Mak je tradičnou plodinou na Slovensku, preto sa mu venuje značná pozornosť zo strany odborných organizácií. Hoci mak nie je zaradený medzi plodiny s nízkou ochrannou funkciou, pestovatelia sú obozretní a hľadajú vhodné opatrenia, ako bezpečne zakladať porasty a zabrániť prípadnej erózii, najmä pri výseve na svahovitých pozemkoch. Rok 2025 priniesol novú možnosť prémiovej ekoplatby pre pásové striedanie plodín, kde však mak nie je možné v pásoch kombinovať s plodinami s nízkou ochrannou funkciou. Pretože pre mak doposiaľ nie sú stanovené žiadne pôdoochranné opatrenia, odborníci z Výskumného ústavu monitoringu a ochrany pôdy (VÚMOP) skúmajú protieróznu účinnosť technológií pestovania maku.
Ideálne podmienky pre pestovanie maku
Mak najlepšie prosperuje vo štruktúrnej, dobre prevzdušnenej pôde s dobrou zásobou vápnika. Na pestovanie sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii, bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Ideálne sú stredne ťažké, hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Pre mak je veľmi dôležité, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.
Z pôdnych typov prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, predstavujúce stredne ťažké pôdy. Z klimatického hľadiska sa chotár nachádza v rámci teplej oblasti v suchej podoblasti s miernou zimou, s teplotou v januári nad -3ºC a s dlhším slnečným svitom (vo vegetačnom období nad 1500 h). Mak sa na Slovensku darí takmer všade a je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. Pestovanie maku má na Slovensku dlhú, 200-ročnú tradíciu.
Zaradenie maku v osevnom postupe
V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať na to isté miesto najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po cukrovej repe, zemiakoch, strukovinách, jarnom jačmeni a pšenici. Mak by sa nemal zaraďovať do osevného postupu s repkou ozimnou, pretože obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrol. Taktiež neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.
Vzhľadom na vysoké zastúpenie pšenice ozimnej v osevnom postupe, mnohí pestovatelia zaraďujú mak siaty takmer výlučne po tejto plodine. Dôvodom je aj skutočnosť, že po pšenici zostáva pôda bez burín, čo je pri drobnosemenných plodinách ako mak, najdôležitejšia pracovná operácia. V družstvách uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba, ktorá má aj odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry pre výsev maku do hĺbky 1 cm.
Keďže sa mak pestuje v teplých oblastiach Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, je najdôležitejšie, aby mak vôbec vzišiel. Hneď, ako je možné ísť do poľa, sa pestovatelia snažia mak siať v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu. Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Ak sú pôdy v dobrom stave, hnojenie pod mak vo predsejbovej príprave fosforom a draslíkom nie je vždy nutné. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje granulované hnojivo DASA 26/13 s obsahom síry.
Prečo je dnes pestovanie ópiového maku legálne (aj nelegálne)!
Pomocné a medziplodiny pri pestovaní maku
Pre mak je veľmi vhodnou pomocnou plodinou jarná obilnina, teda jačmeň alebo ovos. Vysievajú sa v rovnakom termíne, a ak to sejací stroj umožní, aj jedným prejazdom z dvoch zásobníkov osiva. Alebo sa najskôr zaseje 30-40 kg obilia (možno využiť vlastný merkantil) a následne na to mak. Jačmeň aj ovos majú vyššiu dynamiku rastu a vzchádzajú podstatne skôr ako mak. Pôda má tak oveľa rýchlejšie zelený kryt, ktorý spomaľuje odtok vody, a zväzčité korene navyše podporujú jej zasakovanie do pôdy. Podsev obilniny nielenže chráni pôdu proti erózii, ale vytvára aj ochranu pre vzchádzajúce rastlinky maku pred vetrom. Porast pomocnej plodiny je nutné ukončiť na začiatku odnožovania aplikáciou graminicidu, ktorý je bežnou súčasťou technológie pestovania maku, a teda nepredstavuje viacnáklad ani ďalšiu záťaž pre životné prostredie.
Výsledky výskumu ukázali, že už 45. deň po zasiatí vykazoval porast maku s pomocnou plodinou o 40 % nižšiu stratu pôdy, než porast založený konvenčne (orba, príprava, siatie). Tento rozdiel sa udržal až do začiatku júna, potom sa začal zmenšovať a pred zberom bol už len 13 %. V porovnaní s úhorom bola strata pôdy 50. deň po založení iba 36 %.
Preto sa skúšajú rôzne medziplodiny a technológie s nimi spojené, aby sa podporila štruktúra pôdy, lepšie hospodárenie s vodou a živinami. Napríklad, v roku 2023 bola vysiata svazenka, ktorá svojimi koreňmi podporuje drobtovitú štruktúru. Skúsenosti však ukázali, že ak by nedošlo k zapraveniu medziplodiny pred zimou, pôda by bola v oveľa lepšom stave. V nasledujúcom roku preto bola zvolená zmes svazenky a ovsa hrebienkatého, ktorý vytvára krásnu drobtovitú štruktúru a zabezpečuje vymrznutie aj pokrytie pôdy, ktoré chráni jej štruktúru a bráni zaburineniu. Takáto medziplodina bola na jar ukončená mrazom a následne prebehlo až jarné plytké spracovanie radličkami pred siatím maku.
Regeneratívne poľnohospodárstvo a inovatívne techniky
Vzhľadom na neisté vlahové podmienky a priebeh počasia na jar sa rozširuje pestovanie ozimných odrôd maku. Niektoré poľnohospodárske podniky vyčlenili časť plôch, kde chcú začať hospodáriť regeneratívne. Pestré medziplodiny, široký osevný postup a obmedzené spracovanie pôdy sa tu už stabilne uplatňujú. Koncom leta 2025 bola založená prevádzková plocha ozimného maku s použitím rôznych no-till sejacích strojov priamo do mechanicky ukončenej medziplodiny rezacími valcami. Tou bol výdrol jarnej pelušky obohatený pohánkou.
Peluška je vhodnou medziplodinou pre mak, pretože obohacuje pôdu o dusík a bakteriálna aktivita podporuje dostupnosť dôležitého fosforu a ďalších živín. Pridanie pohánky k výdrolu pelušky vytvára konkurenciu, vďaka ktorej má následná plodina lepšie podmienky k rastu, nakoľko pohánka motivuje pelušku k hlbšiemu zakoreňovaniu a väčšej fixácii dusíka. Pohánka bola vybraná pre jej schopnosť vytvoriť za krátky čas veľa hmoty a vzchádzať aj v suchších podmienkach. Napriek suchším podmienkam vzišiel mak vo všetkých variantách, hoci niektoré sejanie stroje sú pre výsev tohto drobného osiva menej vhodné.
Pestovanie maku v hrúdkoch
Jednou z inovatívnych metód je pestovanie maku v hrúdkoch s medziriadkovou kultiváciou. Pre technickú realizovateľnosť sú hrúdky na jeseň pripravené na medziriadkovú vzdialenosť 50 cm. Na jar sa rýchlejšie prehrievajú a pôda na povrchu presychá, čo maku vyhovuje. Zároveň dokážu zachytávať viac vody, ku ktorej majú korene možnosť ľahko prerásť. Následné plečkovanie možno vykonávať naslepo, bez nutnosti kamerovej navigácie. Vďaka vyvýšeným riadkom zasiateho maku na vrchole hrúdka nehrozí ich zasypanie.
Ozelenené koľajové riadky
Ozelenenie koľajových riadkov znamená, že sa v pásoch pohybu postrekovača nevyseje kultúrna plodina, ale úhorová zmes, ktorú možno evidovať ako neprodukčnú plochu. V koľajových riadkoch dochádza vplyvom prejazdu k poškodeniu hlavnej plodiny a zníženiu výnosu. Ak však tento pás nahradí ekologicky stabilizačný prvok - ozelenený koľajový riadok, podporujeme výskyt užitočných organizmov, ktoré zaisťujú ekosystémové služby nielen v krajine, ale aj v samotnej plodine. Kvitnúce druhy lákajú napríklad pestrice, ktorých dravé larvy účinne likvidujú kolónie vošiek na rastlinách. Ozelenené koľajové riadky majú aj vyššiu únosnosť pre postrekovač v prípade daždivého počasia. Tieto pásy podporujú rozvoj pôdneho života a sú zdrojom potravy aj úkrytu pre rôzne vtáky a lesnú zver. Mak navyše využíva kompenzačné schopnosti a riadky priliehajúce ku koľajovému riadku sú silnejšie. Ozelenené koľajové riadky zaujali aj entomológov a sú predmetom výskumných projektov.
Zmeny podmienok vyvolané zmenou klímy, ako aj spoločenským a politickým dopytom, vedú poľnohospodárov k hľadaniu nových pestovateľských technológií. Rýchly rozvoj moderných prístupov posúva poľnohospodárstvo vpred, ich zmena je však spojená s nutnou investíciou do techniky. Preto je dôležité zdieľať skúsenosti a získavať informácie skôr, ako sa zaobstará stroj, ktorý nebude pre dané podmienky vhodný.