Kvalitná kukuríčná a trávna siláž sú základom úspešného kŕmenia dobytka systémom TMR. Keďže krmivá tvoria často takmer polovicu nákladov na výrobu mlieka - zvyčajne 40 až 60 %, ich kvalita a efektívne spracovanie priamo ovplyvňuje hospodársky výsledok farmy. Každá chyba pri zbere, spracovaní či skladovaní krmiva môže viesť k významným ekonomickým stratám a negatívne ovplyvniť zdravie a produkciu stáda. Preto je správny manažment siláže kľúčový nielen pre ekonomiku, ale aj pre udržanie vysokého genetického a produkčného potenciálu dobytka.
Vieme si vôbec predstaviť, čo všetko sa skrýva za výživovou hodnotou krmiva pre úžitkové zvieratá? Zjednodušene povedané, kvalitu siláže rozlišujeme v istom rozmedzí živín. To ovplyvňujú rôzne vonkajšie činitele, ako aj spôsob prípravy zelených rastlín.
Princípy a význam silážovania
Silážovanie je proces konzervácie, pri ktorom sa uchováva čerstvá píca s nízkym obsahom sušiny, prípadne píca čiastočne zavädnutá alebo zavädnutá v anaeróbnom prostredí pri poklese pH pod hodnotu 4,2 (tzv. okyselení). Silážované krmivá sú konzervované objemné krmivá, pre ktoré je typická nízka hodnota pH (3,6-5,0), spôsobená obsahom organických kyselín, najmä kyseliny mliečnej a octovej, pôsobiacich ako konzervanty. Cieľom silážovania je zachovať v maximálnej miere živinové a dietetické parametre krmiva, po otvorení sila potlačiť činnosť kvasiniek, pliesní a aerobných baktérií, rovnako ako klostrídií a enterobaktérií.
Proces mliečneho kvasenia
Silážovanie charakterizuje množenie baktérií mliečneho kvasenia v prostredí bez prístupu vzduchu. Vzniká podobne ako kyslá kapusta - bez prístupu vzduchu, pôsobením mliečneho kvasenia cukrov obsiahnutých v silážovanej hmote. Ide o biochemický dej, kedy baktérie mliečneho kvasenia produkujú z voľne dostupných, vo vode rozpustných cukrov kyselinu mliečnu, oxid uhličitý a vodu. Niektoré baktérie vytvárajú tiež ďalšie kyseliny, napr. mravčiu či octovú. Kyselina mliečna znižuje pH hmoty - zvyšuje kyslosť a vytvára prostredie nevhodné pre množenie nežiaducich baktérií, kvasiniek a plesní. Je dôležité, aby dostatočne nízke pH bolo dosiahnuté čo najskôr.
Na fermentačných procesoch v silážovanej hmote sa podieľa celá rada mikroorganizmov. Najdôležitejšie z nich sú baktérie mliečneho kvasenia, výsledkom ich činnosti dochádza ku štiepeniu cukrov (napr. glukózy) za vzniku kyseliny mliečnej. Rola kyseliny mliečnej v silážach spočíva v jej silnej okysľovacej schopnosti. Kyselina mliečna vzniká v siláži v najväčšom množstve (50 % z celkového množstva) v prvých 2 - 3 dňoch po naskladnení, zbytok sa vytvorí asi do dvoch týždňov. Produkcia kyseliny mliečnej je ukončená približne po troch týždňoch. Kvalita silážovania závisí aj od toho, či rešpektujeme a dostatočne zavádzame anaeróbne podmienky a ako udržiavame optimálnu teplotu.
Nežiaduce mikroorganizmy a ich vplyv
Mimo už spomínané baktérie mliečneho kvasenia obsahuje silážovaná hmota tiež napr. baktérie Coli-aerogenes, ktoré premieňajú laktózy (cukry) na plyny. V siláži spôsobujú značné straty rozkladom cukrov a solí organických kyselín za vzniku veľkého množstva tepla. Ich aktivita je zastavená už pri pH 4,5 a optimálna teplota pre ich rozvoj sa pohybuje v rozmedzí 27 - 35 °C.
Ďalšími neželateľnými baktériami sú Clostridia (baktérie maslového kvasenia). Môžu štiepiť cukry aj kyselinu mliečnu. Produkty ich metabolizmu sú kyselina maslová, oxid uhličitý, kyselina octová a propiónová, alkoholy a acetón. Kyselina maslová je v nadmernom množstve nežiaduca, pretože znižuje chutnosť siláže. Klostrídie sa najviac vyskytujú pri silážovaní bielkovinových alebo polobielkovinových plodín silážovaných pri nízkej sušine.
Hnilobné baktérie sú aeróbne organizmy tvoriace spóry, ktoré sa rozvíjajú len vtedy, ak do siláže vniká kyslík, napr. aj vo forme zrážkovej vody. Štiepia sacharidy, škroby, aminokyseliny, bielkoviny, pektíny a množstvo ďalších látok. Ich pôsobením vzniká zo siláže kašovitá, nezkrmiteľná hmota. Hnilobou bývajú napadnuté iba postranné a povrchové plochy siláže.
V silážach sa bežne vyskytujú aj kvasinky a plesne. Kvasinky sú anaeróbne organizmy spôsobujúce alkoholové kvasenie, ktoré zkvašujú glukózu na alkohol. Ich aktivita končí okolo pH 3,2. Plesne sú obligátne aeróbne organizmy, pre svoj život teda potrebujú prítomnosť kyslíka. Sú vždy škodlivé, veľmi rýchlo sa množia a sú odolné aj veľmi nízkym hodnotám pH. V siláži oxidujú organické kyseliny a znižujú tak jej kyslosť a skladovateľnosť. Ich prítomnosť znižuje chutnosť siláže a zver ju odmieta prijímať.
Príprava trávnych porastov pre silážovanie
Výber krmiva a čas zberu
Zelené, jemné, kosené niekoľkokrát do roka - trávne siláže tvoria základ výživy vhodnej pre prežúvavce a sú zdrojom cenných bielkovín. Všeobecne platí, že plodiny s vysokým obsahom cukru sú dobre silážovateľné; krmivá bohaté na bielkoviny (lucerna a strukoviny) sa silážujú horšie. Trávy sú považované za stredne silážovateľné. Dôležitý je obsah cukru, z ktorého "žijú" mikroorganizmy produkujúce kyselinu mliečnu, ktorá siláž konzervuje.
Rastliny treba zberať v zodpovedajúcej zrelosti, mali by byť zdravé, nezaburinené a čisté. Na jednej strane je zručnosť pri práci, na druhej dostupný sortiment na vylepšenie procesu. Pre zdarný priebeh mliečneho kvasenia je nutné sklízeť pícu zavädnutú o sušine 30 - 45 %. V píci s obsahom sušiny nad 30 % je potlačovaná aktivita maslových baktérií. Ak sušina prekročí hodnotu 45 - 50 %, je zastavená aj aktivita mliečnych baktérií. Píce by nemala byť znečistená zeminou a doba zavädania by nemala byť dlhšia ako 2 dni.
Zavädanie a dĺžka rezanky
Pre nízký obsah skvasiteľných glycidov a vysokú pufračnú schopnosť sú bielkovinové plodiny (ako trávy, ďateliny, lucerna) obtiažne silážovateľné. Pre dosiahnutie kvalitnejšieho fermentačného procesu sa teda píca necháva tzv. zavädnúť (cieľom je zníženie obsahu vody v pletivách na 50-65%). Zavädnutím pice sa dostupnosť cukrov síce znižuje, avšak pri sušine vyššej ako 40 percent sú cukry ešte využiteľné pre časť baktérií mliečneho kvasenia, no už nie pre klostrídie. Na silne zavädnutéj hmote sa však darí aj plesniam.
Rastliny pre silážovanie treba pripraviť tak, aby ich bolo možné čo najlepšie natlačiť do pripravených nádob a vytlačiť vzduch. Krmivo sa nechá mierne zavädnúť, nareže alebo naseká sa na kúsky s dĺžkou 10 - 20 mm; krmivo s väčším obsahom sušiny treba spracovať na drobnejšie kúsky. Pre silážovanie pice je dôležité pícu upraviť na optimálnu dĺžku rezanky. Dĺžka rezanky závisí na druhu a obsahu sušiny silážovanej pícniny. Materiál nesmie byť zaparený, znečistený, nesmie obsahovať zeminu či dokonca trus.
Uskladnenie a utláčanie siláže
Kvalitná fermentácia je základným pilierom silážového manažmentu. Pre splnenie podmienok fermentácie je rozhodujúcim kritériom prostredie, v akom silážovať. Kvalita utlačenia je kľúčová pre odstránenie kyslíka a správnu fermentáciu. Cieľom je dosiahnuť hustotu minimálne 250 kg sušiny na m³, aby sa minimalizoval prítomný vzduch a zamedzil rast nežiaducich mikroorganizmov. Nedostatočné utlačenie vedie k prehrievaniu siláže, strate energetickej hodnoty a poklesu dojivosti až úplnej strate dojivosti.
Spôsoby uskladnenia
Siláž možno pripraviť v čistom sude, hrubom igelitovom vreci alebo vo vedre. Pre účely silážovania vyberáme iný typ zakrývacích plachiet vzhľadom na špecifický proces konzervácie činnosťou kyseliny mliečnej. Vhodným sortimentom sú senážne fólie a silážne plachty na prekrytie, zamedzenie prístupu vonkajších faktorov a na zabránenie nepríjemnému zápachu. Mliečne kvasenie tak trvá kratšie ako obvykle. Pre uloženie siláže možno voliť z niekoľkých variant. Môže byť uložená tradične v silážnych žlaboch, vacoch alebo obalovaných balíkoch. S tradičnými technológiami sú spojené značné straty a veľká pracovná náročnosť. Pre mysliveckú praxi je výhodnejšie siláž lisovaná do obalovaných balíkov.
Utláčanie a zakrývanie
Nádoba by mala byť uzavierateľná; veľkosť nádob volíme tak, aby sme načatú siláž skŕmili čo najskôr, ideálne najlepšie do týždňa. Použité plastové nádoby by mali byť vhodné pre uchovanie kyslého obsahu. Dôležitá je čistota a optimálny priestor pre vrstvenie, zatláčanie a vytesnenie vzduchu. Vhodné je na dno nádoby natlačiť aspoň trojcentimetrovú vrstvu sena alebo slamy, ktorá zachytí prebytočnú šťavu. Do pripravených nádob je potrebné navrstviť silážovanú hmotu a poriadne ju ušliapať. Dávame vrstvu repných skrojkov, menšiu vrstvu varených zemiakov. Potom sa hmota poriadne zošliape, pozor na zvyšné vzduchové „vrecká“ najmä pri okrajoch. Následne sa pridá ďalšia várka, zošliape sa a pokračuje až do naplnenia sudov.
Utláčanie je veľmi dôležité, z pripravenej hmoty sa vytlačí vzduch a pripravia sa tak podmienky pre množenie baktérií mliečneho kvasenia. Pre dostatočné utlačenie platí pravidlo: na každú tonu čerstvej hmoty dovezenej za hodinu je potrebných približne 330 kg utláčacej hmotnosti. Napríklad pri linke dovezúcej 60 ton hmoty za hodinu musí utláčacia technika dosahovať minimálne 20 ton. Okraje a vrchné vrstvy silážnej jamy si vyžadujú osobitnú pozornosť - práve tu vznikajú najväčšie straty, ktoré môžu dosiahnuť až 25 % z objemu hmoty.
Po naplnení je potrebné hmotu zaťažiť a sudy riadne uzavrieť. Používame igelit, naň plastovú alebo drevenú dosku a na ňu kameň. Hotovú siláž je vhodné zakryť vekom, pre zamedzenie zápachu ešte vrch sudu obaľujeme potravinovou fóliou. Po vzduchotesnom zakrytí sila je mimoriadne dôležité čo najrýchlejšie a najvýraznejšie znížiť hodnotu pH, aby sa zabránilo rozkladu bielkovín pôsobením škodlivých organizmov kvasenia.
Neuvěřitelné obrovské hromady siláže světa
Zlepšenie kvality siláže a minimalizácia strát
Celkový obsah živín je v takto upravených krmivách nižší v porovnaní s pôvodným obsahom živín v sušine použitej plodiny. Straty živín závisia na voľbe technologicko-technických postupov spracovania a konzervácie, druhu plodiny, obsahu a kvalite sušiny, ovplyvňujúcim jej silážovateľnosť.
Zachovanie bielkovín v trávnej siláži
S trávnymi silážami sa často spája parameter zvaný obsah hrubého proteínu. Proteín zistený pri analýzach siláže sa vo všeobecnosti uvádza ako hrubý proteín. Je to však iba súhrnný pojem pre všetky zlúčeniny obsahujúce dusík. Okrem samotného hrubého proteínu totiž siláž obsahuje aj takzvané neproteínové dusíkaté zlúčeniny (NPN). Pod pojmom hrubý proteín rozumieme aminokyseliny, ktoré sa zlúčili a vytvárajú bielkovinu. V čerstvej tráve predstavuje podiel čistého proteínu na hrubom proteíne okolo 80 percent. Ak sa čerstvá tráva spracuje na siláž, zmení sa v nej zloženie hrubého proteínu. Obsiahnutý čistý proteín sa štiepi pôsobením mikrobiálnej činnosti - odborne sa tento proces nazýva proteolýza. Pri proteolýze klesne obsah čistého proteínu v hrubom proteíne z 80 percent na približne 50 percent. To má vplyv na hodnotu krmiva: obsah čistého proteínu sa zníži a tým klesne obsah proteínu stabilného v bachore (UDP) a proteínu využiteľného v tenkom čreve (nXP).
Všetky opatrenia, ktoré zlepšujú klasický úspech silážovania, vedú aj k zvýšeniu hodnoty bielkovín. Existuje priame spojenie medzi obsahom amoniaku a výsledkom konzervovania: vysoký obsah amoniaku je vždy znakom nekvalitnej siláže.
Použitie silážnych prísad (inokulantov)
Pre zlepšenie kvality siláže, urýchlenie zretia i predĺženie trvanlivosti sa používajú špeciálne prípravky - biologické, biologicko-chemické a chemické. Používajú sa pri krmivách stredne a ťažšie silážovateľných, aby urýchlili kvasný proces a potlačili rozvoj nežiaducich plesní a kvasiniek. Množstvo a kvalita prirodzených baktérií mliečneho kvasenia enormne kolíšu. Mliečne kvasenie s nízkymi stratami, pri ktorom ostane zachovaná kvalita krmiva, je možné zaručiť iba pridaním overených silážnych prostriedkov.
Biologické prípravky (zmes vhodných kmeňov baktérií) podporujú prirodzené mliečne kvasenie. Príklady zahŕňajú kmene Enterococcus faecium, Lactobacillus brevis a Lactobacillus plantarum. Enterokoky sa v silážovanej hmote množia intenzívne na začiatku fermentačného procesu pri hodnotách pH 5,5-6,5. Kmeň L. plantarum pôsobí v prostredí s pH nižším než 5,5 a oba tieto homofermentatívne druhy produkujú kyselinu mliečnu. Heterofermentatívne baktérie L. brevis produkujú okrem laktátu aj kyselinu octovú, ktorá prispieva k aerobnej stabilite siláže po jej otvorení.
Silážne prostriedky Labacsil® zabezpečujú rýchly pokles hodnoty pH, znižujú rozklad bielkovín a zabraňujú stratám živín, znehodnocovaniu krmiva a množeniu plesní. Adekvátna fermentácia znižuje riziko prehrievania, tvorby plesní a mykotoxínov a zvyšuje energetickú hodnotu krmiva.
Kontrola kvality a skrmovanie
Kontrola kvality utlačenia a zakrytia silážnej jamy je neoddeliteľnou súčasťou manažmentu. Jednoduchý praktický test spočíva v zatlačení ukazováka alebo pera do silážnej steny - ak prst ľahko prenikne, utlačenie nie je dostatočné. Nedostatočné utlačenie a zakrytie umožňujú prienik kyslíka, čo spúšťa sekundárnu fermentáciu, prehrievanie krmiva a vznik plesní či mykotoxínov. Celkové straty pri nesprávnej manipulácii môžu presiahnuť 20 % zozbieranej hmoty, čo znamená výrazný ekonomický dopad na produkciu mlieka.
Hodnotenie hotovej siláže
Pripravenú siláž je možné skrmovať za 4 - 8 týždňov, kedy končí mliečne kvasenie. Kvalitná siláž má sýto olivovú až zelenú farbu, je pevnej konzistencie, nerozpadá sa, vonia po kyslej kapuste alebo uhorkách. Silážované krmivá sú zverou obecne veľmi dobre prijímané. Po otvorení ju treba čo najskôr skŕmiť alebo obmedziť plochu, ku ktorej má prístup vzduch, a siláž vždy zas poriadne prikryť. Pri predkladaní zveri je nutné voliť také množstvo, aby ho zver stačila v krátkej dobe skonzumovať a bolo znížené riziko sekundárnych fermentačných procesov a jeho znehodnotenie.
Kvalitná siláž je plnohodnotným zdrojom základných živín s vysokým obsahom energie, vitamínov, minerálnych látok a vody zvlášť v zimnom období. Vyznačuje sa veľmi dobrou chutnosťou a atraktívnosťou pre zver. Hotovú siláž zmiešame so šrotom. Vhodná je siláž v kombinácii repné skrojky, mrkva, varené zemiaky, mladý špenát a varené zemiaky alebo len samotné varené zemiaky, pridať sa dá i mladá žihľava.
Zásady úspešného manažmentu siláže z trávnych porastov
Pre maximalizovanie rentability farmy je potrebné dodržiavať päť základných zásad:
- zabezpečiť vysokú chutnosť krmiva, vysoký obsah živín a primeraný obsah vlákniny,
- garantovať kvalitné utlačenie,
- zachovať štruktúru pri odbere,
- predchádzať vnikaniu kyslíka,
- minimalizovať straty pri manipulácii.
Ako môžete cielene podporiť tvorbu kyseliny mliečnej v trávnej siláži:
- čistá kosba vo výške 7 až 8 cm,
- krátky čas zotrvania na poli s efektívnym zavädnutím,
- použitie silážnych prostriedkov,
- v sile: rozloženie naširoko v tenkých vrstvách,
- vysoké zhutnenie,
- po naplnení sila: okamžité, rýchle a tesné zakrytie bez prístupu kyslíka.
Správne pripravené a uskladnené krmivo umožňuje plné využitie genetického a produkčného potenciálu stáda a je kľúčové pre stabilnú a efektívnu výrobu mlieka. Kvalitná trávna senáž prispieva k dobrému zdravotnému stavu kráv, produkuje mlieko a pomáha šetriť drahé jadrové krmivo. Preto môže dobré objemové krmivo aj niečo stáť. Lebo: nekvalitné trávne siláže sú vo vzťahu k výrobným nákladom rovnako drahé ako tie kvalitné - ale následné náklady na zvýšené používanie jadrového krmiva a horšia výkonnosť, respektíve znížená produkcia mlieka, sú často oveľa vyššie.