Pestovanie ringlôt a sliviek: Od výsadby po úrodu a starostlivosť

Ringloty, botanicky známe ako Prunus domestica subsp. italica, patria do rovnakej ovocnej rodiny ako slivky (Prunus domestica). Kedysi patrilo toto chutné ovocie k najviac pestovaným druhom, pretože stromy sú nenáročné. Dnes sa slivky, poloslivky, slivy, ringloty a mirabelky zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek. Plody ringlôt môžu byť guľovité alebo mierne oválne, charakteristické je však pre ne to, že dužina sa väčšinou od kôstky neoddeľuje, zato je sladká a veľmi aromatická. V porovnaní so slivkami bývajú ringloty väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je napríklad Zelená ringlota, ktorá je cudzoopelivá a vhodným opeľovačom je Althanova. Medzi známe odrody ringlôt patrí aj Opál.

Výber stanovišťa a pôdy

Slivka patrí medzi ovocné stromy, ktoré nie sú príliš náročné na teplo. Darí sa jej na celom našom území, pretože zvládne aj menej prívetivé pestovateľské podmienky. Vzrast stromov je väčší, najlepšie sa im bude dariť do nadmorskej výšky 450 m. Ideálna nadmorská výška na pestovanie sliviek je 200-450 m n. m., ale v nižších polohách často trpia nedostatkom vlahy a suchým vzduchom. Priemerná ročná teplota vhodná pre slivky by sa mala pohybovať v rozmedzí 7,5-9 °C. Aby ste stromom pomohli zachytiť čo najviac slnečných lúčov, zvoľte na ich výsadbu mierne svahy orientované na juhozápad a západ. Vyžadujú výživné, hlinitopiesočnaté pôdy, nevhodné sú pôdy veľmi ťažké a ílovité, hoci v najhoršom môže pomôcť vhodný výber podpníka. Slivkám sa darí v mierne vlhkej pôde, naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú.

Výber vhodného podpníka

Ešte pred nákupom ovocných stromov si musíte vybrať ten správny podpník. Podpníky sliviek významne ovplyvňujú rast, úrodnosť, životnosť a mrazuvzdornosť stromu.

• Myrobalán: Najčastejšie používaný podpník, ktorý sa využíva pre slivky aj ringloty. Výpestky na ňom štepené rastú rýchlo a hlboko korenia. Je to silne rastúci podpník vhodný do ľahších, suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených. Rýchlejšie nastúpi do rodivosti.
• Wavit: Slabo rastúci podpník vhodný do každej pôdy, neznáša však vyslovene suché podmienky. Rýchlo nastúpi do rodivosti, prináša dobrú úrodu.
• St. Wagenheimova a Wädenswill: Slabo rastúce podpníky vhodné najmä pre slivky nenáročné na pôdu. St. Wagenheimova vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korenie plytko. Je vysoko mrazuvzdorná, vyžaduje oporu.
• Weiwa: Je in vitro množený vegetatívny klon podnože Wagenheimova. Dorastá do výšky 50% myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.
• Alycza: Rýchlorastúci podpník so silným koreňovým systémom.

Čas výsadby a príprava

Voľnokorenné výpestky treba vysádzať tak ako ostatné stromčeky v čase vegetačného pokoja, teda na jeseň (po opade listov) alebo veľmi skoro na jar, hneď, ako pôda rozmrzne (pred pučaním). Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla). Výhodou jarnej výsadby sú vyššie teploty a tým rýchlejšie zakoreňovanie. V posledných rokoch však býva toto obdobie až priveľmi teplé a suché, čo spôsobuje vyššie nároky na závlahu. Jeseň je výhodná práve pre dostatok vlahy, avšak pri silnej zime sa môže stromček ťažšie ujímať.

Príprava pred výsadbou

V ovocných škôlkach sú dostupné ringloty so zapestovanou korunkou a hrotiaky (špičiak). Pri kúpe si všímajte vzhľad koreňového systému, ktorý by mal mať množstvo jemných vlásočnicových korienkov. Stromček nesmie byť poškodený. Poranenia na kôre môžu byť vstupnou bránou pre choroby a škodce. Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí, maximálne však 1 deň).

Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Do jamy nalejeme min. 15 l vody. Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení. Oporu nepodceňte, hlavne ak ste zvolili slabo rastúci podpník. Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do vyhĺbenej jamy.

Proces výsadby

Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenie musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzuje zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom dohádžeme zvyšok, ušľapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody. Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody) a rez po výsadbe. Keď sadíme kontajnerové stromy, samozrejme rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.

Kedy začína ringlota rodiť po výsadbe?

Čas, kedy ringlota začína rodiť po výsadbe, sa líši v závislosti od odrody a použitého podpníka. Vo všeobecnosti platí, že mnoho moderných odrôd sliviek a ringlôt vstupuje do rodivosti relatívne skoro.

• Niektoré odrody, ako napríklad americká odroda Herman, môžu začať plodiť už v druhom roku po výsadbe.
• Odrody ako Ruth Gersteter, Valjevka a Stanley vstupujú do rodivosti skoro a plodí bohato a pravidelne.
• Podpníky ako Myrobalán a Wavit tiež prispievajú k rýchlejšiemu nástupu do rodivosti.
• Avšak niektoré odrody, napríklad Althanova ringlota, do rodivosti nastupujú relatívne neskoro, aj keď následne rodí veľmi bohato a pravidelne.
• Vo všeobecnosti platí, že v rámci výchovného rezu by ovocné stromy mali plodiť v piatom roku.

Pokiaľ chcete pestovať slivky v oblasti, kde zima prichádza skôr, vyhnite sa neskorým odrodám, aby vás o jednotlivé plody nepripravil mráz.

Opelenie

Nepodceňujte opelivosť. Aj medzi slivkami sa nájdu samoopelivé, cudzoopelivé alebo čiastočne samoopelivé odrody. Pri posledných dvoch skupinách si teda vyberajte vhodných opeľovacích partnerov, ktorí kvitnú v rovnakom čase. Svoju úlohu v opelení zohrajú, samozrejme, včely, ktoré sú potrebné i pri samoopelivých odrodách. Väčšina odrôd sliviek je cudzoopelivá, na čo je potrebné hľadieť hneď pri zakladaní slivkovej výsadby či sadení čo len pár odrôd do záhrady. Nie každá odroda sa opeľuje s každou, preto pokiaľ si vyberiete cudzoopelivú odrodu, už vopred si k nej zistite inú odrodu vhodnú na opelenie.

• Samoopelivé stromy a kríky: Nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do vašej záhrady. Aj keď si vyberiete samoopelivú odrodu, je dobré, ak sadíte viac stromov.
• Cudzoopelivé stromy a kríky: Potrebujú vhodné opeľovača - nejakú inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase. Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy. Až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom.
• Čiastočne opelivé stromy a kríky: Tieto rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu.

Rez sliviek a ringlôt

Rez po výsadbe

Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Pri jarnej výsadbe vykonáme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Musíme si vybrať terminál a minimálne 4 bočné základné výhony, ideálne 2 na každej strane. Skrátime im na 4 až 6 očiek tak, aby smerovali von z koruny. V jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy, plus terminálny výhon. Skrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonku.

Výchovný rez

Výchovný rez vykonávame, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku. V prvom roku po výsadbe necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony. V druhom roku odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca o polovicu a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa. V treťom roku urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie. Vo štvrtom roku obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne. V piatom roku opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť. Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu. Ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m), skracujeme ich.

Letný rez

Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu. Aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipujeme letorasty.

Udržiavací rez

V ďalších rokoch sa zamerajte na výchovný a neskôr udržiavací rez. Pretože ringloty majú sklon k rastu hustejších korún, dôležité je ich presvetľovanie. Nielenže majú plody v hustej korune málo svetla, zároveň sa tu tvoria lepšie podmienky na vznik a šírenie hubových chorôb. Pri výchovnom reze tiež skracujte konáre. Cieľom udržiavacieho rezu je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabeniu rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40cm, obmedzíme sa iba na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. Rez vykonávame na jar (pred kvitnutím, po odkvitnutí, prípadne po zbere, u skorších odrôd).

Zmladzovací rez

Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.

Choroby a škodcovia sliviek a ringlôt

Slivky často trpia na najrôznejšie choroby a ďalšie problémy. Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať. Moderné ovocinárstvo preferuje odrody s vysokou odolnosťou voči abiotickým a biotickým faktorom prostredia, čo umožňuje znížiť zaťaženie pesticídmi počas ich pestovania a získať ekologicky šetrné ovocie.

Najčastejšie choroby

• Šárka sliviek: Pravdepodobne najväčšou hrozbou pestovateľov je choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná. Ak na listoch začnú vznikať svetlé žltozelené škvrny, krúžky a iné kresby, bez ostrých okrajov, ktoré sa koncom leta sfarbujú až do hnedofialovej, pravdepodobne sa jedná o šarku. Tento vírus dokáže spôsobiť významné hospodárske straty, a to nielen predčasné opadávanie, ale aj zníženú úrodu nekvalitných malých plodov. Slivky sú navyše bez chuti a nie sú vhodné na spracovanie. Napadnutie stromu šarkou často vyvrcholí jeho predčasným odumretím, príznaky sú najzreteľnejšie na listoch a kôstkach ako prstencovité škvrny. Dužina plodov je nekrotická, gumovitá, s červeným sfarbením. Priama ochrana proti tomuto vírusu neexistuje. Preventívne však treba chrániť slivky pred výskytom vošiek, ktoré sú prenášačmi. Pomáha napríklad postrek povoleným insekticídom. Vhodná a azda aj najlepšia ochrana je výsadba a pestovanie tolerantných, prípadne rezistentných odrôd. Odrody ako Jojo a Jofela sú voči šárke odolné.
• Moniliová hniloba (spála): Alebo hnedá hniloba, je hubové ochorenie ovocia, ktoré je problémom najmä na plodoch náchylných rastlín, s potenciálom spôsobiť straty 50% alebo viac pred zberom. Hnednutie šupky i dužiny s kruhovými bielymi "vankúšikmi" zase signalizuje moniliovú hnilobu plodov. Ani rezistentná odroda 'Toptaste' monilióze na 100 percent neodolá.
• Puchrovitosť sliviek: Spôsobuje, že plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom. Vnútri sú duté a bez kôstky. Vhodné je vykonať preventívne opatrenia v čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí, napr. fungicídom Kuprikol.
• Vírus nekrotickej krúžkovitosti: Spôsobuje prstencové škvrny, nekrotické „diery“ v listoch alebo drsnosť a mozaikové príznaky.
• Hrdza: Na vrchnej strane listov tvorí nepravidelne roztrúsené žltkasté škvrny, zospodu sa na ich miestach nachádzajú drobné, okrúhle, prášivé kôpky uredospór hrdzavohnedej farby. Neskôr sa na spodnej strane tvoria aj čiernohnedé kôpky - ložiská teleutospór (zimných výtrusov).

Najčastejšie škodcovia

• Červivosť plodov: Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá býva často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami), pre ktorých výskyt je typická kvapka gleja na povrchu plodov. Pri obaľovačoch je dôležitý termín postreku. Ak ho stihnete pri prvej generácii v štádiu vajíčok, druhé ošetrenie proti húseniciam už nebude potrebné, pretože sa nevyliahnu. Zároveň nezabudnite na ošetrenie proti druhej generácii. V signalizácii výskytu škodcu vám pomôžu lepové doštičky.
• Vošky: Hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Stoja za skrútenými listami.
• Grmaník slivkový: Spôsobuje deformáciu plodov - sú zdurené, sploštené a podlhovasté bez kôstky. Napadnutá úroda usychá a opadáva. Najviac sa šíri za vlhkého počasia. Chemická ochrana v malospotrebiteľských baleniach, žiaľ, nie je dostupná.
• Piliarka slivková: Mucha, ktorej larvy sa predierajú ovocím, ktoré je potom nepožívateľné. Spôsobujú predčasné opadanie ešte nedozretých plodov, v ktorých sú voľným okom viditeľné larvy. Na ochranu proti nim stačí, ak urobíte postrek povolenými prípravkami alebo prírodnými insekticídmi, keď opadávajú posledné korunné lupienky.
• Nosánik slivkový: Má na svedomí ohryzené púčiky a listy na jar, neskôr aj mladé plody. Napadnuté časti sa sfarbujú dožlta, neskôr do hneda, usychajú a opadávajú. Preventívna ochrana spočíva v striasaní dospelých jedincov zo stromov na jar alebo na jeseň a v ich mechanickom ničení.

Vybrané odrody sliviek a ringlôt

Samoopelivé odrody

• Herman: Americká odroda vstupujúca do plodnosti už v druhom roku po výsadbe. Veľmi úrodná, aromatické, stredne šťavnaté, veľmi chutné plody (50 - 60 g). Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny. Tolerantná voči šarke, hubovými chorobami trpí málo.
• Ruth Gersteter: Moderná skorá odroda dozrievajúca v polovici júla. Stredne intenzívny rast, odolná proti nepriaznivým vplyvom. Do rodivosti vstupuje skoro, tá je následne vysoká. Čiastočne samoopelivá.
• Valjevka: Rastie stredne silno, jednoducho sa tvaruje. Plodí bohato a pravidelne, plody sú stredne veľké (34 - 38 g), tmavomodré, aromatické. Dužina je pevná, dobre oddeliteľná od kôstky.
• Stanley: Klasická osvedčená odroda s obrovskými plodmi. Skoro vstupuje do plodnosti, ktorá je pravidelná a vysoká. Vyžaduje opeľovača.
• Viktória: Stará anglická odroda. Veľmi skoro vstupuje do plodnosti, ktorá je pravidelná a vysoká. Plody (50 - 70 g) dozrievajú koncom septembra, sú chutné a všestranne využiteľné. Odolná proti mrazu, málo napádaná hubovými chorobami.
• Elena: Samoopelivá.
• Jojo: Nemecká odroda, odolná proti šarke.
• Hollywood: Purpurové plody, samoopelivá, tolerantná k šarke.
• Ulena: Žlté plody, samoopelivá, tolerantná k šarke.

Cudzoopelivé a čiastočne samoopelivé odrody

• Čačanská lepotica: Skorá odroda, veľmi chutné plody, ideálne na priamy konzum aj na spracovanie. Dozrieva začiatkom augusta.
• President: Moderná talianska odroda. Kvitne neskoro, odolná voči neskorým mrazom. Cudzoopelivá, dobre ju opelia bežné odrody. Plody dozrievajú v septembri, sú fialovomodré, atraktívne. Vynikajúce na priamy konzum aj na destiláciu.
• Althanova ringlota: Červené plody, vhodný opeľovač je Zelená ringlota. Stredne skorá česká odroda. Strom rastie bujne, má širokú, guľovitú korunu, do rodivosti nastupuje relatívne neskoro, rodí veľmi bohato a pravidelne, je vhodný skôr do teplejších oblastí.
• Zelená ringlota: Cudzoopelivá, vhodný opeľovač je Althanova.
• Oullinská: Žlté plody.

Význam sliviek pre zdravie

Slivky plnia dôležitú dieteticko-liečebnú úlohu, hoci obsah vitamínov v nich je pomerne nízky. Zaujímavé je však ich spektrum, ktoré zahŕňa všetky vitamíny skupiny B, okrem vitamínu B12 a biotínu. V tomto komplexe pôsobia veľmi účinne na metabolizmus sacharidov, priaznivo ovplyvňujú nervovú sústavu, mentálnu sviežosť, výkonnosť a odolnosť proti stresu. Vysoký obsah vitamínu E chráni organizmus pred aterosklerózou, znižuje hladinu škodlivého (LDL) cholesterolu a má pozitívny vplyv na klimakterické problémy.

Značný je obsah minerálnych látok, hlavne draslíka, fosforu, horčíka, vápnika a síry. Jednotlivé vitamíny a minerálne látky je dôležité prijímať v komplexe, lebo iba tak môžu plniť svoje funkcie. Napríklad účinok už spomínaného komplexu vitamínov skupiny B, kombinácia fosforu a draslíka sa uplatňuje pri regulácii krvného obehu, reumatizme, dne, obličkových problémoch. Vápnik, horčík a fosfor sú základné stavebné prvky kostí a zubov.

Sto gramov jedlého podielu sliviek má energetickú hodnotu 212 kJ, obsahuje 83,7 g vody, 14,65 g sacharidov, 0,65 g bielkovín a 0,16 g celkových lipidov, hlavne polynenasýtených mastných kyselín. Slivky obsahujú aj komplex organických kyselín, ktoré majú spolu s vitamínom E antioxidačný účinok. Triesloviny im dodávajú charakteristickú chuť. Zo skupiny sacharidov sú významné okrem glukózy a fruktózy aj pektínové látky, ale najmä vláknina, ktorá prečisťuje črevá a pôsobí proti zápche. Bola zistená účinná ochrana sliviek pred rakovinou hrubého čreva, pričom preventívne stačí skonzumovať 5-6 plodov denne, dokonca aj sušených. Slivky sú výborným podporným prostriedkom pri prečisťujúcej diéte, sú jemným a absolútne neškodným preháňadlom.

U niektorých osôb, ktoré na slivky nie sú zvyknuté, sa spočiatku môže dostaviť pocit plnosti, nadúvania alebo iné žalúdočné či črevné problémy. Za normálnych okolností však tieto problémy najneskôr do troch dní vymiznú a organizmus sa prispôsobí.

tags: #za #kolko #rokov #rodi #slivka #ringlota