Schopnosť rozmnožovať sa je jednou zo základných vlastností živočíšnej ríše, vedúcou k zachovaniu jej rozmanitosti druhov. Spôsob rozmnožovania sa líši u každého druhu a formy. Existujú dve základné formy rozmnožovania - pohlavné a nepohlavné. Psy sa rozmnožujú pohlavnou cestou. Nový jedinec vzniká z dvoch buniek, samčej a samičej. Novo vzniknutá bunka, tzv. zygota, predstavuje kombináciu genetického materiálu pôvodných buniek pochádzajúcich zo spermie a vajíčka. Vývoj nového jedinca prebieha v maternici suky.
Ruja
Suky pohlavne dospievajú v 8 až 12 mesiaci života. V tomto veku sú schopné rozmnožovania, i keď nakrývanie sa pri prvom háraní neodporúča z viacerých dôvodov. Prvým z nich je nedokončený vývoj kostry a s tým súvisiaci nedostatočný priestor v panve. Ďalším je pozastavenie telesného vývoja suky počas brezivosti, keďže sa jej organizmus zameria na vývoj plodov, čím sa preruší vlastný vývoj a dozrievanie jedinca. Často sa môžeme stretnúť s názorom, že počas prvého hárania suka nemôže zabreznúť. Ide o mylný názor. Prvé háranie môže mať iný priebeh ako ostatné hárania, môže byť aj kratšie, suka je však schopná počať mladé.
Fázy ruje
Háranie rozdeľujeme do troch fáz:
- Proestrus: V tomto období dozrievajú vo vaječníkoch folikuly a dochádza k zdureniu pošvy. Suky zvyknú častejšie močiť, prípadne sú prítulnejšie - správanie je individuálne pre každého jedinca. Ku koncu tohto obdobia sa objavuje svetločervený krvavý výtok z pošvy spôsobený praskaním ciev sliznice. Toto obdobie trvá približne 10 dní.
- Estrus (vlastná ruja): Nadväzuje na predchádzajúce obdobie. Praskajú folikuly, uvoľňujú sa vajíčka a výtok sa z červenej mení na hnedú. Ku koncu estra je suka ochotná kopulovať. Niektoré suky zvyknú byť neposlušné, vyhľadávajú psiu spoločnosť. Povoľnosť môže chovateľ pozorovať aj pri stimulácii koreňa chvosta suky škrabaním, pričom suka ohne chvost na stranu.
- Metestrus: Toto obdobie je obdobím konca ruje. Na vaječníkoch vzniká žlté teliesko, ktoré hormonálne udržuje brezivosť a sliznica maternice je pripravená prijať oplodnené vajíčka.
Pri úspešnom nakrytí prechádza ruja do gravidity. V prípade, že krytie neprebehlo, prejde suka do štádia kľudu, tzv. anestrus. Celé obdobie ruje trvá od troch do štyroch týždňov, fáza farbenia trvá od 7 do 14 dní.
Pes má diestrický cyklus - to znamená, že sa ruja vyskytuje u psov dvakrát ročne. Suky hárajú spravidla začiatkom jari a koncom leta. Niektoré, prevažne prírodné plemená (sibiřský husky, alijaský malamut) sú monoestrické - suky týchto plemien hárajú len raz do roka, podobne ako suky divých psov.
Párenie
Párenie (pohlavný akt, nakrývanie/krytie) je zložitý reflexný dej, ktorý tvorí celý rad podmienených a nepodmienených reflexov. Pri párení dochádza k zasunutiu stoporeného údu psa do pošvy suky. Na záver pohlavného aktu je semeno ejakulované do pošvy suky. K nepodmieneným reflexom pri párení radíme reflex vzpriamenia penisu, zasunutie penisu, reflex trenia a reflex vysemenenia. Podmienené reflexy vznikajú najmä u samcov používaných pri inseminácii (stimulácia psa k vysemeneniu).
Fázy párenia
- Predohra: Slúži na zoznámenie sa zvierat (pokiaľ nežijú v spoločnej domácnosti). Psi pobehujú, hrajú sa, pes suku olizuje na ušiach a pošve, naskakuje na ňu, suka psa očucháva v oblasti predkožky a hravo psa uniká pri jeho pokusoch prejsť do ďalšej fázy párenia.
- Akt párenia: Začína plynulým prechodom z predchádzajúcej fázy. Suka pripravená prijať psa, rozkročí zadné nohy, ohne chvost na bok. Za priaznivých podmienok (pes ani suka nie sú „začiatočníci“, nerušia ich vonkajšie vplyvy), dochádza k zasunutiu vzpriameného penisu do pošvy. Táto fáza trvá len niekoľko sekúnd a plynule prechádza do fázy spojenia (zviazania).
- Zviazanie (spojenie): Táto fáza je charakteristická enormným zväčšením tzv. topoľivých teliesok a žaluďa penisu, čo zabezpečí prechod dávky semena do pošvy a následne maternice suky. Ejakulácia semena prebieha u psa po kvapkách v sekundových až trojsekundových intervaloch počas celého priebehu fázy zviazania. Pes zostáva so sukou buď v polohe, keď sa opiera bruchom o jej chrbát a predné nohy sa jemne (podľa výšky psa a suky) dotýkajú zeme, alebo sa otočí suke chrbtom a počas zviazania psi stoja opretí zadnou časťou tela o seba. Pri týchto polohách dochádza k naťahovaniu pošvy a maternice, čím vzniká v maternici podtlak, ktorý zabezpečí prechod spermií cez krčok maternice do jej vnútra. Zviazanie trvá rôzne dlho, zvyčajne od 10 do 30 minút, niekedy aj dlhšie.
Brezivosť
Brezivosť suky trvá priemerne 63 dní. Priebeh gravidity je veľmi individuálny. Niektoré suky na začiatku brezivosti menia svoje správanie - sú maznavejšie, viac jedia. U iných sa zasa prejavuje nechutenstvo.
V polovici brezivosti sa dajú plody nahmatať v brušnej dutine, toto vyšetrenie by však mal robiť len skúsený chovateľ alebo veterinárny lekár. Zvykom je previesť vyšetrenie ultrazvukom pre potvrdenie, prípadne vylúčenie brezivosti, keďže u niektorých súk sa po nakrytí môže objaviť takzvaná falošná gravidita.
V druhej polovici brezivosti je možné cítiť pohyby plodov, suke sa zväčšuje brucho najmä v oblasti slabín. Niekoľko dní pred pôrodom dochádza k zväčšeniu mliečnych žliaz a k zdureniu pošvy. Suky zvyknú obmedziť pohybovú aktivitu, prijímajú menej potravy a v pripravenej pôrodnej bedni si vyhrabávajú brloh.
Pôrod
Pôrod prebieha v troch fázach a trvá od 6 do 12 hodín, prípadne dlhšie.
- Prvá fáza pôrodu sa prejavuje nepokojom suky, ktorého miera je veľmi individuálna.
- Druhá fáza dochádza k otvoreniu krčku maternice s viditeľnými sťahmi.
- Tretia fáza pôrodu začína vypudením plodu a končí pôrodom placenty.
Plody sú uložené v dvoch placentách, pričom prvý plodový obal praská už v pôrodných cestách. Z druhej placenty vyslobodzuje matka šteňa lízaním, prípadne prehryznutím. Pupočnú šnúru taktiež suka prehryzne. Intervaly medzi narodením jednotlivých šteniat oscilujú medzi pätnástimi minútami až hodinou.
Vývoj šteniat po narodení
Šteňatá sa rodia slepé a hluché, nemajú ani vyvinutý čuch. Majú dobre vyvinutý sací reflex. Dokážu sa presúvať na kratšiu vzdialenosť lezením, nevedia sa však postaviť.
- 12. deň po narodení: Šteňatá otvárajú oči, zatiaľ však dobre nevidia.
- 2.-3. týždeň: Začínajú chodiť, sú schopné samostatne sa vyprázdňovať, čo dovtedy zabezpečuje matka stimuláciou pohlavného orgánu a konečníka lízaním.
- Okolo 20. dňa: Začínajú reagovať na zvukové a čuchové podnety.
- 3. až 12. týždeň: Zdokonaľujú sa zmysly a začínajú byť sociálne aktívne. V piatom týždni sa dokážu naháňať, hrýzť a prenášajú v tlame predmety. Toto obdobie je veľmi dôležité z hľadiska navykania šteniat na rôzne živočíšne druhy, čo je nevyhnutné pre bezkonfliktné spolunažívanie šteňaťa najmä s človekom.
- 6. až 8. týždeň: Vhodné obdobie na odchod šteniat k novým majiteľom, kde postupne spoznáva hierarchiu „svorky“ a dostáva výchovné lekcie.
- 3. až 6. mesiac života: Dôležité obdobie pre socializáciu, výchovu a výcvik, keďže v tomto období sa šteňa zaraďuje do života vo svojej svorke a je ochotné a schopné rýchlo sa učiť.
- 6. mesiac až 1 rok: Prichádza psia puberta, ktorá pre chovateľov začiatočníkov predstavuje jedno z najťažšie zvládnuteľných období, keďže sa pes snaží v hierarchii prepracovať vyššie.
- Od 1 roka: Pes je telesne vyvinutý a postupne sa začína upokojovať a duševne dozrievať.
Zdravotné problémy a starostlivosť
Yorkshirsky teriér je pomerne zdravé plemeno, no tak ako aj iné psy, je náchylné na určité ochorenia. Pri kúpe šteniatka je dôležitý výber kvalitnej chovnej stanice a preverenie zdravotného stavu oboch rodičov.
Bežné zdravotné problémy
- Luxácia pately: Vykĺbenie kolena, ktoré spôsobuje dočasnú neschopnosť chodiť. Je to časté vrodené ochorenie u malých psov.
- Aseptická nekróza hlavice femuru: Degenerácia stehennej kosti, najčastejšie u mladých psov, prejavujúca sa krívaním zadných nôh.
- Progresívna retinálna atrofia (PRA): Vrodené, degeneratívne ochorenie očí spôsobujúce postupnú stratu zraku.
- Hypoglykémia: Nízka hladina cukru v krvi, častejšia u šteniat, s príznakmi ako letargia a triaška.
- Očné ochorenia: Vrátane suchých očí, distichiázy, primárnej luxácie šošovky.
- Zubné problémy: Kvôli malým čeľustiam sa často hromadí zubný kameň.
- Zúženie trachey: Bežne sa vyskytuje u malých plemien.
- Portosystemický skrat: Ochorenie spôsobené nesprávnym prietokom krvi medzi pečeňou a telom.
- Kožné problémy: Yorkšír je plemeno náchylné na alergie.
Výživa
Yorkshirsky teriér potrebuje kvalitnú stravu, ktorá je prispôsobená jeho malému vzrastu a citlivému tráviacemu systému. Odporúča sa krmivo s vyšším obsahom bielkovín a minimálnym obsahom obilnín. Strava by mala byť pestrá, doplnená čerstvými potravinami. Kŕmna dávka dospelého jorkšíra by mala byť rozdelená na dve porcie denne. Je potrebné dbať na primerané kŕmne dávky, aby sa predišlo obezite.
Starostlivosť o srsť
Srsť yorkshirskeho teriéra by mala byť dlhá, hodvábna a rovná. Vyžaduje si pravidelné česanie a kúpanie. Pre výstavných psov je nevyhnutná každodenná starostlivosť. Pre bežné domáce zvieratá sú vhodné rôzne strihy, ktoré uľahčujú údržbu.
Ďalšia starostlivosť
Pravidelné skracovanie pazúrov je nutné, ak ich počuť pri pohybe psa po podlahe. Malé plemená psov sú náchylné na dentálne problémy, preto je dôležitá aj starostlivosť o chrup. Yorkšíri chovaní v interiéri si vyžadujú aj pravidelné skracovanie pazúrov.
Povaha a správanie
Yorkshirsky teriér je inteligentný a sebaistý psík s dobrodružným temperamentom teriéra. Je živý, energický a lojálny. Napriek svojej malej veľkosti je odvážny a neváha sa postaviť aj väčším psom. Je ostražitý, čo z neho robí výborného malého strážcu. Má tendenciu štekať, najmä ak vníma niečo nezvyčajné, ale so správnym prístupom sa dá naučiť regulovať štekanie.
Yorkshirsky teriér je inteligentný a učenlivý, no jeho výcvik môže byť výzvou kvôli jeho nezávislosti a tvrdohlavosti. Najlepšie reaguje na pozitívne posilňovanie. Dôležitá je socializácia už od šteňacieho veku, aby si zvykol na rôzne situácie, zvieratá a ľudí.
Nie je vhodný pre rodiny s malými deťmi kvôli svojej drobnej veľkosti, ktorá môže byť pre deti krehká. Yorkšírsky teriér vie dobre vychádzať aj s inými domácimi zvieratami, pokiaľ je s nimi socializovaný v mladom veku.
Pôvod a história
Yorkshirsky teriér bol vyšľachtený v 19. storočí v grófstvach Yorkshire a Lancashire v severnom Anglicku. Jeho pôvod je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí sa v tom čase presťahovali do Anglicka počas priemyselnej revolúcie. Títo robotníci so sebou priniesli malé teriérovité psy, ktoré boli známe svojou schopnosťou loviť hlodavce. Cieľom bolo vytvoriť malého, ale energického a pracovitého psa.
Prvýkrát sa názov "Yorkšírsky teriér" objavil v roku 1870. Významným medzníkom bol pes menom Huddersfield Ben, narodený v roku 1865, ktorý je považovaný za otca moderného yorkšírskeho teriéra. S rastúcou popularitou výstav sa yorkšírsky teriér postupne stal viac spoločenským psom ako pracovným plemenom, obľúbeným spoločníkom šľachty a aristokracie.
Štandard plemena
Yorkshirsky teriér je celkovo veľmi kompaktný a úhľadný pes, ktorý sa drží vzpriamene a vyjadruje dôležitosť. Jeho dlhá srsť visí rovnomerne nadol a je rozdelená cestičkou vedúcou od ňufáka až po chvost.
Farba srsti
Povolené farby sú:
- Oceľovomodrá: Tmavá oceľovo modrá, dlhá srsť od zátylku až po koreň chvosta, bez odtieňov svetlohnedé, bronzovej či tmavé.
- Trieslová: Srsť na hrudi je hustá, svetlá, žltohnedá.
Všetka srsť je tmavšia pri korienkoch ako v strede.
Váha
Maximálna povolená váha je 3,10 kg.
Chyby
Akákoľvek odchýlka od uvedeného štandardu sa považuje za chybu.
tags: #yorkshire #terrier #rozmnozovanie