Správna výsadba ovocných aj okrasných stromov a kríkov je kľúčová pre ich úspešné ujatie a dlhodobý rast. Vyžaduje si dôkladnú prípravu stanovišťa aj samotnej rastliny, pričom netreba zabúdať na to, že aj malá sadenica môže časom dosiahnuť značné rozmery. Tento sprievodca vám pomôže zvládnuť proces výsadby od výberu stanovišťa až po následnú starostlivosť.
Výber a príprava stanovišťa
Plánovanie umiestnenia a vzdialenosti
Pri výbere miesta pre výsadbu je dôležité zvážiť budúcu veľkosť dreviny. Stromy a kríky je potrebné vysádzať v dostatočnej vzdialenosti od domu a okien, a to nielen vašich, ale aj susedových, prípadne od hraníc pozemku. Rovnako dôležité je dbať na odstup od inžinierskych sietí (kanalizácia, vodovod, plynovod), kde má byť vzdialenosť niekoľko metrov, aby nedošlo k ich poškodeniu.
Hlavne v prípade stromov je pri výbere nutné dbať na ich konečnú výšku a šírku koruny. Volíme druhy tak, aby o niekoľko desaťročí "neprerástli cez hlavu" alebo nezabrali príliš veľa miesta. Napríklad lipa alebo dub môžu v dospelosti dosiahnuť priemer koruny aj viac ako pätnásť metrov. Do malej záhrady sú vhodnejšie menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne štyroch až piatich metrov.
Vždy dodržujte odporúčané vzdialenosti medzi rastlinami, pretože hustá výsadba neznamená väčšiu úrodu ani spokojné stromy. Ak sú rastliny príliš blízko, nebudú prosperovať kvôli nedostatku slnka a vlahy. Priemerné vzdialenosti medzi jednotlivými druhmi sú:
- Marhuľa a broskyňa: 4 m (odrezok), 6 m (štvrťkmeň)
- Čerešňa a višňa: 2-4 m (nízka), 4-6 m (štvrťkmeň)
- Slivka: 2-3 m (nízka), 4-5 m (štvrťkmeň)
- Mandľovník: približne 7 m
- Jabloň a hruška: 1,5 m (štíhle vreteno), 2,5 m (palmeta), 4 m (konár), 6 m (štvrťkmeň)
- Dula: 4 m
- Orech: 14 m (klasický), 10 m (štepený)
- Lieska: 3-4 m
- Egreš: 1-1,5 m
- Ríbezle: cca 1 m
- Malina: 0,5 m
- Ostružina: 1-1,2 m
- Rakytník: 2-3 m (potrebné samčie aj samičie rastliny)
Príprava pôdy
Pre ovocné dreviny je vo všeobecnosti vhodná ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Dôležité je, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, ktorá by mohla viesť k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú pre pestovanie nevhodné.
Aj keď nároky na pôdu nie sú vždy veľké, dreviny sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej pH a celkového obsahu humusu a živín. To je dôležité najmä pri novších odrodách, kde bez dodatočného prísunu organických a minerálnych hnojív nemožno dosiahnuť požadovaný efekt. Kľúčová je zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Pôdu možno zlepšiť kompostom alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy možno vylepšiť pieskom a pri kyslých pôdach nezabúdame na vápnenie. Pred výsadbou je preto vhodné pôdu do hĺbky zrýľovať.
Kyslomilné dreviny (napr. rastliny rodu Vaccinium ako kanadské čučoriedky, brusnice, kľukva) vyžadujú špecifickú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to treba myslieť už pred výsadbou a pôdu v hĺbke približne 30-50 cm na záhone vymeniť. Inou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách (objem minimálne 10 litrov), ktoré sa zapustia do pôdy.
Príprava výsadbovej jamy
Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom. Odporúča sa robiť výkop jám niekoľko dní dopredu, aby sa usadila pôda, a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo, ktoré nespáli korene a zlepší kvalitu pôdy. Pri drevinách má byť šírka jamy približne o tretinu väčšia ako samotný koreňový bal. Pri urastených stromoch má byť jama hlbšia približne o desať centimetrov, pri kríkoch asi o päť centimetrov. Dôležitejšia je však veľkosť jamy; napríklad pri jabloniach by mala byť 60x60x60 cm. Ak sú steny jamy utlačené, je dobré ich mierne skypriť vidlami alebo hrabľami.
Na dno jamy nasypeme vrstvu kompostu a ten zakryjeme niekoľkými centimetrami zeminy tak, aby korene stromu alebo kríka neprišli do priameho kontaktu s kompostom, ktorý by ich mohol spáliť. Na dno tiež nasypeme zmes záhradníckeho substrátu a pôvodnej zeminy.
Typy sadeníc a ich príprava
Výsadba stromov a kríkov sa líši v závislosti od spôsobu, akým sú pestované a predávané.
Kontajnerované rastliny
Tieto rastliny sú pestované v črepníkoch a sú dobre zakorenené. Takmer počas celého roka ich môžeme vysádzať. Po vybratí z kontajnera ich sadíme priamo počas celého vegetačného obdobia, bez skracovania koreňov. Koreňový bal kontajnerovaných drevín po vybratí z kvetináča mechanicky narušíme rýľom alebo záhradníckou lopatkou, aby sa korene mohli lepšie rozrásť do okolitej pôdy.
Pri črepníkovaných rastlinách je potrebné vykopať jamu minimálne 2-krát väčšiu ako črepník. Rastlinu vyberieme z črepníka a vysadíme ju tak, aby povrch zeminy v črepníku bol v rovine s povrchom okolitej pôdy, resp. aby bol mierne zahĺbený. Rastliny v črepníkoch nerozsádzajte na viac kusov.
Voľnokorenné rastliny
Voľnokorenné stromy a kry sa sadia v období vegetačného pokoja, a to skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Je dôležité ich zasadiť čo najrýchlejšie po doručení, aby nevyschol koreňový systém. Korene udržiavame vlhké až do doby výsadby. Pred výsadbou je dobré korene namočiť na noc (max. 12-24 hodín) do vody, čím sa zabezpečí ich hydratácia a zvýšia sa šance na ujatie.
Tesne pred výsadbou upravíme koreňovú sústavu voľnokorenných rastlín: skrátime korene asi o 1/3 alebo viac (kvôli zlepšeniu prijímania vody) a odstránime všetky mechanicky poškodené, zlomené, choré či nahnité korene. Jemné vyživovacie korene neskracujeme.
Rastliny s koreňovým balom
Tento typ sadeníc je cenovo prijateľný, no treba ich pomerne skoro vysadiť, aby nedošlo k preschnutiu balu. Sú to výpestky vyňaté z pôdy, pričom ich koreňový systém je zabalený drôtenkou a jutovou tkaninou, ktoré bránia rozpadu balu. Oba materiály sa časom v pôde rozložia a nebránia prerastaniu koreňov. Ak je pôda medzi koreňmi dobre držaná, môžeme odstrániť aj jutu. Môžeme sa tiež rozhodnúť pre uvoľnenie drôtenky a ponechanie koreňov iba v jute.
Proces výsadby krok za krokom
- Príprava miesta: Vyznačte kruh o veľkosti približne 0,8 až 1,5 m. Z vyznačeného priestoru odstráňte burinu a trávny pokos.
- Kopanie jamy: Vykopte jamu podľa pokynov uvedených vyššie (o tretinu širšiu/dva razy väčšiu ako koreňový systém, hlbšiu o 5-10 cm pre balové/kontajnerované rastliny, alebo štandardne 60x60x60 cm pre jablone).
- Podpora: Do stredu jamy zatlčte drevený kolík, ak je potrebná opora pre stromček.
- Dno jamy: Na dno nasypte kompost a ten zakryte zeminou, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom.
- Umiestnenie sadenice: Stromček postavíme do jamy tak, aby korene netrčali a mali dostatok miesta, a kmeň mal zvislé smerovanie.
- Voľnokorenné rastliny: Korene čo najrýchlejšie rozprestrieme do výsadbovej jamy a zasypávame postupne, po vrstve približne piatich centimetrov, pričom zhutňujeme ušliapavaním, aby nikde nevznikli vzduchové medzery. Mierne potrasieme kmienkom, aby sa zemina dostala aj do priestoru medzi koreňmi.
- Miesto vrúbľovania: Pri ovocných stromoch a iných vrúbľovaných drevinách je kľúčové, aby miesto vrúbľovania (označujúce zrast podpníka a vrúbľa) bolo minimálne 10 cm nad úrovňou pôdy. Ak by sa zakrylo, ušľachtilý kultivar by mohol zakoreniť a podpník by stratil svoju funkciu.
- Hĺbka výsadby: Väčšinu drevín umiestnime tak hlboko, ako boli v škôlke. Výnimkou sú ríbezle (o 10 cm hlbšie), ostružiny a maliny (o 5 cm hlbšie). Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke.
- Zalievanie počas zasypávania: Ak je pôda suchšia, do jamy nalejte vodu a počkajte, kým vsiakne. Keď je strom pripravený, zalejte jamku dostatočným množstvom vody (cca 5-10 cm pod horným okrajom). Akonáhle začne hladina klesať, jamku prisýpame vykopanou sypkou zeminou, pričom dbáme, aby sa voda nedostala až na povrch a jamka bola navrchu dosypaná suchou zeminou. Jamu pôdou s prímesou kompostu priebežne utláčame rukami, pri veľkých stromoch ušliapavame.
- Záverečné zhutnenie a zalievanie: Rukou uložte korene tak, aby smerovali dole a boli rovnomerne rozložené v jame. Pridávajte zeminu a mierne potriasajte stromčekom, aby sa zemina dostala medzi korene a predišlo sa vzduchovým bublinám. Zeminu okolo kmienka utlačte a výdatne polejte vodou po výsadbe aj na druhý deň. Ku stromčeku ešte navŕšime zeminu tak, aby prevyšovala okolitý terén o 6-9 cm.
- Opora: Vyrastené stromy stabilizujeme pomocou dvojice až trojice kolov, ku ktorým kmeň priviažeme pomocou pevného textilného úväzku (osmičkovým uzlom). Oporné koly umiestnime 7-8 cm od stredu výsadbovej jamy. Ovocné stromy na slabo rastúcich podpníkoch budú potrebovať oporu stále.
- Závlahová misa: Okolo stromu po výsadbe urobíme závlahovú misu - vyvýšený okraj zo zhutnenej zeminy, ktorá umožní efektívnu závlahu.
- Mulčovanie: Ak je to možné, prikryte pôdu v okolí stromčeka mulčom (drevená štiepka, slama, seno, kôra alebo kamenná drvina). To zabráni prerastaniu buriny a erózii pôdy.
Špecifické požiadavky na výsadbu
Vinič
Pri výsadbe viniča vykopeme jamku tak hlbokú, aby sme do nej mohli umiestniť koreň aj s 2/3-nami dĺžky sadenice. Vinič vložíme do jamy mierne šikmo tak, aby korene netrčali z jamy a mali dostatok miesta. Rastlinu zalejeme a prisypeme zeminou podobne ako pri ovocných stromoch.
Exotické ovocné dreviny
Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom a čo najmenším vetrom. Nevhodné sú polohy orientované na východ, lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napríklad jutovinou, no u väčších rastlín je tento spôsob náročnejší.
Medzi veľkoplodými druhmi kiwi (A. chinensis) si môžeme vybrať jednopohlavné (potrebná minimálne jedna samčia na niekoľko samičích rastlín) a obojpohlavné, kde sú samčie a samičie kvety na jednej rastline. Aj pri obojpohlavných rastlinách je však vždy lepšie pestovať skupinu (3-6) rastlín, čo napomáha lepšiemu opeleniu, väčším a chutnejším plodom. Maloplodé odrody patria k botanickému druhu aktinídie význačnej (A. arguta). U nás sa pestujú obojpohlavné odrody, ich plody sú oválne a narastú do 2 až 3 cm.
Časovanie výsadby
Takmer počas celého roka môžeme vysádzať stromy a kry pestované v kontajneri. Rastliny s koreňovým balom, ako aj voľnokorenné rastliny, sa sadia počas jari a jesene.
Jarná výsadba
Jar je ideálnym obdobím na výsadbu nových stromov a kríkov. Po zime sú rastliny v dobrej kondícii, majú dostatok sily na rast a môžu sa odvďačiť dobrou úrodou.
- Marec: Začnite s výsadbou listnatých okrasných drevín (napr. okrasných javorov), ktoré je vhodné vysádzať ešte pred olistením. Môžete vysádzať aj ovocné kríky ako maliny, ostružiny, egreše a čučoriedky. Koncom mesiaca sa pusťte do výsadby jahôd.
- Marec a apríl: Po rozmrznutí pôdy môžete vysádzať čerešne, broskyne, marhule, nektárinky, mandle, alebo slivky. V tomto období možno vysádzať aj stromy s koreňovým balom.
- Prvá polovica apríla: Vysádzajte ihličnany a iné vždyzelené stromy (napr. brezy). Koncom marca/začiatkom apríla vysádzajte živé ploty, cyprušteky a ďalšie ihličnaté kríky.
Stromčeky s holými koreňmi sú chúlostivejšie a mali by sa vysádzať skôr ako stromčeky s koreňovým balom. Pred výsadbou je tiež potrebné pristrihnúť ich korene.
Jesenná výsadba
Jesenná výsadba (od konca septembra do konca apríla, pokiaľ pôda nie je zamrznutá a nie je príliš mokrá) umožňuje rastlinám rozvinúť koreňový systém do jari a začať s rastovou výhodou. Jablone a hrušky sa odporúča vysádzať na jeseň, v septembri až októbri, aby mali čas usadiť sa a načerpať vlahu.
Mrazuvzdorné kríky a stromy je najlepšie vysádzať na jeseň. Jesenná výsadba je vhodná aj pre väčšie stromy. Stromy v tomto čase už začínajú rásť. V zime sa kôra stromov na slnečných lúčoch zahrieva veľmi nerovnomerne. Aby sa zabránilo riziku vzniku napäťových trhlín na čerstvo vysadených stromoch v dôsledku veľkých teplotných rozdielov, stromy vysadené na jeseň sa balia do tenkej ľanovej tkaniny.
Následná starostlivosť po výsadbe
Zalievanie
Voda sa stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevín v dôsledku zmeny klimatických podmienok. Rastliny sú často odkázané na doplnkovú závlahu. Novovysadené dreviny sú obzvlášť citlivé na preschnutie. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, no v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť na kvantite i kvalite úrody. Obzvlášť treba dávať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia).
Rez drevín
Správny rez alebo prerezávanie zvyšuje vitalitu a plodnosť drevín. Je dôležité rozlišovať rôzne typy rezov a ich načasovanie.
Pred výsadbou stromu prezrieme jeho korunu. Odstránime poškodené či krížiace sa výhonky. Koruna by mala byť otvorená pre svetlo. Vždy režeme tesne nad púčikom alebo výhonom.
Typy rezov:
- Výsadbový rez: Vykonáva sa ihneď po výsadbe. Ponechajú sa 3-4 bočné výhonky po stranách koruny a skrátia sa približne o 1/3 na púčik smerujúci von z koruny. Hlavný konár sa môže skrátiť o polovicu a ostatné konáre odstrániť. Pri voľnokorennom strome je potrebné ihneď po výsadbe skrátiť postranné výhonky koruny na 1/3 až 1/4 dĺžky a stredník o 1/3 dĺžky. Takto zrezaný strom môže kvalitne zakoreniť a vytvoriť novú korunku. Mladé rastliny kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast.
- Výchovný rez: V prvých rokoch pestovania sa rastlina tvaruje do požadovanej podoby. Všeobecne platí, že výhonky skracujeme hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom.
- Udržovací rez: Jeho účelom je odstrániť všetky choré, poškodené, suché a nadol visiace konáre. V prípade príliš hustej koruny sa zbavte niektorých konárov, aby ste do koruny pustili viac vzduchu a svetla. Odporúča sa robiť každý rok.
- Korekčný rez: Cieľom je zbaviť sa všetkých suchých, poškodených a chorých konárov rezom až na zdravé drevo. Odstraňuje sa akékoľvek poškodenie (od snehu, vetra, chorôb), aby sa ďalej nešírilo.
- Riediaci rez: Ak strom nedostatočne rastie alebo nerodí, skráťte konáre o 2/3, čím podporíte ich rast.
Nástroje a technika rezu:
Používajte ostré, čisté pílky a nožnice, pri ktorých je menšia pravdepodobnosť zavlečenia chorôb alebo škodcov. Na malé konáre sú vhodné ručné nožnice, na väčšie prerezávacia píla. Pri odrezávaní celých väčších konárov urobte rez tesne za konárovým prstencom. Väčšie konáre režte po častiach, nenechávajte dlhé pahýle a režte kolmo k rastu konára. Vždy režte tesne nad púčikom alebo výhonom, pričom by mal púčik smerovať von z koruny a rez by mal byť šikmý.
V jednom roku neodstraňujte viac ako 25 % živej koruny stromu, aby ste ho nestresovali. Väčšie rezy ošetrite náterom určeným na ošetrenie stromov po orezávaní alebo latexovou farbou. Pri rezaní veľkých konárov alebo stromov, najmä v blízkosti elektrického vedenia alebo budov, vždy konzultujte s profesionálnym arboristom.
Po ukončení prác odstráňte všetky orezané konáre a lístie, aby ste zabránili šíreniu chorôb. Môžete ich kompostovať alebo drviť.
Časovanie rezu pre konkrétne dreviny:
- Jablone a hrušky: Odporúča sa vykonávať koncom zimy a začiatkom jari, keď už nehrozí nebezpečenstvo mrazov. Odolnosť voči hubovým chorobám je v nižších teplotách vyššia. Vykonajte udržiavací alebo omladzovací rez, pričom odstráňte "vlky" (mladé výhonky z kmeňa a silné bočné vetvy) a výhonky rastúce smerom nadol alebo dovnútra.
- Broskyne a marhule: Orezávajte na začiatku vegetačného obdobia, keď už nehrozia mrazy. Odporúča sa štepiť ich počas leta a hneď po zbere úrody urobiť posledný rez.
- Čerešne, višne a slivky: Strihajte a orezávajte počas vegetačného obdobia (približne od apríla do konca leta), aby sa zvýšila ich odolnosť voči chorobám. Odstráňte suché a poškodené konáre, konkurenčné výhonky a "vlky". Po zbere úrody vykonajte posledný udržiavací rez.
- Maliny a ostružiny: Odstráňte všetky tzv. sploštené výhonky (sivasté, z ktorých už bola úroda), ideálne hneď po zbere na konci leta, alebo na jar. Pri skoro vysadených malinách skráťte nadzemnú časť na 20-30 cm.
- Egreš: Pri kríkoch ihneď po jarnej výsadbe skráťte výhonky na 2-3 púčiky, slabé úplne odstráňte. Pri starších kríkoch ponechajte približne 5 konárov a skráťte ich o 1/3. Pri stromčekoch ihneď po jarnej výsadbe skráťte výhonky na 4 očká.
- Ríbezle: Pri kríku po jarnej výsadbe okamžite skráťte jednoročné výhonky na 3 púčiky. V prvom roku ponechajte 5 najsilnejších výhonkov. V druhom roku vyberte ďalších 5 najlepších výhonkov. Priebežne odstraňujte poškodené a suché konáre. Pri stromčeku po jarnej výsadbe vyberte 5-6 hlavných výhonkov a zrežte ich na 2-3 púčiky.
Rez kiwi:
- 1. rok: Koncom prvej zimy hlboko zrezať na jeden dobre vyvinutý púčik.
- 2. rok: Ak je napestovaný kmeňový výhonok, skrátiť ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú výhonky tvoriace základnú kostru (nesmieme zabúdať na ich priväzovanie).
- 3. rok: Koncom februára až začiatkom marca skrátiť kostrové výhonky asi o štvrtinu až tretinu. Z asi troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátiť od posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy opäť skrátiť na dvojpúčikové čapíky.
- Ďalšie roky: Opakovať letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonkami. Dozrievajúce plody nechávať na rastline až do neskorej jesene.
Rez čučoriedok:
V prvých dvoch rokoch po výsadbe sa odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných výhonoch z dvojročného dreva. Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov.
Hnojenie stromov a kríkov
Dreviny sú vďačné za zlepšenie štruktúry pôdy a obsah humusu. Hnojenie je dôležité najmä pre novšie odrody. Možnosti zlepšenia zahŕňajú kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj. Minerálne hnojivá sú tiež možnosťou, ale treba dbať na správne dávkovanie, aby nedošlo k prehnojeniu.
Vo všeobecnosti platí, že je vhodné hnojiť raz ročne - skoro na jar alebo na jeseň. Druhou možnosťou je hnojenie 3-krát ročne - počas pučania, po odkvitnutí a pre dobré dozrievanie tesne po selekcii plodov.
Hnojivo aplikujte do vlhkej pôdy okolo kmeňa, pričom umiestnenie hnojiva zodpovedá približne veľkosti koruny stromu. Zľahka ho zapracujte do pôdy a nikdy ho neaplikujte priamo ku kmeňu. Počas sezóny hnojenie opakujte podľa potreby. Vždy prispôsobte hnojenie stavu, veku a druhu dreviny.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Ovocné dreviny sú náchylné na rôzne škodce a choroby. Je dôležité poznať základné problémy a včas zasiahnuť. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky.
Na jar sa sústreďte na jablone, hrušky, čerešne, broskyne a iné ovocné stromy. Ochrana je potrebná aj pre okrasné dreviny a novo vysadené kusy. Správnym postrekom sa zbavíte škodcov a ochránite dreviny pred chorobami.
Postup pri postreku:
- Počkajte na teploty okolo 10 °C a počasie bez vetra alebo dažďa.
- Prvý postrek proti hubám a baktériám by sa mal vykonať tesne pred pučaním.
- V prvej polovici apríla - keď sú púčiky zelené - vykonajte postrek proti prezimujúcim škodcom a chrastavitosti jabloní. Akonáhle sa objavia zelené a ružové púčiky, aplikujte tento postrek druhýkrát.
- Postrek nanášajte rovnomerne na celú plochu vrátane kmeňa, všetkých konárov, púčikov a záhybov.
- Na lezúci hmyz nastražte lepiace pásky.
Ochrana pred mrazom a zverou
Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektárinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom. Ak bývate v oblasti s výskytom divej zveri, chráňte stromy hneď po výsadbe.