Záhradníctvo v podmienkach zmeny klímy

Zmeny v klíme sú globálne a majú všeobecné dôsledky. V súčasnej dobe už nie je diskusia o tom, či sa klimatické podmienky menia, alebo nie. Realitu zmien klímy akceptujú všetci zainteresovaní, vrátane tvrdých klíma-skeptikov. Ide o malú zmenu v chemickom zložení atmosféry, najčastejšie spomínanú v súvislosti s CO2. V atmosfére je ho približne len 0,04 percenta, iných skleníkových plynov ešte menej. CO2 dobre rozptýlený v atmosfére zachytáva energiu vyžarovanú zemským povrchom a čiastočne ju vracia späť, čiastočne vyžaruje do priestoru a čiastočne ju "uskladňuje" v atmosfére, čím ju ohrieva. Podobne pôsobia aj ďalšie skleníkové plyny.

Panovala tu dlhodobá rovnováha, pokiaľ človek nezačal tieto plyny do atmosféry pridávať vlastnou činnosťou, vrátane poľnohospodárskej. Poľnohospodárstvo a lesníctvo produkuje približne 15 percent týchto plynov, zatiaľ čo ostatné odvetvia 85 percent. Globálna odozva v podobe klimatických dopadov na poľnohospodárstvo je neporovnateľná v porovnaní s dopadmi na iné sektory. Klimatická zmena v tomto zmysle môže byť chápaná ako zmena parametrov zloženia atmosféry v dôsledku činnosti človeka.

Existujú aj prírodné vplyvy na biosféru, či už extraterestriálne (napr. kolísanie príkonu slnečného žiarenia) alebo terestriálne (napr. vulkanická činnosť), ovplyvňovanie zloženia atmosféry človekom však trvá už zhruba dvesto rokov, je systémové a stále akceleruje. Svoju odozvu má v zmene lokálnych podmienok klímy.

Disutuje sa o veľkosti globálneho oteplenia od čias predindustriálneho obdobia, nateraz o viac ako 1,4°C, ktoré je prognózované do konca tohto storočia na 2 až 6 °C. V geografickom vyjadrení však 2°C predstavujú v podmienkach Slovenska posun 200 km na sever a 200 metrov v nadmorskej výške. Pre ilustráciu možno uviesť meranú a odhadovanú globálnu teplotu z meraní a scenárov z prvej dekády tohto tisícročia, uverejnenú v roku 2013 na obr. 1. Scenáre RCP od 2.6 do 8.5 predpokladajú vývoj globálnej teploty na základe odhadu ľudskej činnosti od veľmi disciplinovaného správania sa (scenár RCP2.6) až po vývoj bez zmeny v ľudských aktivitách (scenár RCP8.5). Ľudstvo za ostatných desať rokov neurobilo žiadne podstatné zmeny v správaní a odhad nárastu na 1,4-1,5°C k roku 2023 je úplne presný.

Dynamika biosféry a poľnohospodárstvo

Dynamika biosféry je v súčasnej dobe ovplyvňovaná najrýchlejšie sa meniacou zložkou, teda atmosférou. Hoci biosféra je vďaka fotosyntéze a dýchaniu najdynamickejšou zložkou zemského systému, organizmy len reagujú na zmenu klímy a vykazujú oveľa konzervatívnejšie chovanie ako atmosféra. Najkonzervatívnejšou zložkou v poľnohospodárskom produkčnom systéme je pôda, dodávajúca živiny. Atmosféra dodáva energiu a vodu. Živé organizmy sú aktívnou zložkou biosféry, kde sa odohráva podstatná časť priamych procesov medzi živými organizmami a ostatnými zložkami zemského systému.

Hlavným limitujúcim faktorom tvorby biomasy, mimo živín, je príkon energie vrátane fotosynteticky aktívneho žiarenia a hlavne voda. Rastliny a iné organizmy schopné fotosyntézy dokážu v prípade dostupnej vody a živín zrýchliť tvorbu biomasy a teda v priaznivých podmienkach aj tvorbu úrody.

Dopady klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré je najviac postihnuté klimatickými zmenami. O ich dopadoch na agrosektor, postavenie malých farmárov, ako aj možnostiach účinnej pomoci poľnohospodárom zo strany štátu sa hovorilo v online diskusii s farmármi, ktorá prebehla 4. mája v rámci Nitrianskych univerzitných dní.

Tento rok v marci prišli extrémne mrazy - mínus 7 stupňov, čo bolo veľmi nepriaznivé pre ovocinárov, ale aj všetkých poľnohospodárov. Na príklade cukrovej repy Oliver Šiatkovský uviedol, aké extrémy nastávajú, keď tento rok vymrzlo päťtisíc hektárov cukrovej repy a musela sa úplne nahrádzať nová sejba.

"Na poľnohospodárov čakajú viaceré výzvy a úlohy. Musíme hľadať možnosti v skorších výsevoch, z dlhodobého hľadiska sa venovať šľachteniu plodín, či už sú to obilniny, kukurice, zelenina, cukrová repa a ďalšie, hospodáreniu s dažďovou vodou, vytváraniu ochrany ovocných stromov pred mrazom a i. Základom hospodárenia je voda, ktorej je na Slovensku zatiaľ dostatok. Avšak musíme sa sústrediť na jej zadržiavanie v pôde, v krajine a dobudovať závlahy. V našej krajine boli vybudované závlahové zariadenia na výmere vyše 300-tisíc hektárov, dnes je funkčných len na výmere 60-tisíc hektárov," povedal O. Šiatkovský.

Zdôraznil, že pomocnú ruku poľnohospodárom musí podať štát, pretože sami by tieto veľké investície nezvládli. Tiež sa treba pripraviť v poľnohospodárstve na sanovanie niektorých strát poľnohospodárov, formou rizikového fondu, o ktorý už poľnohospodári dlhodobo bojujú.

"V prvom rade začíname rozmýšľať ako spolupracovať s prírodou, nielen s ňou bojovať," povedal Marián Varga. "Boj je veľa zničenej vynaloženej energie, spolupráca je kumulovanie synergického efektu. Pre ovocinárov je dôležité hľadať všetky spôsoby ako spolupracovať s prírodou."

Nové možnosti v záhradníctve

Zmena klímy nie je pre ovocinárov len negatívnym faktorom, ale prináša aj nové možnosti. "Keďže klimatické pásma sa posúvajú, môžeme produkovať aj teplomilnejšie druhy a odrody, ktoré sa v našich klimatických podmienkach nedali pestovať, napr. kivi, nektarinky, čučoriedky a mnohé ďalšie. Už dnes vidíme, že v severných oblastiach Slovenska sa začínajú pestovať plodiny, ktoré sa tam donedávna nedali pestovať," konštatoval M.

Výzvy pre malých farmárov a lokálne ekonomiky

Mnohí malí farmári majú problémy s odbytom svojej produkcie. Ako uviedla P. Molnárová, pre veľkú časť malých slovenských farmárov ide o živobytie pre jednu rodinu a ani nemajú ambíciu dodávať svoju produkciu do obchodných reťazcov.

"Veľmi dôležité je, aby malí farmári vedeli umiestňovať svoju produkciu v čo najbližšom okolí, pretože sú dôležití pre komunity, ktoré od nich tovar pravidelne odoberajú, pre lokálnu ekonomiku. Zdravé ekologicky čisté potraviny u malých farmárov majú vysokú cenu. To si vyžaduje aj vychovať zodpovedného konzumenta, ktorému záleží na kvalite, nie na kvantite, ktorí sa zaujíma o svojich dodávateľov, ale aj krajinotvorbu," uviedla P.

Všetci diskutujúci sa zhodli, že treba hľadať spôsoby ako pomôcť a podporiť malých farmárov, možno aj viac ako stredných a veľkých, pretože vzájomnou spoluprácou dokážeme lepšie zásobiť Slovensko a zvýšiť celkovú sebestačnosť v potravinách. Nevyhnutná je podpora krátkych potravinových reťazcov a čo najväčšie skrátenie vzdialenosti “z farmy na tanier”. To nielenže pomôže farmárom zvýšiť zisk, ale zníži aj dopad na životné prostredie. Vzdialenosť od farmára k spotrebiteľovi bude nižšia a ponuka vždy čerstvá a sezónna.

Problémy a riešenia v záhradníctve

Kým ekológovia už dlhé roky bijú na poplach, čo sa týka negatívnych zmien prírody a aj klímy v dôsledku ľudskej činnosti, stále sa nájde dosť politikov a veľkopodnikateľov, ktorí to vášnivo popierajú. V niektorých oblastiach nás v porovnaní s minulosťou trápi niekoľkoročný nedostatok vody, inde sú časté prívalové dažde. Vyskytujú sa tiež nové choroby a škodce, prichádzajúce k nám z južnejších krajín alebo z iného konca sveta. Teploty sú v lete neraz mnoho dní za sebou prakticky neznesiteľné a prekračujú akékoľvek dlhodobé priemery. Problémy spôsobujú aj nezvyčajne prudké dažde, ktoré príliš vysušená pôda nedokáže prijať.

Veľký problém predstavujú emisie skleníkových plynov. Ak by sme ich vypúšťanie celosvetovo zastavili hoci dnes, ich negatívny vplyv bude pretrvávať ďalšie desaťročia. Negatívny je i úbytok prirodzených nepriateľov hmyzu, či už vtákov, netopierov, žiab, alebo mlokov, dokonca úbytok hmyzu ako takého.

Z istého uhla pohľadu prinášajú klimatické zmeny aj isté výhody, a to v tom, že sa posúvajú hranice pestovania teplomilných druhov ovocia a zeleniny viac na sever, ide napríklad o mandle, kivi, figy, hurmikaki a podobne. Zo začiatku sa škodce a choroby na týchto rastlinách takmer nevyskytujú, časom však možno očakávať, že dorazia aj ony.

Praktické kroky pre záhrady

I keď v malom, aj my môžeme v záhrade „bojovať“ s klimatickými zmenami, napríklad tak, že dáme priestor kvitnúcim krom, lúke, a ak to podmienky dovolia, aj veľkým stromom. Priamo aj nepriamo to pomáha vytvárať útočisko pre vtáctvo, drobné živočíchy a hmyz. Kompostovaním vrátime pôde to, čo sme jej v podobe úrody vzali. Krokom vpred je aj manažment dažďovej, prípadne i tzv. sivej vody. Pripravme sa na zachytávanie dažďových zrážok a ich využitie. Aj závlahou a výberom rastlín vieme ušetriť vodu. Budujme úkryty pre hmyz, samotárske včely a namiesto chemických prostriedkov prejdime na prírodné (na báze olejov alebo v podobe rastlinných výluhov) a biologické (prostredníctvom užitočného hmyzu a húb). Výsadbou rôznych druhov aj pôvodných rastlín podporíme biodiverzitu. Záleží na každom z nás, na každej zelenej ploche a našom prístupe k nej.

1. Sucho a nedostatok vody

• Každý rok je suchšia jar i leto, to je jasné. Isté prirodzené výkyvy kedysi doplnili aspoň zimné zrážky. No aj tých je v posledných rokoch stále menej.
• Vo vlastnej záhrade môžeme vyschnutiu rastlín predchádzať, aspoň kým dokážeme zachytávať dažďovú vodu a kým nie je zákaz zalievania z verejného vodovodu.
• Pri výsadbách v lokalitách postihnutých suchom uprednostňujeme suchomilnejšie druhy a kultivary.
• Vodou šetria aj cielená zálievka, mulčovanie záhonov a mladých výsadieb.
• Výsevy vonku v záhone v suchom a teplom období po zálievke prikrývame netkanou textíliou, čo umožní rastlinám vyklíčiť.

2. Vysoké teploty a intenzívne slnečné žiarenie

• Vysoké teploty, nedostatok vody a zároveň intenzívne slnečné žiarenie vedú v niektorých prípadoch k spáleniu listov i plodov citlivých rastlín.
• Citlivé rastliny vysádzame na stanovište s popoludňajším pritienením (najprirodzenejší tieň vrhajú stromy).

3. Skorší nástup jari a neskorší príchod zimy

• Skorší nástup jari a neskorší príchod zimy nás často potešia. Otázkou tiež je, či počas predčasného kvitnutia lieta už dostatok opeľovačov.
• Na ich výskyt a množstvo sú zas v potravnom reťazci naviazané vtáky, domáce aj sťahovavé. V čase hniezdenia a starostlivosti o svoje potomstvo nemusia v tom „správnom“ čase nájsť dostatok potravy.
• Ak sa tieto živočíchy nebudú schopné v relatívne krátkom čase adaptovať na zmeny, nebudú schopné skoro na jar na seba vziať funkciu opeľovačov a na jeseň nenájdu včas úkryt na prezimovanie.
• Pestujeme čo najširšiu škálu rastlín s odlišným nástupom kvitnutia, rastu a dozrievania plodov, aby si hmyz a následne i vtáky dokázali nájsť dostatok potravy.

4. Extrémne počasie (búrky, prívalové dažde, krúpy)

• Posledné letá ukázali, že je prakticky nemožné presne predpovedať presnejšiu lokalitu búrok, prívalových dažďov a ich intenzitu. Bohužiaľ, častejšie sa vyskytujú aj krúpy.
• Zrážky bývajú natoľko intenzívne, že za krátke časové obdobie padne také množstvo zrážok ako za niekoľko týždňov a mesiacov.
• Najhoršie pôsobenie týchto ničivých síl býva vo svahu.
• Ak máme iba malé a nízke záhony zeleniny alebo kvetín a začnú padať krúpy, rozprestrieme na ne čo najrýchlejšie netkanú bielu alebo čiernu textíliu. Textília stlmí dopad krúp a škody by tak mali byť menšie.

5. Úrodnosť pôdy

• Vplyvom sucha, vetra, ale i prívalových dažďov je ohrozená úrodnosť pôdy.
• Pôdu udržiavame v dobrom stave, aby ostala zachovaná jej štruktúra a bola schopná prijímať zrážky. Pravidelne ju obohacujeme kompostom či iným organickým hnojením.
• Neponechávame ju „odkrytú“, využívame mulč a pôdopokryvné rastliny, ktoré dokážu významným spôsobom brániť erózii.

6. Veterné smršte

• Globálne otepľovanie a odlesňovanie celých veľkých území vedú k zmenám v atmosfére. Veterné smršte dokážu nepríjemne prekvapiť.
• Proti veľkým veterným smrštiam je takmer nemožné sa ubrániť.
• Čo sa týka nadpriemerne silných vetrov, pomáha pokryv pôdy rastúcimi rastlinami (v porovnaní s odkrytou pôdou) i línie hustých krov.

7. Podpora biodiverzity

• Čím viac druhov rastlín je v prírode, tým viac je aj hmyzu a živočíchov.
• Naša záhrada sa môže stať ostrovom rôznorodosti života.

8. Zlepšenie kvality ovzdušia

• Čím bližšie k mestu, ceste alebo fabrike sa nachádza naša záhrada, tým viac sa stretávame s prachom a škodlivinami v ovzduší.
• Zeleň je výborný mechanický aj biologický filter. Listy zachytávajú z ovzdušia prach a rôzne škodlivé látky.
• Každá rastlina viaže oxid uhličitý, ktorý využíva v procese fotosyntézy na stavbu svojho tela. Čím viac zelene, od stromov cez kry po byliny, vysadíme vo vlastnej záhrade, tým čistejší vzduch budeme dýchať.

9. Boj proti inváznym druhom

• V našej krajine pribúdajú nepôvodné druhy, ktoré sa začínajú nekontrolovateľne šíriť. Súvisí to jednak so zmenou klímy, ale aj s globálnym obchodom.
• Tieto rastliny sa objavujú i v našich záhradách. Mnohé z nich sú invázne, veľká väčšina patrí medzi potenciálne invázne.
• Keďže niektoré predstavujú pre prírodu u nás nebezpečenstvo, ich výskyt dokonca rieši aj zákon. Ich životaschopnosť je taká veľká, že býva veľmi náročné zbaviť sa ich.
• Učíme sa poznávať nebezpečné a invázne druhy rastlín, a keď ich v záhrade objavíme, čo najskôr ich likvidujeme a nedovolíme im rozrásť sa.

10. Nové choroby a škodce

• Vplyvom zvyšovania sa ročných priemerných teplôt, ale aj vplyvom dovozu tovarov sa u nás objavujú nové choroby a škodce.
• Bohužiaľ, často nemajú prirodzených nepriateľov, a tak sa výrazne šíria. Musíme vynakladať veľa úsilia, aby sme vôbec dosiahli úrodu zeleniny.
• Dobrým príkladom škodcu je slizniak španielsky, ale i nový škodca orechov vrtivka orechová. Nedávno pribudla aj mora bavlníková, škodiaca na rajčinách, a vijačka krušpánová, ktorej húsenice požierajú krušpán.
• Učíme sa poznávať nové choroby a škodce. Ak sa dá, pokúšame sa ich likvidovať mechanicky, zberom, prípadne umiestňovaním lepových pásov na stromy.

Individuálny prístup k záhrade

Zmena klímy sa neprejavuje na všetkých miestach sveta rovnako. Medzi tie najviac postihnuté lokality, kde môžeme už teraz vidieť odklony počasia od dlhodobého priemeru, patrí aj územie strednej Európy. Klimatická zmena má jeden zásadný vplyv na počasie - nepredvídateľnosť.

Zoberme si príklad marhúľ. Vlani bola zlá úroda, pretože marhule napriek opatreniam ovocinárov nevydržali jarné mrazy. V tomto roku to zatiaľ vyzerá podobne, čiastočne utrpeli aj čerešne. Ale nemusíme ísť ani k stromom, stačí sa pozrieť na trávniky. Ešte pár rokov dozadu bol zavlažovací systém „panské huncúctvo“.

V prvom rade treba pristupovať ku každej záhrade individuálne, ako k samostatnému stanovišťu. Pozrieť sa na to, aké podmienky ponúka pre rastliny. Je tam vysoká spodná voda? Alebo naopak priveľa okolitej zástavby, čo prispeje k letnému prehrievaniu, ale tiež zmierňuje veternosť?

Voda v záhrade

Základným predpokladom toho, že sa záhrade bude dariť aj v zmenených klimatických podmienkach, je dostatok vody. Nespoliehajte sa len na vodu z vodovodu - práve naopak, je priveľká nedbalosť a plytvanie zalievať aj malý trávnik pitnou vodou. Zvyčajne sa tieto nádoby zakopávajú do zeme, takže nezaberajú plochu v záhrade. Minimálne treba pod dažďové zvody umiestniť zadržiavacie nádoby. Praktickejším riešením je studňa.

Výber rastlín

Ak máte vyriešenú vodu, môžete začať navrhovať rastliny. V klimaticky zmenených podmienkach sa aj u nás začína dariť stredomorským druhom. Ideálnou rastlinou do našich záhrad aj v zmenených klimatických podmienkach je napríklad hlošina úzkolistá (tzv. ruská oliva), pretože je to extrémne odolná drevina. V záhradách sa osvedčí napríklad borovica - patrí medzi pionierske druhy, to znamená také, ktoré ako prvé osídľujú stanovištia, preto rastie aj na pôdach, ktoré neprekypujú živinami.

Trávnik a zelenina

Trávnik je základom takmer každej záhrady. V zmenenej klíme zabudnite na tie formy trávnika, ako ich poznáme dnes - a teda monokultúrne trávnaté plochy, ktoré si vyžadujú intenzívne kosenie a veľa vody, aby boli neustále zelené. Oveľa vhodnejšie je zvoliť bylinný trávnik.

Pri pestovaní zeleniny myslite zas na to, že až do mája môžu prísť prízemné mrazy, ktoré - na rozdiel od minulosti - môžu trvať aj niekoľko dní. Vhodné je tiež citlivé druhy zeleniny sadiť do vyvýšených záhonov. Tie sú teplejšie a navyše aj praktické, pretože pri starostlivosti o zeleninu sa netreba zohýbať.

Pri navrhovaní záhrad v podmienkach meniacej sa klímy je vhodné pozerať sa na to, ako rastliny a prostredie kombinuje príroda.

tags: #zahradnictvo #v #podmienkach #zmeny #klimy