Zakladáme kompost v záhrade: Kompletný sprievodca k čiernemu zlatu

Téma kompostovania rezonuje nielen počas celej pestovateľskej sezóny, ale aj na jeseň, keď zbierame úrodu a riešime, čo s množstvom odpadu. Množstvo bioodpadu z jesenného upratovania je škoda nevyužiť. Kompostovanie je v podstate zrýchlená, riadená verzia recyklačného procesu prírody. Keď zhromaždíme organické materiály ako lístie, pokosenú trávu alebo zeleninové šupky na jednu kopu, vytvoríme ideálne podmienky pre mikroorganizmy (baktérie, huby) a väčšie organizmy (dážďovky, stonožky), aby ich rozložili. Tento komplexný sprievodca vám ukáže všetko, čo potrebuje vedieť začiatočník v kompostovaní.

Prečo sa oplatí kompostovať?

Kompostovanie nie je len ekologické hobby; je to tlkot srdca biointenzívneho záhradkárčenia a motor, ktorý premení vašu záhradu na sebestačnú, živú, bezchemickú oázu. Z kompostovania budete mať úžitok vy aj vaša záhrada. Pri správnom zaobchádzaní a starostlivosti produkuje kompost drahocenný humus, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy a optimálny rast rastlín.

• Fyzická kondícia: Dobrý kompost potrebuje starostlivosť a občasné prehadzovanie materiálu je také záhradkárske fitko, ktoré udržuje záhradkára vo fyzickej kondícii.
• Spracovanie odpadu: Vďaka kompostu spracujeme záhradkársky a kuchynský bioodpad, čím znížime množstvo odpadu vyhodeného do kontajnera.
• Dokonalé zlepšenie pôdy: Kompost zlepšuje štruktúru pôdy, jej prevzdušnenie a schopnosť zadržiavať vodu.
• Prirodzený prísun živín: Je to pomaly sa uvoľňujúci, komplexný zdroj živín, ktorý dodáva rastlinám presne to, čo potrebujú, a presne vtedy, keď to potrebujú.
• Oživenie pôdneho života: Kompost je plný prospešných mikróbov, ktoré naštartujú a vyživujú biologický život v pôde.
• Šetrné k peňaženke a udržateľné: Vyrábate najkvalitnejší pôdny vylepšovač úplne zadarmo.

Ideálne miesto pre kompostér

Kompost je živý organizmus, v ktorom prebieha obrovské množstvo živých procesov. Preto je v záhrade dôležité vybrať také miesto, aby procesy prebiehali správne. Pri výbere miesta na kompostovanie treba zvážiť niekoľko faktorov:

• Tieň a vlhkosť: Kompost potrebuje určitú vlhkosť, takže ho umiestnite do tieňa - na miesto, kde nebude na priamom slnku, aby materiál nevysychal príliš rýchlo a rozkladné procesy mohli prebiehať tak, ako majú. Kompost by mal byť chránený pred priamym slnečným svetlom a vetrom.
• Kontakt s pôdou: Určite by nemal mať betónový základ. Kompost by mal zostať v kontakte s pôdou, pretože mikroorganizmy, ktoré v nej fungujú, sa takto dostanú aj do kompostu. Pôdu pod ním je vhodné dobre prekyprite.
• Dostupnosť: Miesto by malo byť dobre dostupné, a to aj s fúrikom, ideálne v blízkosti kuchyne, odkiaľ bude pochádzať veľká časť bioodpadu.
• Vzťahy so susedmi: Zároveň musíme myslieť na to, aby kompost neobťažoval susedov. Ideálne je, ak sa susedia dohodnú a majú komposty na rovnakej strane a rovnakom mieste, len na druhej strane plotu. Zachovajte dostatočný odstup od ich domu alebo terasy.

Kedy začať s kompostovaním?

Založiť kompost je ideálne skôr na jeseň, keď v záhrade končíme s úrodou a množstvo odpadu zrazu narastá. Jeseň je ideálna aj z dôvodu, že máme k dispozícii ďalšie materiály, ktoré potrebujeme na prvotné založenie, napríklad opadané lístie alebo rozštiepkavané vetvy zo jarného strihania stromov.

Výber kompostovacieho systému

Rozhodnutie o tom, v čom a ako budeme kompostovať, závisí od viacerých faktorov, ako je množstvo kompostovateľného materiálu, priestorové možnosti a estetické preferencie. Na kompostovanie v záhrade nepotrebujeme bezpodmienečne kompostovací zásobník; môžeme kompostovať aj priamo na voľne stojacej kope.

Kompostovacia hromada (hrobľa)

Je to základná forma kompostovania, ktorá nájde uplatnenie všade tam, kde je veľa kompostovateľného materiálu a dostatok priestoru. Stačí, ak biologický odpad upravíme, premiešame a uložíme do požadovaného tvaru - pásovej hromady. Pre správny priebeh rozkladu sa pri domácom kompostovaní odporúča jej šírka maximálne 2 až 2,5 metra. Tým sa obmedzí aj jej výška na max. 1,5 metra (ak by bola vyššia, hrozilo by jej zrútenie). Takto sa zabezpečí samovoľné prevzdušňovanie kompostovaných surovín. Dĺžka hroble môže byť rôzna - s pribúdajúcim časom sa môže predlžovať tak, že sa na konci hromadia nové biologické odpady a na začiatku sa odoberá hotový kompost. Ak to priestor neumožňuje, môže sa vytvoriť aj nová hrobľa. Klasikou je hromada v základe asi 1,5 metra široká a navrstvená do výšky maximálne 1 metra.

Kompostovacie zásobníky

Zásobníky sú vhodné hlavne tam, kde je nedostatok miesta, menšie množstvá materiálu alebo kde je kompostovisko „na očiach“. Môžu byť z rôznych materiálov a môžeme si ich kúpiť alebo svojpomocne vyrobiť.

Prehľad typov zásobníkov

• Drevené zásobníky: Patria medzi najlacnejšie. Drevo je ľahko opracovateľné, preto si z neho môžeme zhotoviť zásobník aj sami priamo „na mieru“. Takto vytvorené zásobníky patria medzi najvkusnejšie. Najlepšie sa osvedčili zásobníky s odnímateľnou prednou stenou pre dobrú manipuláciu. Najčastejšou chybou je vytvorenie nedostatočných alebo naopak príliš veľkých vetracích otvorov (dostatočné otvory sú cca 4 - 5 cm). Najväčšou nevýhodou je obmedzená životnosť, nakoľko sú vystavené vplyvu počasia a rozkladným procesom. Životnosť sa dá predĺžiť vhodným výberom dreva (dub, agát, gaštan, slivka, čerešňa, smrekovec opadavý, borovica lesná) a jeho povrchovou úpravou či impregnáciou (napríklad ekologickým lakom z konopného oleja alebo včelím voskom). Pozor, aby drevo nebolo ošetrené jedovatými látkami.
• Betónové alebo kamenné zásobníky: Sú trvanlivé, vhodné do veľkých záhrad, ale pôsobia mohutným a ťažkým dojmom. Budujú sa bez čelnej steny alebo s drevenou vyberateľnou stenou. Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory a odtok prebytočnej vody. Sú výhodné, ak máte zvyškový stavebný materiál.
• Pletivové zásobníky: Veľmi ľahko zhotoviteľné a lacné, ak použijete odpadové pletivo. Na zhotovenie stačí asi 3 m pletiva s menšími okami, ktoré sa stočí a spojí (spoj by mal byť ľahko rozoberateľný). Výška by nemala presahovať 1,2 m kvôli stabilite a ľahšiemu ukladaniu surovín. Pre väčšiu pevnosť je vhodné umiestniť po obvode 3 - 4 koly a pletivo o ne prichytiť.
• Plastové zásobníky (otvorené): Plnia funkciu ako drevené, ale majú nepomerne dlhšiu životnosť bez potreby ošetrovania. Sú ťažké a pevné, vhodné sú tie s jednoducho oddeliteľnou prednou stenou. Ich rozoberanie a prenášanie je však problematické.
• Uzavreté zásobníky (termokompostéry): Umožňujú kompostovanie aj na malých priestoroch (malé predzáhradky, balkóny). Sú spoľahlivou voľbou. Ich najväčšou nevýhodou je vyššia jednorazová investícia. Pri ich kúpe dávajte pozor na dostatok prevzdušňovacích otvorov. Vďaka uzavretosti sa v nich suroviny rozložia rýchlejšie ako v otvorených zásobníkoch.
• Kovové zásobníky: Sú pomerne drahé a trvanlivé. Treba dávať pozor, aby mali antikoróznu povrchovú úpravu a dostatočné vetranie. Pocínované zásobníky sa neodporúčajú kvôli zvýšenému obsahu cínu v komposte.
• Rotačné kompostéry: Ak si ich vyrobíte svojpomocne, môže to byť lacné riešenie. Ak ich kupujete, patria medzi najdrahšie. Ich najväčšou výhodou je ľahké miešanie a prevzdušňovanie kompostovaného materiálu, čo zvládnu aj ženy a deti, čím odpadá namáhavé prekopávanie kompostu. Ich nevýhodou je obmedzený objem, preto sa hodia skôr do malých záhrad a na kompostovanie kuchynského bioodpadu. Sú uzavreté, čo zabraňuje vniknutiu zvierat.

Tipy pre vlastnú výrobu kompostéra

Pri svojpomocnej výrobe kompostovacích zásobníkov je výhodné používať odpadové materiály (napr. staré sudy, tehly zo stavby, odpadové dosky, vyradené drevené a plastové palety). Nezabudnite sa však informovať, čo v nich bolo skladované alebo aké náterové prípravky boli použité.

• Z paliet: Potrebujete 4 rovnaké drevené palety, klince alebo skrutky. Tri palety postavte dlhšou stranou na zem do tvaru „U“ a pevne ich spojte. Takto získate praktický a lacný drevený zásobník.
• Z hranolov a dosiek: Pre robustnejší kompostér použite štyri hranoly ako stĺpy. Na dva predné hranoly spravte šikmé zárezy na upevnenie vyberateľných dosiek. Bočné steny vytvoríte pribitím dosiek na hranoly s medzerami pre vetranie. Zásobník potom zatlačte do zeme.

Ako správne založiť a vrstviť kompost

Tajomstvo úspešného kompostovania spočíva v jedinom jednoduchom princípe: v správnom pomere „hnedých“ materiálov bohatých na uhlík a „zelených“ materiálov bohatých na dusík. Ak chceme mať kvalitný kompost, je dobré mikroorganizmom pomôcť správnym vrstvením a udržiavaním optimálnych podmienok.

Základné princípy a dôležitosť vrstvenia

Správne vrstvenie zabraňuje hnilobným procesom, zápachu a zabezpečuje prístup vzduchu k rozkladajúcim sa materiálom. Vrstva nového materiálu, ktorý pridávame, by nemala presiahnuť 20, maximálne 30 cm. Novú vrstvu vždy miešame zo zelených a hnedých zložiek. Veľmi vhodné je mať vedľa kompostu spracované, nadrvené vetvy z ostrihaných stromov, a pri pridávaní zeleného materiálu prisypávať práve z tejto štiepky.

Pomer zelených a hnedých zložiek

Zelená zložka obsahuje veľké množstvo vody a často aj dusíka, zatiaľ čo hnedé zložky sú bohaté na uhlík a pomáhajú zelené zložky neutralizovať. Pomer by sme mali stále udržiavať 3 : 1 až 3 : 2. Aby kompost správne pracoval, mali by sme dodržať pomer 3 diely suchých hnedých materiálov na 1 až 2 diely zelených materiálov.

Prvotná vrstva a postupné pridávanie materiálu

1. Drenážna vrstva (základ): Začnite s 10-15 cm hrubou, voľnou vrstvou hrubšieho hnedého materiálu, ako sú vetvy alebo kúsky dreva. Táto vrstva oddeľuje kompostovú hromadu od zeme, takže sa k organizmom, ktoré v komposte pracujú, dostane kyslík.
2. Vrstvovanie „lazaní“: Teraz prichádza na rad striedavé ukladanie vrstvy zeleného materiálu (cca 5-10 cm) a vrstvy hnedého materiálu (cca 10-20 cm). Zelený materiál vždy prekryte hnedým, čím obmedzíte výskyt ovocných mušiek a zápach. Namiesto tejto vrstvy môžete dať aj pôdu.

Čo patrí a čo nepatrí do kompostu?

Toto je jedna z najdôležitejších otázok pre začiatočníkov. Správny výber materiálov je kľúčový pre úspešné kompostovanie.

Materiály vhodné do kompostu

Materiály, ktoré do kompostu nepatria

• Živočíšne zvyšky: Oleje, tuky, kosti, mäso alebo zvyšky z mäsa. Tieto veci ho degradujú a priťahujú organizmy ako hlodavce a muchy, ktoré v komposte nechceme.
• Zhnité ovocie vo veľkých množstvách: Hromada zhnitých jabĺk nespôsobí suchý rozklad, ale kvasný proces, ktorý v komposte nechceme. Môžeme pridať len malé časti a vždy ich prepojiť s trojnásobným množstvom suchého materiálu. Pri veľkom množstve zhnitého ovocia je lepšie využiť obecné kompostárne.
• Chorobami napadnuté rastliny: Materiály ako jablká napadnuté moniliózou alebo iné choré rastliny do kompostu nepatria, pretože kompost a procesy v ňom si s týmito chorobami ťažko poradia.
• Tráva ošetrená herbicídmi: Pokosenú trávu plnú reziduálnych zvyškov po ošetrení proti dvojklíčnolistovým burinám nikdy nedávajte do kompostu, alebo ho budete môcť použiť až po dvoch rokoch. Tieto zvyšky môžu obmedziť rast paradajok alebo inej zeleniny.
• Orechové lístie: Je všeobecne známe, že orechové lístie je úplne nevhodné do kompostu kvôli obsahu inhibičných látok.
• Popol z uhlia: Je úplne nevhodný do kompostu.
• Vápno: Vápno by sa nemalo používať priamo do kompostu, pretože môže narušiť rovnováhu pH a spomaliť rozkladné procesy.
• Šupky z citrusových plodov: Sú pomerne zložitý materiál na rozklad a mali by sa pridávať len striedmo.
• Pečivo: Lákadlo pre hlodavce.

Údržba a riešenie problémov s kompostom

Pre správne fungovanie kompostu je dôležitá jeho pravidelná údržba a včasné riešenie prípadných problémov.

Prevzdušňovanie a prehadzovanie

Mikróby potrebujú kyslík, preto je kompost potrebné pravidelne prevzdušňovať. Správny kompost by sa mal aspoň dvakrát prehádzať - to je to „záhradkárske fitko“. Celú hromadu musíme prehodiť na druhé miesto. Preto sa pri zakladaní kompostu často robia tri ohrádky: do jednej ukladáme materiál, zvyšné dve sú na prehadzovanie a z tej poslednej potom vyberáme hotový materiál. Prehadzujte kopu vidlami každé 2-4 týždne, pričom vonkajšie časti presuniete dovnútra a vnútorné von. Príležitostne doprajte kompostu hrubú vrstvu mulčovacej kôry, triesok, slamy alebo vetiev - vytvorí to priestor medzi jednotlivými vrstvami a organizmom sprostredkuje prísun kyslíka. Majte tiež na pamäti, že časom sa hromada zosype do seba a zhustne, čo prísun kyslíka zhoršuje.

Udržiavanie správnej vlhkosti

Kompost by mal byť vlhký ako vyžmýkaná špongia. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Ak je príliš suchý, polejte ho. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridajte 2 - 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala.

Riešenie nepríjemného zápachu

Nepríjemný zápach je dôkazom toho, že procesy neprebiehajú správne. Nie je tam dostatočný prístup vzduchu alebo obsahuje zložky, ktoré do kompostu nepatria, najčastejšie živočíšne zvyšky. Ďalším problémom môže byť aj príliš veľké množstvo zeleného odpadu, ktoré je bohaté na vodu a dusík a spôsobuje kvasenie. Ak kompost lepí alebo zapácha, chýba mu hnedý materiál a vzduch. Pridajte hnedý materiál (listy, kartón), premiešajte pre prívod vzduchu a navrch vždy dajte hnedú vrstvu.

Prevencia hmyzu a hlodavcov

Okolo kompostu sa môže objavovať hmyz a niekedy zápasíme aj s myšami. Závisí to od toho, aký odpad a ako ho ukladáme. Ak budeme pracovať iba s rastlinným odpadom, myši ani hmyz sa tam nebudú zdržiavať. Ak do kompostu nebudeme dávať pečivo a zvyšky, ktoré lákajú hlodavce (mäso, tuky), nebudú mať dôvod sa tam sťahovať. Kompost ich primárne láka práve vtedy, ak tam umiestnime materiál, ktorý je pre ne príťažlivý.

Zrýchlenie procesu kompostovania

Zväčša prejde niekoľko mesiacov až rok, kým mikroorganizmy a mikróby premenia záhradný odpad na hodnotný kompost. Tento proces však môžeme urýchliť.

Vplyv prevzdušňovania

Pravidelné prehadzovanie a prevzdušňovanie je základným spôsobom, ako udržať procesy v komposte aktívne a rýchle. Základné pravidlo je, že by sa mal každý kompost aspoň dva až trikrát prehádzať. Tak sa spozná aktívny a skvelý záhradkár, ktorý neľutuje energiu na prehadzovanie kompostu, a odmenou je nádherný materiál.

Kalifornské dážďovky v záhradnom komposte

Druhý spôsob, ako môžeme proces urýchliť, je pridať kalifornské dážďovky. Aj keď nemáme vermikompostér, násadu dážďoviek môžeme pridať priamo do záhradného kompostu. Nemusíme sa báť, že by sa rozbehli po záhrade, práve naopak, budú sa zdržiavať len v priestore kompostovaného materiálu a navyše ho spracujú veľmi rýchlo a efektívne. V zime sa proces kompostovania trošku utlmí, no ak je kompost správne založený, vo vnútri proces stále prebieha. Kalifornské dážďovky sa sústredia do stredu hromady, kde je stále teplo.

Použitie urýchľovačov kompostu

Ďalším spôsobom zrýchlenia procesu pri vrstvení je pridanie mikroorganizmov, takzvaných urýchľovačov. Tieto prípravky, vyrobené z prírodných surovín, aktívne rozkladajú celulózu a vedia celý proces kompostovania skrátiť až na polovicu, z dvanástich mesiacov na osem až dvanásť týždňov. Obsahujú množstvo mikroorganizmov a baktérií, niektoré aj výživu na naštartovanie ich aktivity.

• Aplikácia: Urýchľovače sú vhodné už pri zakladaní kompostu aj pri jednotlivom vrstvení. Pri zakladaní pridáme mikróby, aby sa proces poriadne rozbehol, a s každou novou 30 cm vrstvou ich zľahka doplníme.
• Radevit ako príklad: Prípravok Radevit od spoločnosti Neudorff je zmes mikroorganizmov, ktoré rozkladajú celulózu a rastlinný materiál, a zároveň obsahuje výživu na naštartovanie ich aktivity. Je špeciálny tým, že dokáže pomerne rýchlo rozkladať aj opadané lístie. Môže sa nasypať priamo na vrchnú vrstvu alebo zmiešať s teplou vodou. Na jeseň je možné lístie nahrabať na zeleninový záhon v približne 20 cm vrstve, posypať Radevitom a zapracovať do pôdy.
• Močovina: Niekedy sa odporúča urýchliť kompost močovinou, čo je dusíkaté hnojivo. Jej úlohou je mierne rozbiť štruktúru rastlín a zrýchliť aktivitu mikroorganizmov. Odborníci ju však osobne neodporúčajú a tvrdia, že do kompostu nepatrí.

Použitie hotového kompostu

Dobre pripravený kompost je bohatý na živiny, pôdny život a mikroorganizmy, ktoré nám pomáhajú pri produkcii v záhrade. Správny kompost je drobivý, voňavý a nadýchaný.

Stupeň zrelosti kompostu

• Čerstvý kompost: Po cca 3 mesiacoch je ešte stále v ranej fáze tlecieho procesu a je možné v ňom rozoznať pridané materiály. Napriek tomu ho možno použiť na úžitkové rastliny, ktoré vyžadujú množstvo živín, ako sú paradajky, zemiaky alebo uhorky.
• Zrelý kompost: Vzniká po 6 až 12 mesiacoch. Má hnedé, skoro čierne sfarbenie, vonia po lesnej pôde a obsahuje len málo zvyškov odpadového materiálu, napríklad kúsky škrupiniek. Je dobré ho pred použitím preosiať - potom je ideálnou prísadou pre všetky trávnaté a záhradné plochy, zeleninové záhony alebo ako zemina do kvetináčov. Zrelý kompost je veľmi výživný.
• Kompostová zemina: Prechádza ešte dlhším procesom zrenia, počas ktorého sa účinok hnojiva pomaly znižuje. Preto je možné použiť kompostovú zeminu na všetky druhy rastlín. Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal.

Aplikácia kompostu v záhrade

S kompostom môžeme ďalej pracovať tak, že ho zmiešame so zeminou a vrstvíme na záhony. Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť "ostrý", preto by sme ho mali preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát. Na záhony rozprestrite 2-4 cm vrstvu a zapracujte ju do vrchnej vrstvy pôdy. Toto hnojivo využijete najlepšie na jar alebo v lete.

Vermikompostovanie: Kompostovanie v byte a v malých priestoroch

Kompostovanie nie je výhradnou záležitosťou záhrad. Kompostovať môžete aj vnútri, ak máte balkón alebo menšiu záhradu. Budete však na to potrebovať špeciálny kompostér s kalifornskými dážďovkami. Tento spôsob kompostovania sa špeciálne nazýva vermikompostovanie.

Princíp a výhody vermikompostovania

Práve vďaka dážďovkám a jemnejšiemu kuchynskému alebo záhradnému odpadu je kompostovanie oveľa rýchlejšie než to klasické. Výsledkom exkrementov dážďoviek, ktoré sa týmto odpadom živia, je tmavý humus, čo je vlastne cenné organické hnojivo bohaté na živiny. Vzniknutý kompost dážďovky svojím pohybom v kompostéri neustále prevzdušňujú (preto netreba kompost premiešavať), čím sa zvyšková voda ľahšie dostáva do nižších vrstiev a postupne z nej vzniká tzv. dážďovkový výluh alebo čaj.

Kalifornské dážďovky: Kľúč k úspechu

Kalifornské dážďovky (červy) sú dlhé až 10 cm a ich priemer je 3 až 6 mm. Telo dospelých červov je rozdelené až na 120 mäsovosfarbených segmentov. Predná časť je valcovitá, zadná mierne štvorcová. Na spodnej strane tela môžete vidieť malé štetiny, pomocou ktorých sa pohybujú. Kompostové červy sa nachádzajú najmä v hornej pôdnej vrstve, pretože tam nachádzajú dostatok organických látok. Práve v tomto sa kalifornské dážďovky odlišujú od ostatných dážďoviek, ktoré sa zväčša nachádzajú v hlbších pôdnych vrstvách. Kompostové červy sa cítia najpríjemnejšie pri teplotách medzi 15 a 25 °C. Ich aktivita prudko klesá pri teplote pod 10 °C. Taktiež nemajú rady teploty nad 25 °C - vtedy sa presúvajú do spodných vrstiev pôdy. Chovajú sa v špeciálnych farmách a odosielajú sa v malých škatuliach po asi 500 kusov alebo v špeciálnych vreciach s trochou pôdy.

Nastavenie a údržba vermikompostéra

Vermikompostér je rozumnou investíciou pre každého záhradkára - či už s vlastnou záhradou, alebo bez nej. Zaberajú málo miesta a vyžadujú malú údržbu, preto sú ideálne aj na balkón. Pri správnej starostlivosti je kompostovanie takmer bez zápachu. Do hornej nádoby, ktorá sa zakrýva vekom, sa vkladajú organické zvyšky z kuchyne, napríklad šalát, šupky zo zeleniny a ovocia, jadierka z jablka, kávová usadenina, papier a podobne. Mäso a mliečne výrobky by sa nikdy nemali používať na kompostovanie, taktiež citrusové šupky len striedmo. V tejto úrovni kompostéra žijú dážďovky, živia sa tu zvyškami kuchynského odpadu a tak pomáhajú tvoriť hodnotný kompost. Zrelý materiál odoberajte stranovým posunom (nové krmivo pridávajte na jednu stranu, dážďovky sa presunú).

Zber kompostu a dážďovkového čaju

Po dážďovkách zostáva nádherne zemito voňajúci tmavý kompost, ktorý môžete použiť na obohatenie pôdy v záhradke alebo v nádobách na balkóne. Zostáva po nich aj tekutina bohatá na živiny, ktorá sa zhromažďuje v spodnej nádobe. Táto tekutina sa nazýva aj dážďovkový výluh alebo čaj, ktorý sa dá taktiež využiť ako doplnkové hnojivo pre rastliny. Spodná nádoba môže mať ventil, cez ktorý si tekutinu doslova načapujete.

tags: #zakladame #kompost #v #zahrade