V predchádzajúcom článku sme si povedali, čo znamená permakultúra a aké sú jej hlavné zásady. V tomto článku si podrobnejšie rozoberieme jednotlivé kroky k založeniu permakultúrnej záhrady, so zameraním na vytvorenie slnečnej pasce, ktorá dokáže z danej lokality vyťažiť maximum. Permakultúra nie je iba jednorazovým riešením, ale spôsobom myslenia a životného štýlu, výzvou na prehodnotenie nášho vzťahu k prírode a na hľadanie spôsobov, ako žiť v harmónii so svetom okolo nás. Ide o trvalý alebo udržateľný prístup, pri ktorom je pôda neustále obnoviteľná, nikdy nie vyprahnutá ani totálne vyčerpaná.
Základné princípy permakultúrnej záhrady
Ak túžite mať záhradku, ktorá by sa viac-menej starala sama o seba, existuje prístup permakultúrnej zeleninovej záhrady. Je ťažké založiť trvalú záhradu bez vykonania aspoň minimálneho množstva výskumu a získania informácií. Čím viac informácií získate, tým lepšiu záhradu vytvoríte.
Rozdiely oproti konvenčnému pestovaniu
Úžitkovú záhradu, ako ju bežne poznáme, tvoria monokultúrne hriadky. To znamená, že každý druh zeleniny či rastliny má svoje osobité miesto v riadkoch, ktoré by mali byť podľa zaužívaných predstáv rovnobežné a ideálne bez buriny. Pravidelné okopávanie je preto nutnosťou, údržba zahŕňajúca prihnojovanie a časté polievanie samozrejmosťou. Permakultúrna záhrada takéto predstavy rúca. Hlavný rozdiel spočíva v spôsobe výsadby a skladby rastlín. V podstate ide o ich vzájomné mixovanie, ktoré si vyžaduje usporiadanie v súlade s prírodou. Základom je symbióza.
Alelopatia a symbiotické vzťahy
Zdanlivo nesúrodé zoskupenie zeleniny, ovocia, byliniek či iných rastlín je presným výsledkom rovnice, ktorá obsahuje premenné ako dodanie živín, tienenie, ochrana pred škodcami, opora pri raste, znášanlivosť, stanovište a pod. Jednou z hlavných výhod permakultúrnej záhrady je niekoľkonásobne menšia drina, pretože väčšinu práce za vás urobia vhodne nastavené podmienky pestovania vo vyvýšených záhonoch. Na ich docielenie však potrebujete v maximálnej možnej miere využiť princípy permakultúrneho dizajnu. Okrem iného alelopatiu, čiže vzájomné pôsobenie rastlín a živočíchov. Predstaviť si ju môžete ako dokonalú spoluprácu.
- Cesnak napríklad odpudzuje slimáky.
- Aksamietnica a nechtík lekársky háďatká.
- Kapucínka vám pomôže s voškami.
- Mrkve sa darí s čínskou kapustou a hlávkovým šalátom.
- Paradajkám s hlúbovou zeleninou.
- Fazuľa s kukuricou a dyňou.
- Ovocné stromy s chrenom a pod.
Vďaka symbiotickému nažívaniu, ktoré zároveň funguje ako ochrana pred škodcami, nebude núdza ani o chutné a zdravé plody bez použitia chémie.
Plánovanie a realizácia
Kľúčom k úspechu je nepodceniť úvodné detailné plánovanie budúcej permakultúrnej záhrady. To, čo vložíte do začiatočného návrhu, zúročíte v podobe pohodového a navyše ekologického záhradkárčenia. Pri permakultúrnej záhrade je pracovným nástrojom viac hlava ako ruky. Neexistuje univerzálny návod na vytvorenie ideálnej a vysoko produktívnej permakultúrnej záhrady. Každá záhrada je individuálna. Má špecifické stanovište, klímu, pôdu, miesta na vykonávanie obľúbených činností.
Pozorovanie pozemku
Prvým krokom na ceste za chutnou, zdravou a bohatou úrodou je preto sledovanie vášho pozemku - kde je tieň, kde celý deň svieti slnko, kde sa počas výdatných dažďov či topenia snehu zhromažďuje voda a pod.
Typy pestovateľských prvkov
Druhý krok predstavuje „výstavbu“ vyvýšených záhonov. Permakultúra ponúka riešenia, ako bioodpad využiť na založenie nových pestovacích prvkov:
- Vyvýšený a vysoký záhon.
- Nemecká kopa.
- Slnečná pasca.
- Kompostovací záhon.
- Mulčovanie.
- Nastieľanie.
Od tejto chvíle už slovo „odpad“ nemusíme používať, pretože tráva, lístie a konáre budú pre nás potrebné a užitočné materiály.
Vyvýšený záhon
Vyvýšené záhony sú teraz rozhodne v trende a má to svoje opodstatnenie. Je to skvelý spôsob pestovania, ktorý si zamilujete, či ste záhradník úplný začiatočník - amatér, alebo profík. Vyvýšený záhon môžeme založiť aj na veľmi neúrodnej, silne zaburinenej alebo utlačenej pôde. Po postavení rámu prichádza čas na naplnenie záhonu vhodnými materiálmi. Správne vrstvenie materiálov je dôležité pre dobrú drenáž a živiny.
- Hrubšie materiály na dno: Na dno vyvýšeného záhonu môžete použiť hrubšie materiály, ako sú konáre, vetvičky, slama alebo aj zvyšky kôry či štiepky, ktoré pomôžu zlepšiť drenáž.
- Zmiešaný organický materiál: Potom prichádza na rad vrstva, ktorá zabezpečí rastlinám živiny.
- Substrát: Na vrch pridajte kvalitný substrát.
Vyvýšený záhon môže byť vysoký 20-80 cm, šírku volíme max. 120 cm, aby sme na záhon dosiahli z oboch strán a nemuseli doň umiestňovať nášľapné kamene. Dĺžka záhona je ľubovoľná. Pri výške nad 20 cm zhotovujeme drevené debnenie, aby sa zemina nevysypávala von, do chodníka. Pri rozkladnom procese vzniká teplo, rastliny majú korene v teplej vrstve, rastú rýchlejšie a sú dobre živené. Zamulčovaný záhon udržiava vlahu a teplo. Dážď nevymýva živiny z pôdy, pretože voda pomaly steká cez štrbiny ku koreňom. Záhon nemusíme zhotoviť naraz, v jeden deň. Odporúča sa takéto typy záhonov umiestniť na menej slnečné miesto, aby nedochádzalo k tak veľkému úniku vlhkosti.
Nemecká kopa
Princíp zakladania je rovnaký ako pri zvýšenom záhone, no s tým rozdielom, že na začiatku sa vykope jama a do nej sa poukladá drevo a konáre a následne sa vrstvia ďalšie materiály (tráva, seno, lístie, stará slama, trávne mačiny). Vznikne tak kopcovitý záhon, ktorý celý možno vysadiť plodinami. Rozklad materiálu zaistí postupné uvoľňovanie tepla a živín do pôdy. Drevo funguje ako zásobáreň vody, časom sa rozloží tiež. Nemecká kopa môže mať ľubovoľnú dĺžku, záleží len na vašich možnostiach. Podobne ako pri zvýšenom záhone, šírka by mala umožniť starostlivosť o plodiny bez nutnosti vstupovať do výsadby. Najvýhodnejšia je orientácia sever - juh, ale nemožno vylúčiť ani opačnú, ak to pozemok vyžaduje. Nemecká kopa je vysoký záhon a slnečná pasca v jednom.
Kompostovací záhon (kľúčová dierka)
Kompostovací záhon je záhon (napr. v tvare kruhu či podkovy), uprostred ktorého sa nachádza kompost. Priestor, kde budeme hádzať burinu a pozberové zvyšky listov a vňatí, môže mať priemer napr. 70-100 cm. Obkolesený bude starým nízkym pletivom alebo sieťkou. Vznikne tak „kôš“, do ktorého budeme všetko vyhadzovať. Z vonkajšej strany sieťky môžeme vysiať hrášok alebo uhorky, ktoré sa budú po opore ťahať. Záhon okolo môže mať rôzny priemer (alebo šírku). Najlepšou cestou je urobiť ho tak, aby sme uprostred nemuseli vytvárať chodník a vždy sa dostali ku každej pestovanej rastline a aj ku kompostovému košu.
V podstate ide o zvýšený záhon a môžete ho poznať aj pod názvom „záhon v tvare kľúčovej dierky“. Celá pointa tkvie v tom, že má v strede voľné miesto na pridávanie čerstvého kompostu, čo uľahčí čas a prácu pri odburiňovaní, a zároveň zásobí pôdu živinami. Valec sa priebežne plní bioodpadom z kuchyne a zo záhrady. Ten sa vnútri záhona postupne rozkladá a živí pôdne živočíchy. Ak vaša produkcia bioodpadu nie je príliš veľká, takýto záhon vám na jeho spracovanie určite postačí. Otvor kompostovacej časti možno prikryť poklopom, aby nelákal hmyz a iné zvieratá.
Slnečná pasca
Slnečná pasca je šikovný spôsob pestovania, ideálny pre teplomilné druhy rastlín. Záhon v tvare slnečnej pasce sa hodí predovšetkým do veterných a príliš otvorených záhrad. Možno si ho predstaviť ako podkovu, ktorá je otvorenou časťou orientovaná na juh. Severný vietor a chlad môžu ľahko zničiť pučiace lístky mladých rastliniek a celkovo nepriaznivo vplývať na rast a dozrievanie plodov. Permakultúra má riešenie i do takejto záhrady. Chytá slnko do „pasce“.
Slnečná pasca je podobne ako kľúčová dierka permakultúrny spôsob vysádzania rastlín, pričom dokáže z danej lokality vyťažiť maximum. Pomôže najmä na veterných a severne orientovaných pozemkoch. Záhon má tvar podkovy, ktorej otvorená časť smeruje na juh. Severná - uzavretá časť je vysadená vyššími rastlinami a hustým podrastom. Smerom na juh sa výška rastlín znižuje, ale stále tvorí akýsi vetrolam, ktorý chráni vnútro záhona a zároveň dovoľuje svetlu vniknúť dovnútra. Vo vnútri záhona tak vznikne ideálne miesto, ktoré poskytne rastlinám dostatok slnka i ochranu pred chladom a vetrom.
V menších záhradách pomôže mierne zdvihnutie terénu - vytvorenie valu v tvare podkovy, ktorý presmeruje prúdenie vetra a naklopená časť zachytí dopadajúce slnečné lúče. Pôda v slnečnej pasci môže byť oproti okoliu vyššia dokonca o 10°C a viac. Vnútro podkovy je ideálne na pestovanie sezónnej teplomilnej zeleniny a ovocia. Väčšie záhony môžete rozdeliť na viacero záhonov v tvare kľúčovej dierky, alebo zachováte kruhový či vytvoríte klasický obdĺžnikový tvar. Slnečná pasca bude príjemným miestom na posedenie skoro na jar alebo v neskorú jeseň, pretože zachytí maximum i z krátkeho dňa.
Tvorba slnečnej pasce (nemeckej kopy)
Ak chceme takzvanú nemeckú kopu v tvare slnečnej pasce, označíme si na pozemku neuzavretý kruh v tvare podkovy či písmena C. Jeho otvorená časť bude smerovať na juh. V tomto tvare odoberieme asi 30 cm zeminy do hĺbky a viac, ako 0,5m na šírku. Spodok vzniknutého základu pareniska vystelieme kartónom, zalejeme a pokračujeme, ako v predošlom prípade, kým nedosiahneme úroveň terénu. Po dosiahnutí úrovne zeme vytvoríme z hliny a kompostu val, ktorý by mal byť asi 0,5 až 1 meter široký a vysoký cca 40 cm. Tento val vytvorí na malom priestore rôzne mikroklímy, čo zabezpečí rôznorodosť a diverzitu nášho zeleninového záhonu.
Slnečná pasca - vyvýšený záhon môžeme vylepšiť ešte tým, že ho nakloníme k juhu. Zhotovíme ho v tvare kruhu alebo podkovy, sklon odhadneme medzi 30-45 stupňov. Svah bude zachytávať oveľa viac slnečného svetla a pôda bude ešte teplejšia ako vo vyvýšenom záhone. Oproti okolitej pôde bude teplota pôdy vo vyvýšenom záhone o 3-5 °C vyššia. Pôda v slnečnej pasci môže byť oproti okoliu vyššia dokonca o 10°C a viac.
Umiestnenie rastlín v slnečnej pasci
Vytvorením slnečnej pasce vytvoríte lepšie podmienky aj pre pestovanie náročnejších druhov zeleniny. Je potrebné dobre si premyslieť šírku záhonu, pretože budeme potrebovať prístup ku všetkým rastlinám. Prvý rok je najlepšie chodiť do záhrady každý deň a pozorovať, ako sa jednotlivé rastliny k sebe správajú, teda ako sa navzájom znášajú. Podľa toho prispôsobujeme aj následnú výsadbu a úpravu zeleninových záhonov.
- Mikroklíma č.1 (najteplejšia, suchomilná): vhodná predovšetkým pre paradajky a papriku, ktorých nadzemná časť nepotrebuje prílišné vlhko, predovšetkým kvôli tvorbe plesní. Južne naklonená strana bude prehriata a prežiarená slnkom.
- Mikroklíma č. 2 (mierne vlhká): vhodná najmä pre koreňovú a listovú zeleninu, ako aj pre šaláty a bylinky.
- Mikroklíma č.3 (najvlhkejšia): Pre túto mikroklímu sú vhodné rastliny, ktoré majú radi vlhko.
Pre ešte väčšiu diverzitu zeleninového záhonu môžeme miešať jednotlivé skupiny vysádzaných rastlín, napr. koreňovú zeleninu (kaleráby, brokolicu, ružičkový kel, cviklu) so šalátmi v strednej vrstve záhonu. Rovnako tak v spodnej vrstve napr. rastliny milujúce vlhko. Je dôležité, aby mala kopa dostatočnú výšku a šírku. Tým sa zabezpečuje vytvorenie rôznorodých mikroklím a zároveň ich dostatočná vzájomná vzdialenosť. Keby kopa nebola dostatočne vysoká alebo široká, mohlo by sa stať, že vlhkosť zo strednej a spodnej úrovne by prekážala rastlinám z najvyššej (suchomilnej) úrovne, čo by mohlo znamenať tvorbu plesní.
Získanie informácií a inšpirácie
Pokiaľ sa rozhodnete pre svojpomocné vytvorenie permakultúrnej záhrady bez pomoci odborníkov, počítajte s tým, že jej priestor sa pre vás stane akousi zelenou učebňou - metóde pokus - omyl sa pravdepodobne nevyhnete. Našťastie, vďaka dostupnej literatúre ľahko zistíte, ktoré rastliny si navzájom vyhovujú, respektíve nevyhovujú. Tieto knižné tituly a e-knihy vám môžu poslúžiť ako návod aj inšpirácia:
- Aranya - Permakulturní design. Krok za krokem
- Jaroslav Svoboda - Kompletní návod k vytvoření Ekozahrady a rodového statku
- Robert Elger - Permakultúra pre začiatočníkov
- Holzer Sepp - Zahrada k nakousnutí
- Arnošt Tabach - Biozahrada
- Gabriela Kliková - Biozahrada
- Hanka Sekulová - Budujeme malú permakultúrnu prírodnú záhradu + jej ďalšie tituly o rastlinách, opeľovačoch a zvieratách v permakultúrnej záhrade.
Ďalšie prvky permakultúrnej záhrady
Mulčovanie a nastieľanie
Ak máme v záhrade viac sena, ako spotrebujeme na ježník či hadník, môžeme ho počas sezóny využiť na nastieľanie alebo mulčovanie záhonov. Rozdiel je iba v tom, že mulčovacia vrstva býva 10-30 cm hrubá a väčšinou sa na vysadený záhon uloží naraz. Nastieľanie znamená postupné prikladanie suchého alebo zvädnutého materiálu (trávy, sena, buriny) podľa výšky rastúcej zeleniny alebo byliniek. Výsledok je však ten istý - pôda je postupne celá zakrytá.
Výhody mulčovania:
- Pôda je vďaka zakrytiu chránená proti veternej erózii.
- Je chránená pred nadmerným odparovaním, pretože mulč zadržiava vlahu v pôde.
- Táto „pokrývka“ dodáva pôde aj teplo, ktoré sa uvoľňuje pri postupnom rozklade biomasy.
- V prípade, že prídu silné letné dažde, ťažké kvapky dažďa pomaly vsakujú do prevzdušnenej pôdy. Po búrke nie je pôda ubitá a nie je poškodená jemná hrudkovitosť.
Mulčujeme aj okolo mladých stromčekov a kríkov, pod živým plotom (pozor, mulč sa nesmie dotýkať kôry stromkov a kríkov). Prípadne môžeme pokryť chodníčky. Zvyšky odumretých rastlín môžete ponechať tam, kde sú, a oni vám poskytnú prirodzený spôsob mulčovania. Udržiavanie kompostu a mulču je dôležité pre živú a zdravú pôdu.
Vodné prvky
Umiestnite vo svojej záhrade vodné prvky akými je jazierko či malý vodopád.
Úkryty pre živočíchy
Príroda nielenže príde na návštevu do vašej záhrady, ale rovno sa tam presťahuje. V praxi to znamená, že burina, ako púpava, pŕhľava a pod., v nej bude prítomná a zároveň vítaná (z hľadiska spomínanej alelopatie, prospešných látok a živín). Pestrá biodiverzita sa vám odmení maximálnym úžitkom pri minimálnom úsilí.
- Ježník: úkryt pre ježka. Najlepšie na jeho stavbu poslúži kopa sena (slamy).
- Jašteričník: kôpka skál alebo aj menších kameňov na slnečnom mieste.
- Hadník: užovky nie sú jedovaté a sú v zime schované v teplých a vlhkých dierach v zemi. Hady sa rady ukrývajú pod kopami sena, ale vyhľadávajú aj vyhriate kamene, staré práchnivejúce pne a miesta pokryté hustou vegetáciou.
- Vtáčnik: úkryt pre vtáky. Z hrubších konárov urobíme 4 koly, zatlčieme ich do zeme do štvorca a do tohto priestoru naukladáme zvyšné konáre a konáriky.
- Domčeky pre hmyz (hmyzie hotely): z doštičiek zhotovíme rám s okienkami a vyplníme ich šiškami, slamou, senom, trávou, dutými steblami slnečnice, kôrou, hoblinami z dielne, konárikmi z ostrihaného živého plota, suchým lístím, práchnivejúcim drevom, klátikmi, tehlami, škridlami.
Minizáhon na balkóne či terase
Ak vás zaujalo permakultúrne pestovanie, no nie ste vlastníkom záhrady, minizáhon nemusí byť pre vás tabu. Môžete použiť napríklad veľký drevený kvetináč. Balkónové pestovanie bez problémov zvládajú bylinky, paradajky (predovšetkým cherry rajčinky), rôzne druhy paprík aj viaceré druhy drobného ovocia (jahody, ríbezle, egreše a i.). V rámci ovocia sú samostatnou kategóriou tzv. zakrpatené ovocné stromy, ktoré sú vyšľachtené tak, aby priniesli úrodu aj tam, kde klasická výsadba nie je možná. Kompostovací záhon možno vytvoriť v menšom meradle i na terase vo veľkých pestovateľských nádobách.