Dňa 19. novembra 2004 zasiahla územie Slovenska ničivá veterná smršť, v tatranskej terminológii známa ako tatranská bóra. Tento živel, ktorý sa prehnal najmä Vysokými a Nízkymi Tatrami, zanechal za sebou 12 600 hektárov zničeného lesa. V správe Štátnych lesov TANAP-u bolo vtedy poškodených viac ako 2 milióny kubických metrov drevnej hmoty.
Následky kalamity a spor o bezzásahovosť
Odstraňovanie následkov víchrice Alžbeta prebiehalo pod tlakom, pričom do konca roka 2005 sa podarilo spracovať vyše 87 % kalamity. Práce boli oficiálne ukončené v máji 2006. Následne však orgány štátnej správy ochrany prírody rozhodli, že v častiach porastov musí ostať 15 až 30 percent nespracovanej drevnej hmoty. Táto ponechaná hmota sa stala ideálnou potravou pre podkôrny hmyz (lykožrúta), čo viedlo k ďalšiemu odumretiu tisícov hektárov lesa až do roku 2014.
Medzi lesníkmi a ochranármi vznikol dlhodobý spor o filozofiu správy územia. Kým lesníci presadzovali aktívne zásahy a asanáciu kalamity na zamedzenie šírenia škodcov, ochranári presadzovali princíp bezzásahovosti. Tento spor sa najvýraznejšie vyostril v Tichej a Kôprovej doline, ktoré podľa odborníkov podľahli útoku lykožrúta práve kvôli absencii včasných zásahov.
Projekt obnovy tatranských lesov
Popri sanácii sa Štátne lesy TANAP-u zamerali na projekty rekonštrukcie a revitalizácie zničených ekosystémov. Na tvorbe plánov spolupracovali odborníci z Národného lesníckeho centra, Technickej univerzity vo Zvolene a Štátnej ochrany prírody SR. Hlavným cieľom bolo vytvorenie stabilných, druhovo a priestorovo pestrých lesov.
Princípy umelej obnovy
- Výsadba: Od kalamity bolo vysadených viac ako 8,2 milióna sadeníc.
- Druhová pestrosť: Dve tretiny tvoria ihličnany (smrek, smrekovec, borovica, jedľa) a tretinu listnáče (javor, jaseň, jelša, buk, brest, jarabina).
- Genetický pôvod: Využívajú sa sadenice vypestované v Stredisku starostlivosti o genofond drevín TANAP-u, ktoré sú adaptované na miestne podmienky.
Zmena štruktúry lesa: Od monokultúr k prírode blízkej štruktúre
Historicky bolo zastúpenie smreka v lesoch Slovenska nižšie (pred 1000 rokmi len 7 %), avšak v posledných troch storočiach sa vplyvom hospodárskych záujmov zvýšilo až na 27 %. Dnešné smrečiny sú často nepôvodné a náchylné na zmeny klímy, sucho a premnoženie hmyzu. Nový prístup lesníkov preto počíta s nižším zastúpením smreka (cca 40 %) a väčším podielom iných drevín, aby sa v budúcnosti predišlo vzniku náchylných monokultúr.
Keď odchádza tatranský les
Význam pralesov a prirodzená obnova
Výskum smrekových pralesov na Slovensku ukazuje, že prirodzené narušenia (disturbancie) sú neoddeliteľnou súčasťou života lesa. Pralesy fungujú ako mozaika rôznych vývojových štádií a dokážu sa po narušení sami regenerovať. Avšak, v podmienkach tatranských dolín, ktoré boli po stáročia intenzívne využívané človekom, je úplná bezzásahovosť vnímaná mnohými odborníkmi ako rizikový faktor pre zachovanie spoločenských, klimatických a vodoochranných funkcií lesa.
tags: #vysadzanie #smreku #v #tatrach #historia