Pestovanie Skorých Melónov: Podrobný Návod

Červený melón je vynikajúcim letným osviežením, plným vody a vlákniny. Pestovanie melónov môže byť zábavné a odmeňujúce, pričom s vhodnou starostlivosťou sa dá úspešne pestovať aj v miernejších oblastiach, nielen v teplých klimatických podmienkach. Aj keď sa melón bežne pestuje v teplých klimatických podmienkach, s vhodnou starostlivosťou sa dá úspešne pestovať aj v miernejších oblastiach. Melóny sú skvelým doplnkom každej záhrady a ich pestovanie môže byť veľmi zábavné a odmeňujúce. S týmito tipmi môžete dosiahnuť bohatú úrodu sladkých plodov, ktoré si môžete vychutnať počas horúcich letných dní. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie.

Melóny: Osviežujúce Plody s Bohatou Históriou

Melóny pochádzajú z Afriky, kde sa pestovali už pred viac ako 5 000 rokmi. Vodové melóny, ako sa červeným melónom tiež hovorí, pochádzajú z africkej púšte Kalahari, kde rástli už takmer pred 5 000 rokmi. Migrovali na sever cez Egypt, kde si vyslúžili veľkú slávu. Hieroglyfy na stenách egyptských budov rozprávajú príbehy o úrode melónov. Plody melónov pochovávali aj do hrobieb kráľov, mali ich živiť v posmrtnom živote. Melóny sa naďalej šírili po európskom kontinente a obzvlášť sa im darilo v teplejších stredomorských oblastiach. Odvtedy vzniklo mnoho rôznych chutných odrôd, mnohé z nich sa dajú pestovať aj na Slovensku.

Druhy Melónov

Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov - vodný a cukrový. Obe skupiny vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne a rozdiel spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu. Melón patrí do čeľade tekvicovitých a tým pádom sa teda radí k zelenine.

  • Vodný melón (Citrullus lanatus) - Je najbežnejší druh melónu, zvonku zelený, vo vnútri ružovo červený s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru. Príkladom bezsemennej odrody je Seedless Big Tast Hybrid. Ak chcete vyskúšať veľké odrody, napríklad Million Bucks Hybrid, dosahujú hmotnosť až 13 kilogramov.
  • Cukrový melón (Cucumis melo) - Cukrové melóny spoznáte podľa žltej šupy a dužiny, sú tiež menšie a majú trochu iný povrch ako vodové melóny. Existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu.
    • Cantaloupe (Cucumis melo var. cantalupensis) - Tento druh melónu má oranžovú dužinu a sladkú, šťavnatú chuť, chuťovo pripomína ananás.
    • Galia melón (Cucumis melo var. reticulatus) - Galia melón má žlto-zelenú kôru a sladkú, šťavnatú dužinu, svojou chuťou pripomína nektarinku.
    • Žltý melón (Cucumis melo var. inodorus) - Má žltú kôru a svetložltú alebo bielu dužinu.
    • Charentais melón - Tento melón má jemnú oranžovú dužinu a je menší než ostatné druhy melónov.
rozdiel medzi vodným a cukrovým melónom, infografika

Kľúčové Podmienky pre Úspešné Pestovanie

Melóny milujú teplo a svetlo, čo sú kľúčové faktory pre ich pestovanie. Červené melóny potrebujú dlhé vegetačné obdobie (najmenej 80 dní) a teplú pôdu. Vodný melón má rád vysoké teploty až okolo 26 °C počas dňa a jeho vegetačné obdobie, teda doba, kedy dozrieva, je dlhá - okolo 100 dní.

Teplota

Melóny sú citlivé na chlad a potrebujú teplé podmienky na klíčenie a rast. Dariť sa im bude pri teplotách vzduchu od 18 do 30 °C. Optimálna denná teplota pôdy je okolo 25 °C, nočná by nemala klesnúť pod 14 °C. Pri teplote 10 °C už melón zastavuje rast, pričom teploty blížiace sa k +1 °C sú pre neho už likvidačné. Najlepšie výsledky s pestovaním dosiahnete v teplejších južných až juhozápadných oblastiach Slovenska.

Svetlo

Melóny potrebujú plné slnko, aspoň 6-8 hodín denne. Vyberte pre ne teplé a slnečné stanovište s južnou expozíciou, chránené pred chladnými vetrami.

Pôda a Živiny

Melóny sú veľmi náročné aj na pôdu a živiny v nej. Pôda by mala byť ľahšia až stredná, výhrevná, veľmi dobre zásobená humusom a bohatá aj na živiny, dobre odburinená a nezamokrená. Vodný melón má rád priepustnú, humóznu pôdu bohatú na živiny. Ideálne sú záhony vyhnojené už na jeseň maštaľným hnojom či kompostom. Pôda by nemala byť premokrená ani zaburinená. Melóny uprednostňujú pôdy s vysokým obsahom humusu, dobrou štruktúrou a príslušnou vodozádržnou schopnosťou. Pri bežnom pestovaní melón toľko listov nemá ako štepený.

Priestor

Myslite na to, že plaziace sa stonky melóna môžu dosiahnuť dĺžku aj 6 metrov. Melón potrebuje dostatok priestoru, pretože je popínavou rastlinou a jeho listy sa značne rozrastú. Takže saďte tam, kde je dostatok otvoreného priestoru. Vodový melón rastie bujnejšie ako cukrový melón a tvorí až 2,5- i viac metrové výhony, a preto ich sadíme aj na väčšie vzdialenosti od seba.

Predpestovanie Sadeničiek

Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Melóny majú dlhé vegetačné obdobie a potrebujú teplé počasie. Preto je vhodné najskôr si v interiéri alebo skleníku dopestovať priesady. Šesť týždňov je na predpestovanie silných priesad dostatočne dlhý čas.

Výber Odrody

Voľba odrody je podstatná, u nás treba siahnuť po najskorších. Medzi výborné tradičné odrody patria Lednický cukrový alebo ešte skorší Solartur, ale aj Oranž, Solar - F1, Ananas. Medzi osvedčené odrody vodového melóna patria stredne skorá odroda Dunaj, skorá odroda Lajko - II - F1, veľmi skorá Melko - F1, ďalej Zelený krajový, drobnoplodé skoré Sugar Baby a Skorospělka. Veľmi úrodná a skorá je i maďarská odroda Szigetsépi, ale i Szentesi, Kecskemeti a Hevesi. Osvedčilo sa pestovanie z osvedčených, najmä skorších odrôd melónov, ktoré istejšie dozrejú aj v horších podmienkach.

Príprava Substrátu

Substrát získame, ak zmiešame polovicu kompostovanej pôdy so štvrtinou rašeliny a štvrtinou piesku a všetko na pare alebo v rúre prehrejeme. Môžete použiť zakúpenú vzdušnú zmes, prípadne si namiešať vlastný substrát z vyzretej kompostovej zeminy, rašeliny a piesku (2 : 1 : 1). Pred výsevom je dobré pôdu prekypriť a zapracovať do nej kompost alebo organické hnojivo, aby ste zabezpečili dostatok živín pre rastliny.

Výsev Semien

Semená vysejte v prvej polovici apríla alebo koncom marca. Semená sejeme asi 2,5 centimetra do hĺbky. Pri výseve do nádoby zasejte semená melónu do hĺbky približne 1,3 centimetra. Na dno nádoby nasypte substrát určený pre výsev a do neho vložte 3 semienka melónu, zhruba pol centimetra do hliny. Takto vysiaty melón pravidelne zalievajte, nech je hlina stále vlhká. Kým rastlinky vyklíčia, môžete nádoby prekryť fóliou. Prvé lístočky sa objavia zhruba po 14 dňoch.

Starostlivosť o Priesady

Umiestnite nádoby do slnečného (južne orientovaného) okna alebo pod svetlá. Vlhkosť substrátu udržiavame rosením, prípadne prekrytím fóliou až do vzídenia. Po vyklíčení treba rastlinky opatrne prepikírovať do samostatných črepníkov. Dobrý tip: Na uľahčenie práce semená hneď vysejte priamo do väčších zakoreňovačov alebo téglikov od jogurtov s otvorom na odtok prebytočnej vody. Keď rastlinky rozvinú deložné lístky, tak ich presadíme - najlepšie do rozpojiteľných fóliových zakoreňovačov s priemerom 10 cm, v ktorých sa sadenice jednak dobre vyvíjajú, ale pri ich vysádzaní na stanovište sa ich koreňová sústava neporušuje. Podobne môžeme použiť aj rašelinovocelulózové zakoreňovače.

predpestovanie sadeničiek melónov v kvetináčoch

Výsadba na Vonkajšie Stanovisko

Termín Výsadby

Najlepší čas na výsev melónov je po posledných jarných mrazoch, keď je pôda dostatočne teplá - ideálne okolo 21 °C. Sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Zdravé a silné priesady vysádzajte na vonkajšie stanovisko až po 15. máji alebo začiatkom júna, keď už nehrozia mrazy a teploty neklesajú pod 14 °C. Ak chcete s výsadbou začať v chladnejšom období, zakryte výsadbovú plochu čiernym plastom, aby sa pôda zahriala.

Príprava Záhonu

Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Pôda by mala mať v čase výsadby teplotu 21 °C alebo vyššiu. Pred výsevom alebo sadením doplňte do pôdy organické látky, ako je kompost alebo kompostovaný kravský hnoj. Pridajte vyvážené hnojivo s vysokým obsahom dusíka.

Spôn Výsadby

Do každej jamky vysejte 8 až 10 semien melónu a semená vtlačte 2,5 centimetra do pôdy. Kopčeky by mali byť od seba vzdialené 90 až 120 centimetrov a riadky aspoň 2,5 metra. Keď rastlinky vyklíčia, ponechajte na každom kopci tri silnejšie. Optimálny pestovateľský spon je 120 až 130 x 50 až 60 cm. Hoci priesady pri vysádzaní sú malé, ako lianovité rastliny sa rýchlo rozrastajú. Vo veľmi hustom poraste sa znižuje výnos a zber plodov je komplikovanejší. Do jednej jamky môžete zasadiť dve až tri sadeničky.

Pestovanie v krytých priestoroch a na balkóne

Melóny môžete pestovať aj v parenisku, vo fóliovníku alebo v skleníku. V krytých priestoroch však musíte v čase kvitnutia zabezpečiť prístup opeľovačom (včelám, osám, čmeľom). Najlepšie preto je sadiť ich bližšie k dverám, kde si ich hmyz počas vetrania nájde. Sadenice do skleníka môžete spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší.

Ako pestovať vodné melóny v nádobách, lacné a jednoduché záhradníčenie na terase

Starostlivosť počas Vegetácie

Zavlažovanie

Voda je silným rastovým motorom melónov, ktorá je dôležitá aj pre bohatú a chuťovo kvalitnú úrodu plodov. Melóny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Červená dyňa potrebuje hlavne v období rastu a nasadzovania plodov veľa vody. Polievajte rastliny priamo na pôdu a vyhýbajte sa vlhkosti na listoch, aby ste predišli plesňovým ochoreniam. Závlahy by sa však mali realizovať podmokom primeranou intenzitou bez rozbahnenia pôdy a mali by byť rovnomerne dávkované podľa klimatickej situácie. Dobrou voľbou je aj kvapková závlaha. Nepravidelné polievanie môže spôsobiť praskanie plodov. Keď sa začnú plody melónov zväčšovať a dozrievať, znížte frekvenciu zavlažovania. Vodu používajte s teplotou podobnou teplote pôdy, aby ste sa vyhli teplotnému šoku rastlín. Závlahová voda by mala mať aspoň teplotu danej pôdy, a preto si ju zohrievame napríklad v sudoch na slnku, prípadne aj priamo vo fóliovníku. Zo začiatku zalievajte 2 x 5 l vody ku koreňu týždenne. Keď nahodia plody, tak 2 x týždenne 10l vody ku koreňu, pri veľkom množstve plodov a bez zrážok aj 4-5 krát do týždňa. Používajte odstátu, teplú vodu.

Hnojenie

Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Keď sadenice prekorenia do pôdy, môžete pristúpiť k prihnojovaniu. Počas rastu rastlín, najmä v skorých fázach, použite hnojivá bohaté na dusík, aby ste podporili zdravý rast výhonkov a listov. Organické hnojivá, ako je kompost alebo hnoj, dodávajú pôde dôležité živiny a zlepšujú jej štruktúru. Dobré je, keď na jeseň do pôdy zapravíte hnoj v dávke 300 - 500 kg na ár, prípadne použijete kvalitný a o minerálne živiny a stopové prvky obohatený kompost, a na jar pridajte ešte aj kombinované hnojivo alebo aspoň zmes síranu amónneho, superfosfátu a draslíka zasa vo forme obohateného kompostu. Pri vysádzaní sa môže do zeminy pridať vyzretý substrát zo slepačieho trusu. Druhé hnojenie je vhodné pri raste výhonkov (doprajte melónu aj dávku bóru: rozpustite 1 polievkovú lyžicu domáceho bóraxu v 4 litroch vody a postriekajte lístie a základne rastlín), tretie po nasadení plodov. Počas dozrievania plodov sa odporúča pridať lyžičku cereritu a lyžičku síranu draselného, rozpusteného v dvojlitrovej fľaši a naliateho ku koreňu. Síran draselný je na výživu tkaniva a na sladkosť plodov.

Ochrana proti Chorobám a Škodcom

Melóny sú rastliny, ktoré majú rady teplo. Keďže melóny sú príbuzné s uhorkami, zrážky znášajú rovnako zle ako uhorky. Vlhkosť spôsobuje rýchle ochorenie listov a hnitie plodov. Melóny sú podobne ako ostatné rastliny z čeľade tekvicovitých citlivé na plesne a vírusy. Venujte pozornosť zdravotnému stavu rastlín, aby ste pri výskyte choroby či škodcu zasiahli čo najskôr.

Plesňové ochorenia

Melóny sú náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy vystavené nadmernej vlhkosti. Hubám a plesniam sa vyhnete, keď zdvihnete listy a stonky nad vlhkú zem a zalievate častejšie a menej. Cukrové melóny poškodzuje hlavne pleseň uhorková, proti ktorej porast ošetrite rovnako ako v prípade uhoriek nakladačiek. Žlté melóny chytá múčnatka, na tú používajte Thiovit jet. Hneď po prvých príznakoch treba listy postriekať. Tie napadnuté zoschnú a nové ju už nemajú.

Škodcovia

Zo škodcov sú najčastejší „uhorkoví chrobáci“ Acalymma vittatum a Diabrotica undecimpunctata howardi. Melóny môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, slimáky, alebo červy. Inak melóny nenapáda nič, okrem slimákov. Proti slimákom sa môže použiť metarex. Vošky napádajú väčšinou len tie listy, ktoré sú pri koreni, tieto sa môžu odtrhnúť. Mravce vošky prenášajú a môžu sa postriekať na chodníku, kde majú chodbičku.

Zaštipovanie

Pre správne pestovanie sa často strihajú výhonky alebo dokonca konce výhonkov. Cukrový melón je jednoročná poliehavá i popínavá silno rozvetvená rastlina s výhonmi dlhými až 150 cm, s úponkami a väčšinou so zaokrúhlenými listami. Z hlavnej stonky vyrastajú z úžľabín listov bočné výhonky, na ktorých väčšinou kvitne a plodí. Ich tvorbu a tým aj plodnosť môžeme pri niektorých odrodách podporiť zaštipnutím hlavnej stonky na mladých rastlinách za 4. - 5. listom. Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom. Na jednej rastline nechávame dozrieť v dobrých podmienkach len maximálne 3 - 4 plody.

Štepenie Melónov: Zvýšenie Vitality a Úrody

Zaujímavý spôsob, ako melónom zvýšiť ich vitalitu a odolnosť jednak voči chorobám, ale aj trochu znížiť ich vysoko tepelné nároky (vhodné to je pre tepelne menej priaznivé polohy), je naštepiť ich klíčiace rastlinky na tekvicu figolistú (Cucurbita ficifolia), ktorá má aj bohatší koreňový systém, a teda i vyššiu plodnosť.

Výhody štepenia

Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. Tekvica si vytvorí násobne väčší koreňový systém, čiže dokáže melónu doručiť viac živín aj vlahy, plus je pre ňu typický bujný rast. Pri bežnom pestovaní melón toľko listov nemá ako štepený. Navyše, slnko, keď svieti priamo na plod, ho neprimerane zohrieva, hlavne v horúčavách. Veľa listov štepeného melónu poskytuje plodom dostatok príjemného tieňa aj výživy. Preto je jedna rastlina schopná priniesť niekoľkonásobne vyššiu úrodu ako pri klasickom melóne, kde bežne na jednej rastline dozrieva jeden či dva plody.

Spôsoby štepenia

Sadenice by mali byť pri štepení rovnako veľké. V predstihu treba ale vysiať melón, keďže tekvica rastie rýchlejšie.

  • Štepenie "nastred": Odreže sa vrch tekvice, ale len po klíčne listy a vrch melóna sa do špica zareže. Urobí sa tam dierka a vloží sa do tekvice.
  • Spájanie bokom: Odreže sa šikmo dole na tekvici tak, že jeden list ostane aj s koreňom, to isté na melóne, ale bez koreňa. Potom sa priložia k sebe a spoja sponkou.
  • Štepenie do klinu: Klíčiacu rastlinku tekvice narežeme medzi deložnými lístkami smerom dolu a do vytvoreného priestoru vložíme vrúbeľ melóna, ktorý sme pod listami klinovito zrezali.
  • Spojenie dvoch rastlín: Zareže sa jedna rastlina a druhá sa zareže do rázštepu, a tieto špice do seba zapasujú. To je najistejší spôsob, lebo aj jedna aj druhá žije na koreni a je čas, kým sa to chytí a potom sa odstrihne melón od koreňa.

Zrastanie trvá asi 10 dní. Po tomto čase odrežeme vrchnú časť tekvice nad zrastom.

Starostlivosť o štepené melóny

Starostlivosť o štepený melón je rovnaká ako o klasický. Pri pestovaní vrúbľovaného melónu sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny.

schéma štepenia melónu na tekvicu

Zber Zrelých Plodov

Dozreté plody spoznáte podľa usychajúcej stopky, ktorá sa stáča do tvaru fajky. Melóny sú pripravené na zber, keď sa kôra zmení na matnú farbu a pri poklepaní vydávajú dutý zvuk. Zrelému melónu začne žltnúť spodok. Najskôr je biely, potom žltne. Zrelý melón ho má mať taký pekný žltý. Dobrým indikátorom zrelosti je aj to, že melónu zoschne nie stopka, to by bol už melón dávno prezretý, ale fúz. Tesne nad stopkou plodu. Je to logické, lebo rastlina už dozretý melón držať fúzom nemusí, tak uschne. Rastlina by ho chcela pustiť, aby melón spadol a vypustil semená. Stopka je zelená stále. Ďalším znakom je, keď sa stopka pri plode ľahko oddeľuje od hlavného výhonku. Zberajte melóny ostrým nožom a nechajte na plode časť stopky, čo pomôže predĺžiť jeho životnosť. Ak sa predsa len stane, že omylom odtrhnete nie ešte úplne dozretý melón, nechajte ho niekoľko dní v teple na slniečku. Postupne dozreje podobne ako napríklad rajčiaky.

tags: #vysadba #skorych #melonov