V Rakúsku sa kladie veľký dôraz na starostlivosť o lesy a výsadbu stromčekov, čo je súčasťou širších ekologických a hospodárskych stratégií. Tieto aktivity sú zamerané na zvyšovanie odolnosti lesov voči klimatickým zmenám, ochranu biodiverzity a podporu udržateľného rozvoja.
Udržateľné obhospodarovanie lesov a klimatická zmena
Meniaca sa klíma s extrémnejšími poveternostnými javmi robí z udržateľného obhospodarovania lesov kľúčovú oblasť. Cieľom je zvyšovanie odolnosti lesov, čo presahuje rámec samotnej výsadby stromov. Zahŕňa to aj zabránenie rozsiahlemu holorubu a umožnenie prírode budovať prirodzenú odolnosť. Medzi kľúčové aspekty patrí aktívne omladenie lesa pomocou zmiešaných stromov špecifických pre danú lokalitu a štruktúrovaná údržba lesov. Tieto kroky sú nevyhnutné na zabezpečenie správnej lesnej mikroklímy a vytvorenie podmienok na prechod k stabilným zmiešaným lesom.
Pre úspešné obhospodarovanie lesov sú potrebné podporné rámcové podmienky, ako je obmedzenie populácie divej zveri a poskytnutie nástrojov na výber správnych zmiešaných druhov stromov. Dôležitú úlohu zohráva aj zvyšovanie informovanosti a spolupráca. Odborná príprava, poradenské kampane a koncepcie obhospodarovania pre vlastníkov lesov a používateľov prispievajú k zvyšovaniu povedomia. Regionálne a miestne zainteresované strany musia spolupracovať s prihliadnutím na rôzne geografické a sociálno-ekonomické faktory, aby sa dosiahol optimálny výsledok v oblasti adaptácie.
Koncepcie udržateľného obhospodarovania lesov, ako napríklad klimaticky inteligentné horské lesy, predstavujú nové príležitosti pre miestny hospodársky rozvoj.
Špecifické príklady a prístupy v Rakúsku
Ochranné lesy v Tirolsku
Lesy pokrývajú 41 % Tirolska, pričom viac ako 70 % z nich je označených ako ochranné lesy. Tieto lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane osád a sociálno-ekonomických činností v alpských údoliach. V obci Wildermieming sa nachádza 1 600 hektárov lesa, z ktorých 70 % je klasifikovaných ako chránený les. Obec sa zaoberá trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov už viac ako dve desaťročia.
Klimatické hrozby pre tradičné lesníctvo
Tirolskí lesníci sa po stáročia vo veľkej miere spoliehali na smrek pre jeho rýchly rast a ekonomické výhody. V dôsledku zmeny klímy, ktorá sa prejavuje vo vysokohorských oblastiach, však ochranný les vrátane smreka ako prevládajúceho druhu čelí rastúcemu tlaku. Najmä čisté porasty pod 1 000 metrov sa stali zraniteľnejšími voči škodcom a suchám, čím sa znížila odolnosť lesa. Búrky, ako napríklad v ochranných lesoch vo východnom Tirolsku v rokoch 2018, 2019 a 2020, ktoré spôsobili poškodenie 1,5 milióna m3 dreva, sú príkladom zrýchľujúceho sa trendu dynamického vývoja škôd. Premena horských lesov na klimaticky inteligentné zmiešané lesy sa stala nevyhnutnou pre budovanie odolnosti a zachovanie ochrannej funkcie lesa.
Wildermieming: Obec s oddanosťou ochrannému lesu
V roku 2005 postihol tirolskú obec Wildermieming tok trosiek, ktorý poškodil infraštruktúru a budovy. Les však zohral kľúčovú úlohu pri predchádzaní ďalším škodám. Stabilný ochranný les so zdravou humusovou štruktúrou je rozhodujúci pri znižovaní rizika zosuvov pôdy. Obec si uvedomila kľúčovú úlohu lesa a identifikovala potrebu zvýšiť jeho budúcu odolnosť, napríklad zlepšením tvorby humusu a vytvorením lepšej mikroklímy na zvýšenie jeho schopnosti zadržiavania vody.
V roku 2011 sa miestna rada v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami a občanmi zaviazala stať sa „menovacím partnerom ochranných lesných spoločenstiev“. Hlavným cieľom bolo vytvoriť ochranný les odolný proti zmene klímy prostredníctvom udržateľného obhospodarovania lesov. Obec zapojila občanov a združenie cestovného ruchu a požiadala o podporu externých partnerov. Zriadila alpský park s cieľom užšie prepojiť komunitu s prírodou, krajinou a ochranným lesom. Už viac ako dve desaťročia lesný dozor transformuje les vo verejnom vlastníctve na les vhodný pre klímu.
Prístup udržateľného obhospodarovania lesov
V rámci udržateľného obhospodarovania lesov poskytujú zmiešané lesné „ostrovy“ prírode priestor na rozvoj a šírenie. Vytvorenie klimaticky inteligentného horského lesa si vyžaduje aktívne omladenie malých oblastí a opätovné zalesňovanie druhmi stromov špecifickými pre danú lokalitu. Uplatňovaním tohto prístupu k obhospodarovaniu zostáva v lese biomasa, ako sú konáre, vetvičky a ihly, na akumuláciu humusu, zlepšenie mikroklímy a podporu biodiverzity. Údržba a prerieďovanie sú však dôležitými prvkami tohto prístupu.
Výber druhov stromov vychádza z mapy typov tirolských lesov, ktorá poskytuje informácie o druhoch stromov prispôsobených príslušnej lokalite. Na zabezpečenie úspechu procesu v existujúcich klimatických a sociálno-ekonomických podmienkach musia zodpovední lesní dozorcovia oplotiť zmiešané lesné ostrovy, aby zabránili poškodzovaniu mladých stromov voľne žijúcimi zvieratami.
Štrukturálne výzvy pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov
V porovnaní s väčšinou prípadov v Tirolsku, kde majú lesy rozdrobené vlastníctvo, ochranný les vo Wildermiemingu vlastní obec. Roztrieštené vlastnícke štruktúry môžu predstavovať veľkú výzvu pri oslovovaní vlastníkov lesov. Extrémne podmienky sťažujú a predražujú transformáciu chránených lesov na klimaticky inteligentné horské lesy, keďže výnosy nedokážu pokryť náklady. Okrem toho pastva voľne žijúcich živočíchov spomaľuje proces opätovného zalesňovania v regióne a predstavuje výzvu na premenu lesa na odolný ekosystém. Opätovné zalesňovanie a transformácia na klimaticky inteligentný horský les sa preto vykonávajú najmä v rámci verejne dotovaných projektov.
Klimaticky inteligentný tirolský horský les: Zvyšovanie informovanosti a budovanie kapacít
Divízia lesov spustila v roku 2019 projekt „Tirolskýhorský les šetrný ku klíme“. Projekt ponúka sponzorstvo pre zmiešané lesné ostrovy na základe zásady udržateľného obhospodarovania lesov uplatňovanej vo Wildermiemingu. Vytvorenie zmiešaných lesných ostrovov a zvyšovanie informovanosti o význame ochranných lesov pre adaptáciu na zmenu klímy sú kľúčovými prvkami úsilia o budovanie kapacít v rámci regiónu aj mimo neho. Sponzorstvo klimaticky inteligentných tirolských horských lesov umožnilo do roku 2020 opätovné zalesnenie viac ako 5 900 rastlín.
Pozitívny trend smerom k vytvoreniu klimaticky inteligentných horských lesov v Tirolsku pokračuje v celom regióne. Tam, kde zmena klímy predstavuje výzvu pre lesné monokultúry a lesný priemysel, udržateľné obhospodarovanie lesov vytvára nové príležitosti na rozvoj inovačných koncepcií, ktoré podporujú odolnosť proti zmene klímy a biodiverzitu.
Ochrana prírody a biodiverzita v Národnom parku Donau-Auen
Národný park Donau-Auen sa zameriava na ochranu a rozvoj biotopov a dynamických procesov lužných oblastí. Veľkoplošné zabezpečenie životných priestorov udržaním a voľným pôsobením rámcových ekologických podmienok je jedným zo zásadných znakov modernej myšlienky národného parku.
Regulácia vodstva a jej dopady
Regulácia Dunaja v 19. storočí výrazne zmenila riečnu krajinu a bráni prirodzenému vývinu lužných ekosystémov. Hlavným cieľom vodohospodárskych opatrení v parku je odstraňovanie vodných stavieb. Cieľom je opätovná aktivizácia krajinotvorných procesov (tvorba naplavenín, erózia, vegetačné rady) a dosiahnutie rovnováhy medzi nimi. Kľúčovým problémom je zahlbovanie dunajského dna, čo vedie k poklesu hladín vody a má dopad na staré ramená a vegetáciu. Značné úsilie sa venuje aj zabezpečeniu prietoku do vedľajších ramien a odstraňovaniu priečnych stavieb.
Význam lesných plôch
Lesné plochy v Národnom parku sa vyznačujú lužným charakterom a potenciálom prirodzeného vývinu. Rôzne štádia veku lesov poskytujú rozličným druhom biotop, potravu a možnosti na rozmnožovanie. Štruktúry biotopov, ako sú stromy s veľkým priemerom kmeňov, habitátové stromy a odumreté drevo, sú dôležité pre mnohé ohrozené druhy hmyzu, vtákov a húb. Nerušený vývin lesov bez hospodárskych zásahov vracia týmto územiam prírodný charakter.
Pre lesné plochy parku bola stanovená 30-ročná prechodná perióda (končiaca v roku 2028), počas ktorej sú povolené reštrukturalizačné opatrenia, ako je obmedzovanie invazívnych neofytov a zásahy do stavov hybridných topoľov. Do lesov s domácimi druhmi stromov sa už nezasahuje. Lesy, ktoré druhovou skladbou a štruktúrou nezodpovedajú pôvodnému obrazu, sú predmetom zásahov. Na obohatenie lesných plôch mŕtvym drevom sa zoťaté alebo odumreté drevo ponecháva čiastočne v lese. Odstraňujú sa ochranné ploty voľne žijúcej zveri a rušia sa nepoužívané lesné cesty.
Ochrana otvorených plôch a lúk
Niektoré biotopy, ktoré sa historicky vyvinuli a majú vysokú prírodnú hodnotu, sú aj v Národnom parku predmetom ochrany. K udržaniu týchto biotopov v otvorenej krajine (napr. lúk, horúcich lokalít) sú prípustné aj zásahy. Vzácne typy lúk sa naďalej obhospodarujú a udržiavajú z dôvodu ochrany druhov aj ako charakteristický prvok krajiny. Najdôležitejším predpokladom na udržanie kvality lúk je pravidelné kosenie s odvozom koseného materiálu. Ošetrovanie lúk hnojivom a pesticídmi je zakázané. Pri údržbe lúk sa dbá osobitne na kvitnutie osobitne chránených druhov, ako napr. kosatca sibírskeho a starčeka zlatého.
Horúce lokality podliehajú prirodzenej sukcesii. Kvôli nedostatočnej hydrologickej dynamike však nevznikajú nové otvorené plochy, z ktorých by sa mohli vyvinúť spomínané horúce lokality. Na udržanie týchto extrémne suchých a druhovo rozmanitých otvorených biotopov je potrebné pravidelne odstraňovať vyskytujúce sa dreviny.
Regulácia zveri a ochrana druhov
Poľovný manažment a ochrana voľne žijúcej zveri boli v Národnom parku úplne zrušené. Odstrely sa uskutočňujú iba v rámci regulácie voľne žijúcej zveri, ktorú realizujú jednotliví vlastníci pozemkov. Cieľom je minimalizácia ľudských zásahov a vytvorenie rozsiahlych území bez rušenia zveri. Pre manažment kopytníkov bol v rakúskych národných parkoch skoncipovaný model, určujúci strategické ciele a hlavné mantinely pre reguláciu stavu voľne žijúcej zveri. Nadradeným cieľom na väčšine území národného parku je podľa možností zachovanie prirodzeného vývinu a nerušených prírodných procesov bez zásahu človeka.
V dôsledku výrazných ľudských zásahov a zmien v okolitom prostredí sú prirodzené životné podmienky voľne žijúcej zveri obmedzené. Aby sa zabránilo škodám spôsobeným voľne žijúcou zverou a šíreniu prasacieho moru, uplatňuje sa regulácia stavov diviaka. V prípade vysokých počtov jeleňa lesného je omladzovanie lesa ohrozené, jeho stavy sa preto regulujú. Zavlečené druhy ako muflón či daniel sú odoberané zo zásadných dôvodov. Regulácia zveri sa uplatňuje v súlade s ustanoveniami plánu manažmentu bez lovu trofejí.
Ochrana ohrozených druhov
Druhová rozmanitosť a ohrozené druhy sú v Národnom parku Donau-Auen zabezpečené predovšetkým ochranou a rozvojom biotopov. Korytnačka močiarna, posledná intaktná populácia tohto druhu v Rakúsku, dostáva osobitnú podporu. Úspešný projekt sa týka ochrany hniezdísk, výskumu a práce s verejnosťou.
Vtáky hniezdiace v štrku, akými sú kulík riečny a kalužiačik malý, sú významnými indikačnými druhmi ekologickej kvality brehov tečúcich vôd. Na území parku nachádzajú vhodné hniezdiská aj potravu.
Orliak morský sa v parku dokázal opäť celoročne udržať s niekoľkými pármi a jeho úspešné hniezdenia sú sledované každoročne. Podporné opatrenia sa sústreďujú na upokojenie území v okolí hniezd.
Blatniak tmavý, typický obyvateľ stojacich vôd s bahnitým dnom, bol v Rakúsku považovaný za vyhynutého, kým ho začiatkom 90-tych rokov neobjavili v dunajských luhoch. Najdôležitejším ochranným opatrením bola revitalizácia potoku Fadenbach.
Chrapkáč poľný, kedysi veľmi rozšírený vtáčí druh dunajských luhov, zaznamenal od 60-tych rokov 20. storočia drastický pokles počtov. Najdôležitejšie opatrenie k ochrane tohto plachého vtáka je neskorší termín kosenia a etapovitá kosba záplavových lúk.
Biodiverzita v mŕtvom dreve, poskytujúcom životný priestor pre nespočetné organizmy, je neuveriteľná. V parku ponechávame štruktúry odumretého dreva úmyselne ladom, aby bol tento hodnotný biotop dostupný pre mnohé organizmy.
Myrikovka nemecká & pálka najmenšia sú pionierske druhy, ktoré boli kedysi typické pre dunajské luhy. V súčasnosti sú akútne ohrozené a na území parku vyhynuté. Opatrenia vodných stavieb a renaturačné projekty viedli v ostatných rokoch k zlepšeniu kvality biotopov týchto rastlín.
Okrem spomínaných zástupcov existuje ešte veľa ďalších vzácnych druhov, požívajúcich v parku podporu prostredníctvom špeciálnych programov podpory a výskumu. K nim patria rastliny ako topoľ čierny, jaseň štíhly, vinič hroznorodý lesný, rezavka aloovitá a viaceré druhy orchideí.
Výskum a vzdelávanie
Pri všetkých projektoch ochrany prírody ide prirodzene aj o vedu v širokom spektre odborných disciplín. Spoločnosť Národný park vyvíja snahu o vybudovanie výskumných štruktúr a zakotvenie výskumu v parku vrátane kľúčových otázok a tém do ťažísk výskumu spolupracujúcich univerzít a výskumných ústavov.
Projektové zadania a prax
V praxi sa stretávame s rôznymi projektovými zadaniami týkajúcimi sa stromov. Medzi ne patria:
- Zásahy na zlepšenie statických charakteristík stromov, ako napríklad na lipe veľkolistej s obvodom kmeňa 532 cm a výškou 29,5 m.
- Výrub stromov, ako napríklad orech kráľovský pri budove, ktorý sa vykonáva postupným pílením po kusoch a púšťaním do lana na bezpečné miesto, aby nedošlo k poškodeniu strechy domu.
- Postupné spílenie stromu topoľ čierny tesne pri budove rušňového depa s využitím žeriava.
- Výrub stromov na cintorínoch, napríklad duglaska tisolistá na cintoríne Frauenberg v Banskej Štiavnici, ktorá rástla tesne pri hroboch.
- Výrub lipy malolistej v havarijnom stave, napadnutej drevokaznými hubami, ako sú práchnovec kopytovitý a uhliarik pálený.
- Výsadba stromov, napríklad lieska turecká v mestských častiach Handlová, kde sa jednalo o vzrastlé alejové stromy so zapestovanou korunou na podchodnú výšku 2,2 m.
Výsadba stromov
tags: #vysadba #stromcekov #v #rakusku