Výsadba stromov a kríkov na mestských pozemkoch je štandardnou praxou pri starostlivosti a rozvoji zelene. Avšak pre ich úspešný rast a dlhodobú udržateľnosť je nevyhnutné dodržiavať špecifické pravidlá a postupy, ktoré zohľadňujú právny rámec, špecifiká mestského prostredia a správne agrotechnické metódy. Rovnako dôležitá je aj ochrana už existujúcich drevín.
Právny rámec a ochrana drevín
Legislatívne ukotvenie ochrany drevín
Ochrana drevín rastúcich mimo lesa je na Slovensku zabezpečovaná najmä ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
V súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín sa uplatňuje najmä zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky, a vyhláška MŽP SR č. 450/2019 Z. z.
Definícia a ochrana drevín
Drevina rastúca mimo lesa je strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku (§ 2 ods. 2 písm. m) zákona). Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy (§ 42 ods. 1 vyhlášky).
Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu (§ 22 ods. 1 zákona). Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny (§ 47 ods. 1 zákona).
- Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín (§ 22 ods. 2 zákona).
- Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné odumretie drevín alebo odstránenie drevín (§ 22 ods. 3 zákona).
Povinnosti vlastníka pozemku a súhlas na výrub
Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať (§ 47 ods. 2 zákona). Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vykonať nevyhnutné opatrenia alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní (§ 47 ods. 5 zákona).
Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia (§ 22 ods. 4 zákona). Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín upravuje § 17 vyhlášky MŽP č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov.
Ako sa starať o novo vysadené stromy
Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (§ 47 ods. 3 zákona), okrem prípadov uvedených v § 47 ods. 4 zákona. Súhlas sa vydáva formou písomného rozhodnutia a možno ho vydať len v odôvodnených prípadoch (§ 47 ods. 3 zákona).
Žiadosť musí obsahovať náležitosti podľa § 22 ods. 6 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Súhlas sa môže vydať po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny, so súhlasom vlastníka alebo správcu a po vyznačení dreviny určenej na výrub (§ 47 ods. 6 zákona). Pri posudzovaní sa prihliada na (§ 22 ods. 7 zákona) krajinotvornú, ekologickú, estetickú, kultúrnu a historickú hodnotu dreviny.
Ak je výrub odôvodnený, má sa vykonať v období vegetačného pokoja (1. október - koniec februára, § 22 ods. 8 zákona). Výrubom vzniká ekologická ujma, ktorú je potrebné nahradiť (§ 48 zákona).
Orgánom ochrany prírody v zastavanom území obce je obec (§ 69 zákona). Ak sú na to závažné dôvody, pôsobnosť si môže vyhradiť okresný úrad (§ 68 zákona). Obce vedú evidenciu o príjmoch z náhrad a o pozemkoch vhodných na výsadbu (§ 48 ods. 2 zákona).
Rozhodovací proces o vydaní alebo nevydaní súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Proces výsadby stromov a kríkov
Výber sadbového materiálu
Všetko sa začína kúpou kvalitného sadbového materiálu. Pri nákupe dávajte pozor na to, aby korene a nadzemná časť neboli poškodené. Stromčeky či kry by nemali mať suché či napadnuté miesta na výhonkoch ani na koreňoch.
V obchodoch máte na výber dva druhy sadeníc:
- Dreviny vysadené v nádobách (kontajnerované).
- Dreviny s koreňmi pevne zabalenými v jutovom obale (s koreňovým balom).
Základný rozdiel medzi výsadbovým materiálom je v čase výsadby, kvalite a mieste pestovania.
Optimálny čas výsadby
Dreviny s koreňovými balmi chránenými pri preprave obalmi z vrecoviny je najvhodnejšie vysádzať už na jeseň začiatkom októbra. Ak sa sadenice dostanú do zeme v polovici tohto mesiaca, stihnú ešte vytvoriť do príchodu silných mrazov niekoľko korienkov a na jar začnú bujne rásť. Okrem niekoľkých výnimiek je október najvhodnejším termínom na výsadbu okrasných drevín. Chúlostivé kultivary je lepšie vysádzať skoro na jar.
Dreviny pestované v kontajneroch môžete vysádzať nielen na jeseň, ale aj na jar, čo poskytuje väčšiu flexibilitu.
Technika výsadby
Pri vysádzaní platí pravidlo, že treba vysadiť do pôdy rovnako hlboko, ako boli v škôlkach. Podľa koreňového krčka môžete zistiť prechod z koreňovej sústavy do nadzemnej časti dreviny.
- Dreviny s koreňovým balom sa sadia spolu s ním.
- Dreviny pestované v kontajneroch treba z nich vybrať a vysadiť.
Vysádzajte ich do dostatočne priestranných jám, aby mali korene dostatok miesta na rozvoj.
Praktické skúsenosti s výsadbou a ochranou
V rámci iniciatív na podporu mestskej zelene sa osvedčujú aj iné prístupy. Napríklad, ochrana koreňových výmladkov topoľov bielych alebo sivých pred pokosením umožňuje prirodzenú regeneráciu. Topole sú veľmi životaschopné druhy, ktoré vedia rásť od stále zamokrených miest až po suchú skalu a rozmnožovať sa vegetatívne - tzv. výmladkami z koreňov. Je možné vypestovať aj celý lesík napríklad 300 jedincov z jedného jedinca topoľa.
Ďalším príkladom je ponechanie stromov, ako sú orechy, ktoré vyrástli zo stratených orechov havranov alebo vrán. Tieto dreviny dokážu prežiť a rozvíjať sa bez priameho ľudského zásahu. Podobne, výsadba žaluďov a ich oplotenie proti pokoseniu môže viesť k vzniku nových stromov, ktoré nahradia napríklad staré jelše v budúcnosti. Je dôležité rozhodnúť sa, kde takéto „pokusné“ plochy budú, oplotiť ich a prestať kosiť. Následne sa vykoná selekcia jedincov, ktoré sa javia ako najvitálnejšie. Tým sa ušetrí veľa námahy a finančných prostriedkov pri vysádzaní nových stromov zo škôlok.
Výzvy a riešenia pri výsadbe v mestskom prostredí
Špecifiká mestského prostredia
Stromy sa najlepšie rozvíjajú v prirodzenom prostredí, kde sú zachované prírodné ekologické cykly. V mestách však čelia mnohým prekážkam - ich rast ovplyvňuje blízkosť komunikácií, dlažby, parkovísk a ďalšia infraštruktúra, ktorá obmedzuje prístup k zdrojom nevyhnutným pre ich zdravý vývoj. Stavebné úpravy a vegetácia majú často protichodné požiadavky, čo sa najvýraznejšie prejavuje v podmienkach pôdy.
Zhutnené plochy dosahujú zhutnenie až 4 MPa, zatiaľ čo korene stromov dokážu prerastať iba vtedy, ak je zhutnenie menšie než 2,5 MPa. Jedným z najväčších problémov mestských stromov je obmedzený podzemný priestor. Koreňové systémy stromov musia súťažiť s rastúcim množstvom inžinierskych sietí a často nemajú dostatok miesta na prirodzený rast.
K tomu sa pridáva aj úbytok pôdnych organizmov, pretože spadané listy, ktoré by v prírode obohacovali pôdu o živiny, sú v mestách pravidelne odstraňované. Chýbajúca organická hmota narušuje pôdny ekosystém a znižuje jeho schopnosť zadržiavať vodu aj kyslík. Ďalším faktorom je zhutnenie pôdy spôsobené stavebnými prácami, čo ďalej obmedzuje jej priepustnosť a negatívne ovplyvňuje hospodárenie s vodou.
Príprava výsadbových miest a inovatívne riešenia
V mestskom prostredí je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť príprave výsadbových miest. Pôdu je potrebné prevzdušniť a zlepšiť jej štruktúru, aby mala dostatočnú pórovitosť a umožnila zdravý rast koreňového systému. Priestor pod spevnenými povrchmi možno čiastočne prispôsobiť tak, aby v ňom mohli korene stromov lepšie prosperovať.
K tomu slúžia systémy prokořeniteľných buniek, ktoré zaisťujú dostatočný priestor pre rast koreňového systému a zabraňujú nežiaducemu zhutneniu pôdy. Tieto bunky sú vyrobené z plastu alebo betónu a sú umiestnené pod povrchom.
Ďalším efektívnym riešením je použitie štrukturálnych substrátov, ktoré pomáhajú vyrovnať nedostatok kvalitnej pôdy a zaisťujú stabilné podmienky pre rast stromov. Štrukturálne substráty sú špeciálne navrhnuté zmesi minerálnych a organických zložiek, ktoré umožňujú prorastanie koreňov aj v zhutnenom mestskom prostredí. Zaisťujú optimálny pomer vzduchu, vody a živín, čím podporujú dlhodobú vitalitu stromov. Tieto metódy vytvárajú ideálne prostredie pre rast stromov aj v obmedzenom priestore. Platí pravidlo, že čím lepší substrát, tým menej miesta strom potrebuje.
Kľúčové parametre pôdy pre zdravý rast
Pre optimálny rast a zdravie stromov sú kľúčové nasledujúce parametre pôdy:
- Pórovitosť pôdy: Hodnota pórovitosti pôdy 50 % znamená, že polovicu objemu pôdy tvoria pevné zložky (minerálne a organické látky). Zvyšných 50 % môže byť vyplnených vodou (napr. 30 %) a vzduchom (20 %). Pôda pod spevnenými povrchmi má zvyčajne nižšiu pórovitosť.
- Obsah kyslíka v pôde: Bežne sa pohybuje okolo 20-21 %. Pre rast stromov je postačujúcich už 18 %, no pri poklese na 10-16 % síce strom prežije, nebude sa však optimálne vyvíjať. Ak tento stav pretrváva dlhodobo, dochádza k postupnému zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. Je preto nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť stanovištným podmienkam, najmä pri výsadbe pod spevnenými povrchmi.
- Vlhkosť v pôde: Zvyčajne sa pohybuje medzi 14 až 30 percentami, v závislosti od zloženia pôdy. Ak klesne pod 14 percent, strom začína chradnúť. Naopak, pri hodnotách nad 30 percent je v pôde príliš veľa vody, ktorá vytláča kyslík a obmedzuje prevzdušnenie koreňového systému. To vedie k jeho hnilobe a následne k zhoršenému vývinu dreviny.
- Obsah organických látok v pôde: Pohybuje sa medzi 4 až 13 percentami. Stromy potrebujú na zabezpečenie živín organickú hmotu. Pôdne mikroorganizmy premieňajú túto hmotu na živiny, ktoré sú následne prístupné pre koreňový systém. Organická zložka v pôde však musí byť kvalitná - ak je príliš čerstvá alebo nadmerne vlhká, dochádza k procesom rozkladu. Tie spôsobujú úbytok kyslíka v pôde, čo vedie k odumieraniu koreňov. Prítomnosť pôdnych organizmov, ako sú huby, červy, chrobáky, plesne, baktérie a ďalšie, zabezpečuje, že organický materiál - napríklad opadané lístie - sa dostane späť do pôdy a môže byť následne využitý koreňmi rastlín.