Zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica), známy aj ako kamčatská čučoriedka alebo medovka, je odolná a výživná rastlina, ktorá si získava čoraz väčšiu obľubu medzi záhradkármi. Domovom tejto rastliny je ďaleká Sibír, odkiaľ bol k nám privezený, a pôvodne pochádza z chladných oblastí Sibíru a Kamčatky. V ostatných desaťročiach si našiel svojich priaznivcov a udomácnil sa vo väčšine záhrad hlavne vďaka veľmi skorému dozrievaniu.
Na rozdiel od klasických čučoriedok nie je zemolez náročný na pestovateľské podmienky. Patrí medzi netradičné drobné ovocniny a v poslednom období je často vyhľadávaný.
Charakteristika Zemolezu Kamčatského
Zemolez kamčatský je nenáročná rastlina vhodná na pestovanie vo všetkých oblastiach Slovenska. Táto rastlina rodí jedlé ovocie a má aj ozdobný charakter. Dorastá do výšky 1,5 až 2 metre a je hustý a bohato rozvetvený. Kvitne veľmi skoro na jar drobnými bielymi alebo svetložltými kvetmi, ktoré vyrastajú z pazúch listov a dobre znášajú krátkodobé jarné mrazíky, takže nasadenie plodov býva spoľahlivé aj v menej priaznivých rokoch.
Plody dozrievajú ako prvé ovocie už koncom mája do konca júna. Vďaka svojmu pôvodu vydrží mráz až do -45 stupňov Celzia, v kvete dokonca do -8 stupňov Celzia. Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod -30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach.
Plody Zemolezu Kamčatského - Zdravotné Benefity a Použitie
Plody zemolezu Kamčatského sú malé, podlhovasté, tmavomodré až fialové bobule cylindrického tvaru, s charakteristickým voskovým povlakom, ktoré sú nielen chutné, ale aj veľmi výživné. Chuť plodov je osviežujúca, sladkokyslá, s mierne kyslastým podtónom, pripomínajúca čučoriedky alebo tóny lesných čučoriedok a čiernych ríbezlí.
Sú cenené pre svoj vysoký obsah vitamínu C a draslíka. Taktiež majú vysoký obsah polyfenolických látok, ktoré sú považované za antisklerotické a protirakovinové látky. Obsahom týchto látok jedlé zemolezy predbehnú aj čierne ríbezle alebo aróniu čiernoplodú. Majú tiež antiseptické vlastnosti, podporujú liečenie viacerých chorôb a zvyšujú celkovú odolnosť organizmu. Z nutričného hľadiska sú plody významným zdrojom vitamínu C a skupiny B, pektínov, polyfenolov a farbív-antokyánov. Z minerálnych látok je v plodoch významnejšie zastúpené železo, jód a meď.
Konzumácia plodov sa odporúča ľuďom pre celkové posilnenie organizmu, majú významné antiseptické a antisklerotické účinky (spevnenie a elasticita cievneho systému), pomáhajú pri poruchách trávenia a zažívacieho traktu.
Použitie v Kuchyni
Plody zemolezu sú vhodné na výrobu ovocných štiav, džemov, drení, kompótov, sirupov, lahodných likérov a vína. Taktiež sa dajú uchovávať zamrazené a výborné sú aj sušené. Sú vhodnou ozdobou pre sladké dezerty, zmrzlinové a ovocné poháre a do ovocných koláčov. Optimálne je konzumovať ich v čo najväčšej miere v čerstvom stave, výborne sa hodia napríklad do müsli či jogurtov. Farba dužiny dáva pokrmom sýto fialový odtieň.
Plody dozrievajú postupne na rastline, preto zber vykonávame viackrát. Dozreté bobule pri väčšine odrôd samovoľne opadávajú, preto plody z týchto odrôd môžeme oberať striasaním na podloženú plachtu. Bobule sa po dozretí ľahko oddeľujú, opadávajú a sú veľmi mäkké, preto ich netlačíme a ukladáme v tenkej vrstve.
Odroda 'Jolanta'
Odroda 'Jolanta' bola vyšľachtená v Poľsku a je známa pre svoju odolnosť voči nízkym teplotám aj skorému jarnému kvitnutiu. Vyznačuje sa mohutným vzrastom, v záhradách vytvára vzpriamený až mierne rozkladitý ker vysoký približne 1,5 - 1,8 m a široký 1,2 - 1,5 m. Vetvy sú husto vetvené, so šedohnedou borkou, v mladosti pružnejšie. Listy sú ústretové, obvajcovité až eliptické, obvykle 3-6 cm dlhé, na líci matne zelené, na rube svetlejšie, na jar sa objavujú skoro po rozkvete.
Oválne tmavomodré plody sú dlhé cca 3 cm (priemerná hmotnosť je 1,4 g) s jemným voskovým povlakom. Z kvetov sa vyvíjajú podlhovasté, 2-3 cm dlhé modrofialové srienisté bobule hmotnosti okolo 2 g, ktoré dozrievajú v druhej polovici mája až v júni. Dužina je šťavnatá, sladká až sladkokyslá, s tónmi lesných čučoriedok a čiernych ríbezlí. Plody neopadávajú hneď po dozretí, čo uľahčuje zber. Z jedného kra možno zozbierať až 5 kg plodov. Plody sa konzumujú čerstvé, zavárané, sušené, mrazené a používajú sa aj na prípravu lekvárov, džemov a omáčok. Sú veľmi zdravé, obsahujú veľa vitamínu A a C a železa.
Pestovanie Zemolezu Kamčatského
Zemolez kamčatský a aj jeho odrody patria u nás k najmenej náročným druhom ovocia na podmienky pestovania. Dobre rastie tak v nížinách, ako aj vo vyšších nadmorských výškach. Pre svoje nízke nároky na teplo a krátke vegetačné obdobie je veľmi vhodný do stredných a vyšších horských oblastí Slovenska. Môžeme ho vysadzovať aj v mrazových kotlinách, nakoľko je mimoriadne mrazuvzdorný. Kríky sú na ošetrovanie nenáročné.
Výber Stanovišťa a Pôdy
Zemolez kamčatský preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Zemolezy znesú pestovanie aj v polotieni, no bohatú úrodu dajú len na plnom slnku. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy.
Kríky zemolezu rastú na takmer ľubovoľnej pôde, ale extrémne ľahká, piesočnatá alebo ťažká ílovitá pôda je pre zemolez nevhodná, pretože sa v nej nebude dobre rozvíjať a spoľahlivo rodiť. Úplne nevhodné sú lokality, kde stagnuje pôdna vlhkosť. Zemolez je nenáročná rastlina, ktorá je nenáročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v mierne kyslej pôde s pH 5,5 - 6,5. Vyžaduje hlinito-piesočnatú priepustnú pôdu. Vyhovuje mu štandardná záhradná zemina. Optimálne sú menej úrodné pôdy so slabo až stredne kyslou reakciou. Ideálna pôda je stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6-7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy, aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy.
Výsadba
Rastliny sadíme na jar alebo na jeseň, do jamy dostatočne veľkej, aby sa korene mohli voľne rozvinúť. Zemolez sa sadí väčšinou kontajnerovaný, počas celého roka, najmä od jari do jesene, do trvalého zamrznutia pôdy. Pri výsadbe kontajnerovaných rastlín možno ich bez obáv vysadiť aj v priebehu sezóny. Optimálny termín vysádzania je jeseň.
Po výbere miesta by mala byť pôda vyčistená od burín. Pripravíme si jamu o veľkosti zhruba 50x50x50 cm, na ktorej dno zapracujeme dobre vyzretý kompost. Alternatívne, jama by mala byť vykopaná do hĺbky 25-30 cm a v priemere by mala mať asi 40 cm. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1-1,5 m medzi kríkmi a 2-3 m medzi radmi, pričom optimálny spon pre väčšinu odrôd je 2,5 × 1 m.
Sadenice zemolezu po vybratí z kontajnera alebo z pôdy v škôlke sadíme na trvalé stanovište o 3-4 cm hlbšie. Ihneď po vysadení je vhodné pozemok v okolí rastlín namulčovať kôrou, štiepkou prípadne pilinami v šírke 1 m a hrúbke 5 až 8 cm, aby sme zabránili zaburineniu. Mulčovací materiál podľa potreby dopĺňame. Medziradie zatrávnime a pravidelne kosíme. Prvé plody sa na rastlinách objavujú v 2. alebo 3. roku pestovania. Množstvo plodov potom z roka na rok narastá, nie však veľmi rýchlym tempom, takže trvá viac rokov, kým krík dosiahne svoju najvyššiu rodivosť (približne v 5. roku). Kríky potom rodia aj viac ako 50 rokov.
Hnojenie
Zemolez patrí k druhom málo náročným na živiny, hoci dobre reaguje na hnojenie. Hoci rastliny špeciálne prihnojovanie nevyžadujú, na dodanú organickú hmotu, napríklad dobre vyzretý kompost, pozitívne reagujú hlavne v prvých rokoch po vysadení. Na veľmi úrodných pôdach plody obsahujú dokonca viac horkých látok ako na chudobnejších, čo nie je veľmi žiadúce. Na veľmi chudobných pôdach do výsadbových jám pred vysadením môžeme primiešať vyzretý kompost, príp. menšie množstvo niektorého z NPK hnojív.
Na zvýšenie rozvoja je vhodné aplikovať vyzretý kravský hnoj (8-10 kg na 1 m²). Hnoj sa môže nahradiť iným organickým materiálom - rašelinou, humusom, kompostom. Hnojivá sa zmiešajú s hornou vrstvou pôdy a nalejú do dna jamy. Aplikované hnojivá poskytnú sadeniciam živiny počas prvých troch rokov rastu. Ďalšou možnosťou je pridať s odstupom času po výsadbe organické hnojivá ku sadeniciam (do 10 kg na sadenicu, ale až po zakorenení). Odporúča sa tiež pridať superfosfátovú a draselnú soľ (každej po 40-50 g).
- Jarné dusíkové hnojenie: Vykonáva sa na začiatku vegetačného obdobia pred objavením plodov (v apríli až máji, v závislosti od regiónu). Podporuje rast výhonkov a rozvoj zelenej hmoty. Aplikuje sa 30 gramov dusičnanu amónneho alebo 20 gramov močoviny na 1 m².
- Letné kvapalné hnojenie: Po zbere sa vykonáva roztokom močoviny a vody v pomere (1:4) a v množstve 10 litrov roztoku na každú rastlinu. Organické hnojivá je možné nahradiť nitrofosfátom alebo nitroamónom (25-30 g na 10 litrov vody). Letné hnojenie je zamerané na zvýšenie počtu pukov na rastline.
- Jesenné hnojenie: Plytko sa zapravuje superfosfátová a draselná soľ (15 g na 1 m²).
Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín.
Zálievka
Zemolez potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Do určitej miery a nakrátko znesie sucho, ale hrozí, že plody a niekedy aj listy opadnú, preto je pravidelná závlaha namieste. V prípade veľmi suchého počasia použijeme závlahu. Keďže zemolez, ako väčšina krov, pomerne plytko korení, je vhodné v suchých obdobiach dopriať rastline trochu doplnkovej závlahy. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe a v dlhších obdobiach sucha, inak zemolez znáša krátke suchá pomerne dobre. Doplnkovú závlahu aplikujte najmä v prvých rokoch a v čase rastu a dozrievania plodov.
Rez a Starostlivosť
Ďalšia starostlivosť spočíva v pletí burín, maximálne do hĺbky 5-8 cm pôdy okolo sadeníc a v pravidelnom zalievaní. Počas výsadby ani prvé roky pestovania nie je nutný žiadny rez, dokonca ho nemusíte vykonávať ani do 5 rokov od výsadby. Odstrániť môžete len estetické chyby, či odumreté a inak poškodené konáriky. Rez má za cieľ udržiavať vzdušnú korunu, keďže kry zemolezu majú sklon k zahusťovaniu. Pravidelným rezom ich preto zbavujte prestarnutých, poškodených či nadbytočných výhonkov.
V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Po 5 rokoch sa dá vykonať zmladzovací rez, kde odstránite najstaršie konáre, slabé výhony či zahusťujúce korunu. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zemolez kamčatský je plne mrazuvzdornou rastlinou, žiadnu zvláštnu starostlivosť v chladných mesiacoch nepotrebuje.
Dá sa úspešne pestovať aj v nádobe na balkóne.
Cudzoopelivosť
Dôležitou podmienkou dobrej úrody zemolezu je rešpektovanie ich cudzoopelivosti. Nestačí mať vedľa seba vysadené dva kríky rovnakej odrody, podstatné je, aby každá odroda bola iná. Pre zvýšenie úrodnosti sa odporúča vysadiť vedľa seba dve rôzne odrody zemolezu. Kvalitná úroda je podmienená vysadením viacerých odrôd jedného druhu. Zemolez kamčatský je cudzoopelivý, preto dôležitým predpokladom jeho spoľahlivej rodivosti je výber minimálne dvoch vhodných odrôd. Napríklad odrody ako 'Aurora' alebo kultivary 'Boreal' sú považované za vynikajúce opeľovače.
Choroby a Škodcovia
Keďže nie je poškodzovaný chorobami a škodcami, nevyžaduje chemickú ochranu. To nám umožňuje dopestovať zdravotne nezávadné plody s obsahom látok cenných pre ľudský organizmus. Kry v našich podmienkach napádajú len výnimočne, čo umožňuje ich pestovanie pomocou bezpostrekovej technológie. Hoci sa to môže zdať nepravdepodobné, kamčatské čučoriedky nenapadajú prakticky žiadne choroby ani škodcovia. Júlové zasychanie listov nie je na škodu. Zemolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť.
Prehľad Ďalších Odrod Zemolezu Kamčatského
Zemolez kamčatský je atraktívny hlavne veľmi skorým obdobím zberu, v máji. Stáva sa prvým ovocím, na ktorom si v záhrade môžete pochutnať. Prevažná časť sortimentu k nám prichádza hlavne zo susedného Poľska, kde sa zemolez teší mimoriadnej obľube, ale aj z Ruska a Kanady. Medzi najznámejšie a najrozšírenejšie odrody patria:
- 'Sinoglaska' a 'Dlinoplodna' - patria medzi najznámejšie a najrozšírenejšie odrody.
- 'Czeljabinka', 'Atut', 'Duet', 'Woloszebnica' - ďalšie populárne odrody.
- 'Altaj' a 'Amur' - výsledok práce slovenských šľachtiteľov, dnes sa však rozmnožujú len okrajovo.
- Odroda s najsladšími plodmi: Dozrieva na prelome mája a júna, je mrazuvzdorná do -45°C a odolná voči chorobám a škodcom.
- Odroda s vysokou úrodou: Dozrieva v druhej polovici mája. Rýchlo rastie a jedna dospelá rastlina prináša až 5 kg plodov, dorastá do 180 - 200 cm.
- Ďalšia úrodná odroda: Dozrieva na prelome mája a júna. Dorastá do 1,7 m, silne rastie a prináša vysokú úrodu - až 2,5 kg z jedného kra. Odolnosť voči chorobám je vysoká.
- Odroda s postupným dozrievaním: Dozrieva od polovice júna postupne, silne rastie a prináša vysokú úrodu.
- Ruská odroda: Vyšľachtená v Rusku. Dozrieva na prelome mája a júna. Silne rastie, dorastá až do 2 m a prináša vysokú úrodu, až 5 kg z jedného kra. Dobre znáša prepravu.
- Poľská odroda: Vyšľachtená v Poľsku. Dozrieva na prelome mája a júna. Dorastá do 1,5 až 1,8 m. Jedna rastlina rodí až 4 kg ovocia v jednej sezóne.