Záhrada, či už menšia alebo rozsiahlejšia, získava svoju štruktúru a dlhodobú hodnotu vďaka stromom a kríkom. Poskytujú tieň, plody, estetickú krásu, no zároveň potrebujú správnu starostlivosť - a to nielen na jar. Správna výsadba a následná starostlivosť o mladé listnaté stromčeky je kľúčom k ich vitalite a dlhovekosti.
Výber správneho stromu a miesta
Pre správny rast a úrodnosť ovocných stromčekov je veľmi dôležitá dôkladná príprava. Pred výsadbou si pozorne obhliadnite miesto a zvážte klimatické podmienky a kvalitu pôdy. Je potrebné pôdu pripraviť tak, aby vysadené stromčeky mali možnosť dobre zakoreniť, rásť a prinášať úrodu.
Kedy sadiť stromy a kríky?
Najvhodnejším obdobím na výsadbu stromov a kríkov je jeseň alebo jar - každé má svoje špecifické výhody. Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, približne od polovice októbra, než je pôda zamrznutá do hĺbky. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie. Jeseň je najvhodnejšie obdobie na výsadbu ovocných stromčekov a drobného ovocia, a vždy je na výsadbu vhodnejšia ako jar.
Jesenná výsadba
Jesenná výsadba, typicky od septembra do novembra, je ideálna pre väčšinu listnatých stromov, bobuľovín alebo kríkov určených do živých plotov. Pôda býva prirodzene vlhká, teploty mierne a rastliny už nerastú, takže všetku energiu smerujú do tvorby koreňového systému. Vďaka tomu môžu na jar ľahko naštartovať nový rast. Je dôležité, aby bol čas vegetačného pokoja po opadnutí listov a po výraznom ochladení. Druhé pravidlo je, že stromček musíte byť schopní zasadiť, teda pôda nie je premrznutá do veľkej hĺbky.
Jarná výsadba
Jarná výsadba prebieha ideálne od marca do apríla, keď pôda rozmrzne a rastliny majú dostatok času na zakorenenie pred letnými horúčavami. Výborne sa hodí pre teplomilné druhy, ako sú broskyne, marhule alebo niektoré okrasné dreviny. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Vyhýbajte sa výsadbe počas mrazov. Pri kontajnerovaných sadeniciach je možné sadiť aj v letných mesiacoch, ale v takom prípade je úplne kľúčová pravidelná a výdatná zálievka.
Príprava pred výsadbou
Príprava stromčekov
Ak stromčeky z rôzneho dôvodu nemôžete vysadiť ihneď, je nutné korene stromčekov založiť do primeranej vlhkej, sypkej zeme a primerane do doby konečnej výsadby zalievať. Je potrebné si uvedomiť, že bežné mrazy stromčekom vôbec nevadia.
Tesne pred výsadbou nožnicami mierne skráťte korene stromčekov vodorovným rezom. Takto upravený stromček namočte minimálne na 2 hodiny do vody (nie viac ako 24 hodín). Pri kvetináčových stromoch to robiť netreba.
Príprava pôdy a výsadbovej jamy
Výsadbová jama by mala byť dostatočne hlboká a veľká, väčšia než samotný koreňový systém. Na dno jamy dajte trochu kompostu - buď granulovaného, alebo dobre uležaného hnoja. Kompost premiešajte s troškou hliny. Nikdy nedávajte hnojivá priamo na korene, mohli by sa spáliť. Ak kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou.
Úzky vianočný stromček smrek Sara | Evigrin.sk
Samotná výsadba
- Vyhĺbenie výsadbovej jamy: Jama by mala byť väčšia než koreňový systém stromčeka. Na dno jamy dajte kompost premiešaný s pôvodnou zeminou.
- Zasadenie stromu: Stromček vsaďte do jamy tak, aby miesto štepenia bolo cca 10 cm nad zemou a korene neboli zatočené nahor.
- Zahrnutie pôdou: Stromček zasypte dobrou zeminou. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu. Nakoniec zahrnieme kvalitným záhradníckym substrátom. Pri jarnej výsadbe vytvoríme z pôdy okolo kmienka či kra zálievkový tanier.
- Zalievanie: Stromček potom dôkladne zalejte. Pozor na veľké blato, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.
- Opora pre strom: Mladé stromčeky po výsadbe vždy pevne priviažte k opore, aby odolali vetru a rástli rovno. Ak treba niektoré druhy drevín vyviazať ku kolíkom, kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou. Na viazanie použite mäkké materiály, ktoré kôru nepoškodia. Stĺpik nasmerujte na západ.
Ovocné stromy sadíme do sponu v rozostupoch 4-5 m x 3-4 m, v radoch 4-5 m od seba a na rozostupy jednotlivých stromov 2,5-3,5 m.
Počiatočná starostlivosť po výsadbe
Rez po výsadbe
Po výsadbe stromov nás čaká strihanie. Prvý rez po vysadení je takzvaný výchovný rez. Rez je potrebný na vytvorenie rovnováhy medzi koreňmi a korunou, aby sa stromček dobre zakorenil a koruna ho zbytočne na začiatok nevysiľovala. Okrasné dreviny sa zrezávajú, ak treba, tesne pred vysadením alebo po ňom, a to tak, že výhonky sa skrátia až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky sa skracujú menej ako dlhšie, nikdy však nie do jednej roviny.
- Jesenný rez (prepravný): Na jeseň môžete stromček čiastočne orezať (ostrihať) z dôvodov prepravy. Počítajte, že menšia časť odrezaných vetvičiek vyschne.
- Jarný rez po výsadbe: Na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom, alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu.
Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Vždy používajte ostré, čisté nástroje a vykonávajte rez šikmo, tesne nad púčikom alebo vetvením. Precízny rez podporí rýchle hojenie a zdravý rast.
Zálievka mladých stromčekov
Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Mladé kríky majú plytší koreňový systém, takže vyžadujú zálievku častejšie, ale s menším objemom vody - napríklad 2 až 3× týždenne menšie dávky. Novovysadené stromy potrebujú hlbokú, ale nie častú zálievku - ideálne raz týždenne približne 20 až 40 litrov vody, aby sa voda dostala až ku koreňom. Veľmi dôležité je najmä dôkladná zálievka ihličnanov a vždyzelených listnáčov pred príchodom mrazov. Nerovnomerný vodný režim rastliny počas slnečného a mrazivého počasia by totiž mohol spôsobiť vyschnutie rastliny.
Hnojenie
Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinené, v nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch. Pri jesennej výsadbe môžete prihnojiť skôr, napríklad v polovici mája. Priemyselnými hnojivami dreviny prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení, podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. S prihnojovaním treba skončiť najneskôr v júli, aby mohli nové letorasty do príchodu zimy dobre vyzrieť.
Dlhodobá starostlivosť o mladé listnaté dreviny
Správna starostlivosť o dreviny je kľúčom k ich vitalite. Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania v ďalších rokoch. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržovania zdravej a peknej koruny. Počas chladných, ale slnečných zimných dní treba sledovať či nedochádza k predčasnému prebúdzaniu sa koruny ihličnanov a stálezelených listnatých drevín. Nedostatočný prísun vody z koreňového systému, ktorý je v chladnej zemi môže spôsobovať vysychanie koruny. Zabrániť tomu môžeme polievaním ku kmeňu dreviny.
Zimná starostlivosť a zavlažovanie
V zimnom období si stromy vysadené v kvetináči vyžadujú zateplenie, pretože sú náchylné na vymrznutie. Zalievanie pri mínusových teplotách je chybou. Voda v pôde zamrzne, poškodí korene a môže spôsobiť ich odumieranie. Ak je pôda dlhodobo mokrá alebo ťažká a ílovitá, zimné zalievanie môže viesť k zahnívaniu koreňov. Zimná zálievka nemá byť rutinou, ale cieľovým zásahom v konkrétnych podmienkach. Zalievať má význam iba v období, keď nemrzne a ideálne počas dní, keď sa teploty pohybujú nad 5 stupňov a pôda nie je zamrznutá. Pre vždyzelené dreviny netreba zabúdať, že potrebujú vlahu aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období. Na zálievku je najlepšia dažďová voda.
Stromy a ihličnany vysadené pri južných stenách domov, múroch či plotoch sú vystavené intenzívnejšiemu slnečnému žiareniu, čo spolu so studeným zimným vetrom výrazne zvyšuje odparovanie vody. Koreňová oblasť si zaslúži dostatočnú vrstvu mulču, ktorá chráni pred premrznutím. Kompost, lístie, drevná štiepka alebo kôra zadržiavajú teplo aj vlahu a zároveň obohacujú pôdu o živiny. Najlepšou ochranou proti zimnému suchu je správna jesenná príprava záhrady. Výdatná zálievka pred príchodom mrazov, dostatočná vrstva mulču a ochrana pred vetrom výrazne znižujú potrebu zimných zásahov.
Výživa a hnojenie
Výživa a hnojenie okrasných drevín sa nedá zovšeobecniť, pretože sú rôznorodé. Žiadnej drevine však neuškodí prihnojenie organickými hnojivami, najmä kvalitným kompostom, či zotletým maštaľným hnojom. Kľúčovou trojicou, ktorú rastliny potrebujú pravidelne dopĺňať, sú dusík (N) na rast zelenej hmoty, fosfor (P) na silné korene a draslík (K) na tvorbu kvetov, plodov a celkovú vitalitu.
| Obdobie | Typ hnojiva | Vhodné pre |
|---|---|---|
| Na jar | Dusíkaté hnojivo | štart rastu, listy a konáre |
| V kvete a po odkvitnutí | Kompost, NPK, draslík | plody, kvety, posilnenie imunity |
| Pred zimou | Fosfor, draslík | príprava na prezimovanie |
Ochrana proti škodcom a chorobám
Zdravé stromy a kríky sú základom bohatej úrody aj krásnej záhrady. Medzi najčastejších škodcov ovocných stromov a kríkov patria vošky, roztočce, obalovače či kvetopasi, ktorí napádajú listy, puky a plody. Častým problémom sú aj hubové choroby, ako je múčnatka, chrastavitosť alebo hrdza. V podzemnej časti potom rastliny ohrozujú hraboše a hryzce, ktorí poškodzujú korene. Ohryzom poškodené stromčeky sú častým javom, keď najmä mladé stromčeky ohryzú králiky, poškodí ich vysoká zver, hlodavce. Chráňte kmene mladých stromov proti okusu zverou pomocou plastových sieťok, jutových obalov alebo špeciálnych náterov s odpudzujúcim účinkom.
Účinná ochrana začína už v predjarí. K preventívnemu ošetreniu patria olejové postreky, ktoré zasiahnu prezimujúcich škodcov vo fáze vajíčok. Proti hubovým chorobám pomáhajú meďnaté prípravky a ekologicky šetrným riešením je aj biologická ochrana. Vyhýbajte sa aplikácii chemických postrekov počas kvitnutia, aby ste chránili včely a ďalších opeľovačov.
Tvarovanie a opory
Správne tvarovanie a podpora rastlín majú zásadný vplyv na stabilitu, zdravý rast a u ovocných stromov aj na bohatú úrodu. Pravidelný rez zabezpečuje lepšie prúdenie vzduchu, prístup svetla do koruny a predchádza chorobám aj škodcom. Tvarovanie koruny nie je len o vzhľade - správne vedená koruna zabezpečuje lepšie presvetlenie, prúdenie vzduchu a ľahšiu úrodu. Pri nových výsadbách pravidelne kontrolujte stav úväzov - aspoň každé tri až štyri mesiace. Ako stromček silnie, je potrebné úväzy povoľovať, aby nedochádzalo k zarezávaniu do kôry a poškodeniu pletív.
Špecifické listnaté dreviny vhodné pre záhradu
Neopadavé listnaté stromy a kry sú zaujímavou alternatívou, ak chceme mať v záhrade zeleň počas celého roka bez využitia ihličnanov. Limitujúcim faktorom na využitie takýchto druhov rastlín však je, že vždyzelené listnaté dreviny majú nižšiu odolnosť voči nízkym teplotám, a preto sa v našich klimatických podmienkach nevyužívajú až tak často. Vybrali sme odolné vždyzelené listnaté dreviny, ktoré je možné pestovať v našich podmienkach:
- Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus): Všestranná, stálozelená drevina, vhodná na živé ploty aj ako samostatné kríky či menšie stromy. Je odolný a nenáročný na svetlo.
- Hlohyňa šarlátová (Pyracantha): Vyhľadávaná stálozelená drevina s výraznými plodmi, vhodná na živé ploty alebo ako samostatný ker.
- Bambusy (rody Phylostachys a Fargesia): Mrazuvzdorné druhy bambusov s dostatkom mulču je možné pestovať aj v chladnejších oblastiach. Vyžadujú slnečné stanovisko a priepustnú pôdu s dostatkom vlhkosti.
- Cezmína (Ilex): Vždyzelené kríky až menšie stromy s ostnatými listami, často využívané na živé ploty.
- Dub cezmínový (Quercus ilex): Výnimočný neopadavý druh listnatého stromu, mrazuvzdorný do cca -15°C. Vyžaduje slnečné stanovisko a priepustnú, trvalo nepremočenú pôdu. Vysádzať je nutné vzrastlejšie stromčeky s vyzretou kôrou.
- Rododendron (Rhododendron): Niektoré stálozelené druhy sú natoľko odolné, že ich je možné bez problémov pestovať aj v našom klimatickom pásme. Vyžadujú polotienisté stanovisko a priepustnú, kyslú pôdu.
- Červienka (Photinia): Pridáva záhrade zaujímavú textúru úzkych listov s červeným sfarbením mladých výhonkov. Je teplomilnejšia, vhodná skôr do teplejších oblastí alebo chránených stanovíšť.
- Hlošina (Elaeagnus): Atraktívna dlhými listami a nezvyčajným, neskorým kvitnutím počas jesene. Je dostupná v rôznych kultivaroch a dá sa naštepiť na kmienok.
- Skalník (Cotoneaster): Vyniká vajcovitými listami a červenými bobuľami. Na pestovanie sú vhodné odolnejšie druhy ako skalník Franchetov alebo vrbolistý.
- Mahónia (Mahonia): Jedna z mála neopadavých listnatých drevín, ktorá dlhodobo prosperuje v našich klimatických podmienkach. Odoláva nízkym teplotám až do -30 °C. Vyžaduje polotienisté stanovisko a priepustnú, vlhkú a mierne kyslú pôdu.
Medzi ďalšie neopadavé listnaté dreviny patria napríklad aukuba japonská (Aucuba japonica), poloopadavý vtáčí zob (Ligustrum), krušpán (Buxus), popínavý brečtan (Hedera helix) a neopadavé druhy bršlenu (Euonymus).
tags: #vysadzanie #listnatych #mladych #stromkov