Popínavé rastliny prinášajú jedinečný spôsob, ako oživiť vašu záhradu aj vo vertikálnom rozmere. Dokážu zakryť nevzhľadné ploty, staré múry či prázdne steny a pri správnom výbere vytvoria hustú clonu už v priebehu jedinej sezóny. V porovnaní s klasickými živými plotmi šetria priestor a koreňový systém sa uspokojí aj s úzkym pásom pôdy. Navyše mnohé z nich rastú rýchlo, a tak poskytujú súkromie skôr, než by to zvládli väčšie kríky.
Hranicu záhrady často tvoria vertikálne plochy domu a múry plotov. Ak by sme porovnali súčasné horizontálne (plocha záhradného pozemku) a vertikálne (fasáda domu a múry oplotenia, záhradný domček, altánok) plochy, dospeli by sme k záveru, že sa spočítanými výmerami veľmi nelíšia, preto vertikálne plochy tvoria významnú možnosť pre vizuálne vnímanie. Fasády, múry a ďalšie vertikálne prvky nemožno síce využiť ako odpočinkové alebo komunikačné, ale sú významným elementom, ktorý možno doplniť, skrášliť a dotvoriť tak, aby nahradil pôsobenie (zakrytej) krajiny. So zmenšujúcimi sa plošnými možnosťami rastie dopyt po rastlinách úsporných z hľadiska priestorových nárokov, ale vzhľadovo čo najpôsobivejších. Popínavé rastliny spĺňajú obe tieto požiadavky.
Prečo zvoliť vždyzelené popínavé rastliny?
Stálozelené popínavé rastliny zachovávajú zelenú farbu listov aj počas zimy, čo im umožňuje poskytovať súkromie, tienisté plochy a zelený dekór po celý rok. Sú ideálne na zakrytie fasád, plotov, pergol a vytváranie vertikálnej zelene v záhrade alebo na balkónoch. Ak túžite po zelenom zákutí, ktoré bude pôsobiť útulne počas väčšiny roka a zároveň nezaberie veľa miesta, popínavé rastliny sú ideálna voľba.
Rozličné spôsoby upevňovania popínavých rastlín na oporu
Popínavky nie sú osobitnou botanickou kategóriou, sú skupinou rastlín s charakteristickým spôsobom rastu. Spôsoby popínania je dôležité poznať, aby sme v záhradnej tvorbe vedeli vybrať pre rastlinu zodpovedajúcu oporu a, naopak, k už postavenej opore (drevená i kovová pergola, altánok) vhodnú rastlinu. Popínavé rastliny využívajú rôzne spôsoby cesty za slnkom:
Samopopínavé rastliny (s prísavkami alebo vzdušnými korienkami)
Tieto dreviny sa pridržiavajú buď drobnými hustými korienkovitými výrastkami na vetvičkách, alebo majú úponky bohato rozvetvené a zakončené prísavnými terčíkmi. Príkladom je brečtan popínavý (Hedera helix) alebo hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris), ktoré sa dokážu bez problémov uchytiť na neupravených stenách a múroch, dokonca aj na kôru stromu, kde nájdu malú trhlinku a tam sa stonka zakorení. Vo väčšom rozsahu však vedia tieto porasty trvalo rozrušiť omietky.
Ovíjavé rastliny (pomocou stoniek alebo listových stopiek)
Sem patria takmer všetky popínavé rastliny, ktoré sa ovíjajú a upevňujú na konštrukcie vďaka ovíjavým stonkám. Dokážu sa tak ovíjať okolo kmeňa stromu a iných krov. Patria sem napríklad plamienky, mučenky, vinič a kobea, ktoré sa okolo konštrukcie alebo opory ovíjajú pomocou listových stoniek dookola. Niektoré vytvárajú drevnaté stonky, ktoré sa ovíjajú, a to znamená, že na oporu vyvíjajú určitú záťaž. Vistéria je liana, ktorá v budúcnosti vytvára mohutné drevnaté ovíjavé liany a preto vyžaduje naozaj bezpečnú a pevnú oporu. Patria sem aj zemolez, berberodopsis, chmeľ, hrachor i povojník. Ovíjavé popínavé dreviny potrebujú oporu, napr. jednoduché zvislé alebo mierne šikmé (max. do uhla 45°) drevené i kovové konštrukcie z latiek, hrubších kolov (pergoly z guľatiny) i rúrok, prípadne aj drôtu a reťazí.
Úponkaté rastliny (pomocou úponkov)
Úponky sú časti listov, bočných stoniek alebo listovej stopky. Pri úponkatých popínavkách je dôležité, aby bola opora (treláž, plot) z oboch strán pre rastlinu prístupná (napr. vzdialená od steny najmenej 3 až 5 cm alebo 10 až 15 cm), aby mohli úponky obtáčať aj vodorovné prvky. Príkladom sú pavinič päťlistý, vinič a niektoré druhy plamienkov.
Vzpieravé rastliny (s tŕňmi alebo ostňami, vyžadujúce priväzovanie)
Tieto rastliny nemajú osobitné upevňovacie orgány, ale dlhými pevnými konármi sa dokážu o vhodný zvislý povrch oprieť a čiastočne zachytiť napr. tŕňmi alebo ostňami. Patria sem napríklad popínavé ruže, ktoré vyžadujú usmernenie, vhodnú konštrukciu z dreva alebo kovu. Časom výhony drevnatejú, preto treba zabezpečiť pevnú a stabilnú konštrukciu. Takto sa popínajú aj černice a ostružiny s tŕňmi. Jazmín nahý prirodzene rastie ako mierne poliehavý previsnutý ker, no ak ho vysadíte k opore, dosiahne vyšší vzrast a s radosťou sa bude popínať, avšak treba ho vyväzovať.
Tajomstvo nekonečnej úrody: Deväť popínavých rastlín, ktoré stačí zasadiť iba raz a rodia celý rok!
Výsadba a starostlivosť o vždyzelené popínavé rastliny
Tieto rastliny vysádzajte na slnečné až mierne polotienisté stanovisko, ktoré je chránené pred silnými vetrami. Pri výsadbe rastlín s koreňovým balom obal zachovajte, narežte len vrchnú časť. Jama by mala byť širšia a hlbšia než koreňový bal rastliny. Po výsadbe dôkladne zalejte a mulčujte povrch pôdy, aby ste udržali vlhkosť a ochránili korene hlavne v zime.
Podporte rast tým, že zabezpečíte kvalitnú oporu, po ktorej sa rastlina môže ťahať alebo piť. Pravidelné zalievanie, najmä v suchom lete, a mulčovanie pomôžu udržať zdravý koreňový systém. Strihanie len podľa potreby - napríklad aby sa zabránilo prílišnému prerasteniu alebo poškodzovaniu stavieb.
Stálezelené popínavé rastliny môžu byť napádané voškami, molicami alebo trpieť plesňovými chorobami pri dusnej alebo vlhkej klíme. Prevencia zahŕňa dobré vetranie, odstránenie napadnutých častí a použitie ekologických prostriedkov. Dôležité je tiež pravidelné prehliadanie rastlín a udržiavanie zdravých výhonov.
Obľúbené vždyzelené popínavé rastliny pre slovenskú záhradu
Brečtan popínavý (Hedera helix)
Brečtan popínavý je naša jediná domáca vždyzelená popínavka. Patrí medzi najspoľahlivejšie a najodolnejšie popínavky v našom podnebí. Je to samopopínavý druh, dorastajúci do výšky 10 m. Je nenáročný, vhodný do tieňa i polotieňa, znesie aj znečistené ovzdušie a sucho. Početné kultivary sa odlišujú tvarom a farbou listu (skučeravené i pestrolisté). Je ozdobný aj modročiernymi bobuľami plodov. Je jedovatý. Hedera helix ‘Goldchild’ je atraktívny vždyzelený brečtan s panašovanými listami, ktorý vyniká zeleno-žltým sfarbením a celoročnou dekoratívnosťou. Po odkvitnutí sa vytvárajú malé tmavé bobule, ktoré dozrievajú počas zimy. Rastie popínavo alebo pôdopokryvne, pričom môže dorastať do výšky 3-5 m podľa podmienok a opory. Listy sú tmavozelené s výrazným zlatožltým lemovaním, ktoré dodáva rastline svetlý a elegantný vzhľad počas celého roka. Je nenáročný na pestovanie, darí sa mu na slnku, v polotieni aj v tieni, pričom panašovanie najlepšie vynikne na svetlejšom stanovišti. Uprednostňuje bežnú, mierne vlhkú a priepustnú pôdu. Znáša rez a tvarovanie podľa potreby.
Bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei)
Tento druh je známy tým, že sa dokáže prispôsobiť podmienkam. Môže slúžiť ako pôdopokryvná rastlina, ale ak má oporu, stáva sa z neho popínavý, vždyzelený ker. Ponúka množstvo farieb - od tmavozelených foriem po výrazne panašované odrody. Je tolerantný voči slnku aj polotieňu a dobre znáša mráz. Upozornenie: Celá rastlina je jedovatá pre ľudí aj domácich miláčikov.
Plamienok Armandov (Clematis armandii)
Ide o jeden z mála plamienkov, ktorý je vždyzelený, no jeho pestovanie má podmienku - darí sa mu iba v najteplejších oblastiach Slovenska. V chladnejších regiónoch môže vymŕzať. Má kožovité tmavozelené listy a už koncom zimy či začiatkom jari kvitne množstvom bielych, voňavých kvetov. Ak mu poskytnete závetrie a slnečné alebo polotienisté miesto, vytvorí rýchlo hustú a elegantnú clonu s nádychom exotiky.
Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea)
Hlohyňa sa bežne pestuje ako ker, ale pri správnom vedení sa dá formovať aj ako popínavá rastlina. Je z časti vždyzelená - v teplejších oblastiach si listy často ponecháva, v chladnejších ich môže sčasti zhadzovať. Je veľmi odolná, kvitne bohato a na jeseň vytvára výrazné oranžové či červené plody, ktoré pritiahnu vtáky a oživia záhradu počas zimy. Hlohyňa uprednostňuje slnečné až polotienisté miesta s dobre priepustnou pôdou. Pravidelné zálievky a orezávanie podporujú bohaté kvitnutie.
Zimolez Henryho (Lonicera henryi)
Zimolez Henryho je jeden z najspoľahlivejších druhov pre naše podmienky. Je vždyzelený, dobre znáša mráz a rastie rýchlo. Jeho tmavozelené listy zostávajú na rastline aj počas zimy, čo z neho robí výbornú voľbu pre celoročnú clonu. V sezóne kvitne nenápadnými, ale voňavými kvetmi, ktoré lákajú čmeliaky, včely aj motýle. Vyžaduje len minimum starostlivosti, takže je vhodný aj pre tých, ktorí nechcú v záhrade tráviť veľa času. Je to vždyzelená popínavá liana s lesklými listami a červeno-žltými kvetmi, z ktorých sa neskôr tvoria tmavomodré plody. Dorastá do výšky až šesť metrov, nemá úponky, potrebuje oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Najlepšie sa jej darí v polotieni. Obľubuje priepustnú, mierne vlhkú pôdu. Zimolez je plne mrazuvzdorný a po odkvitnutí ho možno upraviť rezom. Medzi ovíjavé dreviny strednej mohutnosti patrí aj zemolez kozí list (Lonicera caprifolium) a zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum), ktoré sú u nás otužilé.
Dôležitosť správnej opory pre popínavky
Teraz, keď máte základné informácie, ktorá rastlina sa ako pripína na konštrukciu, určite zvolíte vhodné opory a tým aj rýchlejšie donútite rastlinu vyšplhať sa do výšky a tak ju esteticky zapojiť do celkovej koncepcie záhrady. Pre ovíjavé popínavé dreviny sú potrebné jednoduché zvislé alebo mierne šikmé (max. do uhla 45°) drevené i kovové konštrukcie z latiek, hrubších kolov, rúrok, prípadne aj drôtu a reťazí. Pamätajte, že silné liany ako vistéria si vyžadujú skutočne pevnú a bezpečnú oporu.
tags: #vzdyzeleny #popinavy #na #kmienku