nie je v plnej vegetácii. V predjarných a jarných mesiacoch vrúbľujeme ovocné druhy v tomto poradí: egreš, ríbezle, čerešne, višne, marhule, slivky, slivy, ringloty, hrušky a jablone a rovnako všetky príbuzné druhy okrasných rastlín. Ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla.
  • Letné vrúbľovanie (júl - september): V záhradkárskej praxi sa s úspechom vrúbľujú egreše a ríbezle. Koncom augusta môžeme vrúbľovať čerešne a višne. K letnému vrúbľovaniu sa zaraďuje aj bylinné vrúbľovanie (egreše, ríbezle).

Dôležitým aspektom je dostatočná teplota. Sneh, dážď alebo vietor majú pri vrúbľovaní nepriaznivé účinky na ujatie výhonkov. Pri štepení nesmú byť vrúble ani napučané, ani namrznuté či zoschnuté.

Kedy očkovať:

Optimálny čas na očkovanie ovocných stromov je zvyčajne na jar, keď začne prúdiť miazga, alebo v lete.

  • Očkovanie na bdiace očko: Už v júni. Prenášajú sa vlaňajšie "očka" (puky na ponechaných zimných vrúbľoch). Očko po zrastení s podpníkom a následnom zrezaní podpníka ešte v danom vegetačnom období vypučí a vytvorí sa letorast.
  • Očkovanie na spiace očko: Od júla do konca septembra (najmä v auguste). Toto očko do konca roka nevyraší, len sa zrastie s podpníkom. Puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka.

Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok (ako pri vrúbľovaní), ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry. Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia.

Techniky štepenia ovocných stromov

Existuje viacero techník štepenia, pričom podstata každej z nich je rovnaká: správne napojiť vrúbeľ na podpník alebo konár tak, aby mohol čerpať živiny. Pri každej technike je dôležité, aby boli všetky rezy hladké, rezy do seba dokonale zapadali a spoj bol riadne ošetrený.

infografika rôznych typov štepenia: kopulácia, do rázštepu, pod kôru

1. Vrúbľovanie kopuláciou (Spojkovanie)

Patrí k jednoduchším technikám štepenia ovocných stromov, ktorú by mali zvládnuť aj menej skúsení záhradkári. Tento spôsob štepenia je vhodné vykonávať počas obdobia oddychu stromu.

  • Popis: Vrúbeľ sa pripája k podpníku klíčnej rastliny, pričom oba majú približne rovnakú hrúbku. Na klíčnej rastline i na vrúbli si na ich koncoch urobíme šikmý rez dlhý aspoň 6 cm. Rezy by mali byť urobené tak, aby obe časti do seba čo najpresnejšie zapadli a dobre sa spojili.
  • Upevnenie a ošetrenie: Vrúbeľ a podpník je potom potrebné spojiť a upevniť štepárskou páskou. Všetky miesta rezu ošetríme štepárskym voskom. Vrúbeľ by mal obsahovať tri až štyri zdravé púčiky.
  • Anglická kopulácia s jazýčkom: Je nadstavbou obyčajného spojkovania. Pri tejto metóde sa na oboch rezoch vytvorí zárez - „jazýček“, ktorý zlepšuje stabilitu spojenia a šetrí prácu.

2. Vrúbľovanie za kôru

Tento spôsob sa vykonáva na začiatku a počas kvitnutia stromov, keď prúdi miazga, a používa sa na omladenie starých ovocných stromov alebo preštepenie hrubších podpníkov.

  • Popis: Výhonky s tromi až štyrmi púčikmi si z jednej strany zarežeme 4 - 5 cm dlhým a hladkým rezom. Čerstvé okraje podpníka zrežeme štepárskym nožom. V dĺžke 5 cm urobíme jeden zárez za kôru, oproti nemu druhý. Dva vrúble zasunieme do kôry a poriadne ich upevníme štepárskou páskou.
  • Upevnenie a ošetrenie: Napokon prevrúbľované miesta dôkladne zatrieme štepárskym voskom, čím predídeme vyschnutiu. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli.

3. Vrúbľovanie na koziu nôžku (Štepenie do boku)

Tento spôsob štepenia ovocných stromov je vhodný skôr pre skúsenejších ovocinárov. Princíp tohto typu štepenia je v podstate rovnaký ako vrúbľovanie kopuláciou, avšak vrúbeľ je menší ako podpník a umiestňuje sa do boku podpníka. Najvhodnejšie obdobie pre tento typ vrúbľovania je v zime, kedy rastlina oddychuje.

  • Popis: Je potrebné vyrezať do boku podpníka trojuholník dvoma šikmými zárezmi a vylúpnuť ho. Vrúbeľ treba na konci šikmo zrezať z dvoch strán tak, aby sa vytvoril hrot a aby sadol do trojuholníkového zárezu.
  • Upevnenie a ošetrenie: Potom ho štepárskou páskou upevníme k podpníku a zavrúbľované časti potrieme štepárskym voskom.

4. Vrúbľovanie do rázštepu

Ide o asi najstarší známy spôsob vrúbľovania, ktorý je vhodný pre staršie nerodiace stromy. Toto štepenie je vhodné pre stromy jablone a hrušky, ale možno ho využiť aj pri ríbezliach a egrešoch. Jeho nespornou výhodou je jednoduchosť a dobré ujímanie vrúbľov, najmä na podpníkoch tenšieho priemeru.

  • Popis: Pri tomto spôsobe sa podpník najskôr zreže kolmo pílkou alebo nožničkami, rana sa začistí. V strede rezu podpník rozštiepime do klina pomocou sekery a kladiva do hĺbky asi 4 cm. Ak štepíme hrubšie podpníky, je nutné ho vo vzdialenosti 5-6 cm od rezu stiahnuť špagátom, aby sa nerozštiepil príliš hlboko. Dva vrúble si šikmo zrežeme na jednom konci z oboch strán do hrotu (klinu).
  • Upevnenie a ošetrenie: Takto pripravené vrúble zastokneme do podpníka, jeden na jednu stranu klinu, druhý na opačnú. Je potrebné, aby nad úroveň rany podpníka trčali polmesiačiky. Uistíme sa, že podpník vyvíja na vrúbeľ najväčší tlak v mieste kambia a taktiež že spojenie komponentov je v čo najväčšej dĺžke. Potom sa rany dôkladne zavoskujú.

5. Plátkovanie

Tento spôsob sa používa v prípade, ak je podpník hrubší ako vrúbeľ. Pri plátkovaní s jazýčkom je princíp aj výhoda rovnaká ako pri anglickom spojkovaní.

  • Popis: Na vrúbli vykonáme šikmý spojkovací rez. Podpník zrežeme kolmo nožnicami alebo pílkou. Primeráme si dĺžku spojkovacieho rezu na vrúbli a rovnaký náprotivok urobíme na podpníku. V prípade hrubšieho priemeru podpníka (3-5 cm) použijeme 2 vrúble, pri ešte hrubšom viac vrúbľov. Na vrúbli musí zostať trčať polmesiačiková ranka, ktorá zabezpečí zahojenie rany na podpníku.
  • Upevnenie a ošetrenie: Vzniknuté rany treba dôkladne zavoskovať, aby nevysychali.

Techniky očkovania

Aj pri očkovaní stromov existuje viacero techník:

  • Plátkové očkovanie: Na konári alebo podpníku sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko, ktoré sa upevní štepárskou páskou.
  • Očkovanie na T rez: Očkovacím nožom sa nareže kôra a lyko do tvaru písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm), potom sa kôra jemne odchýli. Do obalu sa vloží pripravené očko s tenkou vrstvou kôry a previaže sa štepárskou páskou alebo gumičkou. Tento spôsob je najčastejší pri letnom očkovaní do T-rezu.
  • Fokertovo očkovanie (chip-budding): Na podpníku sa urobí zárez až do dreva a do neho sa vloží vyrezané očko. Tento spôsob sa zvyčajne nepoužíva domácimi záhradkármi, ale v ovocných škôlkach. Využíva sa na zlepšenie neujatých očiek pri nedostatku miazgy alebo pri očkovaní pred jarou či v lete.

Štepenie jabloní pre začiatočníkov - Naučte sa, ako štepiť | Zahŕňa 6 mesiacov aktualizácií

Starostlivosť po štepení a bežné chyby

Po spájaní oboch častí je dôležité, aby bolo spojenie chránené pred vysychaním a infekciami. Fixácia vrúbľa k podpníku je dôležitý krok, pretože pevné spojenie podporuje rýchlejšie prepojenie a znižuje riziko vysychania vrúbľa. Použite špeciálnu pásku na vrúbľovanie alebo vrúbľovací vosk, ktoré nielen udržia spoj na mieste, ale aj chránia rezné plochy pred infekciou. Tento ochranný obal sa odporúča ponechať aspoň niekoľko týždňov, aby mal vrúbeľ dostatok času na stabilizáciu.

Po úspešnom vrúbľovaní je dôležité udržiavať miesto vrúbľovania vlhké a chrániť ho pred priamym slnečným žiarením, ktoré by mohlo mladý vrúbeľ vysušiť. Pravidelné zvlhčovanie a ochrana pred extrémnym teplom pomáhajú rastline udržať optimálne podmienky pre hojenie a rast nových pletív. Keď spoj pevne zrastie, odstráňte fixáciu, aby mal nový výhonok priestor na prirodzený rast a rozvetvenie. Po niekoľko nasledujúcich rokov zasa na jar vykonávame rez.

Najviac starostlivosti vyžadujú stromy preštepené „na hlavu“, teda väčšinou spôsobmi, kde bolo použitých 2 a viac vrúbľov (do rázštepu, pod kôru, bočné plátkovanie). Pri následnej výchove štepu dochádza k zakracovaniu výhonov, opakovanému čisteniu podpníka, odstraňovaniu konkurenčných výhonov i znižovaniu počtu pôvodných vrúbľov na hlave.

Prečo sa štep neprijal?

Aj keď je štepenie pomerne jednoduché, začínajúci záhradníci môžu urobiť niektoré bežné chyby, ktoré môžu znížiť šance na úspech. Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia.

  • Vrúble alebo podpník nie sú v dobrom stave.
  • Nevhodné načasovanie odberu vrúbľov alebo samotného štepenia (napr. štepenie pod kôru v čase, kedy nie je prítomná miazga). Tento neúspech je veľmi častý pri čerešniach, ktoré napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla.
  • Nesprávne skladovanie odobratých vrúbľov.
  • Podpník a vrúbeľ nie sú kompatibilné (napr. snaha o štepenie kôstkovín a jadrovín).
  • Rezy na vrúbli a podpníku nepriliehajú správne (kambium na kambium aspoň z jednej strany).
  • Vrúbeľ a podpník neboli dostatočne dobre spojené a spoj nebol riadne ošetrený a upevnený.

Kvetné púčiky a rodivosť

Ak nám zakvitne vrúbeľ pri štepení jabloní a hrušiek, nič sa nedeje. Tieto druhy obsahujú zmiešané puky - postačuje kvety vyštipnúť a následne nám krásne vyrastie letorast. Iná situácia nastáva pri kôstkovinách, kde sa na bočných pukoch jednoročného dreva môžu vyskytovať len kvetné puky (obzvlášť u čerešní a višní).

Ak chceme zachrániť starú višňu, môže sa stať, že nám roky budú vrúble len kvitnúť. Na vrúbli kôstkovín (napr. višní a čerešní) sa nesmú nachádzať len bočné púčiky, ale mali by obsahovať aj púčik vrcholový. Ak štepíme tenké vrúble zo starých stromov, táto zásada sa môže stať kľúčovou.

Kompatibilita a vplyv podpníka

Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov. Vždy ale platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice, k malviciam sa prijmú len malvice. Napríklad marhule, slivky, čerešne či višne sa dajú vzájomne kombinovať.

Výber podpníka a vrúbľa je jedným z kľúčových krokov. Dôležité je zvoliť zdravý podpník bez známok chorôb alebo poškodenia, pretože odolnosť a zdravie podpníka výrazne ovplyvňujú výsledný rast a vývoj vrúbľa.

Vplyv podpníka na vrúbeľ a rodivosť:

  • Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť - neodporúča sa.
  • Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda: Je najvhodnejšia pre rast a rodivosť.
  • Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda: Neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával.
  • Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
  • Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: Rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
  • Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: Neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
  • Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: Bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia, ale trvá do vysokého veku.

Vhodnou kombináciou toho istého druhu vrúbľa s rôznymi typovými podpníkmi získame buď strom s vysokým kmeňom a hlbokou koreňovou sústavou, zákrpok, alebo niečo medzitým. Zákrpky začínajú rodiť často už v 2. roku, zatiaľ čo vysokokmene neraz až v 7. roku po výsadbe.

Prečo by sme mali štepiť ovocné stromy?

Štepenie rastlín má viacero výhod, vďaka ktorým je táto technika cenná pre každého záhradkára a ovocinára:

  • Umelé vegetatívne rozmnožovanie: Umožňuje zachovať a rozmnožovať vlastnosti konkrétnych odrôd, ktoré sa nedajú spoľahlivo rozmnožovať semenami. Vrúble nesú presnú genetickú informáciu materského stromu.
  • Kombinácia odrôd: Na jednom strome môžu rásť viaceré odrody, čo je ideálne pre menšie záhrady alebo pre milovníkov rozmanitosti.
  • Oživenie starých a poškodených stromov: Možno nimi nahradiť neplodiace alebo poškodené časti, čím sa predĺži životnosť a rodivosť stromu.
  • Urýchlenie rodivosti: Vrúbľované rastliny začnú plodiť rýchlejšie než tie pestované zo semien. Zákrpky začínajú rodiť často už v druhom roku po výsadbe, zatiaľ čo vysokokmene až v siedmom.
  • Zlepšenie vlastností: Napríklad sa dá do silnejšieho stromu naštepiť čerešňa so slabšími koreňmi, čím sa získa odolnejší a produktívnejší strom.
  • Pre radosť a uspokojenie: Mnohí záhradkári sa k štepeniu dostanú zo zvedavosti alebo zo snahy zachovať starú či obľúbenú odrodu, prípadne pre skvelý pocit z vlastnoručne dopestovaného stromčeka.

Vrúbľovanie ovocných drevín je zručnosť, ktorú sa oplatí osvojiť. Pomocou správnych techník môžete získať zdravé, produktívne stromy, ktoré sú odolné voči chorobám a poskytujú kvalitné plody.

tags: #vrublovanie #ovocne #stromy