Figovník obyčajný (Ficus carica) sa v posledných rokoch opäť dostáva do centra pozornosti záhradkárov a stáva sa čoraz populárnejším. Tento nenáročný subtropický ovocný ker alebo nižší strom si nachádza čoraz viac priaznivcov aj v našich podmienkach, a to vďaka svojej dekoratívnosti, chutným plodom a relatívnej nenáročnosti. Jeho veľké laločnaté listy, krehká silueta a sladké, zdravé plody dodávajú každej záhrade nádych Stredomoria. Pestovanie figy doma môže byť nielen výzvou, ale aj veľmi uspokojujúcou skúsenosťou.
Pôvod a charakteristika figovníka
Figovník obyčajný (Ficus carica) je opadavý ker alebo malý strom pochádzajúci zo subtropických oblastí Stredomoria, Blízkeho východu a západnej Ázie. Je to jedna z najstarších kultivovaných rastlín na svete, s archeologickými dôkazmi o jeho pestovaní už od 9000 pred n. l. Už od stredoveku sa umelo vysádzal v celom Stredomorí a dnes sa úspešne pestuje aj v oblastiach s miernou zimou. V našich podmienkach sa z praktických dôvodov pestuje prevažne vo forme kra, dorastajúceho do výšky 2 až 3 metrov, hoci v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť až 10 metrov.
Kôra figovníka je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s jemným vzorom. Listy sú tuhé, kožovité, veľké 10 až 30 cm, dlaňovito členené do 3-7 lalokov, na líci tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Zaujímavosťou je, že kvety figovníkov kvitnú vnútri puzdrovitého útvaru, ktorý neskôr tvorí obal súplodia. Plody, resp. súplodie - figy - dozrievajú u nás od augusta do konca októbra. Figovník začína rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne a väčšina pestovaných odrôd v dvoch vlnách.
Výber odrody a podmienky pestovania
Vhodné odrody pre naše podmienky
Existuje množstvo odrôd figovníka, nie všetky sú však vhodné na pestovanie u nás. Ich vhodnosť limituje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Odolnejšie odrody znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 °C. V našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia, preto je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie (partenokarpické). Opeľovanie figovníkov totiž zabezpečuje drobná osička Blastophaga psenes, ktorá u nás nežije. Medzi najčastejšie predávané odrody u nás patria 'Brown Turkey' s červenými plodmi, 'Ronde de Bordeaux' s hnedými plodmi a sortiment so žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je to odroda 'Dottato'. Z dovolenky z Talianska alebo Chorvátska si môžete priniesť i modernejšie veľkoplodé odrody.
Klimatické a svetelné požiadavky
Figovník vyžaduje teplé a slnečné miesto, najlepšie orientované na juh alebo juhozápad, na záveternom stanovisku. Tu bude chránený pred severnými vetrami a zvýši sa jeho šanca na dobré prežitie zimy. Minimum 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne podporí zdravý rast a zabezpečí úrodu. Ideálne je umiestniť figovník k južnej stene domu, aby ste ho podporili, čím získate dodatočné teplo a ochranu pred vetrom. Odkryté balkóny na vyšších poschodiach sú pre figovník, žiaľ, nevhodné.
Požiadavky na pôdu
Figovníku vyhovujú rôzne typy pôd, od ľahkých pieskov až po bohaté organické íly a ťažké íly, pokiaľ je zabezpečená dostatočná drenáž. Preferuje dobre odvodnenú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Ideálna pôda je mierne kyslá s pH od 5.5 do 6.5, avšak dobre sa mu bude dariť aj v piesčito-hlinitých, mierne vápnitých a výživných pôdach. Dobrá drenáž je kľúčová na prevenciu hniloby koreňov, preto sa uistite, že pôda nezadržiava prebytočnú vodu.
Výsadba figovníka
Pestovanie v nádobách (kontajneroch)
Figovník sa dá ľahko pestovať aj vo veľkých nádobách. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa voda v nádobe nehromadila. Drenážny otvor kvetináča pred výsadbou zakryte niekoľkými kameňmi alebo hlinenými úlomkami, aby ste zabránili jeho upchatiu. Figovník zasaďte do kvalitnej pôdy, ideálne si kúpte špeciálny substrát pre stredomorské rastliny, ktorý obsahuje vyšší podiel piesku, čo prospieva vývoju figovníka citlivého na zamokrenie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč a presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách, vyžadujú minimálne 20-30 litrové nádoby.
Výsadba do voľnej pôdy
Pre výsadbu do voľnej pôdy vyberte silné a rozvetvené rastliny, ideálne aspoň 2-ročné. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie, než bol pestovaný v kvetináči. Výsadbová jama by mala byť minimálne 60x60x60 cm. Do jamy na dno aplikujte kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú do voľnej pôdy od jari do jesene. Apríl a máj sú už dostatočne teplé mesiace, aby ste figovník vysadili do voľnej záhrady. Voľnokorenné rastliny je odporúčané vysádzať alebo presádzať na jar po odoznení mrazov, keď je pôda už teplejšia.
Starostlivosť o figovník
Zálievka
Figovníky vynikajúco znášajú sucho, čo je výhodné v súčasných teplejších a suchších letách. Doplnkovú zálievku ocenia najmä počas rastu plodov, ale v období ich dozrievania by sa polievanie malo obmedziť na nevyhnutné minimum, aby sa predišlo praskaniu plodov a zabezpečila vysoká cukornatosť. V prípade pestovania v nádobách je potrebná vyššia zálievka a pravidelné zavlažovanie od jari do jesene. V lete, počas obdobia plodenia, môže byť potrebné aj každodenné zalievanie. Vždy však predtým starostlivo skontrolujte, či povrch pôdy už nevyschol, pretože figovník príliš veľa aj príliš málo vody potrestá pomerne rýchlo opadávaním listov.
Hnojenie
Figovník potrebuje pravidelné hnojenie v období rastu, ideálne od jari do konca leta. V kvalitnej pôde bohatej na organické látky a živiny bude plodiť aj bez pravidelného hnojenia. V chudobnej pôde je však nevyhnutné pravidelne hnojiť kombináciou minerálnych a organických hnojív. Odporúča sa použiť organické hnojivá, ako je kompost alebo maštaľný hnoj, zapracované do pôdy na jar, a tekuté hnojivá s vyšším obsahom draslíka od apríla do júla. Od apríla do augusta hnojte figovník podľa potreby tekutým stredomorským hnojivom. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie sa odporúča do konca septembra. Kontajnerované rastliny vyžadujú doplnkové prihnojovanie. Závlahu a výživu úplne vylúčte počas zimovania.
Rez figovníka
Hoci figovníky nevyžadujú radikálny rez, čiastočný zásah je nutný pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kra. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. Rez sa vykonáva počas skorého jarného obdobia pokoja (február alebo začiatok marca) pred pučaním, čo umožňuje lepšiu viditeľnosť štruktúry konárov. Zamerajte sa na odstránenie mŕtvych, chorých alebo poškodených konárov, ako aj tých, ktoré sa krížia alebo rastú dovnútra. Tým sa vytvorí otvorená, vzdušná štruktúra, ktorá umožňuje slnečnému svetlu a vzduchu dosiahnuť všetky časti stromu.
V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy sa hlavný výhon skráti na 5-6 púčikov, čím sa podporí rozvetvenie a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Na etablovaných figovníkoch orežte niektoré dlhé, neplodiace konáre, aby ste podporili nový rast. Odstráňte konkurenčné výmladky rastúce z bázy stromu. Odrodené výhonky sa odstraňujú po minuloročné drevo, v pazuchách sa vytvoria nové plody. Letný rez sa odporúča pre hojnejšie plodenie. Začiatkom leta môžete skrátiť nové výhonky na 4-5 listov, aby ste podporili rovnomerné rozvetvenie a vývoj plodov. Pri prerezávaní pracujte od bázy stromu nahor, aby ste sa vyhli odkvapkávaniu mliečnej tekutiny, ktorá môže podráždiť pokožku. Preto vždy noste rukavice.
OREZANIE FIGOVNÍKOV | Najlepšie techniky rezu pre VÄČŠIE OVOCIE a LEPŠIU ÚRODZU
Rozmnožovanie figovníka odrezkami
Figovníky môžete ľahko rozmnožovať odrezkami. Na jar odrežte zo stromu pod jedným okom drevnatý alebo nedrevnatý výhonok dlhý asi 15 až 20 cm. Z výhonku potom môžete odstrániť spodné listy a potom ho zapichnúť priamo do výsevného média. V ideálnom prípade by mal vrchol výhonku vyčnievať tri až päť centimetrov nad zemou. Plastové vrecko nad kvetináčom zabezpečí optimálnu teplotu a vlhkosť pre váš výhonok, čo umožní rýchlejší rast figovníka.
Zber a typy plodov
Figovník prináša v ideálnych podmienkach dve úrody do roka.
Breba figy (prvá úroda)
Termín "breba" označuje prvú úrodu fíg, ktorá sa vyprodukuje na minuloročných výhonkoch, skôr ako sa objaví druhá hlavná úroda. Breba figy zvyčajne začínajú dozrievať od polovice júla po dobu dvoch až troch týždňov, v závislosti od počasia. Sú vo všeobecnosti väčšie ako figy hlavnej úrody, ale nie vždy majú rovnako bohatú chuť. Ich chuť môže byť menej sladká ako u fíg hlavnej úrody rovnakej odrody. Kvalita a kvantita breba fíg sa môže výrazne líšiť v závislosti od odrody figovníka a podmienok pestovania.
Hlavná úroda
Druhá úroda sa tvorí na letorastoch a dozrieva neskoro na jeseň. Väčšina fíg pestovaných vonku dozrieva koncom leta.
Ako správne zbierať figy
Plody sú pripravené na zber, keď sa stonka ohýba a plody visia dole. Zrelé figy spoznáte podľa mliečnej vrstvy vosku, ktorá sa vytvorí na zrelých plodoch a ktorá by mala byť mierne mäkšia a po ľahkom stlačení šupky by sa mala uvoľniť. Plody, ktoré nedozrejú pred jeseňou, môžete zatiaľ nechať visieť na figovníku. Ak ich správne zazimujete, môžete dúfať, že budú dozrievať aj počas zimy. Keďže plody nedozrievajú v rovnakom čase, je dôležité vedieť, kedy sa môžu figy zbierať. Čerstvo nazbierané figy vydržia v chladničke 3 až 5 dní. Figy sú najlepšie čerstvo nazbierané a ohriate slnkom.
Zazimovanie figovníka
Figovník je len čiastočne mrazuvzdorný. Bez vhodnej zimnej ochrany figovník buď veľmi premrzne, alebo dokonca úplne odumrie. V našich podmienkach zvláda mrazy do -18°C. Avšak, ak figovník počas zimy príliš premrzne, často trvá rovnako dlho, kým sa v letných mesiacoch zotaví a nedosiahne zrelosť plodov. V každom prípade, ak dôjde k zamrznutiu, korene vždy prežijú.
Ochrana pred mrazmi
Zimná ochrana je nevyhnutná. Ochrana figovníka v zime sa osvedčila ako účinná. Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode.
Prezimovanie v nádobách
Ak pestujeme figovníky v nádobách, na konci jesene ich umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Môžete ich prezimovať aj v tmavej, chladnej pivnici. Figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. Keďže rastlina v zime zhadzuje listy, nepotrebuje v zime veľa vody. Dobre zazimované figovníky na jar rýchlo rašia a prinášajú bohatú úrodu.
Zazimovanie vo voľnej pôde
Pre zazimovanie figovníkov vo voľnej pôde sa odporúča ochrana prihrnutím pôdy, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. Koreňový bal zakryte hrubou vrstvou lístia, jedľovými konármi alebo kokosovou rohožou. Korunu opatrne zabaľte do vlny. U mladých rastlín spojte výhony do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom, napríklad jutovinou alebo hrubým papierom. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie. Staršie rastliny stačí obaliť v spodnej časti. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje. Ak dôjde vplyvom silných mrazov k poškodeniu jednoročných výhonkov, spodná časť ostane nepoškodená. Niekedy sa stane, že figovník po zime nezačne pučať vôbec. Dajte mu však ešte šancu, prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom.
Choroby a škodcovia
Figovníky sú v našich podmienkach prakticky bezproblémové z hľadiska chorôb a škodcov. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí a môže spôsobiť opadávanie listov a oslabenie rastliny. Najznámejším škodcom je listomôľka figovníková, malá húsenička vyžierajúca listy a pokrývajúca ich pavučinkami. Z ďalších chorôb sa môže vyskytnúť vírusová mozaika. V skleníku ho môžu napadnúť molice, prípadne mravce prilákané šťavou z prasknutých plodov.
Využitie a prínosy fíg
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Plody figovníka sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Figy sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík a vápnik, čo z nich robí cenný doplnok výživy. Figové plody sú účinné pri kardiovaskulárnych ochoreniach, anémii, únave, pôsobia ako diuretikum a prostriedok proti zápche. Obsahujú tiež ficín, čo je enzým, ktorý rozkladá bielkoviny, podobne ako papaín v papáji alebo bromelaín v ananáse. Vďaka tomu urýchľujú trávenie a vylučovanie. Figy sú výborným prírodným laxatívom vďaka vysokému obsahu vlákniny, rozpustnej (pektín), ktorá znižuje hladinu cholesterolu, aj nerozpustnej, ktorá zlepšuje črevnú peristaltiku a chráni tak pred zápchou a inými črevnými poruchami. Majú mierny diuretický účinok a môžu rozpúšťať nahromadené toxíny v obličkách vo forme obličkových kameňov alebo piesku. Vďaka svojej vysokej zásaditosti sú vhodné na neutralizáciu kyslých potravín, ako je mäso, údeniny, biele pečivo a cukor.
Kulinárske využitie
Figy sa konzumujú čerstvé, sušené, alebo sa z nich vyrábajú kompóty, džemy či víno. Odvar z fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v krku, angíny a preťažených hlasiviek. Figy môžete nakrájať do šalátov, jogurtov alebo dezertov. Chutia skvele so syrom, orechmi alebo sušenou šunkou. Figy sa dajú piecť, grilovať alebo opekať.