Vyvýšený záhon v záhrade

Vyvýšené záhony sa stávajú stále populárnejším riešením pre pestovanie zeleniny, bylín a kvetov v záhrade. Ak nie ste zarytí záhradkári, ale napriek tomu snívate o pestovaní, vyvýšený záhon premení váš sen na skutočnosť. Nemáte veľkú záhradu? Nevadí, záhon si môžete umiestniť aj na balkón a vytvoriť si vlastný zeleninový raj.

Výhody vyvýšených záhonov

Vyvýšené záhony záhradkári budujú preto, lebo im prinášajú mnoho výhod. Umožňujú rýchlejšie dopestovať plodiny bez pracného zohýbania sa k zelenine. Počas celej sezóny sa staráme o zeleninu v minimálnom predklone a šetríme si tak už beztak ťažko skúšaný chrbát. Vyvýšený záhon tak počas práce chráni aj váš chrbát. Vyvýšené záhony umožňujú podstatne skoršie pestovanie a dlhšie obdobie zberu vďaka lepšiemu zahrievaniu pôdy v záhone. Preto v nich môžete mať aj vyššiu úrodu než inde. Vďaka priaznivej klíme ovocie a zelenina dozrievajú rýchlejšie, čo prináša skorší zber úrody.

Ďalšie výhody vyvýšených záhonov sú:

• Rastliny môžu ošetrovať postojačky.
• Dobre sa im darí vďaka vyššej teplote pôdy a optimálnemu zásobovaniu koreňov živinami.
• Vyzerajú zaujímavo aj mimo priestor zeleninovej záhrady.
• Rozkladajúce sa rastlinné zvyšky vytvárajú teplo a zvyšujú teplotu pôdy o 5-8 °C, čo znamená, že zelenina rastie rýchlejšie a navyše ju môžete pestovať dlhšiu dobu.
• Môžu pomôcť prekonať studený nástup sezóny.
• Pevne ohraničená plocha záhona umožňuje ľahšiu ochranu pred škodcami.
• Ak pri jeho založení dáme do základu pozberové zvyšky či surový záhradný kompost, ušetríme aj na hnojive, keďže sa počas nasledujúcich sezón budú živiny pomaly uvoľňovať priamo v dosahu koreňov pestovanej zeleniny.

Výškové varianty a rozmery

Existujú vysoké alebo vyvýšené záhony, rozdiel je len v rozdielnej výške stien. Vyvýšené záhony sú vysoké len asi 30 cm, vysoké majú 70 - 80 cm, v závislosti od výšky postavy. Ideálna výška záhonu je medzi 50-70 cm, prispôsobená vašej postave. Nízky záhon do výšky 20 - 30 cm pre okrasné kvety môže fungovať ako skrášlenie a optické rozdelenie plochy záhrady. Môžu mať aj stupňovitý alebo nepravidelný tvar. Maximálna výška záhona by mala byť 70 - 90 cm.

Pre pohodlnú pracovnú pozíciu by vyvýšený záhon nemal presiahnuť šírku či hĺbku 130 cm. Pokiaľ máme prístup po celom obvode záhona, môže jeho šírka byť až 160 cm, aby sme sa pohodlne dostali do každej časti a ku každej rastline bez vstupovania do záhona. Dĺžku si môžete zvoliť ľubovoľne. Môžete postaviť niekoľko záhonov vedľa seba. Je lepšie umiestniť vedľa seba viac menších záhonov, než jeden mimoriadne veľký vyvýšený záhon. Výhody takéhoto postupu sa ukážu najmä pri pestovaní rôznych druhov rastlín s rozdielnymi nárokmi.

Materiály pre stavbu vyvýšeného záhona

Vyvýšený záhon sa dá zhotoviť zo širokej škály materiálov. Záhony bývajú ohradené pevnými stenami. Pri stavbe vyvýšeného záhonu je obrovská rozmanitosť základného materiálu. Môžete si vybrať z rôznych materiálov ako drevo, palety, kameň, betón, tehly, plech alebo plast. Všetko závisí od dizajnu danej záhrady a finančných možností. Drevo sa ľahko spracováva a je obľúbené vďaka svojmu prírodnému vzhľadu. Používajte však odolné druhy, ako je smrekovec alebo dub, ktoré lepšie odolávajú vlhkosti. Práca s drevom nie je náročná a s jeho vzhľadom môžete vytvoriť prírodný a užitočný doplnok, ktorý dokonale zapadne do vášho priestoru.

Upozorňujeme však, že drevený vyvýšený záhon bez impregnácie a pravidelnej údržby ľahko zhnije. Tenké latky sa môžu zdeformovať po nasypaní zeminy, preto by dosky mali mať hrúbku aspoň 3-5 cm. Pravidelným natieraním (aspoň raz ročne) chránime drevo vyvýšených záhonov pred vzdušnou vlhkosťou, UV žiarením a kolísaním teplôt. Veľmi výrazne tak predĺžime životnosť dreva. Aby sme to isté docielili aj zvnútra, vystelieme záhony nopovou fóliou tak, aby „kopčeky“ smerovali do stien a nie dovnútra. Nopová fólia zabráni prieniku vody a je vhodná na izoláciu záhonu z vnútornej strany. Fólia a pletivo chránia rám pred hnilobou dreva a záhon pred hlodavcami a inými škodcami.

Kameň a tehly sú trvácnejšie, no náročnejšie na prácu. Pre túto konštrukciu je ideálne postaviť betónový základ. Podľa charakteru pôdy môže pre vyvýšený záhon z kameňa postačovať aj základ zo zhutneného drveného kameňa a piesku. Kvalitne postavený kamenný záhon je inak veľmi pevný a ľahko sa udržiava.

Kovové konštrukcie sú moderné, ľahko sa udržiavajú a majú dlhú životnosť. Okrem toho vytvára kovový vyvýšený záhon vďaka svojej materiálovej skladbe účinný skleníkový efekt. Takto môžete mať úžitok z mimoriadne dlhého obdobia zberu. Plastové vyvýšené záhony sú tiež veľmi obľúbené, pretože sa ľahko udržiavajú a jednoducho montujú. Plastové vyvýšené záhony sú k dispozícii v rôznych farbách a prevedeniach. Ako zásuvný systém si ich môžete postaviť podľa svojich potrieb, rovnako ako napríklad drevené vyvýšené záhony.

Založenie a stavba vyvýšeného záhona

Jeseň a jar sú najvhodnejšie obdobia na postavenie vyvýšeného záhona. V týchto ročných obdobiach máte po ruke veľa záhradného odpadu, ako sú odrezky zo živých plotov, lístie, konáre a kompost. Ak sa chcete do výstavby vyvýšených záhonov pustiť, najvhodnejším obdobím je jar.

Príprava miesta a konštrukcia

• Najskôr odstráňte všetku burinu a trávu na mieste, kde plánujete záhon.
• Z plochy pre budúci vyvýšený záhon skryjeme asi 25 cm vysokú vrstvu zeminy a spodok skyprýme rýľom.
• Uistite sa, že podklad je rovný a má dobrú drenáž. Pôda by mala byť priepustná, aby sa na spodu nedržala voda.
• Pripravené miesto odporúčame vystlať hustým králičím pletivom, ktoré znemožní škodcom ohlodávať vašu úrodu.
• Podľa typu vyvýšeného záhona a umiestnenia musíte najprv pripraviť podklad. Potom prichádza na rad samotná konštrukcia záhona.
• Pripevnite drôtené pletivo na spodok rámu zvonku, prípadne zvnútra a vnútrajšok dôkladne vyložte fóliou.
• Ak máte svahovitý pozemok, systém vyvýšených záhonov vám môže pomôcť lepšie takýto pozemok využiť.
• Umiestnite záhon tak, aby ste mali k nemu prístup minimálne z 3 strán.
• Záhon podložte tehlami, čím predĺžite jeho životnosť.

Postup stavby dreveného vyvýšeného záhona:

1. Materiál je kľúčový.
2. Hranoly si narežeme podľa nákresu, ktorý si pripravíme skôr, ako sa pustíme do práce.
3. Z narezaných hranolov poskladáme záhony „na sucho“ hore hlavou.
4. Všetky plochy prebrúsime. Vybrúsenie hrán a rohov má svoj praktický význam, lazúra či lak na drevo sa tak dostanú hlbšie na kontaktné plochy a lepšie chránia. Navyše eliminujeme najcitlivejšiu časť, ktorá podlieha skaze najrýchlejšie - hrany.
5. Aby sa hranoly neštiepili, predvŕtame si na ich koncoch diery.
6. Skôr ako každý hranol ukotvíme o ten predchádzajúci, zabrúsime aj hrany na reznej ploche.
7. Vnútro vystelieme nopovou fóliou tak, aby „kopčeky“ smerovali do stien záhona, nie naopak.
8. Rovnako postupujeme aj pri stavbe ďalších záhonov.
9. Celkom na záver drevo natrieme lazúrou alebo bezfarebným lakom na drevo.

Správne vyplnenie vyvýšeného záhona

Výplne vyvýšených záhonov sa zvyčajne skladajú z mnohých vrstiev. Rozličné vrstvy podporujú optimálny rozklad vo vnútri a prísun živín do záhona. Vyvýšený záhon spravidla nemá dno, aby rastliny v ňom usadené mohli svojimi koreňmi čerpať vodu a živiny priamo z pôdy.

Počet a výška vrstiev závisí predovšetkým od toho, či bude vyvýšený záhon slúžiť ako úžitkový záhon alebo okrasný záhon. Kým okrasným rastlinám postačuje pomer jednej tretiny štrku a dvoch tretín zeminy, pri úžitkovom záhone sa odporúča použiť až štyri alebo päť vrstiev. Záhon naplníme tak, aby u dna ležal najhrubší materiál a v ďalších vrstvách boli stále jemnejšie rastlinné zvyšky.

Pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku je dôležité postupovať vrstvovo:

1. V spodnej vrstve záhonu umiestnite hrubšie vetvy stromov alebo kríkov, hrubé haluze a vetvičky. Je vhodné na dno položiť aj väčšie kusy dreva a polien, ktoré do seba nasajú vodu a v teplých dňoch v záhone udržujú potrebnú vlhkosť.
2. Ďalšia vrstva je zložená z rozdrtených odrezkov trvaliek a kríkov, posekanej trávy a lístia. Nasledujúca vrstva by mala obsahovať trávu, mačinu, listy stromov, nevyzretý kompost alebo bio odpad. Tieto materiály sa postupne začnú rozkladať a poskytnú vašim plodinám dôležité živiny.
3. Potom pridajte vrstvu zrelého kompostu.
4. Nakoniec záhon zasypeme vrstvou humusu alebo zeminy zmiešanej s vyzretým kompostom. Na prevzdušnenie pôdy môže byť do zmesi pridaný piesok. Táto vrstva by mala mať výšku 30 - 40 cm.

Celý zdravý organický materiál v rôznom stupni rozkladu sa počíta.

Starostlivosť o vyvýšený záhon

Starostlivosť o vyvýšené záhony nie je náročná. Keďže sa vyvýšené záhony rýchlejšie vysušujú, v lete ich pravidelne zalievame. Vzhľadom na kyprú pôdu ich povrch totiž podstatne rýchlejšie vysychá, ako na bežnom záhone. Na zmiernenie odparovania vlhkosti je dobré zeminu zakryť mulčom alebo štiepkou, ktorá zároveň zabraňuje prílišnému usadzovaniu buriny. V chladnejších dňoch mulč zabráni premŕzaniu zeminy.

Množstvo hnojiva závisí od veku výplne záhona. V prvom roku je v záhone ešte dostatok živín. Postupom času vrstvy klesajú, pretože pokračuje proces rozkladu, preto každý rok doplníme záhon zmesou kompostu a zeminy. Na vyplnenie záhona pred prvou jarnou sejbou použite napríklad čerstvý kompost. Väčšinou sa pri nich zaobídete aj bez hnojív. Ak chcete vyvýšený záhon hnojiť len prírodným spôsobom, môžete na vyvýšený záhon použiť organickú kompostovú zeminu alebo zeminu z vášho kompostéra.

Vyvýšený záhon má vo všeobecnosti vždy vyššiu teplotu než bežný záhon - až o 5 °C. Z tohto dôvodu môžete v záhone záhradníčiť až do neskorej jesene. Ak vyvýšený záhon v zime prekryjete strieškou z akrylového skla, rastliny budú oveľa lepšie chránené pred chladom, zrážkami a mrazom než pri prekrytí netkanou textíliou alebo lístím.

Približne po 5 až 6 rokoch potrebuje vyvýšený záhon kompletnú výmenu. Ak ste vyvýšený záhon postavili z dreva, využite túto príležitosť na dôkladnú kontrolu, či je stavebný materiál stále stabilný, a podľa potreby záhon opravte. Ak spozorujete hnilé miesta, postavte nový záhon. Výplň po tomto čase určite vymeňte, aby ste naďalej dosahovali vysoké výnosy. Ak sa o vyvýšený záhon staráte, vydrží dlhé roky, prináša úrodu a zjednoduší starostlivosť o pestovanú zeleninu.

Vhodné rastliny pre vyvýšené záhony

Na vyvýšenom záhone sa darí väčšine zeleniny, nevhodné sú len druhy náročné na priestor, ako sú veľkoplodé tekvice alebo cukety. Vo vyvýšenom záhone môžete pestovať takmer čokoľvek. Väčšina plodín vyžaduje aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne.

Zelenina

Keď zakladáte vyvýšený záhon, počas prvých dvoch rokov ho vysádzajte len rastlinami s vysokou spotrebou dusíka, ako je kapusta, pór, cuketa a paradajky, a dbajte pritom na vyváženú zmiešanú výsadbu. Paradajky a papriky dobre prosperujú vo vyvýšených záhonoch. Cibuľa a cesnak sa dobre adaptujú na pestovanie vo vyvýšených záhonoch. Listová zelenina, ako špenát, kel, šalát a reďkovky, je ďalšou vynikajúcou voľbou pre vyvýšené záhony.

Ovocie

Aj keď niektoré ovocné stromy a kríky potrebujú väčší priestor na rast, niektoré menšie ovocné plodiny možno úspešne pestovať aj vo vyvýšených záhonoch. Jahody majú plytký koreňový systém a sú skvelou voľbou pre vyvýšené záhony. Aj niektoré odrody malín, ako napríklad nízke plazivé odrody, môžete úspešne pestovať vo vyvýšených záhonoch. Skúste tiež pestovanie menších odrôd melónov.

Bylinky

Bylinky sú skvelým doplnkom do vyvýšených záhonov a dodajú vášmu jedlu vynikajúcu chuť a vôňu. Medzi zeleninu môžete vysadiť bylinky, pretože ich intenzívne vône výborne odpudzujú škodcov. Bazalka je skvelá bylinka pre vyvýšené záhony. Mäta je odolná bylinka, ktorá dobre rastie vo vyvýšených záhonoch. Rozmarín a tymián sú odolné bylinky, ktoré dobre rastú v slnečných a suchších podmienkach.

Kvety

S okrasnou záhradou sa často manipuluje ľahšie ako s úžitkovou záhradou. Aj pri kvetoch rozlišujeme rastliny s vysokou a nízkou spotrebou dusíka. Medzi kvety, ktoré môžete vysadiť hneď prvý rok, patria muškáty, chryzantémy, slnečnice a tulipány. Azalky, begónie, sirôtky, prvosienky a petúnie je lepšie vysádzať v nasledujúcich rokoch.

tags: #vyvyseny #zahon #ako #stena