Výsadba stromčekov v lese: Komplexný sprievodca

Štátne lesy pokračujú v každoročnom vysádzaní nových stromčekov. Túto jar sa plánuje vysadiť viac ako 12,5 milióna sadeníc. Najväčšie zastúpenie bude mať buk, smrek, borovica, jedľa, dub, smrekovec a javor.

„Doposiaľ sme vysadili 2,5 milióna stromčekov najmä v južnejších okresoch a na južných svahoch, kde začína rozvoj vegetácie skôr. Túto jar máme naplánovaných vysadiť ich až 12 miliónov a preto pred nami stojí v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov ešte kopec práce. Postupne sa v priebehu apríla a mája začnú zalesňovať aj chladnejšie oblasti stredného a severného Slovenska, kde nám aktuálne výsadbu komplikuje sneh a zamrznutá pôda v porastoch a lesných škôlkach, na ktorých sú pestované sadenice,“ uviedol generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR Ing. Zalesňovanie sa koncentruje najviac na obnovu borovicových porastov na Záhorí a taktiež na obnovu plôch po podkôrnikovej kalamite v Nízkych Tatrách, Slovenskom Rudohorí, na Kysuciach a Turci.

Zloženie vysádzaných drevín

Podiel ihličnatých a listnatých drevín je z celkového počtu plánovanej výsadby takmer vyrovnaný. Viac ako tretinu všetkých sadeníc predstavuje naša najzastúpenejšia drevina - buk, s počtom 4,7 milióna kusov. Z ďalších listnatých drevín to bude viac ako milión kusov duba a viac ako štvrť milióna sadeníc javora.

Proces pestovania a výsadby sadeníc

Sadenice využívane na obnovu lesa sú pestované na lesných škôlkach rozmiestnených po celom Slovensku. Zo zeme vybraté sadenice sa zabalia do zväzkov a prevezú na miesto určenia.

Umelá výsadba sadeníc

Umelá výsadba sadeníc sa realizuje najmä na plochách po vykonanej ťažbe, resp. na plochách, kde predchádzajúce zalesňovanie nebolo úspešné z dôvodov neskorých mrazov, letného sucha alebo iných nepriaznivých vplyvov.

Prirodzené zmladenie

Nie všetky plochy sa však po vykonanej ťažbe musia umelo zalesňovať. Postupným uplatňovaním cielených činností podporujúcich vývoj dospelého porastu ešte pred jeho vyťažením môže dôjsť k tvorbe semien a následne nového porastu z prirodzeného zmladenia.

Globálne iniciatívy a ochrana pôvodných lesov

Nielen na Slovensku, ale aj po celom svete prebieha množstvo iniciatív a ambicióznych projektov výsadby stromov, ktoré si kladú za cieľ nahradiť stratené lesy. Na druhej strane, prírodné lesy plné rastlín a živočíchov nahrádzajú komerčné plantáže. Typickým príkladom je produkcia palmového oleja, pred ktorého pestovaním sa vyrúbu pralesy a vznikajú monokultúrne plantáže paliem. Pestovanie palmového oleja už nezvratne poškodilo pralesy v Malajzii a Indonézii a pôvodný biotop sa z týchto miest takmer vytratil, nehovoriac o obrovskej uhlíkovej stope.

Maximálna ochrana a udržiavanie pôvodných lesov je najdôležitejším bodom. Nepoškodené staré lesy lepšie absorbujú uhlík a sú odolnejšie voči ohňu, búrkam a suchu. Skôr, ako budeme mať „príležitosť“ sadiť nové stromy, je potrebné uistiť sa, že pre ochranu tých pôvodných robíme maximum. Novému lesu bude totiž trvať desiatky rokov, kým v plnom rozsahu dokáže nahradiť ten pôvodný.

Kľúčová úloha miestnych komunít a odborných znalostí

Nielen pre vysádzanie stromov, ale aj pre dodatočnú starostlivosť o čerstvo vysadené stromy sú miestni obyvatelia kľúčoví. Zalesňovanie by malo spočívať v dosiahnutí niekoľkých cieľov naraz, a jedným z nich je aj usilovanie sa o podporu zachovania pôvodnej fauny a flóry lesa.

Najideálnejším miestom, kde vysadiť les, je miesto, kde les už predtým stál. Príroda si v mnohých prípadoch dokáže poradiť sama. Preto tam, kde je to možné, je potrebné nechať stromy prirodzene sa obnovovať a rásť. Odborníci odporúčajú vysádzať kombináciu druhov stromov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danej oblasti, vrátane vzácnych a ohrozených druhov. Len tak môže nový les vytvoriť pestrý ekosystém. V našich oblastiach by sme sa mali vyhnúť experimentom v podobe exotických stromov a invazívnym drevinám, ktoré by ohrozili biodiverzitu.

Klimatické zmeny nie sú sci-fi a ich prejavy môžeme pozorovať aj u nás. Kombinácia odborných poznatkov s tradičnými miestnymi znalosťami sú kľúčom k tomu, aby naša snaha o znovu zalesnenie bola úspešná. Udržateľné lesníctvo spočíva podľa vedcov v zdroji príjmu pre všetkých zúčastnených, aj pre miestne komunity, vrátane tých najchudobnejších. Tu hovoríme o produkčnej funkcii lesa, teda o jeho schopnosti vytvárať drevnú hmotu.

Príklad úspešnej súkromnej výsadby

Minulý rok prebehla na Slovensku najväčšia súkromná výsadba stromov, ktorú organizovalo občianske združenie Pure Slovakia. Podľa Jakuba, člena OZ Pure Slovakia, je ich overený postup pre úspešnú výsadbu nasledovný:

• Miesto sadenia vyberajú po konzultácii s predsedom urbáru, ktorý najlepšie vie, kde, kedy a aké druhy stromov je najlepšie vysadiť.
• Nevysádzajú monokultúru, ale tie druhy stromov, ktoré sa na danom území nachádzajú prirodzene.
• Zalesňujú len tie územia, kde sa príroda nestihla obnoviť sama, čím jej pomáhajú.
• Na poslednej akcii sa sadil smrek, dub, borovica a javor, čím vznikol krásny zmiešaný les.
• Týmto spôsobom sa nepoškodí pôvodný biotop lesa a vznikne stabilný les.
• Spolupráca s odborníkmi zahŕňa aj starostlivosť pracovníkov urbáru o vysadený les po výsadbe - ochranu pred lesnou zverou, burinou atď.
• Tento les nebude v budúcnosti vyrúbaný.

OZ Pure Slovakia verí, že po piatich mesiacoch intenzívnej práce je na svete životaschopný a zmysluplný projekt, ktorého trvanie je v podstate neobmedzené. Ich víziou je zanechať na Slovensku milión stromov.

Jesenná výsadba stromčekov: Kedy a ako

Jeseň predstavuje ideálne obdobie na výsadbu stromčekov a sadeníc. Stačí dodržať niekoľko jednoduchých zásad a výsadbu zvládnete bez obáv.

Príprava náradia a materiálu

Pred samotnou výsadbou si pripravte všetko potrebné:

• Oporný kôl: Zatĺcť ho treba aspoň 50 cm do zeme. Vysokokmenné stromy potrebujú kôl s rozmerom minimálne 200-250 cm a hrubý min. 6 cm. Slúži ako opora a ochrana pred zvieratami.
• Zváraná sieť: Chráni stromček pred zverou.
• Prírodný povraz: Z juty, ľanu alebo konope na priviazanie stromčeka ku kolu.
• Mulč: Pomáha udržiavať vlhkosť a bráni rastu nežiaducej trávy či buriny.

Zlepšenie pôdy

Pri výsadbe sa odporúča pridať do pôdy zmes kompostu a biouhlia. Drevné uhlie, ktoré sa už stáročia využíva na zlepšenie pôdnej štruktúry, pomáha zadržiavať vlhkosť a dôležité minerály. Pred použitím je potrebné ho aktivovať namočením na niekoľko dní do kompostového čaju či zákvasu z hnoja alebo žihľavy.

Ideálny čas na výsadbu

Ak sa rozhodnete sadiť priskoro, stromček nemusí do jari prežiť. Ideálna pre voľnokorennné dreviny je preto výsadba na jeseň, kedy strom presúva živiny do koreňov. Kým nezamrzne pôda, môžeme sadiť aj v novembri a decembri. Dôležité je uprednostniť lokálne vypestované stromčeky, ktoré sú lepšie aklimatizované na klimatické podmienky.

Postup výsadby krok za krokom

1. Príprava terénu: Terén by mal byť poriadne prekyprený a bez vegetácie. Odstráňte trávne drny a odložte si ich na neskoršie použitie. Prekyprite pôdu zhruba v hĺbke korienkov alebo koreňového balu. Vytvorte miernu „misu“ s hĺbkou asi 40-60 cm, v ktorej budú mať korienky priestor prirodzene rásť smerom von. Priemer odkrytej plochy by mal byť aspoň 1 meter, lepšie až 2 metre. Pri vykopávaní misy oddeľujte na kôpky najkvalitnejšiu vrchnú pôdu a ďalšie menej kvalitné vrstvy.
2. Zatĺčenie oporného kolu: Pred samotnou výsadbou zatlčte do zeme pevný oporný kôl aspoň do hĺbky 50 cm. Mal by vydržať ako opora a ochrana približne 5 až 7 rokov.
3. Príprava koreňov: Korene voľnokorennej sadenice na niekoľko hodín (nie dlhšie než 24 hodín) ponorte do vody. Tesne pred výsadbou sadenicu dôkladne skontrolujte. Poškodené korienky odstrihnite čistým, rovným rezom.
4. Hĺbka výsadby: Stromčeky pestované v škôlke na semennom podpníku nesádzajte hlbšie, než rástli pôvodne. Stromy na vegetatívnych podpníkoch sadíme mierne hlbšie, ale miesto očkovania ponecháme 10 cm nad zemou. Pravokorenné kry sadzajte o 10-20 cm hlbšie, než rástli v škôlke.
5. Zasypanie a mulčovanie: Jamu postupne zasypte pôdou, pričom neprevracajte horizonty. Najskôr dávajte menej kvalitnú, spodnú vrstvu pôdy a pokračujte po najkvalitnejšiu, vrchnú. Jemne stromčekom potraste, aby sa hlina dostala medzi korene. Odloženú časť najspodnejšej zeminy a trávnu mačinu použite na vytvorenie lemu zálievkovej misy. Priestor medzi lemom a stromčekom zamulčujte kompostom v hrúbke 10 cm. Mulč z organického materiálu (drevná štiepka, slama, seno, lístie) aplikujte v hrúbke 10 cm, pričom dbajte na to, aby sa nedotýkal kmienka.
6. Ochrana a zálievka: Dbajte na to, aby sa stromček neodieral o kôl. Ak je pôda počas jesenného obdobia výsadby vlhká, nie je potrebná zálievka. Zabezpečte pletivom proti zveri. V otvorenej krajine použite pevné zvárané pletivo (cca 2 m), v menšej záhrade postačí aj zajačie pletivo.
7. Harmonizačný rez (na jar): Všetky voľnokorennné ovocné stromy aj kry nevyhnutne potrebujú na jar tzv. harmonizačný rez. Tým sa uvedie do rovnováhy podzemná a nadzemná časť. Hrotiaky zakráťte aspoň o polovicu až o ⅔ dĺžky. Pri stromoch so založenou korunkou zakráťte 3 najsilnejšie kostrové konáre o ⅔ tak, aby končili v rovnakej výške. Terminál zakráťte tak, aby prečnieval asi o 15 cm kostrové konáre. Ak si nie ste istí, či a kedy sa k stromčeku vysadenému na jar vrátite, režte radšej na jeseň hneď po výsadbe. Nasledujúce roky sa v predjarí venujte výchovnému rezu.

tags: #vysadzanie #stromcekov #v #lese