Pestovanie v skleníku prináša neobmedzené možnosti, umožňujúc pestovať plodiny takmer po celý rok a zabezpečiť si prístup k čerstvým plodinám aj počas chladnejších mesiacov. Skleník vďaka svojej konštrukcii umožňuje regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu, je odolný voči poveternostným podmienkam a chráni rastliny pred nepriaznivým počasím ako sú silné dažde, mrazy alebo veľké teplotné rozdiely. Toto prostredie vám môže priniesť aj väčšiu úrodu v porovnaní s pestovaním na otvorenom poli a lepšiu kontrolu nad škodcami a chorobami.
Pri výbere plodín do skleníka je dôležité zvoliť tie, ktoré sa dobre prispôsobia jeho podmienkam. Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ale radšej s tými, pri ktorých máte istotu, že sa im bude dariť. Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby, ktorý by mal obsahovať informácie o počte druhov zeleniny, dobe dozrievania, plánovanom množstve a vhodnom čase na výsadbu.
Pred začatím pestovania je potrebné dôkladne pripraviť pôdu. Mala by byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Ak budete rastliny pestovať v kvetináčoch alebo záhradných boxoch, bude pre vás ľahšie regulovať vlhkosť a teplotu. Je však dôležité pamätať na to, že v skleníku môže byť veľmi horúco, preto je potrebné udržiavať teplotu tak, aby sa rastliny neprehrievali. Rastliny by sa mali pravidelne kontrolovať a hnojiť, inak hrozí nedostatok živín a vody. V prípade problémov, ako sú choroby alebo škodcovia, je nutné rýchlo zasiahnuť.
Pri zakladaní skleníka alebo fóliovníka je v prvom rade potrebné zvoliť vhodné miesto na pozemku. Skleník by mal byť umiestnený tam, kde je dostatok slnka a nie je veľmi veterno. Dobrý vetrací systém pomôže regulovať teplotu, aby bola vhodná pre konkrétne plodiny.
Výhody pestovania v skleníku
- Celoročné pestovanie: Možnosť využívať skleník takmer celý rok a mať prístup k čerstvým plodinám.
- Väčšia úroda: Kontrola klimatických podmienok umožňuje dosiahnuť vyššiu úrodu.
- Flexibilita: Efektívne využitie priestoru, čo umožňuje pestovať plodiny aj pri obmedzenom mieste.
Nevýhody pestovania v skleníku
- Vstupné náklady: Potreba investície do konštrukcie skleníka a jeho údržby.
- Energetické náklady: V chladnejších mesiacoch je potrebné udržiavať a regulovať optimálnu teplotu a vlhkosť, čo môže znamenať dodatočné náklady.
Skleníky sú zvyčajne robustnejšie a trvanlivejšie ako fóliovníky, poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom, čo ich robí vhodnými na dlhodobé a intenzívne pestovanie. Fóliovníky sú menej nákladné a jednoduchšie na výstavbu a údržbu.
Pestovanie paradajok v skleníku
Paradajka je jednou z mimoriadne obľúbených zelenín, ktoré radi pestujeme v skleníkoch. Autor článku zdôrazňuje, že akonáhle raz ochutnáte paradajky z vlastnej záhradky, už nikdy nebudete chcieť iné, a pestovanie tohto druhu nie je také zložité, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Hoci sa starostlivosť o paradajky môže zdať náročná, v skutočnosti to nie je žiadna veľká veda.
Výber odrody paradajok
Pri výbere odrody paradajok je dôležité zvážiť, ktorý druh bude pre vás najlepší. Existujú dva hlavné typy: kríčkové a tyčkové paradajky.
- Tyčkové paradajky: Rastú neobmedzene, potrebujú oporu a sú ideálne do skleníkov, fóliovníkov aj na záhony.
- Kríčkové paradajky: Dorastajú maximálne do výšky jedného metra a okrem hlavného výhonku majú aj niekoľko bočných výhonkov, ktoré sa nevylamujú.
Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patria Karla a Pavlína. Pre previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi sú populárne Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Odroda Sungold F1 je považovaná za jednu z najlepších pre svoju plnú chuť. Dôležité je vybrať kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa a zamerať sa na odrody vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky.
Stanovisko a pôda
Paradajky potrebujú dostatok svetla a tepla. Rozhodne by ste však nemali rastlinky vysádzať na záhony, kam celý deň mieria horúce slnečné lúče. Pôda na záhonoch by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Je dobré vyvarovať sa vysádzaniu paradajok tam, kde ste v predchádzajúcom období pestovali ľuľkovité rastliny, ako sú zemiaky alebo baklažán.
Výsev a predpestovanie priesad
Záhradkári zvyčajne vysádzajú paradajky zo sadby, ktorá je predpestovaná približne 1,5 až 2 mesiace. Ak plánujete pestovanie z vlastných semienok, je nutné vedieť, kedy začať s výsevom.
Výsev do skleníka alebo fóliovníka
Ak plánujete vysadiť sadenice tyčkových či kríčkových paradajok do skleníka alebo fóliovníka, výsev sa uskutočňuje v prvej polovici marca. Môžete vysievať buď priamo vo vykurovaných priestoroch skleníka, alebo v teplom parenisku.
Výsev na záhony
Ak plánujete pestovať paradajky na záhonoch, postačí semienka zasiať až na konci marca.
Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Pri výseve je dôležité, aby sa rastliny príliš skoro neťahali. Optimálna teplota pre rýchle vyklíčenie sa u bežných paradajok pohybuje okolo 25 °C. Vhodné je tiež pravidelné poldenné poklesy teploty o 10 °C (deň/noc).
Ako vypestovať silné sadenice paradajok
Osivo sa vysieva do výsevnej misky naplnenej jemným substrátom určeným pre výsev a množenie. Substrát je vhodné urovnať a mierne utužiť. Po vyklíčení, keď majú rastlinky prvé pravé lístky, je čas na pikírovanie (prepichovanie). Mladé paradajky sa opatrne presúvajú do samostatných téglikov, sadbovacích hrantíkov alebo parenísk. Pri pikírovaní sa sadenice ponoria do substrátu až po klíčne lístky.
Nádobky s rastlinami umiestnite na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C.
Výber najlepších rastliniek
Aby sa vašim paradajkám dobre darilo a mali ste bohatú úrodu, je nutné vybrať z predpestovaných rastliniek tie najlepšie. Sadenice by mali mať silnú, najviac však 30 centimetrov vysokú stonku. Na prvý pohľad by mali byť rastliny zdravé a ich listy by mali mať sýto zelenú farbu.
Otužovanie sadeníc
Ešte než sa pustíte do výsadby paradajok na záhon alebo do skleníka, je dobré začať predpestované rastlinky postupne otužovať. Zhruba týždeň pred výsadbou ich začnite vystavovať vonkajším podmienkam. Najprv ich prenášajte von na približne dve hodiny na chránené stanovisko mimo priameho slnka. Každý deň sa potom expozícia vonkajším vplyvom predlžuje.
Výsadba paradajok do skleníka
Výsadba paradajok má svoje pravidlá. Vždy sa vykonáva až po zmrznutých. Podľa záhradkárov je ideálne vysádzať paradajky na trvalé stanovisko až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy a pôda je dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady alebo skleníka je podvečer.
Spon výsadby
Pripravené rastliny sa vsádzajú skôr hlbšie. Najčastejšie sa výsadba vykonáva šikmo, pričom sa koreňový bal s časťou stonky umiestňuje do vyhĺbenej jamky, takže je nutné zahrnúť zeminou nielen korene, ale aj spodnú časť stonky. Sadenice by mali mať dostatok priestoru.
Tyčkové paradajky sa väčšinou vysádzajú do sponu 80 x 40 cm alebo 90 x 50 cm. Ak zvolíte kríčkové paradajky, niektorí považujú za ideálny spon na záhone 70 x 20 cm, iní preferujú 50 x 60 cm. V prípade divokých paradajok by sa malo jednať o spon 50 x 100 cm. Samozrejme, musíte pracovať s priestorom, ktorý máte k dispozícii, s vonkajšími podmienkami a konkrétnou odrodou.
Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m2, pokiaľ sadíte kolíkové (tyčkové) paradajky.
Starostlivosť o paradajky v skleníku
Citlivosť na výkyvy teplôt
Rajčiak jedlý je teplomilný druh citlivý na extrémne výkyvy teplôt. Skorá úroda plodov je priamo úmerná teplote v skleníku. Ak sa na jar výrazne ochladí a teplota klesne na približne 10 °C, v rastline prebehnú zmeny vedúce k spomaleniu rastu, čo vedie k oddialeniu kvitnutia a tvorby úrody. Na jar sa preto netreba unáhliť s výsadbou, ak nemáte možnosť vykurovania priestoru. Opačný extrém v podobe horúčav počas leta tiež nerobí rastlinám v skleníku dobre, lebo ak sa teplota vyšplhá nad 32 °C, nastáva problém s opelením a dozrievaním plodov.
Na paradajkách sa môžu tvoriť žlté škvrny, zatiaľ čo paprika sa pri nedostatočnom opelení deformuje. Riešením je pravidelné a dostatočné vetranie. Vzduch počas najhorúcejších dní ochladíte aj poliatím chodníkov, nie rastlín!
Vyššia násada plodov a opelenie
Napriek tomu, že paradajky sú samoopelivé, k lepšej násade plodov im pomáha aj hmyz, ktorý sa do skleníka dostane. Pomôcť im môžete aj vy potrasením kvetov. Túto techniku robte s citom, niekoľkokrát do týždňa. Osvedčilo sa záhradkárom robiť to dva-trikrát do týždňa v poludňajších hodinách.
K samoopeleniu vlastným peľom dochádza ešte v čase, keď kvet nie je úplne otvorený, ale niekedy sa tak stať nemusí a opeleniu je potrebné pomôcť. Táto technika sa využíva aj pri šľachtení nových odrôd.
Ohrozené pestovanie paradajok na Slovensku
Dôležitá zálievka
Paradajky, ale aj uhorky a paprika, sú na vodu náročné. Keďže do skleníka nenaprší, musíte sa o dostatok vlahy postarať vy. Paradajky sú však citlivé na vysokú vlhkosť vzduchu a ovlhčenie listov im nerobí dobre. Preto by ste mali zalievať podmokom na dobre prekyprenú pôdu, nech voda vsiakne aj hlbšie ku koreňom. Stúpaniu vlhkosti v skleníku zamedzíte vetraním.
Plody paradajok majú sklony k praskaniu, ak to s dávkou vody preženiete. Optimum sú 4 litre vody na jeden štvorcový meter denne. Zalievajte vždy ráno, keď ešte nesvieti slnko, a snažte sa nezasiahnuť listy.
Vylamovanie a vyväzovanie
Pravidelne sa prechádzajte pomedzi rastliny a keď si všimnete tvoriace sa bočné výhonky (zálistky) v pazuchách hlavných listov, odstráňte ich. Mladučké zálistky sa ľahko vyštipnú nechtom, staršie treba vylomiť proti smeru rastu. Keďže paradajky rastú rýchlo a majú sklon políhať, je nutné ich pravidelne vyväzovať okolo vodivého špagátu alebo inej opory.
Hnojenie
Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor. Je dôležité dodržiavať pokyny na hnojive, aby ste rastlinám neuškodili nesprávnym pomerom.
Iné plodiny v skleníku a ich kompatibilita s paradajkami
Uhorky sa vyznačujú tým, že potrebujú na svoj rast dosť priestoru a vysokú vlhkosť vzduchu. Ideálne je zasadiť na 1 m2 najviac 3 uhorky. Uhorky nie sú priateľom paradajok a neodporúča sa sadiť ich v jednom skleníku spoločne.
Paprika je zdrojom vitamínu E. Papriky sadíme do brázd vzdialených cca 50 - 60 cm, priesady od seba cca 35 až 45 cm. Papriky potrebujú veľa vody a teplo. Neodporúča sa pestovať spolu papriky a rajčiny, aj keď na prvý pohľad môžu vyzerať, že potrebujú rovnaké podmienky. Okrem toho sú rajčiny vyššie ako papriky.
Ďalšia rastlina vhodná na pestovanie v skleníku je reďkovka. Sadenie reďkovky sa v skleníku robí už začiatkom februára. Reďkovky zvládajú menej tepla, no stále potrebujú slnko a pravidelné polievanie. Reďkovky sa neznesú s bylinkou Yzop.
Šalát je univerzálna rastlina. Sadí sa do zeme po posledných jarných mrazoch. V skleníku by malo byť cez deň 10 až 20 °C. Šalát potrebuje k rastu celodenné svetlo. Výborne sa znáša s jahodami, šalátovými uhorkami, mrkvou aj reďkovkami.
Uhorky si majú čo povedať napríklad s fazuľou či hráškom, ktoré ochraňujú uhorky pred škodcami.
Paprika je kamarátka najmä s bazalkou a okrou (ibištek jedlý).
tags: #vysadzanie #tyckovych #paradajok #do #sklenika