Zalesňovanie a obnova lesa vo Vysokých Tatrách

Máloktoré horstvo Slovenska oplýva takou pestrosťou lesných spoločenstiev, aké má územie Tatranského národného parku (TANAP). Táto mimoriadna rozmanitosť sa prejavuje v Podtatranskej kotline, na vápencových substrátoch v Belianskych a Západných Tatrách, ako aj v listnatých lesoch tvorených spoločenstvami prípotočných jelšín či špecifických bučín. Okrem týchto spoločenstiev tu nájdeme i reliktné boriny či rašeliniskové breziny s brezou plstnatou.

Charakteristika a vývoj tatranských lesov

Dôležitú pozornosť si v TANAP-e zaslúžia porasty kosodreviny, ktoré majú najväčšiu rozlohu v rámci celých Západných Karpát. Dominantnou drevinou v porastoch je smrek obyčajný. Zvláštnosťou oproti iným horstvám na Slovensku je skutočnosť, že v centrálnej časti Vysokých Tatier absentuje buk a jedľa je tiež zastúpená v menšom rozsahu. Na druhej strane je tu výrazný podiel pôvodnej borovice lesnej, borovice limby či smrekovca opadavého. Na tomto prirodzenom rozšírení lesných drevín sa rozhodujúcou mierou podieľajú klimatické podmienky.

Lesné vegetačné stupne

Na území Tatranského národného parku sa nachádza päť lesných vegetačných stupňov:

• bukový (4. lvs)
• jedľovo-bukový (5. lvs)
• smrekovo-bukovo-jedľový (6. lvs)
• smrekový (7. lvs)
• kosodrevinový (8. lvs)

Dnešné drevinové zloženie lesných porastov sa často výrazne odlišuje od pôvodného, čo je spôsobené predovšetkým ľudskou činnosťou od 13. storočia.

Historický vplyv človeka a obnova

Začiatok kolonizácie lesnatej oblasti, ktorá patrila uhorským kráľom, spadá do rokov 1205 až 1262. Intenzívnejší kolonizačný ruch vzniká na prelome 12. a 13. storočia, po vpáde Tatárov. Následne sa na tomto území dlho a výrazne uplatňovalo pastierstvo, baníctvo a železiarstvo, a tiež lesné hospodárstvo.

Tatranské lesy boli začiatkom 19. storočia natoľko zdevastované, že neposkytovali ani najnutnejšiu potrebu dreva pre tatranské obce, a na palivo sa rúbala už aj kosodrevina nad hornou hranicou lesa. Takto odlesnené a silne preriedené plochy sa intenzívne využívali na pastvu, hlavne oviec a kôz, ale aj hovädzieho dobytka a koní.

Nedostatok dreva, ako aj prvé administratívne opatrenia na záchranu lesov v Rakúsko-Uhorsku (Tereziánsky patent v roku 1770), prinútili vrchnosť a majiteľov lesov k prvým zámerným ochranným a obnovným zásahom. Súkromných majiteľov lesa k tomu motivovala aj stúpajúca cena dreva. Tejto exploatácii síce padli za obeť posledné zvyšky starých tatranských porastov na prístupných miestach, ale majitelia videli, že drevo je rentabilnejším produktom ako extenzívna pastva.

V tomto období dochádza k zalesneniu stredných častí tatranských lesov, a to jednak prirodzeným spôsobom - zmladzovaním drevín, ktoré tam ešte rástli, a pre ktoré boli biologické podmienky ešte priaznivé, a tiež umelou obnovou - sejbou a sadbou.

Princípy prírode blízkeho obhospodarovania lesa v TANAP-e

Tatranský národný park bol založený v roku 1949 ako prvý národný park na území Československa s cieľom ochrany unikátneho prírodného prostredia. Už od jeho založenia bol na území TANAP-u zavedený systém prírode blízkeho obhospodarovania, zakotvený ako priorita v základných predpisoch, plánoch a smerniciach. Lesy v TANAP-e boli v roku 1965 vyhlásené za lesy účelové, čo znamená, že ich prvoradou úlohou nie je produkcia dreva, ale plnenie všeužitočných funkcií. Tieto zásady, spôsoby a formy prírode blízkeho hospodárenia sú aktuálne aj dnes.

Úlohou lesného hospodárstva v Tatranskom národnom parku je vytvorenie a trvalé udržanie takého stavu jednotlivých porastov a lesa ako celku, ktorý by bol schopný optimálne plniť spomínané úlohy. Túto požiadavku môže splniť jedine les blízky prírodnému lesu. Cieľová výstavba týchto lesov by mala mať charakter maloplošne usporiadaného, čiastočne rôznovekého lesa.

Pestovné opatrenia v tatranských lesoch musia vychádzať predovšetkým z dokonalej znalosti štruktúry prírodných alebo aspoň prirodzených porastov tejto oblasti a prísne sledovať obnovenie ich zničenej alebo narušenej štruktúry. Majú charakter terapie a musia sa opierať o dokonalé poznanie prírodných javov.

Výhľadovým cieľom je dlhodobou a cieľavedomou činnosťou pretvárať lesné porasty do stavu prírode blízkeho až prirodzeného v čo najväčšej dosiahnuteľnej miere. Hoci sa od zriadenia TANAP-u uplatňovali princípy prírode blízkeho hospodárenia, prírodný les je dnes zastúpený len na 3 % plochy, prirodzený na 13 % a prevažne prirodzený na ďalších 13 %. Aj napriek dlhodobej starostlivosti sa stanovené ciele podarilo napĺňať len čiastočne.

Dreviny a biotopy európskeho významu v TANAP-e

Lesné spoločenstvá v Tatranskom národnom parku sú tvorené biotopmi európskeho a národného významu. Z biotopov európskeho významu sú zastúpené predovšetkým tieto biotopy:

• Kosodrevina: Porasty kosodreviny tvoria samostatný výškový vegetačný stupeň o šírke cca 200 m a plynulo nadväzujú na hornú hranicu smrekového lesa. Na území TANAP-u zaberajú cca 9 630 ha. Geologické podložie tvoria prevažne žuly a ruly, v Belianskych Tatrách karbonátové horniny. Pôdy sú plytké so znakmi podzolizácie, humifikácia je spomalená. Sporadicky sa vyskytujú zakrpatené dreviny ako smrek obyčajný, borovica limbová, jarabina vtáčia či smrekovec opadavý. Bylinná vrstva je chudobná.
• Smrekové lesy čučoriedkové: Predstavujú klimaticky podmienené smrečiny v najvyšších horských polohách (horná hranica lesa) s absolútnou prevahou smreka a často prímesou smrekovca. Tvoria samostatný 7. lesný vegetačný stupeň. Bylinná synúzia je druhovo chudobná, dominujú oligotrofné a acidofilné druhy.
• Smrekové lesy vysokobylinné: Ide o horské zonálne smrekové lesy, ktoré sa vyskytujú na vlhších a troficky priaznivejších stanovištiach. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, charakteristicky sa uplatňuje javor horský. Biotop v Tatranskom národnom parku zaberá plochu iba cca 400 ha.
• Smrekovcovo-limbové lesy: V Tatrách netvoria porasty limby ani smrekovca samostatný vegetačný stupeň, tak ako je tomu napríklad v Alpách. Tieto dreviny sa rôznou mierou podieľajú na výstavbe smrečín s podrastom kosodreviny v pásme medzi 1400 až 1900 m n. m. Najtypickejšie sú porasty s limbou a smrekovcom vyvinuté na veľmi členitých, balvanitých až blokových sutinách či svahoch s minimálnou vrstvou pôdy.
• Rašeliniskové smrekové lesy: Vyskytujú sa na kyslom podloží vo vlhkých a chladných horských polohách s pôdami výrazne oglejenými. Biotop sa nachádza na rovných alebo mierne sklonených terénoch s vysokou hladinou podzemnej vody, kde sa hromadí surový humus so známkami rašelinatenia. V drevinovom zložení dominuje smrek.
• Horské jelšové lužné lesy: Biotop je charakteristický porastmi jelše sivej s prímesou smreka, prípadne ďalších drevín. Vyskytuje sa najmä na brehoch horských tokov v chladných údoliach. Typická je viacposchodová štruktúra.
• Jedľové a jedľovo-smrekové lesy: Sú v Tatranskom národnom parku pomerne hojne rozšírené, vyskytujú sa od 300 do 1 300 m n. m. Biotop tvoria porastové zmesi jedle, najčastejšie so smrekom.

Dopad kalamít a revitalizačné projekty

Dňa 19. novembra 2004 zasiahla územie SR veterná smršť s rýchlosťou vetra v nárazoch takmer 200 km/hod., pri ktorej boli významne poškodené lesné ekosystémy Slovenska. Najväčšie škody však vznikli na území Tatranského národného parku, kde bolo v priebehu veľmi krátkeho času rozvrátených viac ako 12 tisíc ha lesných porastov.

Bezprostredne po kalamite bola zriadená pracovná komisia, ktorá formulovala program efektívneho zvládnutia kalamity. Komisia definovala tri rozhodujúce úlohy, ktoré vyústili do troch realizačných projektov:

1. Spracovanie kalamity.
2. Problematika ochrany lesa.
3. Revitalizácia lesných ekosystémov.

Odborníci pri príprave projektu revitalizácie vychádzali z faktu, že najviac boli postihnuté lesy, ktoré tvorili súčasť kultúrnej krajiny výrazne ovplyvňovanej človekom už od čias valašskej kolonizácie. Tieto lesné porasty boli z veľkej časti umelo založené a dlhodobo antropogénne ovplyvňované a manažované.

Vyhotovený projekt revitalizácie stanovil dlhodobý základný rámec pre tvorbu všetkých ďalších manažmentových plánov (plány starostlivosti o les, Program starostlivosti o TANAP). Jeho cieľom bolo definovať základné rámce a postupy revitalizácie postihnutého územia a dlhodobú stratégiu následného manažmentu tak, aby výsledkom boli ekologicky stabilné lesné ekosystémy schopné plniť všetky spoločnosťou požadované funkcie.

Princípy projektu revitalizácie, ako sú ekologická stabilita porastov, mozaikovitosť štruktúry, stanovištná vhodnosť drevín a ich spoločenstiev, racionálne využívanie prírodných procesov či cielené využívanie autochtónnych drevín s odpovedajúcim genofondom vyhovujúcich aj podmienkam klimatickej zmeny, sú nadčasovými princípmi pre tvorbu a obhospodarovanie funkčných a stabilných lesných ekosystémov.

Odporúčania a postupy pre zalesňovanie: Historický a súčasný pohľad

Historické odporúčania (Ing. Ľudevít Macko, prof. E. Vadas)

Ing. Ľudevít Macko už v roku 1929 písal o zalesňovaní Vysokých Tatier, venujúc sa následkom veternej smršte. Profesor E. Vadas, ktorý zaraďuje plochy do horského pásma až do 1300 m výšky, upozorňoval, že lesná flóra nie je favorizovaním smrečiny nijako zaistená. Jeho odporúčania pre obnovu zdevastovaných lesov zahŕňali:

• Založenie miešaných porastov v skupinách.
• Vytvorenie lúčnych čistín hlavne v blízkosti osád a letovísk pre voľný výhľad. Tieto čistinky nemali byť pravidelného tvaru, ale mali sa prispôsobiť polohe.
• Založenie jedle pre nižšie polohy, ktorá má krásny tvar.
• Miešanie drevín pre zvýšenie pestrosti. Bukové sadenice odporúčal vypestovať doma a vysadiť v 2-3 roku v skupinách alebo pásme.
• Výsadba vejmutovky pre okrasu tatranských lesov, ako imunitnej dreviny proti mrazom a škodlivým vplyvom počasia, s rýchlym rastom a cenným drevom.
• Zváženie výsadby ďalších drevín ako sú tis, douglaska, limba, z listnatých jaseň a kanadská breza.

Moderné prístupy a kritériá

V súčasnosti sa v lesnom hospodárstve v TANAP-e uplatňuje hospodársky spôsob účelový, ktorý sa líši od bežných opatrení v prevádzke. Nie je motivovaný predovšetkým produkčným hľadiskom, ale prírodovedeckým stanoviskom, ktoré má na zreteli zabezpečenie všeobecne prospešných účinkov lesa. Tento prístup zahŕňa:

• Podporu existujúcej prirodzenej obnovy, podsadby a podsejby cieľových drevín v lesných porastoch.
• Používanie maloplošných foriem obnovného rubu s obnovnými prvkami nepresahujúcimi určitú veľkosť, najmä pri prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie.
• Skupinová forma hospodárskeho spôsobu výberkového, ktorá sa uplatňuje v lesných porastoch s nepravidelne rozmiestnenými vekovo diferencovanými skupinami, pričom veľkosť jednotlivých skupín nepresahuje 0,2 hektára.
• Stromová forma hospodárskeho spôsobu výberkového pri stromoch, ktorých vlastnosti zodpovedajú cieľovým hrúbkam a kvalite, alebo pri ktorých dochádza k znižovaniu plnenia ich funkcie v lese.

Všetky formy hospodárskeho spôsobu výberkového a účelového sa považujú za prírode blízke hospodárenie v lesoch.

Doba zabezpečenia je doba, počas ktorej sa vypestuje nový lesný porast, ktorý spĺňa kritériá zabezpečeného lesného porastu. Kritériá zabezpečeného lesného porastu sa stanovujú na základe vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 321/2020 Z. z.

Kategórie lesov a hospodárske spôsoby v TANAP-e

Lesy v správe štátu na území TANAP-u nie sú hospodárske lesy, ale sú kategorizované buď ako ochranné lesy alebo lesy osobitného určenia.

• Ochranné lesy: Prioritou starostlivosti je zabezpečenie plnenia jednej alebo viacerých ochranných funkcií (protierózna, protilavínová, pôdoochranná). Sem patria lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, a ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Taktiež sem môžu byť zaradené lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
• Lesy osobitného určenia: Prioritou je konkrétny účel, napríklad kúpeľné, rekreačné, v chránených územiach, v ochranných pásmach vodných zdrojov, na zachovanie genetických zdrojov. Za pralesy možno vyhlásiť lesy v lesnícky významnom území s výskytom pralesa, ak zachovanie ich charakteru vyžaduje osobitný režim hospodárenia.

V ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia sa uplatňuje hospodársky spôsob účelový, ktorého formy sa diferencujú podľa kategórií a subkategórií lesov a ich cieľov hospodárenia.

Výzvy a limitujúce faktory

Medzi chronické problémy, ktoré v lesníctve na Slovensku pretrvávajú, patria aj faktory obmedzujúce obnovu a stabilitu lesov v Tatrách:

• Vietor: Jeden z najvážnejších faktorov, ktorý vždy bol a stále bude rozvracať predovšetkým menej stabilné porasty, ale vzhľadom na geografickú situáciu horstva a vznik typického prepadového vetra typu bóry mu neodolávajú ani najstabilnejšie ekosystémy.
• Podkôrny hmyz: Prirodzená súčasť ekosystému lesa, ale v prípade narušenej biologickej rovnováhy môže spôsobiť významné škody, čo sa prejavilo aj po veternej smršti v roku 2004, kde sa lykožrút smrekový významne podieľal na šírení poškodenia smrekového lesa.
• Imisie a kyslé zrážky: Hoci ich vplyv v druhej polovici 20. storočia bol značný, ich dôsledky môžu pretrvávať.
• Obmedzenie uvoľňovania prirodzeného zmladenia: V tatranskej oblasti sa stretávame s permanentným problémom obmedzenia alebo znemožnenia uvoľňovania prirodzeného zmladenia (jeden zo základných nástrojov prírode blízkeho obhospodarovania) pri naplnení ťažbového etátu. To je spôsobené najmä výskytom kalamít.

Z tohto dôvodu musí byť uplatňovanie systému prírode blízkeho obhospodarovania lesa na území TANAP-u podporované nielen kompetentnými orgánmi a organizáciami pôsobiacimi v odbore lesného hospodárstva, ale aj ostatných rezortov a verejnosťou.

tags: #vysadba #lesa #vo #vysokych #tatrach